Manet
Manet je značka jednostopých motocyklov, mopedov a skútrov, vyrábaných v Považských strojárňach v povojnovom a neskôr aj socialistickom Česko-Slovensku medzi rokmi 1947–1985. Výroba mopedov značky Manet bola aj v rokoch 1993-2006.
História
upraviťKoncepcia prvých motocyklov Manet vznikla na podnet konštruktérov Ing. Josefa Ullmana, pána Žnivu a Nagya. Projektant Zdeno Nagy popísal začiatok motocyklov Manet takto: „Ullman zohnal starý rám z Ogara, ja som zohnal starý dvojpiestový motor PUCH, to boli pomôcky pri vzniku prvého Maneta.“ Názov Manet je odvodený od blízkeho vrchu Manín, ktorý je na dohľad z výrobného závodu. Vedenie podniku povolilo vytvoriť konštrukčný tím pod Ulmanovým vedením na spracovanie dokumentácie pre prípravu výroby až keď projekt začal nadobúdať reálnu podobu. Na projekte spolupracovali aj konštruktéri Sedlák, Sklenář a Lota.
Ako prvý vznikol motocykel Manet M 90. Neskôr, na základe koncepcie malého motocykla Pionier 50 vznikol kapotovaný motocykel J555 skúter. Manet S 100 / 125 a následne Tatran S 125 boli typickými predstaviteľmi skútrov vyrábaných v Považských strojárňach .
Motocykle Manet a Tatran sa vyvážali prakticky do celého sveta, najmä do NDR, Maďarska, Bulharska, Rumunska, ale aj severských štátov či Anglicka a Kanady.
Manet M 90
upraviťVýroba začal v roku 1947. Charakteristickým konštrukčným prvkom bol uzol rámu pod sedlom. Konštruktéri použili pri návrhu to najlepšie z tých čias: teleskopickú prednú vidlicu, odpružené uloženie sedla, odkladaciu schránku integrovanú do nádrže, decentne umiestnený akumulátor, výkonný motor s nízkou spotrebou a váhou. Ako prvý motocykel v Československu bol dodávaný na trh v metalizovanej farbe. Napokon bolo bolo vyrobených spolu 37 630 kusov. Viacero majiteľov si upravovalo motocykel doplnením zadného odpruženia a sedadla spolujazdca. Výrobu motocyklu ukončil kórejský konflikt okolo roku 1951 a Považské strojárne sa vrátili k zbrojnej výrobe.
Základné technické parametre: Jednovalcový, dvojpiestový, dvojtaktný motor s objemom 90 cm³ a trojrýchlostnou prevodovkou. Výkon motora 2,6 kW (3,5 HP), maximálna rýchlosť 65 km/h. Predné koleso je odpružené pomocou teleskopickej vidlice so zdvihom 90 mm, zadné koleso je pevne pripevnené k trubkovému rámu. Výroba ukončená v roku 1951.
Manet S 100
upraviťPrototypy skútra Manet boli postavené v Považských strojárňach už v roku 1957. Oproti neskoršej produkcii mali mierne odlišné karosovanie. Manet S 100 bol prvýkrát predstavený v roku 1958. V porovnaní s M 90-tkou bol motocykel kompletne iný. Najviditeľnejšou zmenou bola plná kapotáž, čelné ochranné plexisklo, smerovky a predĺžené sedadlo pre dve osoby. Veľkým pokrokom bol dynamospúšťač, teda elektrický štartér a dynamo v jednom. Ako štartér mal výkon 300 W, pri chode motora mal ako dynamo výkon 60 W. Na tú dobu to táto maloobjemová kategória motocyklov nemala takmer nikde na svete. O napájanie štartéra sa starali dve 6 V olovené akumulátorové batérie s kapacitou 12 Ah.
Objem nútene chladeného motora sa zdvihol na 100 cm³ a jeho výkon 3,7 kW (5 HP) bol prenášaný prostredníctvom 4-stupňovej prevodovky. Odpružená vidlica predného kolesa mala 120 mm zdvih a zadné kolesá boli upevnené na kyvnú vidlicu s pružinovým tlmením a 90 mm zdvihom. Tento typ sa vyrábal až do roku 1964. Celkovo bolo vyrobených 51 244 kusov.
Manet UR-50 (prototyp)
upraviťPlánovala sa aj výroba motocyklov a skútrov v objemových triedach 50, 75, 125 a 175 cm³. Po vyrobení funkčných vzoriek motocyklov sa zistilo mnoho nedostatkov a prekážok, napríklad celková hmotnosť objemových koncepcií 50 a 75 cm³ sa vyšplhala nad 100 kg oproti plánovaným 56–63 kg. V rokoch 1963–1965 sa podarilo vyvinúť mini skúter Manet UR-50, ktorý konštrukčne vychádzal zo skútra Manet S 125. Aj keď sa jednalo o pomerne vydarený a sľubný prototyp maloobjemového skútra, neprešiel až do sériovej výroby. Niektoré jeho komponenty ako rýchlomer, zadné svetlo či predný reflektor sa použili pri iných motocykloch.
Manet/Tatran S 125
upraviťPo úspechu modelu Manetu S 100 si zákazníci žiadali zvýšiť výkon, najmä kvôli jazde v trochu náročnejších terénoch. Problémom však bola direktíva, ktorá Považským strojárňam neumožňovala vyrábať motocykle s objemom motora väčším ako 100 cm³. Napokon sa podarilo vyjednať výnimku a mohlo sa začať s vývojom 125–ky. Výrobca v prvej fáze zväčšil zdvihový objem na 123,15 cm³ tým, že vŕtanie piestu valca zväčšil z 50 mm na 56 mm. Výkon motora sa zvýšil na 5,5 kW (7 HP) pri 5300 ot/min, čo si zároveň vyžiadalo aj nútené chladenie. Maximálna rýchlosť stúpla na 85 km/h. Vzhľad skútra sa nezmenil, ale na vzhľadovo identickom motocykli (Manet 100) sa objavil nápis Manet S 125. Po menšej zmene krytovania pribudol aj nápis Tatran 125. V celom priebehu výroby 125–ky sa objavilo niekoľko vývojových verzií, všetky boli ale vo výrobe súhrnne označované ako Tatran S 125. Celkovo bolo vyrobených 95 207 kusov.[1]
- Manet S 125 Typ 03
Tento typ bol vyrábaný iba na krátku dobu v roku 1964. Kapotovanie je podobné z Manetu S 100, výfuk sa premiestnil na pravú stranu.
- Typ 03 - A (Tatran)
Výroba modelu Tatran S 125 sa začala prakticky v rovnakom čase ako u Manetu S 125. Viditeľnou zmenou boli hranatejšie tvary predného blatníka a zadného krytu. Okrem toho sa vylepšil svetlomet, zadné smerovky a zadné svetlo. Výroba bola ukončená v roku 1969, keď Považské Strojárne ukončili výrobu skútrov a prešli na výrobu maloobjemových mopedov (do 50 ccm, populárne Babetty).
Manet Korado
upraviťMoped Manet Korado (50 cm³) bol vyrábaný v rokoch 1993-2006 vo viacerých modifikáciach. Jednalo sa o moped vlastného návrhu, s palivovou nádržou integrovanou do nosnej rúry rámu. Motor bol použitý licenčný, jednorýchlostný, zn. Puch. Mal dve výkonové verzie (1,5 kW a 2 kW) a moped mal vyhotovenie s pedálmi, alebo ako mokik. Neskôr pribudla elegantná kapotáž (TX-1 a TX-2), ktorej autorom bol Roland Kollath (autor dizajnu iného slovenského motocykla Roland 180 cz). Kvalitný a spoľahlivý moped získal v roku 1997 certifikát SLOVAK GOLD. Na prelome milénia to bol najpredávanejší motocykel v Česku a na Slovensku. Úspešný bol aj na zahraničných trhoch, napr. v USA, Nemecku a Holandsku, kde ho je možné dohľadať pod značkou Puch Korado, alebo Puch Z-one.
Prehľad typov
upraviť- Manet M-90
- Manet S 100
- typ 01 (1958)
- typ 01/A (1962)
- typ 01/B (1963)
- Manet S 125
- typ 02
- typ 03 (1964) 59
- Tatran S 125
- typ 03 (1964)
- typ 03/A (1966)
- typ 03/B
- Korado
- typ maxi (1,5 kW)
- typ supermaxi (2,0 kW)
Referencie
upraviť- ↑ ULICKÝ, Gustav. mesačník MOT'or Nová technika. Bratislava : Elektro-energo s.r.o., 2013. 82 s. S. 5-6.
Pozri aj
upraviťExterné odkazy
upraviťZdroj
upraviť- Jednostopové motorové vozidlá z Považských strojární, Vybrané motocykle v zbierkach Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici, ISBN 978-80-970311-6-9, Vydavateľ: Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici, PDF
- mesačník MOT'or Nová technika, január 2013, ISSN 1336-4200
- Skútry Manet a Tatran, Marcel Malypetr a Ludvík Opletal, Grada Publishing a.s, ISBN 978-80-247-4724-8