Otvoriť hlavné menu

Osek (okres Teplice)

mesto v Česku

Osek (po nemecky Ossegg) je mesto na úpätí Krušných hôr v okrese Teplice v Česku. Vzniklo na obchodnej ceste do Saska. O rýchly rozvoj osady sa postaral šľachtický rod Hrabišicov.

Osek
mesto
Osek, Klášterní sq.jpg
Námestie
Flag of Osek TP CZ.svg
Osek CoA TP CZ.svg
Štát Česko Česko
Kraj (NUTS 3) Úsťanský (CZ042)
Okres (LAU 1) Teplice (CZ0426)
Obec s rozš. pôs. Teplice
Poverená obec Duchcov
Historická krajina Čechy
Nadmorská výška 307 m n. m.
Súradnice 50°37′22″S 13°41′09″V / 50,622778°S 13,685833°V / 50.622778; 13.685833
Rozloha 42,379 km² (4 238 ha)
Obyvateľstvo 4 836 (1. 1. 2014) [1]
Hustota 114,11 obyv./km²
Starosta Ing. Jiří Macháček
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 417 05
Miestne časti 3
Zákl. síd. jednotky 1
Katastrálne územie 6
LAU 2 (obec) CZ0426 567779
Adresa mestského
úradu
Městský úřad Osek
Zahradní ulice 246
417 05 Osek
E-mailová adresa osek@osek.cz
Poloha mesta v Česku
Red pog.svg
Poloha mesta v Česku
Poloha mesta Osek v rámci okresu Teplice a správneho obvodu obce s rozšírenou pôsobnosťou Teplice
Poloha mesta Osek v rámci okresu Teplice a správneho obvodu obce s rozšírenou pôsobnosťou Teplice
Wikimedia Commons: Osek (Teplice District)
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.osek.cz
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Portal.svg Český portál

Dejiny mestaUpraviť

V roku 1186 pod patronátom opátsva vo Waldsassene cisterciánsky konvent, ktorý prešiel do Oseka. V roku 1206 sa položením základného kameňa chrámu Panny Márie začala stavba kláštora. Už v roku 1208 bol vysvätený hlavný oltár a cintorín. Kláštor dostal do vlastníctva množstvo pozemkov, i celých obcí. Pod svoju ochranu ho vzali kráľ Přemysl Otakar I., pražský biskup Daniel I. i pápež Inocent III.. Kláštor sa rýchle rozvíjal o ďalšie budovy a získaval ďalšie majetky. O ďalší rozvoj mesta sa postaral Boreš II. z rodu Hrabišicov, ktorý nad mestom v rokoch 1240-1250 vybudoval hrad Riesenburg.

V roku 1248 sa postavil na stranu kráľa Václava I. a porazil Přemysla Otakara II. Ten sa o rok neskôr pomstil vyplienením kláštora.

V hospodárskom živote osady hrali od 14. storočia významnú úlohu náleziská striebra a cínu. Vyťažené rudy bolo podľa dohody medzi Hrabišicovcami a kláštorom delené rovankým dielom. No kým kláštor prekvital, rodový majetok Hrabišicov sa stenčoval. Rod napokon vymrel v prvej polovici 16. storočia.

Hrad Rýzmburk, ktorý bol počas husitských vojen nedobytnou pevnosťou, sa stal majetkom meissenských vojvodcov. V tom čase sa viedlo horšie kláštoru – bol husitmi vypálený a dvakrát vyplienený. Cisár Žigmund zase predával kláštorný majetok, aby získal peniaze na ďalšie vojnové výpravy. Kláštor sa však i zz týchto rán vzpamätal a obnovil zničené budovy.

V roku 1631 bol kláštor šesť týždňov hlavným stanom saského vojska. V roku 1640 vtrhli do kláštora švédski žoldieri a vyplienili ho, a spolu s ním i Starý Osek a okolité obce.

Rozmach kláštora nastal za opáta Benedikta Littwericha. V roku 1697 dal zriadiť v Novom Oseku textilnú manufaktúru. Od roku 1705 vlastnila manufaktúra 9 tkáčskych stavov. Postupne k nej boli pristavané ďalšie budovy a v roku 1787 už zamestnávala 760 osôb. Opát Benedikt tiež rozvíjal kláštor, postavil nové budovy a dal prestavať pôvodné románske a gotické v barokovom slohu. Dochoval sa románsky portál a gotická sieň kapituly, ktorá ukrýva asi najväčší poklad kláštora – kamenný románsky pulpit evidovaný ako pamiatka UNESCO.

