Otvoriť hlavné menu

Muchárik malý alebo muchárik červenohrdlý[3] (Ficedula parva) je vták z čeľade muchárovité. Obýva palearktídu od Uralu po strednú Európu, od 19. storočia sa šíri smerom na západ. Zimuje v Indii, Indonézii a na Srí Lanke. Slovensko má druhú najpočetnejšiu populáciu muchárikov malých v Európe.[4]

Muchárik malý
Ficedula parva, Beachy Head, East Sussex, UK 1.jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Ficedula parva
Bechstein, 1792
Synonymá
Muchárik červenohrdlý
Ficedula parva distr.png
Mapa rozšírenia druhov F.parva, F.albicilla a F.subrubra

██  Hniezdisko F.parva

██  Hlavné zimovisko F.parva

██  Hniezdisko F.albicilla

██  Hlavné zimovisko F.albicilla

██  Hniezdisko F.subrubra

██  Hlavné zimovisko F.subrubra

██  a červené čiary – kontaktná oblasť F.parva a F.albicilla

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

OpisUpraviť

Muchárik malý je menší ako vrabec domový, meria 11[5] – 11 5 cm[6] a váži 8,5 – 11 g.[7] Samček má bradu, hrdlo, hrvoľ a časť pŕs červenej farby.[7] Chrbát je sivohnedý, letky tmavé, hlava sivá, spodná časť tela je žltkavá. Chvost je tmavý, bočné kormidlové perá majú na okrajoch v hornej časti biele okraje. Biele okraje chvosta sú typické pre obe pohlavia a je to dôležitý rozlišovací znak. Samička je viac do hneda, nemá červenú škvrnu.[5][6][7]. Mláďatá sú škvrnité.[7]

HlasUpraviť

Spev muchárika malého znie jasne, trochu melancholicky a má dve rozlíšiteľné časti.[6] Začne vyššie a klesá.[5] Znie ako "titt-ü, titt-tüj, tüj, tüj"[5] alebo "ti-tla ti-tla ti-tla ti tla-tla-tla-tla". Často volá suchým hlasom "trrr" podobným orieškovi obyčajnému.[6]. Poznáme i mäkké, melancholicky znejúce vábenie "tyli"[6], pripomínajúce rýchlu škrípajúcu hojdačku. Často tento hlas kombinuje s tichým "cvrr".[6]

Výskyt a stav na SlovenskuUpraviť

Muchárik malý obýva pásmo bukových a zmiešaných bukových lesov. Najvyššie položené hniezdiská sú 1 300 m n. m. v Západné Tatry[7] až 1 350 m n. m. vo Veľkej a Malej Fatre. Hniezdenia boli zistené i v parkoch a záhradách. Na slovenských nížinách nehniezdi, zastavuje sa tu v rôznych netypických biotopoch počas migrácie (napríklad pobrežné vrbiny[4], staré sady a podobne). Ťah prebieha začiatkom mája a v auguste.[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 5 000 – 10 000. Hniezdenie bolo dokázané alebo pravdepodobné v 56,20 % mapovacích kvadrátov. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995 R – vzácny. V roku 1998 NE – nehodnotený druh podľa uvedených kritérií z viacerých dôvodov. V roku 2001 NE - nehodnotený.[8] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][9][10] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.[4]

BiotopUpraviť

Hniezdnym biotopom muchárika malého sú staré, vysoké listnaté a zmiešané lesy, najmä bukové a bukovo-jedľové.[4] Obľubujú blízkosť mladších porastov, dolinky a miesta susediace s lúkami a potokmi.[7]

HniezdenieUpraviť

Na hniezdenie si vyberajú dutiny a polodutiny v stromoch, hniezdo stavia samička z trávy a machu, v strede je srsť a perie. Na 4 – 7 vajíčkach sedí iba samica, hniezdia iba raz v júni. Obaja rodičia kŕmia a vychovávajú mláďatá 14 dní.[7]

PotravaUpraviť

Muchárik malý sa živí lietajúcim hmyzom. Chytá ho v korunách stromov ale aj na lúkach.[7]

GalériaUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. IUCN Red list 2017.3. Prístup 27. decembra 2017.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-14]. Dostupné online.
  4. a b c d e DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autori druhu Anton Krištín, Rudolf Kropil. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Muchárik malý / Muchárik červenohrdlý, s. 529 – 530.
  5. a b c d PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  6. a b c d e f JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  7. a b c d e f g h FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť