Wikipédia

Metylfialová

Skupina farbív

Metylfialová je skupina organických zlúčenín, ktoré sa používajú hlavne ako farbivá. V závislosti od počtu pripojených metylových skupín môže byť farba farbiva zmenená. Ich hlavné použitie je ako fialové farbivá na textílie a na získanie sýtofialových farieb vo farbách a atramentoch. Používajú sa aj ako indikátor hydratácie pre silikagél. Genciánová violeť je známa aj ako krištáľová violeť (a mnoho iných názvov) má medicínske využitie.[1]

Metylfialová
Metylfialová
Metylfialová
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec C23H26N3Cl (metylfialová 6B)
C24H28N3Cl (metylfialová 2B)
C25H30N3Cl (genciánová violeť)
Vzhľad Zelená až tmavozelená práškovitá látka
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 379,93 u (metylfialová 6B)
393,95 u (metylfialová 2B)
407,98 u (genciánová violeť)
Molárna hmotnosť 379,9256 g/mol (metylfialová 6B)
393,9522 g/mol (metylfialová 2B)
407,9788 g/mol (genciánová violeť)
Rozpustnosť vo vode Rozpustný
Teplota rozkladu 137 °C
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Spoľahlivé zdroje pre klasifikáciu látky
podľa kritérií GHS nie sú k dispozícii.
Európska klasifikácia látok
Hrozby
hodnotenie nie je k dispozícii
Vety R žiadne vety R
Vety S žiadne vety S
Ďalšie informácie
Číslo CAS 84215-49-6 (metylfialová 6B)
8004-87-3 (metylfialová 2B)
548-62-9 (genciánová violeť)
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Štruktúra upraviť

Termín metylováfialová zahŕňa tri zlúčeniny, ktoré sa líšia počtom metylových skupín pripojených k amínovej funkčnej skupine. Všetky sú rozpustné vo vode, etanole, dietylénglykole a dipropylénglykole.

názov Metylfialová 6B Metylfialová 2B Genciánová violeť (Metylfialová 10B)
Štruktúra
 
 
 
IUPAC 4,4'-[(4-imino-2,5-cyklohexadien-1-ylidén)metylén]bis(N,N-dimetylanilín)hydrochlorid 4,4'-{[4-(metylimino)-2,5-cyklohexadién-1-ylidén]metylén}bis(N,N-dimetyllanilín)hydrochlorid 4-{bis[4-(dimetylamino)fenyl]metylén}-N,N-dimetyl-2,5 -cyklohexadien-1-iminiumchlorid
Vzorec (soľ)      
CAS č. 84215-49-6 8004-87-3 548-62-9
C. I. 42536 42535 42555
ChemSpider ID 21164086 170606 10588
PubChem ID 196986 11057
Vzorec (katión)      
ChemSpider ID 2006225 3349, 9080056, 10354393
PubChem ID 2724053 3468

Metylfialová 2B upraviť

Metylfialová 2B je zelená práškovitá látka, ktorý je rozpustná vo vode a etanole ale nie v xyléne. V roztoku s nízkym pH (~0,15) sa javí ako žltá a mení sa na fialovú so zvyšujúcim sa pH smerom k 3,2.[2]

Metylfialová 10B upraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Genciánová violeť

Metylfialová 10B má šesť metylových skupín. V medicíne je známa ako genciánová violeť (alebo kryštálová violeť)[1] a je aktívnou zložkou v Gramovom farbení, používanom na klasifikáciu baktérií. Používa sa ako indikátor pH s rozsahom medzi 0 a 1,6. Protónovaná forma (nájdená v kyslom prostredí) je žltá a pri pH nad 1,6 sa mení na modrofialovú.[3]

Metylfialová 10B inhibuje rast mnohých grampozitívnych baktérií, okrem streptokokov. Keď sa používa v spojení s kyselinou nalidixovou (ktorá ničí gramnegatívne baktérie), môže sa použiť na izoláciu streptokokových baktérií na diagnostiku infekcie. 

Degradácia upraviť

Metylfialová je mutagénny a mitotický jed, preto existujú obavy týkajúce sa ekologického dopadu uvoľňovania metylfialovej do životného prostredia. Metylfialová sa vo veľkom množstve používa na farbenie textilu a papiera a 15 % takýchto farbív vyrobených na celom svete sa uvoľňuje do životného prostredia v odpadových vodách. Na ošetrenie znečistenia metylfialovou bolo vyvinutých množstvo metód. Tri najvýznamnejšie sú chemické bielenie, biodegradácia a fotodegradácia.

Chemické bielenie upraviť

Chemické bielenie sa dosahuje oxidáciou alebo redukciou. Oxidácia môže farbivo úplne zničiť, napr. použitím chlórnanu sodného (NaClO, bežné bielidlo) alebo peroxidu vodíka.[4][5] Redukcia metylfialovej sa vyskytuje v mikroorganizmoch, ale možno ju dosiahnuť chemicky použitím ditioničitanu sodného.

Biodegradácia upraviť

Biodegradácia bola dobre preskúmaná, pretože je relevantná pre čističky odpadových vôd so špecializovanými mikroorganizmami. Dva mikroorganizmy, ktoré boli do hĺbky študované, sú huba bielej hniloby a baktéria Nocardia Corallina.[6][7]

Fotodegradácia upraviť

Samotné svetlo metylfialovú rýchlo nerozloží,[8] ale proces sa urýchli pridaním polovodičov s veľkou medzerou v pásme, TiO2 alebo ZnO.[9][10]

Iné metódy upraviť

Na ošetrenie kontaminácie farbív v roztoku bolo vyvinutých mnoho ďalších metód, vrátane elektrochemickej degradácie,[11] iónovej výmeny,[12] laserovej degradácie a absorpcie na rôzne pevné látky, ako je aktívne uhlie.

Pozri aj upraviť

Referencie upraviť

  1. ↑ a b GORGAS, Ferdinand J. S. Pyoctanin - Methyl-Violet - Pyoctanine [online]. chestofbooks.com, 1901, [cit. 2022-12-10]. Dostupné online. Archivované z originálu. (po anglicky)
  2. ↑ SABNIS, R. W. Handbook of Biological Dyes and Stains : Synthesis and Industrial Applications.. Hoboken : John Wiley & Sons, 2010. Dostupné online. ISBN 978-0-470-58623-5. S. 309–. (po anglicky)
  3. ↑ Kristallviolett – ein pH-Indikator [online]. [Cit. 2022-12-11]. Dostupné online. Archivované 2011-06-09 z originálu.
  4. ↑ PIZZOLATO, T.M; CARISSIMI, E; MACHADO, E.L. Colour removal with NaClO of dye wastewater from an agate-processing plant in Rio Grande do Sul, Brazil. International Journal of Mineral Processing, 2002-07, roč. 65, čís. 3-4, s. 203–211. Dostupné online [cit. 2022-12-11]. DOI: 10.1016/S0301-7516(01)00082-5. (po anglicky)
  5. ↑ Stabilized coloring compositions and methods of making and using same. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online.
  6. ↑ BUMPUS, J. A; BROCK, B. J. Biodegradation of crystal violet by the white rot fungus Phanerochaete chrysosporium. Applied and Environmental Microbiology, 1988-05, roč. 54, čís. 5, s. 1143–1150. ISSN 0099-2240. DOI: 10.1128/aem.54.5.1143-1150.1988. (po anglicky)
  7. ↑ YATOME, Chizuko; YAMADA, Shigeyuki; OGAWA, Toshihiko. Degradation of Crystal violet by Nocardia corallina. Applied Microbiology and Biotechnology, 1993-01, roč. 38, čís. 4. Dostupné online [cit. 2022-12-11]. ISSN 0175-7598. DOI: 10.1007/BF00242956. (po anglicky)
  8. ↑ BHASIKUTTAN, A.C; SAPRE, A.V; SHASTRI, L.V. Oxidation of crystal violet and malachite green in aqueous solutions — a kinetic spectrophotometric study. Journal of Photochemistry and Photobiology A: Chemistry, 1995-09, roč. 90, čís. 2-3, s. 177–182. Dostupné online [cit. 2022-12-11]. DOI: 10.1016/1010-6030(95)04094-V. (po anglicky)
  9. ↑ SENTHILKUMAAR, S; PORKODI, K. Heterogeneous photocatalytic decomposition of Crystal Violet in UV-illuminated sol–gel derived nanocrystalline TiO2 suspensions. Journal of Colloid and Interface Science, 2005-08, roč. 288, čís. 1, s. 184–189. Dostupné online [cit. 2022-12-11]. DOI: 10.1016/j.jcis.2005.02.066. (po anglicky)
  10. ↑ SAHOO, C; GUPTA, A; PAL, A. Photocatalytic degradation of Crystal Violet (C.I. Basic Violet 3) on silver ion doped TiO. Dyes and Pigments, 2005-09, roč. 66, čís. 3, s. 189–196. Dostupné online [cit. 2022-12-11]. DOI: 10.1016/j.dyepig.2004.09.003. (po anglicky)
  11. ↑ SANROMÁN, M.A; PAZOS, M; RICART, M.T. Electrochemical decolourisation of structurally different dyes. Chemosphere, 2004-10, roč. 57, čís. 3, s. 233–239. Dostupné online [cit. 2022-12-11]. DOI: 10.1016/j.chemosphere.2004.06.019. (po anglicky)
  12. ↑ WU, Jeng-Shiou; LIU, Chia-Hung; CHU, Khim Hoong. Removal of cationic dye methyl violet 2B from water by cation exchange membranes. Journal of Membrane Science, 2008-02, roč. 309, čís. 1-2, s. 239–245. Dostupné online [cit. 2022-12-11]. DOI: 10.1016/j.memsci.2007.10.035. (po anglicky)

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Methyl violet na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Metylfialová&oldid=7740815“