Kláštor bol opäť vyplienený v dobe sedemročnej vojny. 18. novembra 1759 vydrancovali kláštor Prusi a odvliekli dvanásť rukojemníkov spolu i s predstaveným do Nemecka. Späť sa ich vrátilo jedenásť. Existenciu kláštora ohrozil i cisár Jozef II., ktorý v roku 1785 nechal znížiť počet členov rádu z 50 na 18, ale napokon 20. novembra 1786 potvrdil všetky privilégiá rádu a postavenie kláštora sa tak upevnilo. Kláštor bol stredom vzdelanosti a existovala pri ňom i škola. Budova školy bola postavená v roku 1749 opátom Kajetánom Březinom z Birkenfeldu. Druhá školská budova (určená pre dievčenskú školu) bola dostavaná v roku 1836.

V 19. storočí sa ráz mesta začína výrazne meniť, manufaktúry sú postupne nahradzované továrňami, rozvíja sa i ťažba hnedého uhlia a doprava. V roku 1843 mal Osek 118 domov a 851 obyvateľov. 3. júna 1850 v Oseku začína pôsobiť okresný a daňový úrad a prebehli tu prvé voľby. Starostom novej obce, ktorá zahŕňala Starý a Nový Osek, Horný a Dolný Háj, Domaslovice, Novú Ves, Hrdlovku, Rýzmburk a Lúčnu bol zvolený opát Klement Zahrádka. Spomínané úrady sídlili v priestoroch kláštora, nový opát však neprekavil ochotu ponechať štátne úrady vo svojom objekte a tak už v roku 1856 mesto o tieto úrady prišlo. Napriek tejto strate však Osek prežíval hospodársky rozmach.

V katastrálnom území Oseka sa nachádzali tri šachty; Od roku 1876 sa ťažilo uhlie na šachte Nelson I (hĺbka 160 metrov). V roku 1893 táto šachta vyhorela. Od roku 1885 sa ťažilo na šachte Nelson III (hĺbka 115 metrov). Nelson III je miestom druhej najväčšej zaznamenanej banskej tragédie v Česku, pri výbuchu 3. januára 1934 tam zahynulo 142 baníkov (na prvom mieste je požiar na šachte Maria v Příbrami, pri ktorom zahynulo v roku 1892 319 ľudí). Poslednou šanctou bol od roku 1888 Teodor, hlboký 52 metrov.

Rozvoj ťažby uhlia bol tiež ovplyvnený železničnou dopravou. V rokoch 18691871 bolo postavená železničná stanica a Osek mal priame spojenie s Chomutovom a Ústí nad Labem. Obec bola povýšená na mesto v roku 1872. O ďalší rozvoj Oseka sa postaral starosta Antonín Härtl, ktorý hájil záujmy občanov proti majiteľom uhoľných baní a staral sa o rozvoj školstva, hasičský zbor a dláždenie mestských komunikácií. Mesto sa i naďalej rozrastalo, stavali sa domy v rôznych štýloch, pred prvou svetovou vojnou prevažne secesných. V roku 1899 došlo k oddeleniu Novej Vsi a Hrdlovky. Obe osady vytvorili samostatnú obec. V roku 1913 sa Starý a Nový Osek zlúčili a v roku 1914 boli povýšené na mesto s jednotným názvom Osek. V tej dobe obývalo Osek 5200 ľudí v 374 domoch.

Počas druhej svetovej vojny pripadol Osek Nemecku. Väčšina Čechov mesto opustila, počet obyvateľov klesol z 9360 na 7700. Vojna sa mestu takmer vyhla. 24. augusta 1944 bolo pri meste zostrelené lietadlo B17, ktoré sa zrútilo do priestoru bane Alexander. Zahynulo 11 miestnych ľudí a 6 členov posádky. Po skončení vojny sa od Oseka oddelili Háj u Duchcova a Loučná. Naopak, v roku 1961 získal Osek Dlouhou Louku. Osada Rýzmburk bola premenovaná na Hrad Osek. Počet obyvateľov klesol na 4060. V roku 1975 získalo mesto časť katastra kvôli ťažbe zrušenej obce Hrdlovka. Obyvatelia tejto obce boli presťahovaní na sídlisko Hrdlovská v Oseku. Počet obyvateľov tak stúpol na 5660.

V roku 1992 bol kláštor vrátený cisterciánskemu rádu. O tri roky neskôr bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a v roku 1996 mesto oslávilo 800. rokov od založenia kláštora.

ReferencieUpraviť

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť