Púchov (okres)

okres v Trenčianskom kraji na Slovensku
(Presmerované z Okres Púchov)

Okres Púchov je okres v Trenčianskom kraji na Slovensku. Má rozlohu 375,34 km², žije tu 43 710 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 116 obyvateľov na km² (údaje k 31. 12. 2023). Správne sídlo okresu je mesto Púchov.

Púchov
okres
Poloha okresu Púchov v Trenčianskom kraji (klikacia mapa)Okres Bánovce nad BebravouOkres IlavaOkres MyjavaOkres Nové Mesto nad VáhomOkres PartizánskeOkres Považská BystricaOkres PrievidzaOkres PúchovOkres Trenčín
Poloha okresu Púchov v Trenčianskom kraji (klikacia mapa)
Poloha okresu Púchov na mape Trenčianskeho kraja
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Rozloha 375,34 km² (37 534 ha) [1]
Obyvateľstvo 43 710 (31. december 2023) [2]
Hustota 116,45 obyv./km²
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
Tel. predvoľba 042
EČV PU [3]
Kód okresu 308
Členenie -
Mestá 1
Obce 20
Commons: Púchov District
Štatistika: statistics.sk
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Slovenský portál

Obce okresu Púchov upraviť

Okolie Púchova je bohaté na minerálne pramene, nájdete tu viacero kúpalísk s minerálnou vodou. Príjemne pokojné prostredie lesov a lúk je priam ideálne na prechádzku, a keď budete mať šťastie, stretnete i lesnú zver.

Beluša je s takmer 6000 obyvateľmi jednou z najľudnatejších a najväčších obcí na Slovensku. Zaujímavosťou je 70 slovanských mohýl, ktoré sa našli v jej chotári. Minulosť občanom pripomínajú i trojpriestorové domy so sedavou strechou a neskororománsko-gotický kostolík sv. Anny z 13. storočia.

Pár kilometrov od obce leží rekreačné stredisko Belušské Slatiny, ktoré ponúka viaceré ubytovacie možnosti vybudované už po prvej svetovej vojne. Strážovské vrchy sú vyhľadávané medzi milovníkmi prechádzok v prírode a turistami. Po náročnom výlete sa môžete uvoľniť v bazéne alebo miestnych kúpeľoch, ktoré vznikli vďaka trom teplým zemito-sírnatým liečivým prameňom. Tieto sú vhodné pri liečbe reumatických a kožných ochorení. Okrem turistov sem prichádzajú deti do školy v prírode a konajú sa tu i firemné akcie.

Dohňany sú jednou z najrozvinutejších obcí v okrese. V poslednom období tu bola postavená základná škola, Penzión pri Lipe ponúkajúci pohodlné ubytovanie a reštauráciu, Pamätná izba obce a to i vďaka eurofondom. V Pamätnej izbe obce sídli knižnica a je zároveň i informačným strediskom tejto oblasti. Nájdete tu brožúrky, mapy, darčekové predmety a DVD o okrese. Dohňany sú známe i pre športové akcie, hlavne zamerané na horskú cyklistiku. Koná sa tu i výstava koní. Viac na www.dohnany.sk

Dolné Kočkovce sú samostatnou dedinkou v tesnej blízkosti Púchova. V minulosti sa tu nachádzal soľný sklad, čo dokazuje i názov časti obce „Pod Skladom“. Vďaka tomuto bola obec dôležitým centrom obchodu so soľou, ale i keramikou a hrnčiarstvom. Dnes je v obci dominantný nový kostol dostavaný v roku 2001. Zvonia v ňom zvony Peter a Pavol, Jozef a Martin. Obyvatelia sa stále venujú včelárstvu a Lipa malolistá tu má významné postavenie.

Obec Horovce patrí k najstarším v širokom okolí. Spomína sa už v roku 1259 pod názvom Villa Gourc. Je pravdepodobné, že vznik obce sa viaže k tzv. zemianskej kolonizácii v 13. storočí, do obdobia po vpáde Tatarov. Pomenovania pre obec, ktoré sa v priebehu histórie objavili, boli Villa Gourc, Villa Gown, Villa Gowor, Villa Goor, Horowcz, Horowecz, Horocz, Horowce. Okrem moderného Domu smútku sa v obci nachádzajú i stavby, ktoré majú veľkú historickú, prípadne i náboženskú, alebo kultúrnu hodnotu – Kostol Najsvätejšej Trojice, kaplnka, kaštieľ, krypta. Kostol Najsvätejšej trojice je katolíckym chrámom. Dátum jeho vzniku je nie je známy. Pôvodne renesančný, reštauráciou prešiel v roku 1627. Kaštieľ pochádza z roku 1594 (i keď základ siaha až do roku 1312). Nad hlavným vchodom je renesančná doska s erbami a letopočtom vzťahujúcim sa na stavbu. Okolo kaštieľa je rozsiahly anglický park. Viac na www.horovce.sk

Obec Lazy pod Makytou je dlhá celých 14 km. Preto je i rozdelená do menších častí ako Horná a Dolná Dubková či Rieka. Obec vznikla v období valašskej kolonizácie, vplyv ktorej možno ešte i dnes vidieť na krojoch a tradíciách. V súčasnosti obyvatelia obce dochádzajú do práce do Púchova či na Moravu, alebo sú zamestnaní v miestnych firmách ako VS-MONT či DAVO (spracovanie dreva). Pre starších obyvateľov alebo turistov sú zaujímavejšie v tesnej blízkosti stojaci evanjelický a katolícky kostol. Oblasť je obľúbená i medzi chatármi, pretože v lete je ideálna na agroturistiku a v zime na lyžovanie. V najvyššie položenej časti Čertov sa nachádza lyžiarske stredisko a vedú odtiaľ viaceré turistické chodníky.

Lednica, kedysi slobodné kráľovské mesto, sa prvýkrát spomína v spojení s Lednickým hradom. Do dnešných dní ho pripomína zrúcanina, keďže bol zničený v roku 1710. Dostanete sa sem autobusom z Púchova alebo Dubnice nad Váhom. Treba vystúpiť na zastávke pri kostole, za námestím odbočiť vľavo. O chvíľu zatáčame znovu vľavo pri viacjazyčnej informačnej tabuli o hrade. Odtiaľ je už jasné ako sa k hradu dá dostať. Za pozornosť či cieľ výletu stoja i Lednické skaly, domov mnohých rastlinných a živočíšnych druhov. Miestne okolie je ideálne na agroturistiku, pretože je tu na výber niekoľko turistických chodníkov. Lyžiarsky vlek Gazdová a trate na bežky vám zase môžu spríjemniť zimné prázdniny. Lednica si zachováva i tradičné Fašiangové slávnosti, Tri krále, Veľká noc, či Dožinkové a Hradné slávnosti spojené s vystúpením miestnej folklórnej skupiny a jarmokom. Zaujímavý je i Lednický kostol, na tomto mieste stojí dnes už ako tretí v poradí. Viac na http://www.lednica.sk/

História i súčasnosť Lednických Rovní je úzko spätá so sklárskym priemyslom. Okrem toho, že tu sídli nadnárodná firma Rona a.s., v obci sa nachádza i múzeum sklárskych výrobkov. Nachádza sa tu jeden z prvých strojov na zdobenie skla, mnoho starodávnych sklenených výrobkov a informácie o histórii sklárstva na Slovensku. Dominantou obce je renesančný kaštieľ spolu s nádherným parkom. Park postavený v anglickom štýle zaujme svojou faunou – hlavne 6-ramenná lipa je výnimočná. Málokto vie, že práve v tomto parku bol natočený prvý hraný film na Slovensku od Eduarda Schreibera s názvom „Únos“. I preto bol do kultúrneho kalendára obce zaradený filmový festival Eduarda Schreibera. Okrem iných podujatí sa môžete zúčastniť i púte ku Kaplnke Sv. Anny. Viac o Lednických Rovniach na http://www.lednickerovne.sk/

Lúky sú katolíckou obcou, čo prezrádza i rímskokatolícky Kostol sv. Bartolomeja postavený v 15. storočí. Na tomto mieste predtým stál románsky kostol z roku 1228. V roku 2007 oslávila 70. výročie železničná stanica Lúky pod Makytou. Pri tejto príležitosti bola vydaná i informačná brožúrka, ktorú nájdete pri fotografiách. Pre obyvateľov ale i návštevníkov je dôležité miestne zdravotné stredisko, väčší obchod s potravinami, domácimi potrebami a benzínová čerpacia stanica. Na obecnom úrade sa nachádza i internetová kaviareň. Viac na: Lúky alebo http://www.obecluky.sk

Lysá pod Makytou pozostáva z množstva kopaníc, preto je i jej rozloha väčšia ako u okolitých obcí. Zvon na miestnom kostole bol uliaty v Kremnici a je zdobený kolopisom. Veľký amfiteáter slúži ako miesto konania folklórnych slávností, často s celoslovenskou účasťou, hodov a jarmokov. Pre aktívnejších bol vybudovaný športový areál, tenisové kurty, v zime sú v prevádzke vleky (Dešná – možnosť ubytovania) a udržiavaná trať pre bežkárov. V minulosti bola Lysá významná vďaka hraničnému priechodu smerom na Česko.

Najznámejšie miesto v obci Mestečko je nepochybne bývalý kameňolom, medzi domácimi známy ako „Mestecká skala“. Toto miesto je ideálne na krátky výlet, či nedeľnú prechádzku. Je ju vidno i z hlavnej cesty a vedie ku nej viacero chodníčkov z rôznych strán. Okrem toho sa tu konajú i majstrovstvá Slovenska, či Európy v cyklotriale.

S obcou Mojtín sa spája známy „cisársky večný vojak“ Jozef Škultéty Gábriš, ktorý údajne bojoval celé desaťročia za habsburských panovníkov. Záujemcovia o históriu a kultúru ocenia rímskokatolícky Kostol sv. Cyrila a Metoda zdobený oltárnymi obrazmi z dielne J. B. Klemensa.

Kúpele Nimnica sa nachádzajú len pár kilometrov od Púchova smerom na Považskú Bystricu. Okrem liečebných pobytov si môžete prísť zaplávať do bazéna s teplotou vody 33 – 35 °C. V ponuke je i Soľná jaskyňa, ako terapia proti stresu a celkovej únave ale i pri liečbe chorôb dýchacích ciest. Postarajú sa o vás vyškolení zdravotníci a k dispozícii je i diétna jedáleň. V blízkosti je vodná priehrada, rekreačná oblasťou s možnosťou plavby výletnou loďou po priehrade a vodných športov. Možno tu sledovať rôzne druhy rýb a vodných nákov.

Púchov má zhruba 19000 obyvateľov a je to jediné mesto v okolí. Okrem škôl a úradov sa tu nachádzajú i viaceré športové areály, futbalový a hokejový štadión, plaváreň s kúpaliskom, tenisové kurty, fitnes centrá. Takzvané „odhánky“, alebo i rybníky v Ihrištiach ponúkajú možnosť rybolovu, či korčuľovania v zime. Župný dom, dnes sídlo Múzea Púchovskej kultúry, je budova postavená v koncom 18. storočia a preto sama patrí k historickým pamiatkam. Oproti je i nová budova, na najvyššom poschodí sa nachádza knižnica. Len kúsok za Župným domom je mestský park s novými lavičkami a preliezkami pre deti. Medzi kultúrne akcie, ktoré sa v Púchove pravidelne konajú, patrí Mestský bál (január), Detský karneval na ľade (február), Divadelný Púchov, Rallye Matador, Pálenie Moreny, Májové slávnosti, Hasičská súťaž, Folklórny Púchov, Púchovský a Mikulášsky jarmok. V Púchove nájdete i informačné centrum na Námestí Slobody.

Streženice, ako už z názvu obce vyplýva, boli v minulosti dôležité pre strážnu vežu nachádzajúcu sa medzi a chrániacu hrady v Považskom Podhradí, Lednici a Súľove. V obci sa nachádzajú dva kyslé minerálne pramene, verejne dostupné. Dobrovoľný hasičský zbor ako i spevácka skupina Štepnická skala patria k reprezentantom tejto obce.

Obci Visolaje dominuje fara a katolícky kostol postavený už v roku 1332, neskôr zrenovovaný v barokovom štýle. História je spätá s grófom Csákym, ktorý tu vlastnil ovocný sad a v obci dal postaviť sochu sv. Jána Nepomuckého. Minulosť tiež pripomína prícestný hostinec a mlyn používaný i na výrobu energie.

Vydrná leží v lone prírody, vedie sem len úzka cesta, ako odbočka z hlavnej cesty smerom do Česka a preto je obec chránená pred hustou premávkou. Vydrná ma bezpochyby veľký potenciál v rámci cestovného ruchu, najmä na pešiu turistiku spojenú s hubárčením, cykloturistiku, rybárčenie, poľovníctvo, či zimné športy.

Záriečie, obec preslávená najmä cyklotrialom, keďže z miestneho klubu pochádza viacero jazdcov svetovej úrovne. Každoročne miestny klub CK Záriečie usporadúva majstrovstvá Slovenska, konali sa tu i majstrovstvá sveta. Viac informácii o klube a cyklotriale vôbec nájdete na www.getbike.sk. Obec sa môže pochváliť i novým amfiteátrom, postaveným vďaka peniazom z EU. Tradície sú zachovávané vďaka Zárieckému folklórnemu súboru Záriečanka. Zaslúžili sa okrem iného o program na fašiangových oslavách s karnevalom a májovú vatru. Na MDD bol zorganizovaný zaujímavý program s disciplínami pre deti i rodičov. Na tento rok je ešte plánovaná prehliadka detských folklórnych súborov, Deň Záriečanov, Celoslovenské stretnutie evanjelickej mládeže, hasičská súťaž, hody, futbalový turnaj a majstrovstvá obce v sánkovaní. V Záriečí nájdete i evanjelický kostol, kde sa schádzajú veriaci z celej doliny, i prekrásnu zvonicu. Kúsok od nej je umiestnená i socha Milana Rastislava Štefánika. Mnoho detí z okolitých dedín dochádza do zárieckej ZŠ. Za zmienku ešte stojí novootvorená miestnosť s internetom na obecnom úrade a knižnica.

V obci Zubák sa nachádza minerálny prameň medzi domácimi známy ako Sirková voda. Prameň je neďaleko lesnej škôlky, asi 1,5 km od horného konca obce.

Referencie upraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov : § 36 ods. 2 [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 2008-12-20, [cit. 2020-08-30]. Dostupné online.

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť