Oxid arzenitý

chemická zlúčenina

Oxid arzenitý (As2O3) je anorganická dvojprvková zlúčenina, jeden z oxidov arzénu.

Oxid arzenitý
Oxid arzenitý
Oxid arzenitý
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec As2O3
Synonymá arzenik
Vzhľad biela kryštalická látka
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť 197,841 g/mol
Teplota topenia 312,2 °C
Teplota varu 465 °C
Hustota 3,74 g/cm3
Rozpustnosť vo vode
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
05- korozívna a žieravá látka06 - toxická látka08 - látka nebezpečná pre zdravie09 - látka nebezpečná pre životné prostredie
Vety H H350, H300, H314, H410
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Veľmi jedovatá látka Nebezpečná pre životné prostredie
Veľmi
jedovatá

(T+)
Nebezpečná pre
životné prostredie
(N)
Vety R R48, R25, R34, R50/53
Vety S S53, S45, S60, S61
NFPA 704
NFPA 704.svg
0
3
2
Ďalšie informácie
Číslo CAS 1327-53-3
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

VlastnostiUpraviť

V pevnom skupenstve sú známe tri formy: kubická, monoklinická a amorfná. Vo všetkých troch formách, ako aj v roztoku a plynnej fáze sa vyskytuje vo podobe diméru As4O6, izoštruktúrny s (Oxid fosforitý|P4O6). Pri teplote nad 800 °C disociuje na monomér As2O3.

Chemické vlastnostiUpraviť

Pripravuje sa oxidáciou vzdušným kyslíkom pri zvýšenej teplote:

4 As + 3 O2 → As4O6

, priemyselne žíhaním rúd arzénu, napr. arzenopyritu, alebo auripigmentu

4 FeAsS + 10 O2 → 2 Fe2O3 + As4O6 + 4 SO2
2 As2S3 + 9 O2 → As4O6 + 6 SO2

Oxid arzenitý je amfotérny, roztoky majú slabo kyslý charakter. Reakciou s roztokmi hydroxidov alkalických kovov vznikajú príslušné arzenitany. Na rozdiel od oxidu fosforitého, oxid arzeničný vznikne len reakciou so silnými oxidačnými činidlami ako ozón, peroxid vodíka a kyselina dusičná. Redukciou, v závislosti od podmienok, vznikne arzén, alebo až arzán:

As4O6 + 6 Zn + 24 HNO3 → 4 AsH3 + 12 Zn(NO3)2 + 6 H2O

Oxid arzenitý ako jedUpraviť

Oxid arzenitý je historicky najviac známy jed. Jeho iné názvy sú arzenik, utrejch, otrušík. Na otravu má priam ideálne vlastnosti – je jedovatý, dobre rozpustný vo vode, bez chuti, bez zápachu, otrava pripomína ochorenie na choleru, ktorá bola v minulosti pomerne častou a smrteľnou chorobou, bol ľahko dostupný ako jed na potkany a šelmy a používal sa pri love kožušinovej zveri.

Smrteľná dávka oxidu arzenitého pre človeka je 1 – 4 mg na kilogram jeho hmotnosti.

HistóriaUpraviť

Uvažuje sa, že arzenikom bol otrávený Napoleon i slávny americký polárnik Charles Francis Hall, ktorý zomrel počas jeho výpravy za polárny kruh. Asi sa námorníkom už nechcelo mrznúť. Až po mnohých desaťročiach sa zistilo, že arzenikom bol otrávený aj jeden z historicky najslávnejších koní – austrálsky ryšiak Phar Lap.

V roku 1900 sa niekoľko tisíc ľudí v Manchesteri otrávilo na tento jed pitím piva, ktoré bolo vyrobené s použitím vody kontaminovanej arzénovými rudami. Okolo 70 ľudí vtedy prišlo o život.

V Číne bol oxid azrenitý použitý japonskou armádou ako bojový plyn počas druhej svetovej vojny.

VyužitieUpraviť

Používa sa pri solarizácii skla – zmene farby skla účinkom svetla počas jeho výroby.[1]

ReferencieUpraviť

  1. BÁRTA, Milan. Chemické prvky všade okolo nás pre úspešný vstup do štúdia chémie. 1. vyd. Brno : Edika, 2015. ISBN 978-80-266-0815-8. S. 6-7.

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Arsenic trioxide na anglickej Wikipédii, Arsen(III)-oxid na nemeckej Wikipédii a Oxid arsenitý na neurčenej Wikipédii.