Človek neandertálsky

Človek neandertálsky (lat. Homo neanderthalensis) je vyhynutý druh rodu človek (Homo). Pomenovaný je podľa náleziska Neandertal v Nemecku. Neandertálci žili podľa väčšinového výkladu v Európe, Levante a západnej Ázii od 600 000.

Synonymá

Neformálne označenie je neandertálec, neandertálsky človek, neandertálsky pračlovek, pračlovek neandertálskeho typu alebo (?) homo neanderthalensis ^[1]. Staršie sa vedecky označoval aj ako Homo mousteriensis v širšom zmysle (takto najmä vo francúzskych textoch) ^[2] alebo Homo primigenius, iné synonymá boli Homo neander, Homo antiquus, Homo faber, Homo incipiens, Homo stupidus, Homo sapiens stupidus, Homo erectus neanderthalensis, Pithecanthropus neanderthalensis, Prothomo, Paleoanthropus/Paleoanthropinae/Paleoanthropini, Protanthropus (nie je zhodné s názvom Protoanthropus), Protanthropus atavus, Homo europaeus primigenius, Palaeanthropus europaeus (spolu s Palaeanthropus krapinensis), Anthropus neanderthalensis, Archanthropus a Metanthropus, špeciálne pre klasických neandertálcov aj Palaeoanthropus neanderthalensis, Homo primigenius neanderthalensis, Homo neanderthalensis neanderthalensis, Homo sapiens neanderthalensis neanderthalensis (Drobyševskij ^[3] uvádza bez uvedenia autorov aj Homo neanderthalensis fossilis a Homo neanderthalensis recens). Slovenské ekvivalenty sú človek prvobytný, homo primigenius, pračlovek, paleantropín, paleantrop (bez -o- po pale-).

Pre autorov považujúcich (ako to bolo zvykom najmä v 2. polovici 20. storočia) neandertálca za poddruh Homo sapiens, sa neandertálec správne volá Homo sapiens neanderthalensis, čomu v slovenčine zodpovedá ako vedecký názov človek múdry neandertálsky, človek rozumný neandertálsky, neandertálsky rozumný človek, ale aj človek neandertálsky.

Zahrnuté staršie taxóny (t.j. subjektívne synonymá)

Pozri pod človek (Homo)#Podrobnejšia verzia.

Objav, opis a prvé nálezy

Nálezy prvých fosílnych indícií sú nález z jaskyne Engis v Belgicku z roku 1828 (uvádza sa aj 1829) a potom nález z Gibraltáru (Forbes’ Quarry) z roku 1848, ale oba nálezy boli spočiatku viac-menej ignorované a nedocenené. Preto sa za prvý „skutočný“ nález neandertálca považuje nález z jaskyne Kleine Feldhofer Grotte (doslova „Malá feldhofská jaskynka“) v Neandertali (pôvodne písané Neanderthal; doslova „Neanderova dolina“) v Nemecku z roku 1856; nález sa volá Neanderthal 1 resp. Neandertal 1. Majiteľ miestneho kameňolomu si myslel, že ide o kosti medveďa, ale odovzdal ich miestnemu učiteľovi menom Johann Carl Fuhlrott, ktorý si uvedomil, že sú to kosti nezvyčajného človeka. Fuhlrott neskôr odovzdal nález známemu anatómovi menom Hermann Schaaffhausen, ktorý sa nazdával, že ide o rasu, ktorá obývala severnú Európu pred Germánmi a Keltmi. Thomas Huxley v roku 1863 ako prvý zastával názor, že ide o morfologicky primitívneho človeka, ktorý bol navyše oveľa bližšie k dnešnému človeku než k opiciam (teda vlastne zastával názor zhodný s dnešným). Huxley a Schaaffhausen a iní odmietali považovať nález za druh odlišný od druhu Homo sapiens. Nový druh zaviedol, teda holotyp opísal, až William King v roku 1864, ktorý druh nazval „Homo neanderthalensis“. Nález Neandertal 1 nie je len holotypom neandertálca, ale aj vôbec prvým opísaným druhom (nie však prvým nálezom) fosílneho hominida v dejinách.

Ďalšie dôležité nálezy do 50. rokov 20. stor. boli chronologicky z lokalít: La Naulette (Belgicko) v roku 1866, Šipka (Morava) v roku 1880, Spy (Belgicko) v roku 1886, Krapina (Chorvátsko) v rokoch 1899 – 1905, rôzne lokality z Francúzska v rokoch 1908 – 1921, Ehringsdorf v rokoch 1908 – 1916 a 1925, Kiik-Koba (Ukrajina) v roku 1924, Gánovce (Slovensko) v roku 1926, Tabun (Izrael) v roku 1931, Saccopastore (Taliansko) v rokoch 1929 a 1935, Subalyuk (Maďarsko) v roku 1932, Tešik-Taš (Uzbekistan)v roku 1938, Monte Circeo (Taliansko) v roku 1939, Šánidar (Irak) v rokoch 1953 – 1960 a Regourdou (Francúzsko) v roku 1957. Časová os nálezov a chápania neandertálca je tu [1]. Paratypy druh nemá stanovené.

Druh či poddruh?

Neandertálec bol pôvodne opísaný ako Homo neanderthalensis, teda samostatný druh. Po druhej svetovej vojne, najmä od 60. rokov, sa spravidla klasifikoval ako poddruh druhu Homo sapiens (podrobnosti pozri tam), preto sa aj nazýval Homo sapiens neanderthalensis a nie ako dnes (a pôvodne) Homo neanderthalensis. Zmena nastala v roku 1995, keď švajčiarsky antropológ Robert Martin analýzou lebky neandertálskeho dieťaťa z Gibraltáru počítačovou tomografiou zistil, že je veľmi odlišná od lebky človeka dnešného typu, čím dokázal, že muselo ísť o dva rozdielne druhy. Tento výsledok potom potvrdili genetické výskumy počnúc rokom 1997 (k tomu pozri podnadpis Genetika).

Datovanie vzniku a alternatívne klasifikácie najstarších nálezov

Dátum vzniku neandertálcov je sporný. Nasleduje opis pre neandertálcov definovaných v geograficky užšom zmysle (vysvetlenie pozri v podnadpise Členenie):

Z genetického hľadiska, teda pokiaľ ide o odhady dátumu oddelenia línie neandertálcov a línie človeka dnešného typu, existujú aktuálne tri možné dátumy – 660 000 BP, 440 000 BP a 270 000 BP – podrobnosti pozri v podnadpise Genetika. Podľa výskumu na zuboch z roku 2019 sa línia oddelila pred 800 000 rokmi.^[4]

Ak sa argumentuje znakmi nálezov, je spornosť dátumu vzniku daná najmä tým, že neandertálske znaky nálezov (z Európy) pribúdali postupne a je teda relatívne, čo je už neandertálec a čo ešte nie je neandertálec. Nasleduje zoznam bežných hraníc vzniku neandertálcov; väčšinou platí, že čím mladšia hranica, tým viac neandertálskych znakov nálezy majú, pričom každý autor považuje inú z hraníc za začiatok neandertálcov:

650 000/600 000 BP
500 000 BP
450 000 BP/400 000 BP (400 000 BP obyčajne znamená dolnú hranicu datovania nálezu Sima de los Huesos)
350 000 BP
300 000 BP
začiatok MIS 7 (t. j. cca od 250 000 BP)
230/220/200 000 BP
začiatok MIS 6 (t. j. cca 198 000 BP)
180 000 BP
150 000 BP
135 000 BP
začiatok MIS 5e (t. j. cca 130/129 000 BP) resp. začiatok MIS 5d (t. j. cca 115/122 000 BP, t. j. začiatok würmu v novších zdrojoch) resp. 110 000 BP
90 000 BP
80 000 BP
začiatok MIS 4 (t. j. cca 71/74/75 000 BP, t. j. začiatok würmu v niektorých starších zdrojoch)

Treba mať tiež na pamäti, že v starších textoch môže tam uvádzaný dátum vzniku neandertálcov, ktorý je starší ako 130/115 000 BP, vyplývať z toho, že autor poníma neandertálcov v geograficky širšom zmysle (pozri podnadpis Členenie) (čo sa dnes už málokedy robieva), a teda nie nevyhnutne z odlišného datovania či hodnotenia prvých nálezov neandertálcov v geograficky užšom zmysle autorom.

K nálezom neandertálcov v geograficky užšom zmysle zhruba spred 200 000 BP (zriedkavejšie spred cca 130/115 000 BP) existujú tieto hlavné alternatívne možnosti ich klasifikácie:

Novšie prístupy:
- a) Niektoré nálezy sa zaradia ako neandertálci a niektoré ako Homo heidelbergensis (porov. napr. Klein 1999)
- b) Všetky sa zaradia pod Homo heidelbergensis (neandertálec teda zahŕňa len mladšie nálezy). Bádateľ Hublin takýto prístup nazýva „two-phase model“ (dvojfázový model), t. j. postup, pri ktorom sa staršie nálezy s istými neandertálskymi črtami zaradia do druhu Homo heidelbergensis a len mladšie nálezy sa zaradia do druhu Homo neanderthalensis. Toto je dnes najčastejší postup.
- c) Všetky sa zaradia ako neandertálci (Homo neanderthalensis). V rámci neandertálcov prípadne môžu prípadne tvoriť podskupinu nazvanú preneandertálci (staršie: anteneandertálci). Bádateľ Hublin a iní takýto prístup nazývajú „accretion model“ (doslova prírastkový model, model postupného narastania; termín vznikol v roku 1998, pozri napr. Dean et al. 1998), t. j. názor, že postupné narastanie neandertálskych čŕt bolo natoľko plynulé, že nie je možné zvoliť hranicu medzi dvoma druhmi, a teda aj európske nálezy inými zaraďované ako Homo heidelbergensis sú vlastne neandertálci.
Staršie prístupy:
- d) Ako hore a) a b) ale namiesto Homo heidelbergensis je archaický Homo sapiens.
- e) Všetky nálezy sa zaradia pod Homo erectus.
- f) Najstaršie nálezy sa zaradia pod Homo erectus (Homo erectus heidelbergensis, Homo erectus tautavelensis a pod.), trochu mladšie pod Homo sapiens ako anteneandertálci alebo Homo sapiens steinheimensis (ešte mladšie nálezy sú už rovno neandertálci alebo najprv protoneandertáleci/rané neandertálci a až potom neandertálci). Anteneandertálci/Homo sapiens steinheimensis (a ak sa v systéme vôbec vyskytujú, tak aj protoneandertálci) a neandertálci, a prípadne aj africkí a ázijskí neandertálci, v niektorých zdrojoch potom ešte spolu tvoria neformálnu „skupinu neandertálcov/okruh neandertálcov“ či „neandertálcov v širšom zmysle“ či „paleantropínov“.
- g) Ako v bode f, ale namiesto anteneandertálcov sú presapienti (a navyše sa niektorí neandertálci niekedy zaradia ako protosapienti).
- h) Ako v bode f, ale namiesto anteneandertálcov sú už rovno neandertálci (teda neandertálci zahŕňajú už Homo steinheimensis).

Alternatívne klasifikácie (alebo skôr rozdelenia) pre mladšie nálezy neandertálcov pozri v podnapise Členenie.

Zánik

Datovanie

Ako približný dátum ich zániku sa obyčajne udáva 35 000/30 000/29 000/28 000/27 000 BP. Za najmladšie nálezy sa donedávna považovali lokality Vindija (Chorvátsko, 33 – 32 000 BP)^[5], Gruta Nova (Columbeira, 29 000 BP) ^[6], Figueira Brava (30 – 29 000 BP) ^[5], Zafarraya (Španielsko, 33/30/29/28/27/26 000, ale prípadne až 25 000 BP) ^[7], ďalšie lokality z Pyrenejského polostrova (pozri napr. [2]) a Wolpoff 1999 uvádza, že najmladší nález by mohol byť nejasný nález z Devil’s Tower v Gibraltáre starý len 15 000 BP.

V roku 2006 pribudlo datovanie nálezov z jaskyne Gorham’s Cave na Gibraltáre 28 000 BP, ale možno len 24 000 BP.

Bývalé datovanie lokality Mezmajskaja na 29 000 BP bolo v roku 2005 a v roku 2011 opravené na starší dátum (konkrétne v roku 2005 na 40 000 BP a v roku 2011 na 39 000 BP) a v roku 2011 z toho niektorí bádatelia vyvodili záver, že neandertálci zanikli celkovo oveľa skôr než sa myslelo.^[8]. V roku 2014 v časopise Nature vyšiel článok, ktorý datuje vyhynutie neandertálcov s pravdepodobnosťou 95,4 % na obdobie 41 030–39 260 BP.^[9]

Príčiny

O príčine pomerne rýchleho nahradenia neandertálcov ľudmi dnešného typu (t. j. druhom Homo sapiens), ktorí prišli do Európy okolo 40 000 BP, t. j. krátko pred predpokladaným zánikom neandertálcov, existuje viacero teórií:

Neandertálci vyhynuli, lebo značne ubudol počet veľkej zveri, ktorou sa živili, a to v dôsledku zmeny podnebia a/alebo príchodu konkurenčných lovcov – ľudí dnešného typu. Podľa novších výskumov však neandertálci bezpečne jedli aj rastliny a menšiu zver.
Ľudia dnešného typu žili okolo 50 rokov, neandertálci len niečo vyše 30 rokov. Skúsenosti starších možno predstavovali populačnú výhodu.
Ľudia dnešného typu jednak mali nástroje zo vzdialených oblastí, teda obchodovali a mali deľbu práce a tým aj špecializáciu, a jednak sa spoločensky združovali do väčších celkov, kým neandertálci mali nástroje len z materiálov z blízkeho okolia a žili len rozptýlene v oddelených skupinách (a preto asi ani nemali spoločný jazyk). Neandertálci mali aj horšie organizované bývanie. Toto všetko výrazne zvýhodnilo ľudí dnešného typu.
Neandertálci sa nenaučili používať ihlu, a preto príchod extrémne chladného počasia v Európe už nezvládli.
Iná hypotéza, naopak, hovorí, že neandertálci sa nevedeli vyrovnať s veľmi teplým počasím.
Neandertálci zanikli prirodzene ako každá civilizácia (v ich prípade navyše po dlhom období vzdorovania ľadovým dobám) a iba náhodou sa pri ich konci ocitli ľudia dnešného typu.
Neandertálci mali zlú výživu, lebo im chýbali nenasýtené mastné kyseliny (typické pre kvalitnú morskú stravu), dôležité na rozvoj mozgu. Neskorší výskum však ukázal, že neandertálci ryby jedli.
Došlo jednoducho k bratovražednej vojne medzi neandertálcami a ľuďmi dnešného typu.
Trinkaus v roku (?)2006 zverejnil závery k nálezu Oase 2 (Rumunsko), ktorý podľa neho dokladá kríženie neandertálcov a ľudí dnešného typu (názory o možnom krížení týchto dvoch taxónov sú ale oveľa staršie). Jedna z možností, ktorá z toho vyplýva, je, že neandertálci nevyhynuli, ale splynuli s ľuďmi dnešného typu. Podľa genetikov (stav v roku 2010) síce ku kríženiu dochádzalo, ale len v niektorých oblastiach a nehralo významnú úlohu (pozri podnadpis Genetika).
Podľa D. Lewisa-Williamsa neandertálci boli voči ľuďom dnešného typu v nevýhode tým, že nedokázali abstraktne myslieť, plánovať, vytvárať stratégie založené na minulej skúsenosti a uskutočňovať ich v skupine, a nemohli snívať a rozprávať o snoch.
Fernando Rozzi si myslí, že k zániku neandertálcov prispelo to, že ich ľudia dnešného typu konzumovali (kanibalizmus).
V roku 2010 pribudla teória, že neandertálci vyhynuli kvôli výbuchu sopky pri dnešnom Neapole, ku ktorému došlo 39 000 BP, a ktorý výrazne zhoršil podnebie.
V roku 2011 niektorí bádatelia na základe nového datovania nálezu Mezmajskaja, ktoré ukazuje, že nález je oveľa starší ako sa myslelo, vyjadrili presvedčenie, že je možné, že neandertálci vymreli skôr než ľudia dnešného typu vôbec prišli do Európy.^[10]

Členenie

Neandertálci sa obyčajne členia nasledovne (znak / oddeľuje synonymá, značka A, B atď. alebo výraz „v užšom/širšom zmysle“ a pod. rozlišuje rôzne použitia toho istého názvu):

a) Členenie geografické:
neandertálec v geograficky širšom zmysle:

neandertálec v geograficky užšom zmysle – Európa, Blízky východ a západná Ázia po Uzbekistan s presahom až po Sibír a možno až po severný Ural (pozri poznámky nižšie)
- západoeurópske nálezy
- východný neandertálec v širšom zmysle/progresívny neandertálec/pokročilý neandertálec:
  - nálezy zo strednej a juhovýchodnej Európy – Česko, Slovensko, Maďarsko, Chorvátsko
  - východný neandertálec v užšom zmysle
    - levantský neandertálec – Izrael
    - nálezy z ostatne západnej Ázie – Irak, Uzbekistan, Sibír
africký neandertálec a/alebo ázijský neandertálec – t. j. isté nálezy z Afriky a/alebo južnej a východnej Ázie:
- africký neandertálec (lat. zriedkavo Homo neanderthalensis africanus):
  - Homo rhodesiensis (t. j. nález Kabwe/Broken Hill)
  - nálezy Džabal Irhúd (Jebel Irhoud), Hawa Ftaih (Haua Fteah), Dire Dawa
  - nález Saldanha
- ázijský neandertálec (lat. zriedkavo Homo neanderthalensis asiaticus) :
  - Homo soloensis (t. j. nález Ngandong)
  - nález Ma-pa (Maba), prípadne aj Narmada (Podľa Stringera možno celého ázijského Homo heidelbergensis, t. j. nálezy Narmada, Ta-li (Dali), Ťin-niou-šan (Jinnuishan) a Ma-pa (Maba), označiť ako ázijský neandertálec).

Poznámky:

Nálezy zubov neandertálcov z jaskýň Okladnikov a Denisova na Sibíri boli známe už v minulosti (Wolpoff 1999), v roku 2007 bolo na kostiach z jaskyne Okladnikov aj priamo geneticky potvrdené, že ide o neandertálca.
V roku 2011 bolo oznámené, že nálezy artefaktov z lokality Byzovaja na západnej strane polárneho (t. j. severného) Uralu v Rusku staré 31 – 34 000 BP patria do kultúry moustérien, typickej (v tomto období) pre neandertálcov. Z toho vyplýva buď, že neskorí neandertálci žili aj v polárnych oblastiach, alebo že moustérien predsa len aj v tomto období možno pripísať aj človeku dnešného typu ^[11]

b) Členenie (prevažne) chronologické:
neandertálec A:

anteneandertálec (/preneandertálec/raný neandertálec/včasný neandertálec) v širšom zmysle:
- anteneandertálec v užšom zmysle/preneandertálec v užšom zmysle A/Homo sapiens steinheimensis/(staršie alternatívne) presapient
- protoneandertálec/preneandertálec v užšom zmysle B/raný neandertálec (/včasný neandertálec) v užšom zmysle/Homo sapiens aniensis – poznámka: protoneandertálec + klasický neandertálec v širšom zmysle = neandertálec B
klasický neandertálec (/typický neandertálec/extrémny neandertálec/neskorý neandertálec) v širšom zmysle/neandertálec C:
- a) jedna možnosť rozdelenia (primárne chronologické delenie):
  - klasický neandertálec (/typický neandertálec/extrémny neandertálec) v užšom zmysle A
  - neskorý neandertálec v užšom zmysle/prechodný neandertálec A
- b) iná možnosť rozdelenia (primárne geografické delenie):
  - klasický neandertálec (/typický neandertálec/extrémny neandertálec) v užšom zmysle B/neandertálec D
  - progresívny neandertálec/pokročilý neandertálec/prechodný neandertálec B/východný neandertálec – poznámka: pojem progresívny/pokročilý neandertálec môže zahŕňať napr. aj raných neandertálcov

Vysvetlenie k členeniu b: Nálezy spred cca 230/220/200 000 BP alebo spred cca 130/115 000 BP alebo spred cca 75 000 BP niektorí autori klasifikujú ako tzv. anteneandertálcov a/alebo – najmä chronologicky mladšie nálezy – ako tzv. protoneandertálcov, pričom preneandertálci sa často formálne klasifikujú ako podskupina (vlastných) neandertálcov a anteneandertálci sa ako podskupina (vlastných) neandertálcov formálne klasifikujú menej často. Alternatívne sa niekedy tieto nálezy staršie klasifikovali ako Homo sapiens steinheimensis (či presapient) a Homo sapiens aniensis. Dnes (od roku 1995) sa tieto nálezy spred 230/220/200 000 BP (zriedkavejšie spred cca 130/115 000 BP) často klasifikujú ako nálezy druhu Homo heidelbergensis (alebo archaický Homo sapiens).
Klasickí neandertáleci sú neandertálci, ktorí chronologicky nasledujú po preneandertálcoch (raných neandertálcoch), t. j. od 130/115 000 BP alebo od cca 75 000 BP (alebo od 100 000 alebo od 90 000, alebo od 80 000 BP atď.). Vykazujú typické znaky neandertálcov (sú najrobustnejší atď.). Niektoré zdroje z týchto klasických neandertálcov ešte vyčleňujú zvláštne skupiny, napr. z chronologického (a morfologického) hľadiska tzv. neskorých neandertálcov (pozri napr. Thurzo 1998, Vančata 2007) alebo z geografického (a morfologického) hľadiska tzv. progresívnych/pokročilých/východných/atypických neandertálcov (pozri napr. Enc. archeológie, Pietrusewsky, Delson et al. 2000, Pyramída, Jelínek, Reisenauer).

Poznámky:

Podrobnosti pozri aj nižšie v podnadpise Interpretácie a systematika.
Použitie pojmu neandertálec v geograficky širšom zmysle možno dnes už považovať za zastarané (hoci sa stále občas vyskytuje).
Rozdelením neandertálcov v užšom geografickom význame na geografické skupiny sa v poslednom čase zaoberá napr. táto štúdia ^[12] (podľa tabuľky 2 však neboli skúmané stredoeurópske a izraelské nálezy).
Na označenie neandertálca vôbec alebo len ázijského a afrického neandertálca alebo neandertálca v niektorom (geograficky a/alebo časovo) širšom zmysle sa používa aj názov paleantropín.
Niektoré zdroje označujú taxón zahŕňajúci okrem vlastných neandertálcov aj anteneandertálcov a afrických a ázijských neandertálcov ako „skupina neandertálcov“ či „okruh neandertálcov“.
Zubov 1973 označil klasických neandertálcov po odčlenení izraelských a iných ázijských (či afrických) nálezov ako poddruh Homo neanderthalensis neanderthalensis.
Napr. podľa Cameron a Groves sa klasickí neandertálci začínajú už 200 000 BP.

Nálezy

O konkrétnych nálezoch zaraďovaných pod neandertálcov pozri nižšie v podnadpise Interpretácie a systematika, najmä v sekciách Schwartz a Tattersall (2005), Schrenk (2008, 1997), Storch (2007),Vančata (2007), McKee (2005), Groves (2004), Cameron a Groves (2004), Bramblett (2004), Susanne et al. (2003), Heslip (2001), archeology.info, Wood 2000, Delson et al. (2000), Klein (1999), Wolpoff (1999), Thurzo (1998), Dean et al. (1998), Podborský (1997), Encyklopédia archeológie (1986), Buchvald (1985), Szalay a Delson (1979) a Јеlínek (1977)

Vývojové vzťahy

Neandertálec mohol vzniknúť:

z druhu Homo heidelbergensis (t. j. archaického Homo sapiens) veľmi zhruba okolo 400 000 BP (a človek dnešného typu vznikol takisto z Homo heidelbergensis, ale trochu neskôr) alebo
z druhu Homo antecessor resp. Homo mauritanicus okolo 700 000 BP (paralelne vznikol Homo rhodesiensis či Homo heidelbergensis, z ktorého neskôr vznikol človek dnešného typu)
z druhu Homo erectus či Homo ergaster zhruba okolo 700 000 BP (paralelne vznikol Homo rhodesiensis či Homo heidelbergensis, z ktorého neskôr vznikol človek dnešného typu)

Z neandertálca sa podľa dnešných názorov už nič nevyvinulo (slepá línia).

Predtým sa predpokladalo, že neandertálec tvoril medzičlánok medzi Homo erectus a človekom dnešného typu (teda, že celé dnešné ľudstvo prešlo neandertálskou fázou – tzv. hypotéza neandertálskej fázy) alebo že časť neandertálcov (spravidla raní neandertálci/preneandertálci – tzv. preneandertálska hypotéza) tvorila tento medzičlánok a druhá časť (klasickí neandertálci) tvorila slepú vývojovú líniu.

Telesné znaky

Vančata 2007 (jeho definície neandertálca a jeho častí pozri nižšie) uvádza:

Výška nepresahovala 170 cm, hmotnosť bola niekedy aj vyše 80 kg
Mali veľké zuby s veľkými zubnými dutinami (tzv. taurodontný chrup), rezáky sklonené vpred, za poslednou stoličkou bol tzv. retromolárny priestor (t.j. medzera), bradový výbežok nie je výrazný, prítomný je alveolárny prognatizmus.
Mali veľmi charakteristický, veľký a silno pneumatizovaný skelet tváre, veľké očnice, výrazné nadočnicové oblúky
Mozgovňa je nízka a dlhá. V tylovej časti je tzv. (po anglicky) occipital bun (charakteristická vypuklina). Absolútna veľkosť mozgu je podobná ako u človeka dnešného typu, ale jeho relatívna veľkosť je menšia než u človeka dnešného typu.
Kosti ich končatín boli veľmi robustné a krátke.
Súdkovitý hrudník spolu s neobvyklými proporciami tela a končatín (dlhý mohutný trup a krátke končatiny s krátkym predlaktím a holeňou) naznačuje, že fyziológia dýchania mohla byť do istej miery odlišná od anatomicky moderného človeka, a ich metabolizmus bol náročnejší na energiu. Vďaka týmto vlastnostiam, a vďaka menej vhodnej biomechanike, neboli neandertálci zrejme fyziologicky dostatočne prispôsobení na dlhé usilovné pochody tak ako anatomicky moderný človek.
Podľa úponov a stavby kostry mali neandertálci mimoriadnu fyzickú silu a pravdepodobne boli oveľa silnejší ako akýkoľvek súčasný človek.
Niektorí bádatelia zastávajú názor, že väčšina neandertálcov neprežila predposledný glaciál a genetické vlastnosti a fenotyp nasledujúcich neandertálcov preto ovplyvnil takzvaný bottleneck effect (efekt úzkeho profilu).
Neskoré neandertálske populácie vykazujú niektoré ”moderné” znaky, ktoré sú dôkazom, že neandertálci sa v priebehu stredného paleolitu vyvíjali, prípadne v niektorých prípadoch aj paralelne s človekom dnešného typu (napr. gracializácia lebky).

Thurzo 1998 (jeho definície neandertálca a jeho častí pozri nižšie) uvádza, že protoneandertálec morfologicky pripomína Homo heidelbergensis a neskorý neandertálec morfologicky pripomína človeka dnešného typu (t. j. Homo sapiens). Znaky klasického neandertálca sú tieto:

priemerná výška 163 cm (muži)/ 153 cm (ženy)
priemerná hmotnosť 68 – 77 kg (podľa niektorých názorov až do 90 kg)
kapacita lebky 1 300 – 1 750 cm³; mali (presnejšie nálezy z obdobia 50 – 30 000 BP mali) zo všetkých druhov rodu Homo najväčšiu absolútnu veľkosť mozgu (Relatívna – t. j. v pomere k hmotnosti tela meraná – veľkosť mozgu je však u človeka dnešného typu väčšia o 10 %).
platycefalická (plochá) mozgovňa, tenšie kosti lebky ako u H. heidelbergensis, nadočnicový val s náznakom členenia na dva obočné oblúky (arcus superciliares), vyčnievajúce záhlavie vytvárajúce "drdol", fossa suprainiaca, pomerne plochá báza lebky, kruhovitý obrys lebky pri pohľade zozadu, vyčnievajúca tvár s veľkým a širokým nosom
alveolárny prognatizmus, nevyvinutá alebo naznačená bradová hrčka (protuberantia mentalis), pomerne veľké rezáky, taurodontizmus (veľká dutina črenových zubov a stoličiek so zrastenými koreňmi), retromolárna medzera medzi treťou stoličkou a predným okrajom ramena sánky, chýbajúca fossa canina; u nálezov zo západnej Ázie sa vyskytujú navyše silne obrúsené zuby prednej časti chrupu
acetabulum posunuté smerom dozadu
jarček na chrbtovej strane laterálneho okraja lopatky
mohutné úpony svalov vrátane ohýbačov prstov
Zavalité telo so súdkovitým hrudníkom, veľká celková robustnosť, ako aj veľký a vystupujúci nos boli následkom prispôsobenia sa nepriaznivým podmienkam európskej ľadovej doby. Nos asi okrem iného slúžil na zohrievanie vzduchu pred vstupom do priedušiek a do pľúc.

Filit uvádza, že Neandertálec bol menšej, rozložitej postavy, 155 – 160 cm vysoký, s ľahko nachýlenou postavou, s pokrčenými kolenami a s dopredu nahnutou hlavou. Jednotlivé kosti boli silné a ich konfigurácia ukazuje na značný vývin kostrového svalstva. Lebku mal veľkú. Markantnými znakmi sú: nízka a plochá lebka, šikmé čelo, veľké nadočnicové oblúky strechovite sa klenúce nad veľkými okrúhlymi očnicami, široký a mohutný nos, silné čeľuste so silnými zubami a bezbradou dolnou čeľusťou. Veľký otvor tylový, ktorým je lebka nasadená na krčnú kostru, bol posunutý značne dozadu, a tak vznikla i zaklonenosť hlavy.^[13]

Potrava

Živili sa najmä efektívnym lovom veľkej a strednej zveri, dopĺňaným zberom rastlinnej potravy. V interglaciáloch prevažovala všežravá zberačsko-lovecká potravinová stratégia. Kým doteraz bola rastlinná strava predpokladaná len na základe nepriamych dôkazov a chemická analýza kostí z Vindije z roku 2000 naznačovala, že neandertálci jedli takmer výlučne mäso, v roku 2010 bolo nálezom (sčasti varených) rastlín medzi zubami neandertálca priamo potvrdené, že neandertálci jedli aj rastliny a dokonca ich aj varili.^[14] Ďalšia izotopová analýza aminokyselín v kolagénoch potvrdila vysoky podiel mäsa v potrave, hlavne z veľkých bylinožravcov.^[15]

Vykopávky na Pyrenejskom polostrove poslednom období odhalili, že významnú zložku stravy miestnych neandertálcov tvorili dary mora, predovšetkým mäkkýše (v roku 2011 sa navyše zistilo, že mäkkýše jedli neandertálci prakticky už od svojho vzniku), a v roku 2008 odhalili, že neandertálci jedli aj tulene, delfíny, viac druhov morských rýb a vtákov a morské korytnačky. Predtým sa predpokladalo, že neandertálci morské plody nejedli.^[16]

Genetika ^[17]

Neandertálec je jediný vyhynutý príslušník rodu Homo, pre ktorého existujú kvalitné doklady DNA:

V roku 1997 oznámili nemeckí biológovia (Mathias Krings et al.), že izolovali krátke fragmenty hypervariabilnej oblasti I (HVRI) kontrolnej oblasti mtDNA z nálezu Neanderthal 1. Keďže sa izolovaná sekvencia DNA veľmi odlišovala od korešpondujúcej oblasti DNA súčasného človeka, skonštatovali, že neandertálec tvorí vedľajšiu vetvu rodostromu Homo sapiens a nestojí priamo v jeho vývojovej línii. Vývojové línie neandertálca a človeka dnešného typu sa podľa tejto hypotézy mali oddeliť pred 550 000 – 690 000 rokmi.
V roku 1999 ten istý tím sekvencoval segment inej časti (HVRII) kontrolnej oblasti mtDNA toho istého nálezu.
V roku 2000 boli izolované sekvencie HVRI z neandertálca z lokality Mezmajskaja a Krings et al. ohlásili získanie sekvencií z nálezu Vi 33.16 (=Vi 75, t. j.Vindija, Chorvátsko).
V roku 2002 bola extrahovaná mtDNA z nálezu Neanderthal 2.
V roku 2004 bola extrahovaná mtDNA z nálezov Vi77 (t. j. Vindija), Vi80 (t. j. Vindija), Engis 2, La Chapelle a z 5 fosílnych nálezov ľudí dnešného typu. Zistilo sa, že sekvencia nálezu Vi80 bola totožná so sekvenciou nálezu Vi33.16 a žiaden z ľudí dnešného typu nedal vznik žiadnemu amplifikačnému produktu s neandertálskymi primermi.
V tom istom roku štúdia mtDNA neandertálca (autori: Serre et al.) zistila, že ak neandertálci geneticky prispeli k moderným ľuďom, tak len veľmi slabo.
V roku 2007 sa izolovala HVR1 mtDNA z nálezov Tešik-Taš a Okladnikov.
V roku 2008 bola sekvencovaná celá mtDNA jedného nálezu z Vindije.
V roku 2009 bola sekvencovaná celá mtDNA nálezov Neanderthal 1, Neanderthal 2, Sidron 1253, Vi 33.25 (t. j. Vindija) a Mezmajskaja. Zistilo sa, že genetická rôznorodosť v rámci druhu neandertálec bola podstatne nižšia než u moderných ľudí.
V roku 2010 štúdia jadrového genómu neandertálcov a moderných ľudí na rôznych nálezoch potvrdila závery štúdie Serre et al. z roku 2004: Ukázalo sa, že kým moderní ľudia zo subsaharskej Afriky nevykazovali žiadne známky neandertálskej DNA, moderní ľudia z oblastí mimo Afriky všetci vykazovali nízke množstvo (medzi 1 a 4%) DNA zdieľanej s neandertálcami. Z toho možno urobiť dva závery: a)Došlo k značnej separácii medzi populáciou, z ktorej vznikli moderní Afričania, a inou populáciou, z ktorej vznikli dnešní Neafričania plus neandertálci, alebo b)dochádzalo k hybridizácii (kríženiu) medzi neandertálcami a modernými ľuďmi (možno v západnej Ázii) hneď po odchode moderných ľudí z Afriky. Z teórií o vzniku ľudí dnešného typu (pozri v článku človek rozumný (moderný človek)) sú tieto výsledky najviac v zhode s asimilačným modelom a s Bräuerovým modelom africkej hybridizácie a vytlačenia. Skutočnosť, že neandertálci a ľudia dnešného typu majú rozdielnu morfológiu, ale existujú doklady o (hoc aj obmedzených) genetických kontaktoch ukazuje, že sa v tomto prípade morfologicky definovaný druh nezhoduje s biologicky definovaným druhom (podobné prípady sa vyskytujú aj u iných primátov).

Pokiaľ ide o odhady dátumu oddelenia línie neandertálcov a línie človeka dnešného typu:

existuje odhad z roku 1997 (pozri vyššie)
V roku 2008 sa analýzou mtDNA dospelo k dátumu 660 000 +/- 140 000 BP, ktorý platí za predpokladu, že sa línie šimpanzov a moderných ľudí oddelili pred 6-7 mil. rokov.
V roku 2010 sa analýzou jadrového genómu dospelo k dátumu 440 000 BP (ak sa predpokladá, že šimpanzy oddelili od moderných ľudí pred 8,3 mil. rokov) alebo 270 000 BP (ak sa predpokladá, že sa šimpanzy oddelili od moderných ľudí pred 5,6 mil. rokov).

Hmotná kultúra a prostredie

Pokiaľ ide o archeologickú kultúru, typický je mousterién a jeho varianty (pozri článok moustérien).

Existovalo niekoľko špecifických kultúrnych variantov (moustérien acheulskej tradície, charentien, taubachien, klasický moustérien a zúbkovaný moustérien).^[18] Neskorí neandertálci mali veľmi podobnú čepeľovú industriu (chatelperronien, szeletien a bohunicien) ako mal človek dnešného typu, ako to dokazuje napr. nálezisko St. Césaire. Okrem toho na Prednom východe moustérien, ktorý je typický pre skoro všetkých neandertálcov okrem posledných, zdieľali s neandertálcami ľudia dnešného typu.^[19]

Charakteristický je aj nárast typologickej škály nástrojov (škrabadlá, trojuholníkové hroty, čepeľové nože, rydlá atď.) a výroba kožených odevov.^[18] Používali oheň, a to aj prenosný oheň (fakle či kahance na osvetlenie vnútorných častí jaskýň).^[20]

Žili v malých skupinách tvorených asi 20 jedincami. V teplejších dobách uprednostňovali voľný terén na brehoch riek, ale zhoršujúce sa podnebie ku koncu ich existencie ich nútilo vyhľadávať skalné prístrešky (tzv. abri) a jaskyne (nálezy z Francúzska), vítané boli aj termálne žriedla (nález Gánovce 1); táboriská vo voľnej prírode však boli naďalej početné. V lokalite Molodova na Dnestri sa našli najlepšie zachované dočasné oválne chaty neandertálcov Európy.^[21] Podľa Soukupa 2005 je pre nich charakteristický vznik rozsiahlejších loveckých sídlisk, stavby loveckých stanov a chát. Podľa Vančata 2007 žili väčšinou na jednom mieste (spravidla v spomínaných jaskyniach, abri alebo chatách), a z týchto stálych táborov sa vydávali na hviezdicové výpravy.

Neandertálcov v užšom geografickom zmysle údajne nikdy nebolo naraz na svete viac ako 15-tisíc.^[22]

Prírodným prostredím neandertálcov bola polárna tundra s machmi, lišajníkmi a kosodrevinami, ktorá smerom k juhu prechádzala v trávnatú tajgu a lesostep.^[18]

Nehmotná kultúra a duševné vlastnosti

Vyrábali prvé artefakty majúce symbolickú funkciu^[18]. Umelecký prejav neandertálca nie je známy. Nevylučuje sa rituálny kanibalizmus (jaskyňa Hortus; Krapina). Doklady tzv. medvedieho kultu v Alpách (locality Drachenloch a Drachenhöhle) svedčia o začiatkoch kultových predstáv a zárodkoch totemizmu a s ním spojených obradov.^[21] Podľa Vančata 2007 je sporné, či neandertálci vôbec mali kultúru v užšom zmysle, no tvrdenie, že neandertálci boli úplne akultúrni je z rôznych dôvodov veľmi nepravdepodobné.

Pravdepodobne pochovávali svojich mŕtvych (o spornosti toho, či neandertálci mali hroby, pozri napr. McKee 2005 str. 301 a nasl.). Za hroby sa považujú nálezy z lokalít Tešik-Taš, Monte Circeo, Le Moustier, La Ferrassie a Šánidar. Hroby vystielali konármi, do hrobov pridávali kvety a liečivé rastliny (typický príklad sú hroby v Šánidare) ^[23].

Neandertálci mali pomerne vysoký stupeň duševných schopností. Doložené sú dokonalo vykonané amputácie (Šánidar), svedčiace o základných anatomických poznatkoch i úspešných liečebných praktikách. Vzájomne koordinovali činnosť relatívne dostatočne rozvinutým jazykom. ^[20] Vykazovali sociálnu solidaritu (starali sa o chorých a starých).^[18] Pochovávali svojich mŕtvych (jaskyňa v La Chapelle-aux-Saints).^[24]

V roku 2007 sa našli dôkazy o tom, že si neandertálci čistili zuby^[25] Rekonštrukcia neandertálskeho novorodenca v roku 2008 ukázala, že pôrod bol podobne komplikovaný ako u dnešných ľudí, a teda aj neandertálcom musel pri pôrode niekto druhý pomáhať.^[26]

Neandertálci na Slovensku

Na Slovensku sa neandertálcom pripisujú kultúry moustérien a mikromoustérien (130 000 – 70/65 000 BP) a kultúry s moustérienom príbuzné (resp. jeho varianty), a to premoustérien (=protomoustérien; 200 – 130 000 BP), micoquien (130 – 45 000 BP) a levallois moustérien (70 000/65 000 – 40 000 BP). Szeletien (40 – 32 000 BP) je tiež príbuzný s moustérienom, ale či bol jeho nositeľom neandertálec alebo už človek dnešného typu (alebo obaja) je sporné. Podrobnejšie pozri v článkoch stredný paleolit na Slovensku a mladý paleolit na Slovensku.

Pokiaľ ide o nálezy indivíduí neandertálcov na Slovensku, nález z Gánoviec (značka Gánovce 1) sa zaraďuje ako protoneandertálec, nálezy Šaľa 1 a Šaľa 2 ako klasický neandertálec (ale Šaľa 1 sa zaraďuje – najmä staršie - aj ako prechodný neandertálec, protoneandertálec či protosapient) a nález zo Silickej Brezovej (dolná stolička stará 80 000 – 45 000 BP) ako klasický neandertálec. Podrobnosti o nálezoch pozri v príslušných článkoch.

Interpretácie a systematika

Najčastejší prípad systematiky, teda také systematiky, v ktorých je len položka druh Homo neanderthalensis bez ďalších delení a bez významnejších údajov, tu uvedený nie je.

Manzi (2011)

Neandertálci sa vyskytovali v Európe od 300 000 BP.

Larousse (prístup sept. 2011)

Ide o druh Homo neanderthalensis. Trval od vyše 200 000 do 35 000 BP (v južnom Španielsku do 30 000 BP). Nálezy napr. Feldhofer, La Chapelle-aux-Saints, la Ferrassie, Atapuerca, la Quina, le Régourdou, Spy, Mt. Circeo, Karmel (Izrael), Šánidar, Tešik-Taš.

Hominidés (2011)

Ide o druh Homo neanderthalensis. Trvanie: 120 – 30/28 000 BP, ale v roku 2006 bol oznámený nález starý len 24 000 z jaskyne Gorham v Gibraltáre.

Schwartz a Tattersall (2005)

rod Homo:

…
bezmenný taxón:
- neandertálec – Amud (Amúd), Archi, Biache, Columbeira, Engis 2, Feldhofer, Figueira Brava, Gibraltár (Devil’s Tower a Forbes Quarry), Guattari, Hortus, Kebara, Krapina, Kůlna, La-Chapelle-aux-Saints, La Ferrassie, La Quina, Lc Moustier, Ochoz, Pech de l’Azé, Régourdou, Roc de Marsal, Saccopastorc, St-Césaire, Sakajia, Scladina, Šánidar, Tabun C1, Šipka, Spy, Subalyuk, Tešik-Taš, Vindija G, Zafarraya, (?)Ehringsdorf
- incertae sedis: La Naulette, Rabat (Thomas Quarry), Fontéchevade
- nález Steinheim
- nález Reilingen

Staršie sa európske nálezy z obdobia pred würmom, ktoré mali niektoré neandertálske črty, zaraďovali ako preneandertálci či protoneandertálci alebo ako presapiens.

Drobyševskij (2010, 2003)

a)2010:

paleantrop/archaický sapiens/Homo (sapiens) neanderthalensis v širšom zmysle – 130 – 35 000 BP; niekedy sa k paleantropom zaraďuje aj Homo heidelbergensis:

Homo (sapiens) neanderthalensis v užšom zmysle
časť Homo helmei – africké nálezy; zaraďované aj pod (moderného) Homo sapiens

b)2003: Autor navrhuje takéto zaradenie:

Pithecanthropus neanderthalensis:

Pithecanthropus neanderthalensis palestinensis – 130 – 100 000 BP
Pithecanthropus neanderthalensis neanderthalensis – 100 – 35 000 BP

Schrenk (2008, 1997)

a) 2008:

Homo neanderthalensis:

raný neandertálec – 180 000 – 90 000 BP; nálezy: Krapina, Saccopastore, Forbes Quarry, Altamura, Ochtendung
klasický neandertálec – 90 000 – 27 000 BP; nálezy: Neandertal, Salzgitte-Lebenstedt, La-Chapelle-aux-Saints, La Ferrassie, La Quina, Le Moustier, St. Césaire, Arcy-sur-Cure, Engis, La Naulette, Spy, Monte Circeo, Archi, Devil’s Tower, Zafarraya, Šipka, Subalyuk, Kiik-Koba, Vindija, Tešik-Taš, Tabun (Tabún), Amud (Amúd), Kebara, Šánidar, Dederiyeh

b) 1997:
Homo sapiens neanderthalensis:

raný neandertálec – 200 000 – 90 000 BP; nálezy: Krapina, Ehringsdorf, Saccopastore, Forbes Quarry, Altamura
klasický neandertálec – 90 000 – 30 000 BP; nálezy: Neandertal, Salzgitte-Lebenstedt, La-Chapelle-aux-Saints, La Ferrassie, La Quina, Le Moustier, St. Césaire, Arcy-sur-Cure, Engis, La Naulette, Spy, Monte Circeo, Archi, Devil’s Tower, Šipka, Tešik-Taš, Tabun (Tabún), Amud (Amúd), Kebara, Šánidar

Tattersall (2008)

Neandertálci vznikli 250/200 000 BP.

Trinkaus a Tuttle

Neandertálce sa objavil 300 000 – 100 000 BP a bol nahradený modernými ľuďmi 35 000 – 24 000 BP.

Storch (2007)

Homo neanderthalensis – od 150/120 000 BP alebo od 250 000 BP alebo (podľa molekulárnej biológie) od 600 000 BP

preneandertálec (najstarší sa volajú aj antenandertálci) – nálezy: Krapina (z eemu), Fontéchevade, Saccopastore, Steinheim (250 000 BP), Weimar-Ehringsdorf, Reilingen (125 000 BP alebo 250 000 BP), Pontnewydd (250 000 BP), Zuttíja; niektorí alebo všetci preneandertálci sa zaraďujú aj pod Homo heidelbergensis
klasický neandertálec – obdobie würm [to by malo byť od 120 000 BP]; nálezy: Salemas, Figueira Brava, Columbeira, Los Casares, Monto Circeo, územie Francúzska (La-Chapelle-aux-Saints, La Ferrassie etc.), Thetford, Norfolk, Wales, územie Belgicka, územie Nemecka (napr. Neandertal), územie Chorvátska, Krymu, Gruzínska, Tešik-Taš; vrátane blízkovýchodných nálezov (Tabun (Tabún), Šánidar, Amud (Amúd), Kebara (Kabára)) a vrátane posledných neandertálcov (okolo 28 000/27 000 BP; nálezy: Gibraltár, Zafarraya, Vindija)

Bräuer (2007; 1996)

a)2007: Neandertálec je poddruh Homo sapiens (zaraďovaný aj ako samostatný druh), ktorý trval od 500 000 BP do (?)okolo 27 000 BP.

b) 1996:

Neandertálci v širšom zmysle (nálezy z Európy a západnej Ázie) – 400 000 – 30 000 BP

anteneandertálec – 400 000 BP – 200 000 BP; nálezy Arago, Atapuerca, Petralona, Swanscombe, Steinheim
raný neandertálec – 200 000 – 70 000 BP; nálezy Biache St. Vaast, Saccopastore
neskorý neandertálec – 70 000 – 32 000 BP; početné nálezy

Harvati (2007)

Neandertálci existovali v západnej Eurázii od stredu stredného pleistocénu (t. j. od cca 500 000 BP) do cca 30 000 BP.

Prvé nálezy s neandertálskymi črtami v strednom pleistocéne, napr. Sima de los Huesos (ktorá je datovaná na 600 – 400 000 BP). Viac neandertálskych čŕt nasleduje cca 200 000 – 100 000 BP a klasickí neandertálci nasledujú 70 000 – 30 000 BP; pričom najmladšie nálezy sú Figueira Brava (30 – 29 000 BP), Zafarraya (33 – 30 000 BP) a Vindija (33 – 32 000 BP). Bývalé datovanie lokality Mezmajskaja na 29 000 BP bolo 2005 opravené na cca dvakrát staršie.

O systematike strednopleistocénnych nálezov autorka dodáva (dlhšiu verziu pozri v článku človek heidelberský):

Niektorí autori zahŕňajú pod neandertálcov aj európskych Homo heidelbergensis.
Niektorí autori označujú skoršie európske nálezy ako Homo heidelbergensis a novšie ako Homo neanderthalensis (hranica medzi skoršie a novšie je arbitrárna).
Alternatívne Homo neanderthalensis zahŕňa len nálezy po okamihu, keď sa strednopleistocénne populácie v Európe stali izolovanými, a Homo heidelbergensis zahŕňa európske aj africké strednopleistocénne nálezy.

Pietrusewsky (2009/2008?, najskôr 2006)

Homo sapiens neanderthalensis/Homo neanderthalensis – 230 000 – 30 000 BP

klasický neandertálec – západná Európa; nálezy: Saccopastore, Fontéchevade, Ehringsdorf, Neandertal, La-Chapelle-aux-Saints
progresívny neandertálec – inde; nálezy: Šánidar, Tabun (Tabún), Schúl (Skhul)
?iné

Wood a Lonergan (2008)

Homo neanderthalensis – Európa a juhozápadná Ázia, 200 – 28 000 BP (ak sa pridá Sima de los Huesos, tak od 400 000 BP)

Delson and Baab (2007), Delson (2002)

a)2007:

Homo neanderthalensis (v širšom zmysle) – od 650 000 BP:

prechodná forma staršie známa ako Homo heidelbergensis – Swanscombe, Atapuerca, Arago, Montmaurin, Mauer, Steinheim, Petralona
klasický neandertálec/extrémny neandertálec – cca 110 000 – 35 000 BP; západná a stredná Európa
menej extrémne formy – na juh a východ od klasických neandertálcov

b) 2002:

neandertálec (Homo sapiens neanderthalensis)

preneandertálec/anteneandertálec/?eurázijský archaický Homo sapiens – (?) 600/500 000 – 100 000 BP; Swanscombe, Atapuerca, Arago, Montmaurin, Steinheim, Petralona; na obrázku je táto skupina zobrazená samostatne, v texte je pod neandertálcami
klasický neandertálec/extrémny neandertálec – 110 000 – 35 000 BP; západná a stredná Európa
menej extrémne formy – na juh a východ od klasických neandertálcov

Vančata (2007)

Homo sapiens neanderthalensis – od 130 000 BP; zaraďované aj ako samostatný druh Homo neanderthalensis; nálezy len Európa a záp. Ázia

raný neandertálec – do 70/60 000 (?) BP; nálezy: Krapina (130 000), Saccopastore (125 000), Pech de l’Azé (100 000), Tabun (Tabún, 120 – 90 000), Tabun (Tabún) B (80 000), Altamura (90 000), Šánidar (80 000), Regardou (70 000), La Ferrasie (70 000), Monte Circeo 3 (70 000)
pokročilí (t. j. progresívni) neandertálci – z textu nie je jasné, ktoré nálezy patria do tejto skupiny, analógiou k iným zdrojom možno: Tabun (Tabún), Kebara (Kabára, 60 000), Amud (Amúd, 50 000), Šánidar (druhý?, 45 000)
klasický neandertálec – od (?) 60 000 BP; nálezy: La-Chapelle-aux-Saints (55 000), Le Moustier (40 000), Neandertal (dátum neznámy), Bañolas (45 000), Combe Grenal, ?Šipka (dátum neznámy), Kůlna (41 000), ?Šaľa (dátum neznámy), ?Gánovce (dátum neznámy), Spy (dátum neznámy), ?Tešik-Taš (dátum neznámy), ?Kiik-Koba (dátum neznámy)
neskorý neandertálec – od (?) 40 000 BP; nález: St. Césaire (37 000), La Quina (35 000), Vindija (28 000), Bačo Kiro (43 000); Zafarraya (28 000), Gibraltár (?30 000)

Campbell et al. (2006)

Ide o druh Homo neanderthalensis. Trval od 350 000 do 27 000 BP.

Enc. of anthropology (2006)

Neandertálec sa vyskytoval v Európe a záp. Ázii 200 – 30 000 BP.

Soukup (2005)

Homo (sapiens) neanderthalensis spadá do obdobia 220 – 28 000 BP v Európe a juhozápadnej Ázii. Nálezy: Neandertal, Šipka, Gánovce, Spy, La Naulette, La-Chapelle-aux-Saints, Le Moustier, La Ferrassie, Arcy-sur-Cure, La Quina, Bañolas, Monte Circeo, Kiik-Koba, Tešik-Taš, Šánidar, Amud (Amúd), Tabun (Tabún), Kebara (Kabára).

Homo (sapiens) neanderthalensis sa delí na:

včasný neandertálec – 220 – 135 000 BP
typický neandertálec – 135 – 28 000 BP (na str. 626 píše, že klasický neandertálec trval 100 – 28 000 BP, ale na str. 229 píše, že 135 – 28 000 BP a tým ho zrejme stotožňuje s typickým neandertálcom)

Conroy (2005)

Neandertálcov možno klasifikovať aj ako druh Homo neanderthalensis aj ako poddruh Homo sapiens neanderthalensis.

Cambridge Dictionary (2005)

Homo neanderthalensis/staršie Homo sapiens neanderthalensis/zastarano: Homo mousteriensis – 250 až 28 000 BP v Európe a na Strednom Východe; vrátane Homo primigenius var. krapensis a Homo sapiens shanidarensis

McKee (2005)

Homo sapiens neanderthalensis – 130 000 (náznaky už od 230 000 BP) – 30 000 BP, Európa a Str. východ; zaraďované aj ako druh Homo neanderthalensis (a asi aj pod archaického Homo sapiens – porov. obr. na str. 209)

nálezy z eemu (= riss-würmu) – Krapina (130 000 BP), Fontéchevade, Ehringsdorf
nálezy z würmu
- západoeurópske – Engis, Hortus, La Ferrassie, Le Moustier, La-Chapelle-aux-Saints, St. Césaire, Arcy-sur-Cure, Neandertal, Forbes Quarry, Devil’s Tower, Monte Circeo, Lagar Velho
- stredo- a východoeurópske – prechod k Homo sapiens sapiens; nálezy: Vindija, Ochoz, Šipka, Kůlna, Gánovce, Šaľa, Subalyuk
- strednovýchodné – Tabun (Tabún), Amud (Amúd), Kebara, Šánidar (Schúl a Kafza sú Homo sapiens sapiens), Dederiyeh, Zafarraya, Tešik-Taš, Mezmajskaja (Kaukaz)

Brechner et al. (?2005)

Text neandertálcov vymedzuje na jednom mieste (ako Homo sapiens neanderthalensis) 75 000 až 35 000 BP, na inom mieste 90 000 až 30 000 BP.

Grupe, G. et al. (2005)

Homo neanderthalensis alebo Homo sapiens neanderthalensis, ale autori sa prikláňajú k prvej možnosti. 200 – 30 000 BP v Európe, ale už mladší predstavitelia Homo heidelbergensis vykazujú isté podobnosti s neandertálcami.

Lewin, Foley (2004)

Homo neanderthalensis alebo Homo sapiens neanderthalensis

Groves (2004)

rod Homo:

...
raný neandertálec – nálezy: (?)Sima de los Huesos (porov. hore), Biache, Saccopastore 1, 2, La Chaise, Ehringsdorf, Swanscombe, Krapina B, C, D, Gánovce, Tabun (Tabún) 1, Ma-pa (Maba, ale inde ho má ako H. heidelbergensis)
neskorý neandertálec – Spy 1, 2, La Ferrassie 1, Neandertal, Šánidar 1, Mt. Circeo 1, Pech de l’Aze, La-Chapelle-aux-Saints, Kebara (Kabára), Amud (Amúd) 1, Gibraltar 1, 2, La Quina 5, Le Moustier, Banolas, Mezmajskaja, Arcy-sur-Cure, Saint-Césaire, Zafarraya, Vindija, Tešik-Taš, Altamura, Subalyuk
...

Cameron a Groves (2004)

Homo neanderthalensis:

steinheimská skupina (Homo steinheimensis) – nálezy: Steinheim, Sima de los Huesos, Swanscombe, Narmada (!), Ma-pa (Maba,!)
klasický neandertálec (západná Európa) a gracilnejšie nálezy (východná Európa a západná Ázia) – 200 000 až 25 000 BP; nálezy: Montmaurin (najstarší nález), Zafarraya (posledný nález), Saccopastore, Neandertal, Forbes Cave (Gibraltár), La Naulette, La Ferrassie, La Quina, Grotta Guattari, Archy, Spy, Engis, La-Chapelle-aux-Saints, La Ferrassie, Régourdou, Le Moustier, Peche de l’Azé, Subalyuk, Krapina, Vindija, Kebara, Amud (Amúd), Tabun (Tabún), Šánidar, Tešik-Taš, Dederiyeh

Lexikon der Biologie (2004)

Zaraďované ako Homo neanderthalensis alebo Homo sapiens neanderthalensis. Sú to nálezy z poslednej ľadovej doby (würm) z Európy a Blízkeho východu, neskorý alebo klasický neandertálec spadá do obdobia cca 90 000 – 30 000 BP.

Bramblett (2004)

Homo sapiens neanderthalensis – 135 000 to 29 000 BP; okolo Stredozemia; nálezy: Amud (Amúd), Combe-Grenal, Devil's Tower, Ehringsdorf, Forbes' Quarry, Džabal Irhúd (Jebel Irhoud), Krapina, La Chapelle-aux-Saints, La Ferrassie, Le Moustier, La Quina, Monte Circeo, Neanderthal, Saccopastore, Šánidar, Tabun (Tabún), Tešik-Taš; vrátane Homo priscus

Susanne et al. (2003)

neandertálec – Homo neanderthalensis/Homo sapiens neanderthalensis:

prvé náznaky v nálezoch z MIS 15 – 13 (t. j. 620 000 do 470 000 BP), napr. nález Mauer, možno Boxgrove
raný preneandertálec – MIS 13 – 11 (t. j. 450 – 350 000 BP), nálezy Arago, Visogliano, Fontana Ranuccio, Petralona, (časť z) Sima de lso Huesos
neskorý preneandertálec – MIS 11 – 7, nálezy Casterl di Guido, (časť z) Sima de los Huesos, Biache 1 a 2, La Chaise, abri-Suard, Swanscombe, Apidima, Steinheim, Bilzingsleben, Reilingen,
protoneandertálec – MIS 5 (t. j. 130 000 – ? BP), nálezy Saccopastore 1 a 2, La Chaise Bourgeois-Delaunay, Krapina, Gibraltar 1, Ehringsdorf, Salzgitter-Lebenstedt
klasický neandertálec – MIS 4-3 (t. j. od začiatku würmu do ??35 000 BP), nálezy: Circeo, Neandertal, Spy, Regourdou, La Quina, La Chapelle-aux-Saints, La Ferrassie, St. Césaire, Kebara, Amud

Biopedia (2003 – 2013)

Homo sapiens neanderthalensis – človek neandertálsky: 350 000 – 40 000 BP, Európa, Ázia, (!)Afrika

Stringer (2002)

Vyskytoval sa v Európe a na Blízkom Východe:

neandertálske črty v niektorých nálezoch Homo heidelbergensis (Arago, Petralona, Swanscombe)
neandertálec:
- archaický Homo neanderthalensis – Sima de los Huesos, Ehringsdorf
- neskorý Homo neanderthalensis – (?)Krapina, St. Césaire, Guattari, Amud (Amúd), Kébara, Tabun (Tabún)

Ázijského Homo heidelbergensis (Narmada, Ta-li (Dali), Ťin-niou-šan (Jinnuishan), Ma-pa (Maba)) možno alternatívne označiť ako ázijského Homo neanderthalensis.

Všeobecný encyklopedický slovník (2002)

skupina neandertálcov/pračlovek

Homo sapiens steinheimensis/anteneandertálec – nálezy: Steinheim, Swanscombe, Montmaurin, Kanjera, Solo
Homo sapiens neanderthalensis
- raný neandertálec/protoneandertálec – od 150 000 BP; nálezy: Ehringsdorf, Saccopastore, Fontéchevade, Gánovce
- klasický neandertálec – 100 000 – 35 000 BP; nálezy: Neandertal, Gibraltár, La-Chapelle-aux-Saints, Le Moustier, La Naulette
Homo sapiens palestinensis – prechodný neandertálec, nálezy: Kafza (Qafzeh), As-Schúl (Skhul), Tabun (Tabún), Šánidar, Jagca Köy
Homo sapiens rhodesiensis

National Geographic Deutschland December 2002 (grafika)

neandertálec – Európa 100 000 – 27 000 BP (z grafiky nie je jasné, či je to zaradené ako poddruh Homo sapiens alebo ako samostatný druh)

Heslip (2001)

Homo neanderthalensis – 150 – 30 000 BP (ale Zafarraya je 27 000 BP); Európa, Ázia (a jeden z Afriky); Európa: Engis Child, Forbes Quarry, Krapina 3, La-Chapelle-aux-Saints, La Ferrassie 1, Le Moustier, Mount Circeo, Neanderthal 1, Saccopastore 1 a 2, St. Césaire, Vindija G3, Zaffaraya; Afrika: Džabal Irhúd (Jebel Irhoud) 1; Ázia: Amud (Amúd), Dederiyeh, Kebara 1 a 2, Kafza (Quafzeh) 6, Šánidar (Shanidar) 1-6 a 8, Tabun (Tabún) C1, C2, C4, C5, Tešik-Taš

archeology.info

neandertálec

staropaleolitický neandertálec – od 250/200 000 BP do cca 130 000 BP; nálezy Pontnewydd Cave, Vértesszölös, Ehringsdorf, Casal de’Pazzi, Biache, La Chaise, Montmaurin, Prince, Lazaret, Fontéchevade a možno najmladší materiál z Atapuercy
raný mladopaleolitický neandertálec – od 130 000 BP do 45 000 BP; vrátane „klasických“ neandertálcov; nálezy: Krapina, Saccopastore, Malarnaud, Altamura, Gánovce, Denisova, Okladnikov, Pech de l’Azé, Tabun (Tabún), Kebara, Régourdou, Mt. Circeo, La Ferrassie, Combe Grenal, La-Chapelle-aux-Saints, Amud (Amúd), Šánidar, Tešik-Taš, Feldhofer
”late survining Neanderthals” – od 45 000 BP, najmä od 35 000 BP; nálezy: La Quina, Zafarraya, Hortus, Vindija, Kůlna, Šipka, Saint Césaire, Arcy-Sur-Cure, Bačo Kiro, El Castillo, Bñnolas, Devil’s Tower, Le Moustier.

Posledný nález je Zafarraya (27 000 BP, prípadne až do 25 000 BP)

Hantabálová et al. (2001)

Človek neandertálsky trval od 300 do 35 000 BP. Rozsah: Afrika(!), Ázia, Európa

Wood 2000 (dva články)

a)Wood a:

Homo neanderthalensis – zaraďované aj pod Homo sapiens; nálezy: Neandertal, Engis, Forbes Quarry (Homo calpicus), Šipka (Homo primigenius), Spy, Krapina, Ehringsdorf, Francúzsko (Homo transprimigenius – Le Moustier, La-Chapelle-aux-Saints, La Ferrassie, La Quina), Normanské ostrovy (Homo breladensis), Kiik-Koba, Tabun (Tabún), Tešik-Taš, Saccopastore, Guattari/Circeo, Šánidar, Amúd (Amud), Kebara, Dederiyeh, St. Cesaire, Zaffaraya, Moula-Guercy, možno aj: Steinheim, Reilingen, Swanscombe, alebo dokonca aj Sima de los Huesos

Stringer navrhuje zlúčiť Homo heidelbergensis a Homo neanderthalensis do jedného taxónu. Volať by sa mohol Homo heidelbergensis (v širšom zmysle) alebo Homo rhodesiensis (v širšom zmysle).

b) Wood b:

Homo neanderthalensis – nálezy Neandertal, Engis, Forbes Quarry, Šipka, Spy, Krapina, Ehringsdorf, Le Moustier, La-Chapelle-aux-Saints, La Ferrassie, La Quina, St. Brelade, Kiik Koba, Tabun (Carmel), Tešik-Taš, Saccopastore, Guattari/Circeo, Šánidar, Amúd (Amud), Kebara, St. Césaire, Zaffaraya, Moula-Guercy, možno aj (nálezy z 300 – 200 000 BP): Steinheim, Swanscombe, alebo dokonca aj Sima de los Huesos

Delson et al. (2000)

Na jednom mieste definuje neandertálcov ako nálezy z Európy a západnej Ázie od c. 300 000.

Na inom mieste – v článku Neanderthals – sa najprv píše, že neandertálci zahŕňajú nálezy z Európy (a juhozápadnej Ázie) „prevažne“ z obdobia 100 – 35 000 BP, a že v širšom zmysle pojem neandertálci zahŕňa aj „grade equivalents“ z Afriky a južnej a východnej Ázie. Ďalej v článku sa vývoj neandertálcov delí na tieto fázy:

nálezy Arago, Petralona, Vértesszölös, Atapuerca (t. j. zrejme Sima de los Huesos) – tieto nálezy majú určité neandertálske črty, a obyčajne sa klasifikujú ako Homo erectus, archaický Homo sapiens alebo ako anteneandertálci (u Maueru a Bilzinsglebenu niet dosť údajov)
raný neandertálec:
- nálezy Swanscombe, Biache St. Vaast, La Quina 5, Steinheim, Fontéchevade 2
- nálezy z obdobia cca 200 – 100 000 BP: La Chaise (Abri Suard, Bourgeois-Delaunay), Ehringsdorf, Saccopastore, Krapina
typický neandertálec:
- európske nálezy – vek 70 – 35 000 BP; niektorí autori tvrdia, že východoeurópske nálezy (presnejšie len maďarské, česko-slovenské a chorvátske) sú prechodné formy k modernejšej morfológii
- západoázijské nálezy – vek 70 – 50 000 BP; nálezy: Šánidar, Amud (Amúd), Kebara, Tabun (Tabún), Kiik-Koba, Tešik-Taš (nie však Schúl (Skhul) a Kafza (Qafzeh))

Klein (1999)

Homo neanderthalensis – európske a juhozápadnoázijské nálezy z rokov 600 000 až 40 000 BP:

raný neandertálec/anteneandertálec – 600 000 – 127 000 BP, nálezy čiastočne podobné Homo erectus:
- staršie nálezy (viac podobné Homo erectus) – Vértesszölös, Bilzingsleben, Mauer, Arago, Petralona, Boxgrove, Castel di Guido, Fontana Ranuccio, Visogliano
- novšie nálezy (s viac neandertálskymi črtami) – Steinheim, Reilingen, Montmaurin, La Chaise, Biache, Sima de los Huesos, Swanscombe, Ehringsdorf, Pontnewydd, Fontéchevade, Le Lazaret
klasický neandertálec – 127 000 – 40 000 BP (možno do 30 000 BP); nálezy: La-Chapelle-aux-Saints, La Ferrassie, Krapina a veľa iných

Medzi (klasických?) neandertálcov patria aj západoázijské nálezy Tabun (Tabún), Amud (Amúd), Kebara a Dederiyeh.

U niektorých autorov sa pojem neandertálec rozširuje aj na africké (nálezy Broken Hill, Saldanha) a východoázijské nálezy (?asi myslí Ta-li (Dali), Ma-pa (Maba) atď.), ale Klein s tým nesúhlasí.

Na inom mieste sa píše, že stredoeurópski neandertálci sa delia na:

ranú skupinu – od posledného interglaciálu po začiatok posledného zaľadnenia, nálezy: Krapina, Gánovce, Ochoz, Subalyuk
neskorú skupinu – od stredu posledného zaľadnenia, nálezy: Vindija, Kůlna, Šipka, možno Šaľa

Wolpoff (1999)

(str. 595 a nasl. a 13 kapitola)

neandertálec:

Európa:
- nálezy z významným počtom neandertálskych znakov (pričom ale už staršie nálezy mali isté neandertálske črty):
  - počas MIS 7 (=252 – 198): Pontnewydd (251 – 196), Petralona (250 – 150), Vértesszölös (211 – 160), Ehringsdorf (205 – 200), Atapuerca (200+/-4)
  - počas MIS 6 (=198 – 129): Biache (196 – 159), Fontéchevade, Lazaret, Montmaurin, Orgnac III, Prince (160 – 110 al. 220), La Chaise (Bourgeois-Delaunay; 151)
- neandertálci už ako „diagnostikovateľná populácia“:
  - počas MIS 5e (=129 – 122)/riss-würm/eem: Krapina (130+/-10), Saccopastore (129 – 122), Altamura/Bari, Gánovce, Taubach
  - od začiatku MIS 5d (= od 122)/od začiatku würmu: Pech de l’Azé (vyše 103), Engis, Spy, La Naulette, Régourdou (75 – 65), Mt. Circeo 3 (74 – 60), Mt. Circeo/Guattari 1 a 2 (60 – 50), La Ferrassie D (75 – 60), Combe Grenal (60 – 56), La-Chapelle-aux-Saints (56 alebo 47), Bañolas (45), Šaľa, Neandertal (Feldhofer), Subalyuk, Roc de Marsal, (sem?) Cariguela, (sem?) Chateauneuf, (sem?) La Fate, (sem?) Lezetxiki, (sem?) Kiik-Koba
  - poslední európski neandertálci (od (?)konca würmu II do 27/25, možno až do 15): Hortus (koniec würmu II), Vindija G3 (42), Vindija G1 (33), Kůlna (45 – 38), (sem?) Le Moustier (40), St. Césaire (36,3), Arcy sur Cure (Grotte du Renne; 34), Bačo Kiro 11 (vyše 43), (sem?) Bačo Kiro 6b (32,7), (sem?) La Quina Bed I (zub; 35), El Castillo (40), Gruta Nova (Columbeira, 29), Zafarraya (28/27/25), Devil’s Tower (Gibraltár; ?15!)
presah Európy na Sibír – Denisova, Okladnikov
západná Ázia:
- levantský neandertálec – často sa udáva, že sem patria nálezy Amud (Amúd), Tabun (Tabún) a (?)Kebara (na rozdiel od Schúl a Kafza), ale v skutočnosti zrejme u žiadneho levantského nálezu (t. j. (?)Zuttíja (250 – 350), Schúl (Skhul, B: 65/92 a 93/108), Kafza (Qafzeh, 96/115 al. 92 al. 96), Amud (Amúd, 47 – 55), Tabún (Tabun, B: 86/103 al. 60, C: 119 al. 40 a 80 al. 102/119 al. 101,6 al. 110, D:122/166 al. 110 al. 250), Kebara (60/64 al. 60)) nešlo o pravých neandertálcov, ale len o nálezy niekde medzi (najmä európskymi) neandertálcami a (africkými a východoázijskými) neneandertálcami
- ostatná západná Ázia – Šánidar 1, 3 a 5, Darra-i-Kur (vyše 30; tento je prechodný k H. sapiens), Tešik-Taš

Čísla znamenajú roky v tisícoch.

Filit (1999)

Homo sapiens neanderthalensis – neandertálec; 300 000 – 30 000 BP

predneandertálec – 300 000 – 120 000 BP
včasný neandertálec – 120 000 – 80 000 BP
klasický neandertálec
prechodný neandertálec

Thurzo (1998)

Homo neanderthalensis – človek neandertálsky/neandertálec; Európa a juhozápadná Ázia od 230 000 do 29 000 rokov BP

protoneandertálec/včasný neandertálec – cca 230 000 – 80 000 rokov BP; nálezy: Fontéchevade, Biache Saint Vaas, Abri Suard, Grotte du Lazaret, Grotte Du Prinze, Abri Bourgeois-Delaunay (La Chaise), Malarnaud, Régourdou (potiaľto všetky nálezy: vyše 120 000 BP), Cova Negra, Atapuerca, Bañolas, Pontnewyd (200 – 175 000 BP), Rameschhöhle (150 000 BP), Altamura (stredný pleistocén), Saccopastore (120 000 BP), Ehringsdorf, Taubach, Koblenz (vyše 125 000 BP), Krapina (130 000 BP), Gánovce (105 000 BP), Azychskaja (120 – 100 000 BP), Tabun (Tabún, vyše 150 000 BP), Zuttíja (Zuttiyeh, 150 000 BP)
klasický neandertálec – cca 80 000 – 40 000 rokov BP; Neandertal (Feldhofer, 50 000 – 40 000 BP), Wildscheuer, Salzgitter, Forbes’s Quarry, La-Chapelle-aux-Saints (50 000 BP), La Ferrassie (50 000 BP), La Quina, Le Moustier, Jersey (St. Brelade), Monsempron, Regourdou, Mas Vieil, Castaigney, Roc de Marsal, Pech de l’Azé, Monte Circeo (Grotta Guattari, 50 000 BP), Caverna della Fate, Nicotera I, Contrada lanní di San Calogero, Grotta Breuil, Fossellone, La Fate, Engis, Spy (80 – 60 000 BP), Vindiha (42 000 BP), Bačo Kiro (43 000 BP), Subalyuk (60 – 45 000 BP), Burdul Mare pri Ohaba-Ponore (80 – 45 000 BP), Švédův stůl (Ochoz, 80 – 45 000 BP), Kůlna (50 000 BP), Šipka (50 – 35 000 BP), Šaľa 1, Šaľa 2, Silická Brezová (80 – 45 000 BP), Amud 1 (50 – 40 000 BP), Amud 7, Kebara 2 (55 000 BP), Šánidar (70 000 a 60 000 BP), Tešik-Taš (70 000 BP), Zaskalnaja VI (50 – 40 000 BP), Kiik-Koba (50 – 40 000 BP), Dederiyeh (80 – 40 000 BP)
prechodný neandertálec/neskorý neandertálec – 40 000 – 29 000 rokov BP; nálezy: Saint-Césaire (Charente-Maritime, 36 000 BP), Arcy-sur-Cure (Grotte du Renne, 34 000 BP), Zafarraya (33 000 a 29 000 BP), Vindija (40 000 BP), Velika Pečina (33 000 BP)

Poznámka: V roku 1985 (v diele Milióny rokov človeka) používal Thurzo ešte „Homo sapiens neanderthalensis“.

Dean et al. (1998)

Rozlišujú 4 vývojové fázy neandertálcov.

raný preneandertálec/európsky raný archaický Homo sapiens – MIS 12 a staršie (kromer); nálezy: Arago, Mauer, Petralona
preneandertálec/európsky neskorý archaický Homo sapiens – MIS 11-9; nálezy Bilzingsleben, Vértesszőlős, Sima de los Huesos (Atapuerca), Swanscombe. Steinheim, Reilingen
raný neandertálec – MIS 7-5; nálezy Ehringsdorf, Biache, La Chaise Suard, Lazaret, La Chaise, Bourgeois-Delaunay, Saccopastore, (väčšina nálezov) Krapina, (časť nálezov) Šánidar
klasický neandertálec/neandertálec v užšom zmysle – MIS 4-3; nálezy Neandertal, Spy, (zvyšok nálezov) Monte Circeo, Gibraltár Forbes Quarry, La Chapelle-aux-Saints, La Quina, La Ferrassie, La Moustier, Šánidar, Amud (Amúd)

Rutte, E. (1998)

Ide o poddruh Homo sapiens neanderthalensis, trvalod začiatku würmu do cca 37 000.

Podborský (1997)

Homo sapiens:

paleantropín/(?-str. 31 a 32) archaický Homo sapiens:
- presapient – nálezy Steinheim (Homo sapiens steinheimensis), Swanscombe, Montmaurin, Nice, Arago (Tautavel), Quinzana, Broken Hill, Ngandong
- protosapient/ehringsdorfský človek – nálezy Palestína, Irak, Uzbekistan, Kiik-Koba (ale spomína aj ako neandertálca), Krapina, Šaľa, Šipka, Kůlna, Ochoz, Ehringsdorf, Fontéchevade
- Homo sapiens neanderthalensis – 130 000 – 40 000 BP:
  - staršie formy – nálezy Gibraltár, Pinar, Saccopastore, Taubach, Gánovce
  - mladšie formy/klasický neandertálec – nálezy Neandertal, Spy, La-Chapelle-aux-Saints, La Quina, Le Moustier
  - nálezy: Tabún, Kebara, Šánidar; Tešik-Taš
...

Encyklopédia medicíny (1997)

Homo sapiens:

Homo sapiens steinheimensis – človek steinheimsky/ predneandertálec/anteneandertálec – nálezy Steinheim, Swanscombe
Homo sapiens aniensis – protoneandertálec/včasný neandertálec/človek aniensky – nálezy Saccopastore, Ehringsdorf, (?)Gánovce
Homo sapiens neanderthalensis – klasický neandertálec/extrémny neandertálec – uvedené sú nálezy zo západnej Európy a z Hušnjakova pri Krapine; vek 80 – 35 000 BP
Homo sapiens palestinus – prechodný neandertálec/neskorý neandertálec/progresívny neandertálec/východný neandertálec – „rôzne nálezy z Izraela a priľahlých častí Ázie a Afriky, ale aj z Európy“, napr. Šaľa, Amud (Amúd), Kafza (Qafzeh), Tabun (Tabún), As-Schúl (Skhul), Šánidar, Tešik-taš; 95 – 45 000 BP (text je ale chaotická zlepenina sekcií z iných textov, takže je možné, že jednotlivé odseky nie sú vzájomne kompatibilné)
...

Lexikón svetových dejín (1997)

Neandertálec spadá do obdobia 70 000 – 40 000 pred Kr.; Európa, južná a východná Afrika (!), Jáva

Aiello (1996)

Neandertálec (poddruh Homo sapiens) je obmedzený na obdobie 130 000 – 30 000 BP (Európa a juhozápadná Ázia).

Scott (1995)

Homo sapiens:

…
Homo sapiens praeneanderthalensis [t. j. zrejme preneandertálec]- 100 až 70 tisíc BP, nálezy: Weimar, Ehringsdorf, Gánovce, Krapina, Saccopastore
Homo sapiens neanderthalensis – neandertálci v užšom zmysle
- neandertálci v západnej, strednej a južnej Európe
- východní neandertálci – jv. Európa a Blízky východ
...

Kronika ľudstva (1992/1988)

neandertálec/paleantrop – členenie je v texte nejasne formulované

Homo sapiens neanderthalensis
ngandonský človek – Jáva
rodézsky človek – južná Afrika (z textu nie je jasné či je to neandertálec alebo paralelný poddruh)
Homo sapiens palestinus – Stredný východ

The Times Atlas of Archaelogy (1991)

neandertálec (poddruh druhu Homo sapiens) – 120 000 – 35 000 BP, Európa a jz. Ázia

preneandertálec/včasný neandertálec – napr. Saccopastore
klasický neandertálec – napr. Neandertal, Le Moustier, La-Chapelle-aux-Saints

Stloukal et al. resp. Beneš, J. (1991/1986)

neandertálec:

Homo sapiens steinheimensis/anteneandertálec – 300 000 – 250 000 BP
Homo sapiens neanderthalensis
- včasný neandertálec/protoneandertálec – 150 000 – 120 000 BP; nálezy: napr. Gánovce; pri nálezoch Šipka, Kůlna, Ochoz, Šaľa ťažko rozhodnúť, či patria k včasným alebo klasickým neandertálcom; nálezy z vrchu Karmel sú prechod k Homo sapiens sapiens
- klasický neandertálec/extrémny neandertálec – 100 000 – 35 000 BP; nález Krapina je prechod od včasného neand.

Michovský (1991); Skladaný et al.(1988)

človek:

…
…
človek rozumný/pračlovek – Michovský: od 200 000, Skladaný: od 500 000 (všimnúť si vymedzenie termínu človek rozumný – nezahŕňa človeka dnešného typu)
človek dnešného typu – od 40 000 pred Kr.

Poznámka: Takto definovaný pojem „človek rozumný“ musí nevyhnutne (vzhľadom na uvedené datovanie) implicitne zahŕňať nielen Homo sapiens neanderthalensis, ale aj Homo sapiens palestinus a podobne; v prípade Skladaného (hranica 500 000) aj Homo steinheimensis a podobné staršie taxóny. Michovský aj výslovne píše, že sa „človek rozumný“ vyskytoval aj v Afrike (Skladaný sa geografickým umiestnením nezaoberá), takže tam zahŕňa aj to, čo sa inde označuje ako nastaršie africké nálezy človeka dnešného typu (a pri nepresne reprezentovanom datovaní tam zahŕňa možno aj Homo rhodesiensis).

Biologie (1986)

Homo sapiens:

paleantropín/neandertálec
- Homo sapiens praeneanderthalensis (Homo sapiens präneanderthalensis) – 100 až 70 000 pred Kr., nálezy: Weimar/Ehringsdort, Gánovce, Saccopastore a Krapina
- Homo sapiens neanderthalensis – neandertálec v užšom zmysle – prvá polovica würmu (t. j. 70 – 35 000 BP); t. j. záp., str. a južná Európa a „východný neandertálec“ (=juhovýchodná Európa, Predný Východ); z textu nie je jasné či pojmom klasický neandertálec označuje všetkých neandertálcov v užšom zmysle alebo len tých z nich, ktorí nie sú východní neandertálci
- ...

Encyklopédia archeológie (1986)

Homo sapiens:

“ťažko zaraditeľné nálezy“ (pozri poznámku dole)
- anteneandertálec – vek okolo 200 000 BP
  - Homo sapiens steinheimensis – nálezy: Steinheim, Swanscombe, Montmaurin
  - Homo sapiens soloensis – nález z Ngandongu
- preneandertálska fáza v Afrike
  - Homo sapiens rhodesiensis – nález z Broken Hill
  - nález zo Saldanha Bay
Homo sapiens neanderthalensis (v užšom zmysle – pozri poznámku dole) – neandertálsky človek/neandertálec (v užšom zmysle) – 120 000 – 35 000 BP
- raný neandertálec/preneandertálec/protoneandertálec – „žili v teplom období poslednej medziľadovej doby [t.j. od 120 000 BP] a na zač. würmu“; nálezy: Bañolas, Gibraltár, Piñar, Saccopastore, La Chaise, Ehringsdorf, Taubach, Krapina, Tabun E1, Džabal Irhúd (Jebel Irhoud), Hawa Ftaih (Haua Fteah), Dire Dawa, Ma-pa (Maba), Gánovce
- klasický neandertálec – „žil v chladnom a drsnom prostredí poslednej ľadovej doby (würmu 1) a jej prvého interštadiálu [t.j. podľa str. 598 würm 1-2]“ [t. j. absolútne podľa str. 658 asi od 75 000 BP do 39 000?, ale logicky asi do 35 000 BP]; nálezy: La-Chapelle-aux-Saints, Le Moustier, La Ferrassie, La Quina, Spy, Düsseldorf-Neandertal, Monte Circeo
- progresívny neandertálec/prechodný neandertálec/“progresívny prechodný neandertálec“ (asi preklep)– „žil v rozpätí 70 000 – 40 000 BP“; nálezy: Magára el Zultych ([??] Mugharet el Zultych), Magára at-Tabún (Mugharet el Tabun), Magára as-Schúl (Mugharet es Skhul), Amud (Amúd), Šánidar, Krapina, Subalyuk, Šaľa, Ochoz, Sloup; nálezy Tabun a Schúl (tzv. palestínsky neandertálec) sa novšie zaraďujú aj ako prechodný typ medzi neandertálcom a Homo sapiens, niekedy ako poddruh nazývaný Homo sapiens palestinus – palestínsky človek
...

Poznámka: V článku Homo sapiens je uvedené (bez významnejších podrobností), že neandertálec sa začal obdobím riss (teda podľa tabuľky na str. 658 okolo 250 000 BP). V článku neandertálsky človek je najprv uvedené, že sa neandertálec začal 120 000 BP (riss-würm), potom nasleduje delenie na raný, klasický a progresívny neandertálec a potom sú uvedené „ťažko zaraditeľné nálezy“ (pozri vyššie). Z oboch článkov teda vyplýva, že tieto „ťažko zaraditeľné nálezy“ tvoria spolu s „vlastným“ neandertálcom (t. j. neandertálcom od 120 000 BP) neandertálca v širšom zmysle.

Zdroj charakterizuje neandertálcov v užšom zmysle takto: Morfologicky ide o prechod medzi Homo erectus a Homo sapiens sapiens. Neandertálci netvorili jednotnú skupinu, ale viacero izolovaných vetví, z ktorých niektoré sa pravdepodobne končia slepo. Konkrétne:

Raní neandertálci boli predchodcami klasických neandertálcov. Od klasických neandertálcov sa odlišovali „zaoblenejším záhlavím, menšou ale vyššou lebečnou dutinou a jemnejšou stavbou kostry. Ich nadočnicové oblúky sú menej výrazné, chrup sa vyznačuje menším množstvom primitívnych znakov“. Raní neandertálci sa morfologicky viac podobali na Homo sapiens sapiens než klasickí neandertálci.
Pre klasických neandertálcov je typická „mierne dopredu nachýlená, pomerne nízka, robustný postava s veľkou lebkou a kapacitou asi 1300-1700 cm3 a viacero archaických znakov (silné nadočnicové oblúky, ....). Sánka je bez bradového výbežku, čo svedčí o nie celkom vyvinutej artikulovanej reči.“
Skupina prechodných neandertálcov „má už veľa sapientných znakov, zhodných s moderným človekom (zaokrúhlené záhlavie, zreteľný bradový výbežok) i znaky charakteristické pre neandertálskeho človeka (hrubé nadočnicové oblúky, nízku lebečnú dutinu a i.).“

Zdroj dodáva, že Homo sapiens sapiens sa asi vyvinul z niektorej z ranejších foriem neandertálcov, ešte pred vznikom klasických neandertálcov alebo súčasne s nimi.

Buchvald (1985)

Homo sapiens neanderthalensis – 100 000 BP – 40/30 000 BP

predneandertálske formy – vyvinuli sa z archaického Homo sapiens; nálezy: Gibraltár, Saccopastore, Pinar, Taubach, Gánovce
klasický neandertálec – 60 – 40 000 BP; nálezy: Hawa Ftaih (Haua Fteah), Džabal Irhúd (Jebel Irhoud), Rabat, Monte Circeo, Neanderthal, Spy, La-Chapelle-aux-Saints, La Quina, La Ferrassie, Le Moustier

Malá československá encyklopedie (1984)

heslá Homo, Homo sapiens:
neandertálec/pračlovek/okruh neandertálcov (?Homo sapiens neanderthalensis v širšom zmysle)

heslo neandertálec:
okruh neandertálcov/?neandertálec v širšom zmysle (?Homo sapiens neanderthalensis v širšom zmysle)

Homo sapiens steinheimensis – anteneandertálec; 300 000 – 250 000 rokov BP; nálezy: Steinheim, Swanscombe
protoneandertálec/preneandertálec/včasný neandertálec – 150 000 – 60 000 rokov BP; nálezy Ehringsdorf, Saccopastore, Fontéchevade, Gánovce
klasický neandertálec (Homo sapiens neanderthalensis) – 100 000 – 35 000 rokov BP; nálezy Neandertal, Gibraltár, Spy, La Quina, Le Moustier, La Naulette, ale aj z ďalších častí Európy, severnej Afriky (!), Blízkeho východu a strednej Ázie
prechodný neandertálec

Szalay a Delson (1979)

Homo sapiens neanderthalensis zahŕňa tieto nálezy: La Rafette, Temara, ?Asych, Lazaret, Grotte du Prince, Fontéchevade, Suard, Kiik-Koba, Staroselie, Taubach, Sedia del Diavolo, Malarnaud, Gánovce, Cova Negra, ?Hang Hum spodný, Ehringsdorf, Bourgeois-Delaunay, Saccopastore, Zuttíja (Zuttiyeh), Bañolas, ?Quinzano, Montmaurin vrchný, Krapina, Pofi, ?Ušikawa (Ushikawa), ?Šuej-jien (Shuiyen), ?Ma-pa (Mapa), ?Ting-cchun (Dingcun), ?Sjara-osso-gol [t. j. Sa-la-wu-su], ?Čchang-jang (Chang-yang), Spy, Šipka, Arcy-Renne, Genay, La Masque, Monsempron, Rigabe, Soulabé, Camerota, Monte Circeo, Uluzzo, La Naulette, St. Brelade, Kůlna, Ochoz, Šaľa, Šánidar, Angles sur l’Anglin, Arcy-Loup, Arcy-Hyene, Caminero, La Cave, La-Chapelle-aux-Saints, Chateauneuf, Combe-Grenal, La Crouzade, La Croze del Dua, La Ferrassie, Hortus, Marillac, Montgaudier, Le Moustier, Pech de l’Azé, Le Petit-Puymoyen, Placard, Putride, Regourdou, René Simand, Roc du Marsal, Vergisson, Neandertal, Neues-sing, Salzgitter-Lebenstedt, Wildscheuer, Devil’s Tower, Forbes Quarry, Subalyuk, Archi, Bisceglie, Ca’verde, Cariguela, Lezetxiki, St. Brais, Džručula (Dzhruchula), Rožok (Rozhok), Tešik-Taš, Ohaba-Ponor, Ksar-Akil, Ras al-Kalb (Ras el-Kelb), Šukbá (Shuqbah), Snovakh, ?Maslúcha (Masloukh), ?Gezlah, ?Kebara (Kabára), ?Bisitum [??=Bisutun], ?Tamtama, ?Irhúd (Irhoud), ?Hawa Ftaih (Haua Fteah), Tabun (Tabún), La Quina, Amud (Amúd)

Linder Biologie (1979)

Homo sapiens

paleantropín
- preneandertálec – nálezy Ehringsdorf, južná Európa, (?) Fontéchevade (180 000 BP)
- Homo sapiens neanderthalensis – 120 000/70 000 – 30 000 BP; Európa, Krym, Ázia
...

Аleksejev (1978)

Homo neanderthalensis zahŕňa aj nálezy z Afriky a As-Schúl (Skhul)

Boľšaja sovetskaja enciklopedija

A) 3. vydanie (1970 – 1979) Na jednom mieste sa uvádza: paleantrop (Palaeoanthropus) – 300/250 000 – 35 000 BP, Európa, Afrika, Ázia; vrátane neandertálcov (= neskorí paleantropi v západnej Európe). Ale v článku neandertálec sa píše, že neandertálec je európsky, ázijský alebo africký paleantrop z obdobia 200 000 – 35 000 BP.

B) 2. vydanie (1949 – 1957):

neandertálec:

Homo neanderthalensis primigenius – “klasický” neandertálec, „typ chapellského človeka“
Homo neanderthalensis vetustior – nálezy Steinheim, pravdepodobne aj Swanscombe a i.
Homo neanderthalensis africanus – človek rodézsky, nález Saldanha, a pravdepodobne aj afrikantrop [t. j. nález z Eyasi] a „tangerský človek“ [t. j. nález Magára al Alijá]
Homo neanderthalensis javanicus – „javantrop“ [t. j. Homo soloensis]
Homo neanderthalensis recens – „neandertálec palestínsky neskorý“

Pyramída (1982, 1980, 1974)

heslo paleoantropíni (1982):
človek a jeho predchodcovia:

...
paleantropíni – primitívni ázijskí a africkí neandertálci; na inom mieste článku sa píše, že spadajú do 440 000 – 72 000 BP (z tohto obdobia sú už známe aj nálezy neantropínov), ide o vedľajšiu (t. j. na rozdiel od neantropínov „nesapientnú“) radiáciu neandertálcov (v najširšom zmysle slova); patria sem nálezy Saldanha, Broken Hill a Ngandong
neantropíni – progresívni neandertálci [zrejme použité v inom zmysle ako v článku neandertálec] a predveký človek; na inom mieste článku sa píše, že zahrnuje Homo sapiens neanderthalensis [t. j. v užšom zmysle], Homo sapiens sapiens a ich predchodcov
...

heslo neandertálec (1980):
Homo sapiens neanderthalensis (Homo neanderthalensis, Homo primigenius) – pračlovek:

primitívna skupina – nález Ngandong a Homo sapiens rhodesiansis
raný neandertálec/protoneandertálec/preneandertálec – niektoré nálezy z Nemecka, Talianska, Juhoslávie a ZSSR
klasický neandertálec – západná a južná Európa, ČSSR
progresívny neandertálec – juhozápadná Ázia

heslo Homo sapiens (1974):
Paleoanthropus – pračlovek, neandertálsky človek; od 300 000 BP; nálezy: Neandertal, Gibraltár, Bañolas, La-Chapelle-aux-Saints, Krapina, Saccopastore, delí sa na:

klasický neandertálec – západná Európa
atypický neandertálec/progresívny neandertálec – Krapina, centrálna Ázia

Јеlínek (1977)

Homo sapiens neanderthalensis – neandertálec

Európa:
- včasný neandertálec/preneandertálec – posledné medziľadové obdobie; nálezy Ehringsdorf, Saccopastore, Gánovce
- klasický neandertálec/západoeurópsky neandertálec – posledná ľadová doba; nálezy (?)Gibraltár, La-Chapelle-aux-Saints, Le Moustier, La Ferrassie, La Quina, Arcy sur Cure, Jersey, Spy, La Naulete, Bañolas, Guattari
- incertae sedis: Krapina, Švédův stůl, Kůlna, Šipka, Šaľa, Subalyuk
inde: Temara, Džabal Irhúd, Hawa Ftaih (Haua Fteah), Magára at-Tabún (Mugharet et Tabun), Magára as-Schúl (Mugharet es Skhul), Džabal Kafza (Qafzeh), Šánidar, Tešik-Taš, Kiik-Koba, Ma-pa (Maba)

Co je Co 2 (1973, to isté 1983)

Homo sapiens neanderthalensis – pračlovek –v širšom zmysle:

Homo sapiens neanderthalensis (pračlovek) v užšom zmysle:
- preneandertálec – posledný interglaciál, t. j. 150 – 70 000 BP; nálezy: Gibraltár, Saccopastore, Gánovce
- klasický neandertálec – posledný glaciál – starší a stredný würm, t. j. 70 – 35 000 BP; nálezy: Neandertal, Spy, La-Chapelle-aux-Saints, Circeo
- prechodný neandertálec/protosapient – koniec posledného interglaciálu až stredný würm, t. j. 70 – 35 000 BP; nálezy: Šánidar, Galilea, Subalyuk, Šaľa, Šipka, Ochoz, Kůlna
taxóny alternatívne vyčleňované ako samostatné poddruhy mimo neandertálca:
- Homo sapiens palestinensis – „najstaršia forma prechodných neandertálcov, ktorí v období 70-40 000 BP prechádzali z Prednej Ázie na Balkán“
- Homo sapiens soloensis – „ázijská, veľmi primitívna neandertálska forma nájdená v v Ngandongu na Jáve a ojedinele aj v Číne“
- Homo sapiens rhodesiensis – „africká neandertálska forma z konca pleistocénu“, 40 – 30 000 BP

Zubov (1973)

Homo neandertalensis

Homo neandertalensis steinheimensis
Homo neandertalensis rhodesiensis
Homo neandertalensis soloensis
Homo neandertalensis subsp. – nález Ma-pa (Maba, !)
Homo neandertalensis palestinicus
Homo neandertalensis subsp. – nálezy Amud (Amúd), Tabun (Tabún), Haua Fteah (!), Šánidar, Tešik-Taš
Homo neandertalensis neandertalensis

Menghin (1968)

paleantropín:

raný paleantropín– (asi) preneandertálec
klasický paleantropín/ klasický neandertálec/špecializovaný neandertálec – würm I a würm I-II (t. j. od vyše 100 000 BP do menej ako 30 000 BP); nálezy Európa, Predná Ázia a severná Afrika (vrátane časti nálezov Karmel-Palestína)

Fischer Weltgeschichte (1966)

Homo neandertaliensis – neandertálec:

preneandertálec:
- nálezy Saccopastore, Gibraltár, Gánovce
- nálezy Ehringsdort, Tešik-Taš
klasický neandertálec – nálezy: La-Chapelle-aux-Saints, Džabal Irhúd (Djebel Irhoud) a i.
nález z Rhodézie (Broken Hill)

Campbell (1965, 1963, 1962), Robinson (1961)

(všetko citované v Drobyševskij 2003)

Títo autori mali Homo sapiens neanderthalensis (Campbell v roku 1962 okrem toho aj Homo sapiens krapinensis)

Howell (1951)

Spoločná vývojová línia sa rozdelila počas medziľadovej doby eem na juhozápadnoázijských preneandertálcov, z ktorých sa vyvinuli moderní ľudia, a na európskych preneandertálcov, z ktorých sa vyvinuli robustní „klasickí“ neandertálci.

Mayr (1950)

Neandertálci patria pod Homo sapiens.

Debec (1948)

Homo neanderthalensis

Nesturch (1941)

Homo primigenius

McCown a Keith (1939)

Namiesto neandertálca má rod Paleoanthropus (druhy Paleoanthropus neanderthalensis, Paleoanthropus palestinicus a iné)

Slovenský náučný slovník (1932)

(ponechaný archaický pravopis)

Homo primigenius – pračlovek; t. j. človek (najmä?) z diluvia; nálezy Taubach, Neandertal, Egisheim, Weimar, Bonn, Piltdown, La-Chapelle-aux-Saints, Gibraltár, Spy, La Naulette, Krapina, Le Moustier:

heidelbersko-piltdownský typ – najstaršie nálezy
človek neandertalský (rasa neandertalská) [z dnešného pohľadu v užšom zmysle] – stredné diluvium
Homo diluvialis recens – koniec diluvia
brachycefal (furfoozská rasa) – začiatok neolitu, človek s krátkou hlavou

Osborn (1918)

Uvádza tzv. neandertálsku rasu (synonymá Homo neanderthalensis/Homo primigenius/Homo mousteriensis), ktorá zahŕňa nálezy Neandertal, La-Chapelle-aux-Saints, Spy, La Ferrassie, La Quina, Krapina, Gibraltár, a ktorá je zaradená mimo Homo sapiens.

Wilser (1912, 1911, 1906)

Má Homo primigenius ako samostatný druh.

G. Sergi (1911 a 1910)

Namiesto neandertálcov má druhy Palaeanthropus europaeus (inde nazývaný Homo neanderthalensis/Homo primigenius) a Palaeanthropus krapiniensis

Brockhaus (1911)

Homo primigenius (Homo neanderthalensis) zahŕňa nálezy Taubach, Neandertal, Spy, La Naulette, Šipka, Krapina.

Haeckel (1908)

Homo primigenius zahŕňa nálezy z dilúvia v Európe (Neandertal, Spy...) a v Austrálii (Palinander)

Schwalbe (1906)

rozlišuje Pithencanthropus → neandertálec → moderný človek

Rothermel (1894)

Rothermel, J.: Fossil man in: Popular Science, marec 1894

Uvádza neandertálcov (Homo neanderthalensis, nálezy Neandertal, Spy) ako zaradených pod tzv. cannstadtskú rasu.

Ottův slovník naučný (1893)

Heslo člověk uvádza „kannstattský typ“, čiže „neanderthalský typ“ ako časť „diluviálneho človeka“.

Referencie

Wood, B et al.: Wiley-Blackwell Encyclopedia of Human Evolution, 2011
Harvati, K., Harrison, T. (eds.): Neanderthals revisited – New Approaches and Perspectives, 2006
Terra Nostra 2006/2 – 150 years of Neanderthal discoveries http://web.archive.org/web/20070225183257/http://www.neandertal.uni-bonn.de/kongress_bonn/terra%20nostra08-3-8-06.pdf
Manzi, G.:Before the Emergence of Homo sapiens: Overview on the Early-to-Middle Pleistocene Fossil Record (with a Proposal about Homo heidelbergensis at the subspecific level), 2011 http://www.hindawi.com/journals/ijeb/2011/582678/
Larousse: http://www.larousse.fr/encyclopedie/divers/Neandertal/64843 – heslo homme de Neandertal
hominidés: http://www.hominides.com/html/ancetres/ancetres.php
Schwartz, J. H., Tattersall, I.: The Human fossil record IV, 2005
Drobyševskij, S. V.:http://antropogenez.ru/hominids/, 2010
Drobyševskij, S. V.: Kompleksnyj analiz filogenetičeskich vzaimootnošenij plio-plejstocenovych gominoidov po kraniologičeskim, osteologičeskim i paleonevrologičeskim dannym, 2003 http://www.antropos.msu.ru/soviet/DrobishevskySV.pdf (prehľad aj tu http://antropogenez.ru/zveno-single/280/)
Schrenk, F.: Die Frühzeit des Menschen, 2008 a 1997
Tattersall, I.: The world from beginnings to 4000 BCE
Trinkaus, E., Tuttle, R. H. et al.: Neanderthal in Britannica online http://www.britannica.com/EBchecked/topic/407406/Neanderthal
Storch: Evolutionsbiologie, 2007
Bräuer: Origin of Modern Humans in: Handbook of Paleoanthropology, 2007
Bräuer: „Homo sapiens, archaic“ in: Oxford Companion to Archaeology 1996
Harvati, K.:Neanderthals and their contemporaries, in: Handbook of paleoanthropology 2007
Pietrusewsky: http://www.anthropology.hawaii.edu/People/Faculty/Pietrusewsky/anth310/labs/Lab05.pdf
Wood, B., Lonergan, N.:The hominin fossil record: taxa, grades and clades, 2008 http://www.gwu.edu/~hogwash/BW_PDFs/RP156.pdf
Delson a Baab: Fossil humans in: McGraw-Hill Encyclopedia of Science & Technology/Access Science 2007 http://pages.nycep.org/ed/download/pdf/2007c%20Fossil%20humans--McGraw-Hill%202007-1.pdf
Delson: Fossil humans in: McGraw-Hill Encyclopedia of Science & Technology http://pages.nycep.org/ed/download/pdf/2002g%20Fossil%20humans--McGraw-Hill%202002.pdf
Vančata, V.: Paleoantropologie a evoluční antropologie, 2007 http://web.archive.org/web/20120121084131/http://userweb.pedf.cuni.cz/kbio/Download/vancata/ucebnice_paleoantropologie_a_evolucni_antropologie_2007.pdf
Campbell, B.G., Loy, J.D., Cruz-Uribe, K.: Humankind Emerging. Pearson Education, New York, 2006(citované v Quintyn, C.: The naming of new species in hominin evolution..., 2009 http://www.somosbacteriasyvirus.com/naming.pdf)
Kreger, Ch. D.: Neandertals in: Encyclopedia of anthropology, 2006
Soukup, V.: Dějiny antropologie, 2005
Conroy, G. C.: Reconstructing Human origins: A modern synthesis, 2005
Mai, L. L. et al.: The Cambridge Dictionary of Human Biology and Evolution, 2005 http://content.yudu.com/Library/A1pxqw/SCIENCETECHTheCambri/resources/644.htm?skipFlashCheck=true
McKee, J. K. et al.: Understanding human evolution, 2005
Brechner, E. at al.: Kompaktlexikon der Biologie, ?2005 (online verzia prístup 2011)
Grupe, G. et al.: Anthropologie: ein einführendes Lehrbuch, 2005
Lewin a Foley: Principles of human evolution, 2004
Groves (cca 2004): http://arts.anu.edu.au/grovco/Human%20Evolution%20course.doc
David W. Cameron, Colin P. Groves: Bones, stones, and molecules: "out of Africa" and human origins, 2004
Freudig, Doris (ed.): Lexikon der Biologie. Gesamtausgabe in 15 Bänden und auf CD-ROM. 2004, heslá Homo neanderthalensis a Neandertaler:
Bramblett, C. A.: Evolution of Primates http://uts.cc.utexas.edu/~bramblet/ant301/thirteen.html
Susanne Ch. et al.: Anthropologie biologique, évolution et biologie humaine, 2003
Biopedia.sk:http://biopedia.sk/clovek/evolucia-moderneho-cloveka
Stringer, Ch.: Modern human origins: progress and prospects, 2002 http://rstb.royalsocietypublishing.org/content/357/1420/563.full.pdf
Paulička, I. et al.: Všeobecný encyklopedický slovník, 2002
National Geographic Deutschland http://web.archive.org/web/20070404024734/http://www.archchannel.de/main/files/Mediathek/Stammbaum_NGM_12_02_S31,method=render,prop=data.pdf
Heslip: https://www.msu.edu/~heslipst/contents/ANP440/?pagewanted=all
archeologyinfo: http://archaeologyinfo.com/homo-neanderthalensis/
Hantabálová,I. a kol.: Prírodopis pre 7. ročník základných škôl. Media Trade, spol. s r.o. –SPN. Bratislava, 2001.s. 8-10, citované v http://www.oskole.sk/pdfpage.php?clanok=1179 (súlad s originálom neoverený)
Wood a: Wood, B., Richmond, B. G.: "Human evolution : taxonomy and paleobiology", J. Anat. (2000) 196, pp. 19 – 60. (http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1468107/pdf/joa_1971_0019.pdf)
Wood, B. A.: The History of the Genus Homo, 2000 (kópia in: Ciochon, R. L.: The Human Evolution Source Book, 2006)
Delson, E., Tattersall, I., Couvering, J. A. Van, Brooks, A. S.: Encyclopedia of Human Evolution and Prehistory, 2000
Klein, R. : The Human Career, 1999
Wolpoff: Paleoanthropology, 1999
Filit: http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fil/fil.html
Thurzo, M.: Evolúcia človeka (1998): http://www.infovek.sk/predmety/biologia/skripta/evolucia/
Dean, D. et al:On the phylogenetic position of the pre-Neandertal specimen from Reilingen, Germany, 1998 http://www.eva.mpg.de/evolution/staff/hublin/pdf/Dean_et_al98.pdf
Rutte, E. „Erdgeschichte“ (tabuľka na str. 11) in: Beckmann, K. (ed.) et al.: Der grosse Ploetz, 1998
Podborský: Dějiny pravěku a rané doby dějinné, 1997
Kadlec, O.: Encyklopédia medicíny, 4. diel, 1997
Kamenický, M. et al.: Lexikón svetových dejín, 1997
Aiello, L. C.: Fossil evidence for human evolution in: Oxford Companion to Archaelogy, 1996 http://www.jrank.org/history/pages/6178/Fossil-Evidence-Human-Evolution.html
Scott, T.: Concise encyclopedia biology, 1995 (upravený preklad nemeckej knihy Stöcker, F. W. a Dietrich, G.: ABC Biologie, 1986)
Harenberg, B. (ed.), Beier, B. et al. :Kronika ľudstva, 1992 (originál: Chronik der Menschheit, 1988)
Scarre, Ch. (ed.) et al.: Past Worls – The Times Atlas of Archaelogy, 1991 (v češtine Zaniklé světy – Velký atlas archeologie, 1995)
Stloukal, M. et al.: Biológia pre 3. ročník gymnázia, 1991 (prvé vydanie 1986); kapitolu pravdepodobne písal Josef Beneš (uvedený medzi autormi)
Michovský: Dejepis I, 1991
Skladaný et al.: Dejepis pre 5. ročník ZŠ, 1988
Stöcker, F. W., Dietrich, G. (eds.): Biologie 1, 2, 1986
Novotný, B. et al.: Encyklopédia archeológie, 1986
Buchvald, M. et al.: Dějiny pravěké Evropy, 1985
Kvasil, B. (ed.) et al.: Malá československá encyklopedie II, 1984
Szalay, F.S., Delson, E.: Evolutionary history of the Primates, 1979
Knodel, H. et al.: Linder Biologie, 1979
Алексеев В.П. Палеоантропология земного шара и формирова¬ние человеческих рас. Палеолит. М., Наука, 1978, 284 с., citované v Drobyševskij 2003, str. 324
Boľšaja sovetskaja enciklopedia: http://slovari.yandex.ru/~%D0%BA%D0%BD%D0%B8%D0%B3%D0%B8/%D0%91%D0%A1%D0%AD/%D0%A7%D0%B5%D0%BB%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D0%BA/
Pyramída - encyklopedický časopis moderného človeka
Jelínek: Velký obrazový atlas pravěkého člověka (po slov. vyšlo 1980)
Reisenauer, R. (ed.): Co je co? (2), 1983/1973
Зубов А.А. Систематические критерии рода Homo и его эволюция in: Вопросы ан¬тро¬пологии, 1973, вып.43, с.92 – 106, citované v Drobyševskij 2003, str. 324
Menghin, O.: Das wissenschaftliche Bild von der frühen Menschheit, 1968 http://www.landesmuseum.at/pdf_frei_remote/BERI_56_0475-0491.pdf
Alimen, M.-H., Steve, M.-J.: Fischer Weltgeschichte – Vor- und Frühgeschichte Band 1, 1966 (2003)
Campbell B. The systematics of man in: Nature, 1962, V.194, pp. 225 – 232.
Campbell B. Quantitative taxonomy and human evolution. Classification and human evolution. New York, 1963.
Campbell B. The nomenclature of the Hominidae including a definitive list of hominid taxa in: R. Anthropol. Inst., 1965, Occ. Paper 22
Robinson J.T. The Australopithecinae and their bearing on the origin of man and of stone tool-marking in: South African J. Science, 1961, V.7.
Howell, F. C.: The place of Neanderthal man in human evolution, American Journal of Phys. Anthropology 9: 379 – 416 (citované v Handbook of Handbook of Paleoanthropology)
Mayr, E.: Taxonomic categories in fossil hominds, 1950
Дебец Г.Ф. О систематике и номенклатуре ископаемых форм человека in: Краткие сообщения Ин-та истории материальной культуры АН СССР, вып. XXIII, 1948а, с.13 – 41, citované v Drobyševskij 2003
Нестурх М.Ф. Антропогенез in: Бунак В.В., Нестурх М.Ф., Рогинский Я.Я. Антропология. Краткий курс. М., Учпедгиз, 1941, с.13 – 131., citované v Drobyševskij 2003
McCown T.D. et Keith A. The Stone age of Mount Carmel. V.II: The fossil remains from the levalloise-mousterian. Oxford, 1939, citované v Drobyševskij 2003
BUJNÁK, Pavel, ed.: Slovenský náučný slovník, 1932
Osborn, F.: Men of the Old Stone Age, 1918, 3. vydanie http://ia600405.us.archive.org/17/items/menofoldstoneage00osbo/
Wilser: citované v: Handwörterbuch der Naturwissenschaften 8, 1913, str. 96 http://ia700301.us.archive.org/10/items/handwrterbuchd08kors/
Sergi, G.: L’uomo..., 1911
Sergi, G. — Intorno ad una sistemazione naturale di Hominidae, 1910
Brockhaus 1911: http://www.zeno.org/Brockhaus-1911/A/Homo+primigenius?hl=homo+primigenius
Haeckel: Natürliche Schöpfungslehre (?=Natürliche Schöpfungsgeschichte),citované v Luciani, L.: Human Physiology, Vol. 5, 1921 http://ia700301.us.archive.org/7/items/humanphysiology05lucirich/
Schwalbe, G.: Studien zur Vorgeschichte des Menschen: I. Zur Frage der Abstammung des Menschen, 1906 (citované v Handbook of Paleoanthropology, 2007)
Ottův slovník naučný, 6. díl, 1893

↑ porov. heslo Homo v Slovníku cudzích slov akademickom a Veľkom slovníku cudzích slov (spojenie homo neanderthalensis tam ale konkrétne nie je uvedené)
↑ pozri napr. Osborn, F.: Men of the Old Stone Age, 1918, 3. vydanie
↑ Predšestvenniki, predki? Paleantropy, 2006
↑ GÓMEZ-ROBLES, Aida. Dental evolutionary rates and its implications for the Neanderthal–modern human divergence [online]. advances.sciencemag.org, [cit. 2019-05-17]. Dostupné online. (po anglicky)
↑ ^a ^b Harvati 2007
↑ Wolpoff 1999
↑ Wolpoff 1999, Wood 2011, Harvati 2007, Thurzo 1998
↑ Harvati 2007, http://www.pnas.org/content/108/21/8611, http://www.nature.com/news/2011/110509/full/news.2011.276.html?WT.ec_id=NEWS-20110510
↑ The timing and spatiotemporal patterning of Neanderthal disappearance. (čiastočne) dostupné online
↑ http://www.nature.com/news/2011/110509/full/news.2011.276.html?WT.ec_id=NEWS-20110510
↑ http://www.sciencedaily.com/releases/2011/05/110513112527.htm, http://www.sciencemag.org/content/332/6031/841
↑ http://www.plosone.org/article/info:doi/10.1371/journal.pone.0005151#pone-0005151-t001
↑ http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvn/neandertalec.html
↑ Neanderthals cooked and ate vegetables [online]. bbc.co.uk, [cit. 2019-02-20]. Dostupné online. (po anglicky)
↑ Klervia Jaouen, Adeline Le Cabec, Frido Welker, Jean-Jacques Hublin, Marie Soressi, Sahra Talamo. Exceptionally high δ15N values in collagen single amino acids confirm Neandertals as high-trophic level carnivores. PNAS, 2019 DOI: 10.1073/pnas.1814087116. Prístup 20. 2. 2019
↑ Neandertálcov živilo aj more. SME (Bratislava: Petit Press), 2008-09-24. Dostupné online [cit. 2019-02-20]. ISSN 1335-4418.
↑ Wood 2011, Thurzo 1998
↑ ^a ^b ^c ^d ^e Soukup 2005
↑ Vančata 2007
↑ ^a ^b Thurzo 1998
↑ ^a ^b Novotný 1985
↑ http://www.sme.sk/c/4088275/neandertalcov-zivilo-aj-more.html#ixzz1bnsylqRS
↑ Thurzo 1998, Novotný 1985
↑ NYU Web Communications. Neanderthals Buried Their Dead, New Research Concludes [online]. nyu.edu, [cit. 2019-02-03]. Dostupné online.
↑ ČTK. Už neandrtálci si čistili zuby. Lidovky.cz (Praha: MAFRA), 2007-09-11. Dostupné online [cit. 2019-02-03]. ISSN 1213-1385.
↑ HNÍKOVÁ, Eva. Porodní bábu znali už neandertálci. Lidovky.cz (Praha: MAFRA), 2008-09-20. Dostupné online [cit. 2019-02-03]. ISSN 1213-1385.

Iné externé odkazy

Rôzne témy

Genetika a miešanie s modernými ľuďmi

Potrava

Zánik a najmladšie nálezy

Kultúra, jazyk a náboženstvo

[1] rov. heslo Homo v Slovníku cudzích slov akademickom a Veľkom slovníku cudzích slov (spojenie homo neanderthalensis tam ale konkrétne nie je uvedené)

[2] zri napr. Osborn, F.: Men of the Old Stone Age, 1918, 3. vydanie

[3] Predšestvenniki, predki? Paleantropy, 2006

[4] GÓMEZ-ROBLES, Aida. Dental evolutionary rates and its implications for the Neanderthal–modern human divergence [online]. advances.sciencemag.org, [cit. 2019-05-17]. Dostupné online. (po anglicky)

[Harvati_2007-5] Harvati 2007

[6] Wolpoff 1999

[7] Wolpoff 1999, Wood 2011, Harvati 2007, Thurzo 1998

[8] Harvati 2007, http://www.pnas.org/content/108/21/8611, http://www.nature.com/news/2011/110509/full/news.2011.276.html?WT.ec_id=NEWS-20110510

[9] The timing and spatiotemporal patterning of Neanderthal disappearance. (čiastočne) dostupné online

[10] ttp://www.nature.com/news/2011/110509/full/news.2011.276.html?WT.ec_id=NEWS-20110510

[11] ttp://www.sciencedaily.com/releases/2011/05/110513112527.htm, http://www.sciencemag.org/content/332/6031/841

[12] ttp://www.plosone.org/article/info:doi/10.1371/journal.pone.0005151#pone-0005151-t001

[13] ttp://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvn/neandertalec.html

[14] Neanderthals cooked and ate vegetables [online]. bbc.co.uk, [cit. 2019-02-20]. Dostupné online. (po anglicky)

[15] Klervia Jaouen, Adeline Le Cabec, Frido Welker, Jean-Jacques Hublin, Marie Soressi, Sahra Talamo. Exceptionally high δ15N values in collagen single amino acids confirm Neandertals as high-trophic level carnivores. PNAS, 2019 DOI: 10.1073/pnas.1814087116. Prístup 20. 2. 2019

[16] Neandertálcov živilo aj more. SME (Bratislava: Petit Press), 2008-09-24. Dostupné online [cit. 2019-02-20]. ISSN 1335-4418.

[17] Wood 2011, Thurzo 1998

[Soukup_2005-18] Soukup 2005

[19] Vančata 2007

[Thurzo_1998-20] Thurzo 1998

[Novotný_1985-21] Novotný 1985

[22] ttp://www.sme.sk/c/4088275/neandertalcov-zivilo-aj-more.html#ixzz1bnsylqRS

[23] Thurzo 1998, Novotný 1985

[24] NYU Web Communications. Neanderthals Buried Their Dead, New Research Concludes [online]. nyu.edu, [cit. 2019-02-03]. Dostupné online.

[25] ČTK. Už neandrtálci si čistili zuby. Lidovky.cz (Praha: MAFRA), 2007-09-11. Dostupné online [cit. 2019-02-03]. ISSN 1213-1385.

[26] HNÍKOVÁ, Eva. Porodní bábu znali už neandertálci. Lidovky.cz (Praha: MAFRA), 2008-09-20. Dostupné online [cit. 2019-02-03]. ISSN 1213-1385.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]

[14]

[15]

[16]

[17]

[18]

[19]

[20]

[21]

[22]

[23]

[24]

[25]

[26]

Človek neandertálsky

Synonymá

Zahrnuté staršie taxóny (t.j. subjektívne synonymá)

Objav, opis a prvé nálezy

Druh či poddruh?

Datovanie vzniku a alternatívne klasifikácie najstarších nálezov

Zánik

Datovanie

Príčiny

Členenie

Nálezy

Vývojové vzťahy

Telesné znaky

Potrava

Genetika [17]

Hmotná kultúra a prostredie

Nehmotná kultúra a duševné vlastnosti

Neandertálci na Slovensku

Interpretácie a systematika

Manzi (2011)

Larousse (prístup sept. 2011)

Hominidés (2011)

Schwartz a Tattersall (2005)

Drobyševskij (2010, 2003)

Schrenk (2008, 1997)

Tattersall (2008)

Trinkaus a Tuttle

Storch (2007)

Bräuer (2007; 1996)

Harvati (2007)

Pietrusewsky (2009/2008?, najskôr 2006)

Wood a Lonergan (2008)

Delson and Baab (2007), Delson (2002)

Vančata (2007)

Campbell et al. (2006)

Enc. of anthropology (2006)

Soukup (2005)

Conroy (2005)

Cambridge Dictionary (2005)

McKee (2005)

Brechner et al. (?2005)

Grupe, G. et al. (2005)

Lewin, Foley (2004)

Groves (2004)

Cameron a Groves (2004)

Lexikon der Biologie (2004)

Bramblett (2004)

Susanne et al. (2003)

Biopedia (2003 – 2013)

Stringer (2002)

Všeobecný encyklopedický slovník (2002)

National Geographic Deutschland December 2002 (grafika)

Heslip (2001)

archeology.info

Hantabálová et al. (2001)

Wood 2000 (dva články)

Delson et al. (2000)

Klein (1999)

Wolpoff (1999)

Filit (1999)

Thurzo (1998)

Dean et al. (1998)

Rutte, E. (1998)

Podborský (1997)

Encyklopédia medicíny (1997)

Lexikón svetových dejín (1997)

Aiello (1996)

Scott (1995)

Kronika ľudstva (1992/1988)

The Times Atlas of Archaelogy (1991)

Stloukal et al. resp. Beneš, J. (1991/1986)

Michovský (1991); Skladaný et al.(1988)

Biologie (1986)

Encyklopédia archeológie (1986)

Buchvald (1985)

Malá československá encyklopedie (1984)

Szalay a Delson (1979)

Linder Biologie (1979)

Аleksejev (1978)

Boľšaja sovetskaja enciklopedija

Genetika ^[17]