Metylfialová

Bezpečnosť
	Globálny harmonizovaný systém; klasifikácie a označovania chemikálií
	Spoľahlivé zdroje pre klasifikáciu látky ; podľa kritérií GHS nie sú k dispozícii.
	Európska klasifikácia látok
	Hrozby
	hodnotenie nie je k dispozícii
	hodnotenie nie je k dispozícii
Vety R	žiadne vety R
Vety S	žiadne vety S

	Metylfialová
	Metylfialová
	Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	C23H26N3Cl (metylfialová 6B); C24H28N3Cl (metylfialová 2B); C25H30N3Cl (genciánová violeť)
Vzhľad	Zelená až tmavozelená práškovitá látka
	Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť	379,93 u (metylfialová 6B); 393,95 u (metylfialová 2B); 407,98 u (genciánová violeť)
Molárna hmotnosť	379,9256 g/mol (metylfialová 6B); 393,9522 g/mol (metylfialová 2B); 407,9788 g/mol (genciánová violeť)
Rozpustnosť vo vode	Rozpustný
Teplota rozkladu	137 °C
Bezpečnosť
	Globálny harmonizovaný systém; klasifikácie a označovania chemikálií
	Spoľahlivé zdroje pre klasifikáciu látky ; podľa kritérií GHS nie sú k dispozícii.
	Európska klasifikácia látok
	Hrozby
	hodnotenie nie je k dispozícii
	hodnotenie nie je k dispozícii
Vety R	žiadne vety R
Vety S	žiadne vety S
	Ďalšie informácie
Číslo CAS	84215-49-6 (metylfialová 6B); 8004-87-3 (metylfialová 2B); 548-62-9 (genciánová violeť)
	Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. ; Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
	Chemický portál

Metylfialová je skupina organických zlúčenín, ktoré sa používajú hlavne ako farbivá. V závislosti od počtu pripojených metylových skupín môže byť farba farbiva zmenená. Ich hlavné použitie je ako fialové farbivá na textílie a na získanie sýtofialových farieb vo farbách a atramentoch. Používajú sa aj ako indikátor hydratácie pre silikagél. Genciánová violeť je známa aj ako krištáľová violeť (a mnoho iných názvov) má medicínske využitie.^[1]

Štruktúra

Termín metylováfialová zahŕňa tri zlúčeniny, ktoré sa líšia počtom metylových skupín pripojených k amínovej funkčnej skupine. Všetky sú rozpustné vo vode, etanole, dietylénglykole a dipropylénglykole.

názov	Metylfialová 2B	Metylfialová 6B	Genciánová violeť (Metylfialová 10B)
Štruktúra
IUPAC	4,4'-[(4-imino-2,5-cyklohexadien-1-ylidén)metylén]bis(N,N-dimetylanilín)hydrochlorid	4,4'-{[4-(metylimino)-2,5-cyklohexadién-1-ylidén]metylén}bis(N,N-dimetyllanilín)hydrochlorid	4-{bis[4-(dimetylamino)fenyl]metylén}-N,N-dimetyl-2,5 -cyklohexadien-1-iminiumchlorid
Vzorec (soľ)	${\ce {C23H26N3Cl}}$	${\ce {C24H28N3Cl}}$	${\ce {C25H30N3Cl}}$
CAS č.	84215-49-6	8004-87-3	548-62-9
C. I.	42536	42535	42555
ChemSpider ID	21164086	170606	10588
PubChem ID		196986	11057
Vzorec (katión)	${\ce {C23H26N3+}}$	${\ce {C24H28N3+}}$	${\ce {C25H30N3+}}$
ChemSpider ID		2006225	3349, 9080056, 10354393
PubChem ID		2724053	3468

Metylfialová 2B

Metylfialová 2B je zelená práškovitá látka, ktorý je rozpustná vo vode a etanole ale nie v xyléne. V roztoku s nízkym pH (~0,15) sa javí ako žltá a mení sa na fialovú so zvyšujúcim sa pH smerom k 3,2.^[2]

Metylfialová 10B

Bližšie informácie v hlavnom článku: Genciánová violeť

Metylfialová 10B má šesť metylových skupín. V medicíne je známa ako genciánová violeť (alebo kryštálová violeť)^[1] a je aktívnou zložkou v Gramovom farbení, používanom na klasifikáciu baktérií. Používa sa ako indikátor pH s rozsahom medzi 0 a 1,6. Protónovaná forma (nájdená v kyslom prostredí) je žltá a pri pH nad 1,6 sa mení na modrofialovú.^[3]

Metylfialová 10B inhibuje rast mnohých grampozitívnych baktérií, okrem streptokokov. Keď sa používa v spojení s kyselinou nalidixovou (ktorá ničí gramnegatívne baktérie), môže sa použiť na izoláciu streptokokových baktérií na diagnostiku infekcie.

Degradácia

Metylfialová je mutagénny a mitotický jed, preto existujú obavy týkajúce sa ekologického dopadu uvoľňovania metylfialovej do životného prostredia. Metylfialová sa vo veľkom množstve používa na farbenie textilu a papiera a 15 % takýchto farbív vyrobených na celom svete sa uvoľňuje do životného prostredia v odpadových vodách. Na ošetrenie znečistenia metylfialovou bolo vyvinutých množstvo metód. Tri najvýznamnejšie sú chemické bielenie, biodegradácia a fotodegradácia.

Chemické bielenie

Chemické bielenie sa dosahuje oxidáciou alebo redukciou. Oxidácia môže farbivo úplne zničiť, napr. použitím chlórnanu sodného (NaClO, bežné bielidlo) alebo peroxidu vodíka.^[4]^[5] Redukcia metylfialovej sa vyskytuje v mikroorganizmoch, ale možno ju dosiahnuť chemicky použitím ditioničitanu sodného.

Biodegradácia

Biodegradácia bola dobre preskúmaná, pretože je relevantná pre čističky odpadových vôd so špecializovanými mikroorganizmami. Dva mikroorganizmy, ktoré boli do hĺbky študované, sú huba bielej hniloby a baktéria Nocardia Corallina.^[6]^[7]

Fotodegradácia

Samotné svetlo metylfialovú rýchlo nerozloží,^[8] ale proces sa urýchli pridaním polovodičov s veľkou medzerou v pásme, TiO₂ alebo ZnO.^[9]^[10]

Iné metódy

Na ošetrenie kontaminácie farbív v roztoku bolo vyvinutých mnoho ďalších metód, vrátane elektrochemickej degradácie,^[11] iónovej výmeny,^[12] laserovej degradácie a absorpcie na rôzne pevné látky, ako je aktívne uhlie.

Pozri aj

Referencie

↑ ^a ^b GORGAS, Ferdinand J. S. Pyoctanin - Methyl-Violet - Pyoctanine [online]. chestofbooks.com, 1901, [cit. 2022-12-10]. Dostupné online. Archivované z originálu. (po anglicky)
↑ SABNIS, R. W. Handbook of Biological Dyes and Stains : Synthesis and Industrial Applications.. Hoboken : John Wiley & Sons, 2010. Dostupné online. ISBN 978-0-470-58623-5. S. 309–. (po anglicky)
↑ Kristallviolett – ein pH-Indikator [online]. [Cit. 2022-12-11]. Dostupné online. Archivované 2011-06-09 z originálu.
↑ PIZZOLATO, T.M; CARISSIMI, E; MACHADO, E.L. Colour removal with NaClO of dye wastewater from an agate-processing plant in Rio Grande do Sul, Brazil. International Journal of Mineral Processing, 2002-07, roč. 65, čís. 3-4, s. 203–211. Dostupné online [cit. 2022-12-11]. DOI: 10.1016/S0301-7516(01)00082-5. (po anglicky)
↑ Stabilized coloring compositions and methods of making and using same. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online.
↑ BUMPUS, J. A; BROCK, B. J. Biodegradation of crystal violet by the white rot fungus Phanerochaete chrysosporium. Applied and Environmental Microbiology, 1988-05, roč. 54, čís. 5, s. 1143–1150. ISSN 0099-2240. DOI: 10.1128/aem.54.5.1143-1150.1988. (po anglicky)
↑ YATOME, Chizuko; YAMADA, Shigeyuki; OGAWA, Toshihiko. Degradation of Crystal violet by Nocardia corallina. Applied Microbiology and Biotechnology, 1993-01, roč. 38, čís. 4. Dostupné online [cit. 2022-12-11]. ISSN 0175-7598. DOI: 10.1007/BF00242956. (po anglicky)
↑ BHASIKUTTAN, A.C; SAPRE, A.V; SHASTRI, L.V. Oxidation of crystal violet and malachite green in aqueous solutions — a kinetic spectrophotometric study. Journal of Photochemistry and Photobiology A: Chemistry, 1995-09, roč. 90, čís. 2-3, s. 177–182. Dostupné online [cit. 2022-12-11]. DOI: 10.1016/1010-6030(95)04094-V. (po anglicky)
↑ SENTHILKUMAAR, S; PORKODI, K. Heterogeneous photocatalytic decomposition of Crystal Violet in UV-illuminated sol–gel derived nanocrystalline TiO2 suspensions. Journal of Colloid and Interface Science, 2005-08, roč. 288, čís. 1, s. 184–189. Dostupné online [cit. 2022-12-11]. DOI: 10.1016/j.jcis.2005.02.066. (po anglicky)
↑ SAHOO, C; GUPTA, A; PAL, A. Photocatalytic degradation of Crystal Violet (C.I. Basic Violet 3) on silver ion doped TiO. Dyes and Pigments, 2005-09, roč. 66, čís. 3, s. 189–196. Dostupné online [cit. 2022-12-11]. DOI: 10.1016/j.dyepig.2004.09.003. (po anglicky)
↑ SANROMÁN, M.A; PAZOS, M; RICART, M.T. Electrochemical decolourisation of structurally different dyes. Chemosphere, 2004-10, roč. 57, čís. 3, s. 233–239. Dostupné online [cit. 2022-12-11]. DOI: 10.1016/j.chemosphere.2004.06.019. (po anglicky)
↑ WU, Jeng-Shiou; LIU, Chia-Hung; CHU, Khim Hoong. Removal of cationic dye methyl violet 2B from water by cation exchange membranes. Journal of Membrane Science, 2008-02, roč. 309, čís. 1-2, s. 239–245. Dostupné online [cit. 2022-12-11]. DOI: 10.1016/j.memsci.2007.10.035. (po anglicky)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Methyl violet na anglickej Wikipédii.

[Pyoctanin-1] GORGAS, Ferdinand J. S. Pyoctanin - Methyl-Violet - Pyoctanine [online]. chestofbooks.com, 1901, [cit. 2022-12-10]. Dostupné online. Archivované z originálu. (po anglicky)

[2] SABNIS, R. W. Handbook of Biological Dyes and Stains : Synthesis and Industrial Applications.. Hoboken : John Wiley & Sons, 2010. Dostupné online. ISBN 978-0-470-58623-5. S. 309–. (po anglicky)

[3] Kristallviolett – ein pH-Indikator [online]. [Cit. 2022-12-11]. Dostupné online. Archivované 2011-06-09 z originálu.

[4] PIZZOLATO, T.M; CARISSIMI, E; MACHADO, E.L. Colour removal with NaClO of dye wastewater from an agate-processing plant in Rio Grande do Sul, Brazil. International Journal of Mineral Processing, 2002-07, roč. 65, čís. 3-4, s. 203–211. Dostupné online [cit. 2022-12-11]. DOI: 10.1016/S0301-7516(01)00082-5. (po anglicky)

[5] Stabilized coloring compositions and methods of making and using same. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online.

[6] BUMPUS, J. A; BROCK, B. J. Biodegradation of crystal violet by the white rot fungus Phanerochaete chrysosporium. Applied and Environmental Microbiology, 1988-05, roč. 54, čís. 5, s. 1143–1150. ISSN 0099-2240. DOI: 10.1128/aem.54.5.1143-1150.1988. (po anglicky)

[7] YATOME, Chizuko; YAMADA, Shigeyuki; OGAWA, Toshihiko. Degradation of Crystal violet by Nocardia corallina. Applied Microbiology and Biotechnology, 1993-01, roč. 38, čís. 4. Dostupné online [cit. 2022-12-11]. ISSN 0175-7598. DOI: 10.1007/BF00242956. (po anglicky)

[8] BHASIKUTTAN, A.C; SAPRE, A.V; SHASTRI, L.V. Oxidation of crystal violet and malachite green in aqueous solutions — a kinetic spectrophotometric study. Journal of Photochemistry and Photobiology A: Chemistry, 1995-09, roč. 90, čís. 2-3, s. 177–182. Dostupné online [cit. 2022-12-11]. DOI: 10.1016/1010-6030(95)04094-V. (po anglicky)

[9] SENTHILKUMAAR, S; PORKODI, K. Heterogeneous photocatalytic decomposition of Crystal Violet in UV-illuminated sol–gel derived nanocrystalline TiO2 suspensions. Journal of Colloid and Interface Science, 2005-08, roč. 288, čís. 1, s. 184–189. Dostupné online [cit. 2022-12-11]. DOI: 10.1016/j.jcis.2005.02.066. (po anglicky)

[10] SAHOO, C; GUPTA, A; PAL, A. Photocatalytic degradation of Crystal Violet (C.I. Basic Violet 3) on silver ion doped TiO. Dyes and Pigments, 2005-09, roč. 66, čís. 3, s. 189–196. Dostupné online [cit. 2022-12-11]. DOI: 10.1016/j.dyepig.2004.09.003. (po anglicky)

[11] SANROMÁN, M.A; PAZOS, M; RICART, M.T. Electrochemical decolourisation of structurally different dyes. Chemosphere, 2004-10, roč. 57, čís. 3, s. 233–239. Dostupné online [cit. 2022-12-11]. DOI: 10.1016/j.chemosphere.2004.06.019. (po anglicky)

[12] WU, Jeng-Shiou; LIU, Chia-Hung; CHU, Khim Hoong. Removal of cationic dye methyl violet 2B from water by cation exchange membranes. Journal of Membrane Science, 2008-02, roč. 309, čís. 1-2, s. 239–245. Dostupné online [cit. 2022-12-11]. DOI: 10.1016/j.memsci.2007.10.035. (po anglicky)

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]