Portál:Pes/Odporúčané články (2008)
2008 upraviť
1 | 2 | 3 | 4 | 5 | | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 32 | 33 | 34 | 35 | 36 | 37 | 38 | 39 | 40 | 41 | 42 | 43 | 44 | 45 | 46 | 47 | 48 | 49 | 50 | 51 | 52
1/2008 upraviť
Jorkšírsky teriér je plemeno psa uznané v FCI v skupine 3. pod číslom 86.
Pôvod upraviť
Hoci nie je najmenším z trpasličích plemien, určite je v dnešnej dobe najznámejší, najrozšírenejší a najpopulárnejší. Jorkšír sprevádza svojho pána aj na také miesta, kde majú psy zvyčajne prístup obmedzený ako sú reštaurácie, obchody či dokonca múzeá a galérie. Napriek tomu to nie je plemeno šľachtené do podoby spoločníka dám a na gauče salónov. ...čítaj ďalej
2/2008 upraviť
Nemecký ovčiak je psie plemeno uznané v FCI v skupine 1 pod číslom 166.
Popis upraviť
Stredne veľký pes obdĺžnikového formátu, mocný a veľmi svalnatý. Hlava suchá veľkosťou úmerná telu, ňucháč mocný, nosný chrbát rovný. Uši stredne veľké, vysoko nasadené, zašpicatené, skrútené dopredu. Oči stredne veľké, mandľového tvaru. Chrbát rovný, zadok dlhý, mierne sa zvažujúci. Hrudník nie veľmi široký, brucho mierne vtiahnuté: Chvost vysoko nasadený, bohato osrstený, siaha prinajmenej po priehlavkový kĺb. V pokoji ovísa dolu, pri vzrušení sa dvíha. ...čítaj ďalej
3/2008 upraviť
Zlatý retríver je psie plemeno uznané v FCI v skupine 8 pod číslom 111.
Pôvod upraviť
Zlatého retrívera začal v 19. storočí chovať Lord Tweedmouth, ktorý chcel vyšľachtiť schopného loveckého psa s atraktívnym vzhľadom. Za týmto účelom využil žltého retrívra, ktorý sa narodil vo vrhu čiernych retríverov, a dnes už neexistujúceho tweedskeho vodného španiela. V roku 1868 sa narodili prvé šteniatka. Lord Tweedmouth použil ako jeden z prvých chovateľov pri šlachtení plemena líniovú plemenitbu. V jeho šľapajách potom pokračovali vikomt Harcout a pani Charlesworthová. ...čítaj ďalej
4/2008 upraviť
Baset je krátkonohé poľovnícke plemeno psa uznané v FCI pod číslom 163.
Vzhľad upraviť
Baset je známy svojimi dlhými, plandajúcimi ušami, krátkymi silnými nohami a svojim sladkým, ale smutným výrazom. Hlava je kupolovitá, výrazne končitá, mierne zúžená smerom k ňufáku. Uši sú dlhé a zamatové, nasadené pod očami. Oči tmavé až hnedasté. Pozornosť púta ružová dolná mihalnica a ťažké vrásčité obočie. ...čítaj ďalej
5/2008 upraviť
Maďarský stavač (krátkosrstý maďarský stavač po maďarsky magyar vizsla rövidszörü a drsnosrstý maďarský stavač po maďarsky magyar vizsla drotzörü) je plemeno psa pochádzajúce z Maďarska uznané v FCI v skupine 7 pod číslami 57 a 239.
Vzhľad upraviť
Maďarská vyžla je stredne veľký, elegantný pes obdĺžnikového formátu tela. Vyskytuje sa v dvoch variantoch: krátkosrstom a drsnosrstom. Každý variant má svoj vlastný štandard, pričom sa odlišujú od seba iba typom srsti.
Pre maďarského stavača je typická jemne modelovaná hlava s miernym stopom. Štandard vyžaduje nožnicový skus. Uši dosahujú asi 3/4 dĺžky hlavy a sú nasadené mierne vzadu na hlave. Majú tvar V s guľatou špičkou. ...čítaj ďalej
6/2008 upraviť
Pekinský palácový psík je nezameniteľné psie plemeno, vyšľachtené v dávnych dobách starej Číny, uznané v FCI ako spoločenské plemeno.
Hoci sa za jeho domovinu považuje Čína, veľký kus práce pri šľachtení tohoto plemena spravili chovatelia zo Spojeného kráľovstva.
História upraviť
Ak by sme sa mali držať pôvodných historických zdrojov, je pekinský palácový psík "krížencom leva a opice". Teraz však vieme, aj keď sa to človeku na pohľad nezdá, že naozaj ide o psa. Pekinský palácový psík, ako napovedá už názov plemena, bol pôvodne chovaný ako spoločník na panovníckom dvore v Číne. Patronát nad chovom a šľachtením plemena držala priamo čínska cisárska rodina a prvý štandard napísala čínska cisárovná. ...čítaj ďalej
7/2008 upraviť
Šeltia je plemeno psa uznané v FCI pod číslom 88. Patrí medzi ovčiarske psy.
História upraviť
Pôvodným domovom šeltie sú Shetlandské ostrovy, kde bola po storočia využívaná k paseniu a stráženiu stád oviec. Je zrejmá blízka príbuznosť s kóliou, je považovaná za jej zakrpatenú formu, i keď v nej zrejme koluje krv aj pôvodných keltských ovčiakov. Drsné podnebie ostrova ovplyvnilo jej malý vzrast, rovnako ako i iných, tu žijúcich zvierat. V 20. storočí sa toto plemeno dostalo do Škótska, a jeho chov bol stabilizovaný. V Spojenom kráľovstve a Severnej Amerike je šeltia veľmi obľúbená, najviacej popularity sa jej však dostalo v Japonsku. ...čítaj ďalej
8/2008 upraviť
Bišon je plemeno psa uznané v FCI v 9. skupine pod číslom 215.
Pôvod upraviť
Bišon patrí medzi tzv. "dámske" psy, ktoré obšťastňovali urodzené dámy už v staroveku. V Taliansku a Francúzsku patril v období stredoveku k obľúbeným plemenám kráľovských rodín. V 16. storočí patril medzi popredné plemená na európskych kráľovských dvoroch. Až koncom 19. storočia sa stal obyčajným psom a svoj urodzený status obnovil až po prvej svetovej vojne. ...čítaj ďalej
9/2008 upraviť
Baset je krátkonohé poľovnícke plemeno psa uznané v FCI pod číslom 163.
História upraviť
Plemeno vzniklo koncom 16. storočia vo Francúzsku. Spolu s plemenom Svätohubertský pes a ďalšími podobnými plemenami patrí medzi farbiare.
Názov baset pochádza z francúzskeho slova bas, čo znamená nízky. ...čítaj ďalej
10/2008 upraviť
Dansk-svensk gårdshund (v krajinách pôvodu známy tiež ako ”Kvik-hund” ) je plemeno psa neuznané v FCI. Od roku 1987 je uznaný klubmi v Dánsku a Švédsku v skupine 2 (pinče a bradáče). V Dánsku patrí medzi veľmi obľúbené plemená, objavil sa tiež v miestnom televíznom seriály Matador.
Vzhľad upraviť
Plemeno je exteriérom podobné jack russellovi alebo hladkosrstému foxteriérovi. ...čítaj ďalej
11/2008 upraviť
Dalmatínsky pes je psie plemeno uznané v FCI v skupine 6, pod číslom 153. Hoci sa za jeho domovinu považuje Dalmácia, pochádza toto plemeno pravdepodobne z Indie a cielene šľachtený bol najmä v Spojenom kráľovstve (iné zdroje uvádzajú, že prvých dalmatínov priviezli do Indie námorníci z Dalmácie (časopis Svět psů, 12/2005)). Typickým plemenným znakom je biela srsť pokrytá čiernymi, alebo hnedými škvrnami
Pôvod upraviť
Dalmatín patrí medzi najstaršie známe plemená a ich vzhľad zmenil iba neveľmi. Pochádza z Dalmácie, odkiaľ sa do Európy po vodnej ceste - britskí námorníci si dalmatína natoľko obľúbili, že si ho priviezli do rodného Anglicka. Tu sa čoskoro stali obľúbeným plemenom šľachty, ktorú sprevádzal pri vychádzkach v kočoch. Neskôr klusal aj popri poštových vozoch, či hasičských autách. ...čítaj ďalej
12/2008 upraviť
Gordonský seter je plemeno psa uznané v FCI v 7 skupine pod číslom 6.
Vzhľad upraviť
Psi tohto plemena majú neprehliadnuteľnú podobnosť s anglickým setrom. Celkovo pôsobia o niečo mohutnejším dojmom, napriek tomu, že ich výška a hmotnosť sa takmer neodlišujú od anglického setra. ...celý článok
13/2008 upraviť
Nemecký krátkosrstý stavač je plemeno psa uznané v FCI v skupine 7 pod číslom 119. Je to všestranný, rýchly a vytrvalý stavač s vynikajúcim nosom a patrí medzi najrozšírenejšie lovecké plemená v Európe.
Pôvod upraviť
Nemecký krátkosrstý stavač bol vyšľachtený v Nemecku v 18. storočí zo starošpanielskeho stavača. ...čítaj ďalej
14/2008 upraviť
Pekinský palácový psík je nezameniteľné psie plemeno, vyšľachtené v dávnych dobách starej Číny, uznané v FCI ako spoločenské plemeno.
Hoci sa za jeho domovinu považuje Čína, veľký kus práce pri šľachtení tohoto plemena spravili chovatelia zo Spojeného kráľovstva.
História upraviť
Ak by sme sa mali držať pôvodných historických zdrojov, je pekinský palácový psík "krížencom leva a opice". Teraz však vieme, aj keď sa to človeku na pohľad nezdá, že naozaj ide o psa. Pekinský palácový psík, ako napovedá už názov plemena, bol pôvodne chovaný ako spoločník na panovníckom dvore v Číne. Patronát nad chovom a šľachtením plemena držala priamo čínska cisárska rodina a prvý štandard napísala čínska cisárovná. Čínskej šľachte pekinské palácové psíky slúžili napr. na zohrievanie nôh. Po začatí obchodných plavieb do Číny doniesli britský obchodníci niekoľko jedincov tohoto vzácneho plemena do Spojeného kráľovstva. Priam z niekoľkých jedincov bolo toto plemeno v novej domovine obnovené a zachránené. Dnes patrí medzi najobľúbenejšíe spoločenské plemená. ...čítaj ďalej
15/2008 upraviť
Bulteriér je plemeno psa. v FCI je zaradený do kategórie 3 pod číslom štandardu 11. Ide o plemeno pôvodne využívané na zápasy v arénach s býkmi a psami. Používal sa aj pri poľovačkácha na diviaky. Sú známi svojou odvahou a razantným obranárskym inštinktom. Vyskytujú sa v dvoch výškových variantoch: nad 35,5 cm v kohútiku - štandardný bulteriér, pod 35,5 cm - miniatúrny bulteriér.
Pôvod upraviť
Bulteriér bol vyšľachtený v 19. storočí krížením anglických buldokov s bielymi, dnes už neexistujúcimi staroanglickými teriérmi. Cieľom bolo vyšľachtiť ostrého psa ako sú teriéry a odolného, tvrdého a odvážneho psa ako je buldog. Bulteriér mal byť zdatný zápasník v aréne, pričom však mal byť priateľský k ľuďom. ...čítaj ďalej
16/2008 upraviť
Švajčiarsky durič (Schweizer Laufhund, Chien Courant Suisse, Swiss Hound) je psie plemeno uznané v FCI pod číslom 59. Patrí medzi duriče a vyskytuje sa v štyroch variantoch: bernský, jurský, luzernský a schwyczký durič.
Vzhľad upraviť
Švajčiarsky durič je pes strednej kohútikovej výšky, telesná stavba svedčí o sile a vytrvalosti, suchá hlava s dlhým nosom a dlhými ušami mu dáva ušľachtilý výraz. Má živú, citlivú, vernú a prítulnú povahu, je vášnivý lovec, ľahko sa ovláda. Jednotlivé varianty sa od seba odlišujú prakticky iba kožou a srsťou. Vo všeobecnosti má mať švajčiarsky durič krátku, hladkú, hustú srsť. ...čítaj ďalej
17/2008 upraviť
Borderská kólia je psie plemeno uznané v FCI v sekcii 1 pod číslom 297. Je to atraktívny pes s živou, pozornou povahou. Je známa ako jeden z najlepších ovčiakov na svete. Na pasenie oviec sa využíva už niekoľko storočí. Rozoznávame štyri základné farebné varianty - Štandard, nazývaný aj Bi-color (čierno-biely variant), Tri-color (čierno-hnedo-biely), Red (hnedo-biely) a Blue Merle (biely, až sivomodrý s čiernymi škvrnami).
História upraviť
Plemeno bolo vyšľachtené ako pastiersky pes v horských podmienkach na hraniciach Anglicka a Škótska. Jeho hlavná úloha tkvela v nadháňaní stád oviec. Pri tejto činnosti využívajú pre toto plemeno špecifickú techniku - stádo fixujú pohľadom, čo na ovce pôsobí takmer ako hypnóza. Borderky sa často prikrčia, čím ovciam naznačujú skok. Spolu s fixujúcim pohľadom je toto základný spôsob práce borderských kólií pri pasení. Ďalšou špecifickou črtou tohto plemena je jeho schopnosť okamžite, aj v skoku sa otočiť do potrebného smeru a to aj v nezvyčajne ostrom uhle. ...čítaj ďalej
18/2008 upraviť
Labradorský retríver je plemeno psa uznané v FCI v skupine 8 pod číslom 122.
História upraviť
Podobne ako novofunlandský pes a landseer, pochádza aj labradorský retríver z východného pobrežia Kanady, aj keď nie z polostrova Labrador Peninsula, ale z okolia Newfoundlandu. Medzi jeho príbuzných patrí zlatý retríver, hladkosrstý retríver a iné.
Pri rybolove sa využíval pri práci dnešný predchodca labradorského retrívera - St. John´s Water Dog (vodný pes svätého Jána). Keďže na na ostrove panovali drsné podmienky, išlo o pevného, kompaktného a životaschopného psa vyznačujúceho sa anatomickou zvláštnosťou - blanami na labách. Vďaka nim vedel tento pes lepšie plávať, k čomu mu dopomáhala aj hustá, vode odolná srsť. ...čítaj ďalej
19/2008 upraviť
Apenzellský salašnícky pes je plemeno psa uznané pod FCI v skupine II pod číslom 46.
História upraviť
V roku 1853 bol appenzellský salašnícky pes po prvýkrát popísaný v časopise "Život zvierat alpského sveta" ako "štekajúci, krátkosrstý, stredne veľký, viacfarebný salašnícky pes", "plemeno vyznačujúce sa pravidelným pruhom bielej farby, čiastočne používané ku stráženiu chatrčí, čiastočne k paseniu stád". V roku 1895 vyzval veľký zástanca plemena, starosta Max Sieber SKG, aby pre appenzellských salašníckych psov niečo urobili. V roku 1898 udelil vládny poradný zbor kantóna St. Gallen 400 švajčiarskych frankov na pozdvihnutie chovu appenzellských salašníckych psov. ...čítaj ďalej
20/2008 upraviť
Akita Inu je plemeno psa z Japonska uznané v FCI v skupine 5 pod číslom 255.
História upraviť
Pôvodné japonské psy boli malé až strednej veľkosti. Od roku 1603 boli v oblasti Akita používaný ako bojové psy Akita Matagis (stredne veľké psy na lov medveďov). Od roku 1868 boli Akita Mataginis krížené s tosami a mastifmi. Tým sa zväčšila veľkosť plemena, ale stratili sa typické vlastnosti špicov. ...čítaj ďalej
21/2008 upraviť
Havanský psík (Havanský bišón, Bichon Havanais, Havanese) je plemeno psa uznané v FCI v skupine 9 pod číslom 250. Spolu s Boloňským psíkom, Maltézskym psíkom a pravdepodobne aj s levíčkom (Löwchen) patrí medzibišonov.
Toto hravé, k deťom prítulné psie plemeno bolo vyšľachtené v 18. storočí v Západnom stredomorí odkiaľ bolo neskôr prevezené na Kanárske ostrovy. Španielski dobyvatelia si tieto psíky brávali so sebou počas osídľovania nových kolónii v Strednej a Južnej Amerike a tým aj na Karibské ostrovy, ku ktorému patrí aj Kuba so svojim hlavným mesto Havanou. ...čítaj ďalej
22/2008 upraviť
Írsky vlkodav je plemeno psa domáceho uznané v FCI pod číslom 160. Plemeno bolo vyšľachtené a pôvodne využívané ako sliedič. Jeho pomenovanie nepochádza z jeho vzhľadu, ale z pôvodného určenia, tento pes mal byť používaný pri love vlkov. Všeobecne je írsky vlkodav považovaný za najväčší druh psa, no v skutočnosti sú v priemere menšie, ako nemecké dogy.
Vzhľad upraviť
Írske vlkodavy majú veľkú hlavu hranatého tvaru, dlhý, svalnatý krk, svižný krok a ostrý zrak. Telo írskeho vlkodava je tvarom podobné anglickému chrtovi, ale mohutnejšieho vzrastu a je pokryté drsnou najčastejšie sivou až žltkastou, škvrnitou srsťou (môže byť aj červená, čierna, biela, hnedá, alebo fŕkaná). ...čítaj ďalej
23/2008 upraviť
Austrálsky teriér je plemeno psa uznané v FCI v skupine 3 pod číslom 8.
História upraviť
Pri šľachtení tohto nízkonohého teriéra boli zrejme použité plemená iných teriérov ako sú kern teriér, dandie dimmot teriér, írsky teriér, manchesterský teriér, jorkšírsky teriér a skye teriér. Plemeno bolo relatívne ustálené už okolo roku 1870, pričom prvýkrát ich bolo možné vidieť na výstave v rokoch 1872 až 1876. V roku 1885 bolo toto plemeno vystavované v Melbourne pod názvom Australian Rough Terrier. ...čítaj ďalej
24/2008 upraviť
Havanský psík (Havanský bišón, Bichon Havanais, Havanese) je plemeno psa uznané v FCI v skupine 9 pod číslom 250. Spolu s Boloňským psíkom, Maltézskym psíkom a pravdepodobne aj s levíčkom (Löwchen) patrí medzibišonov.
Toto hravé, k deťom prítulné psie plemeno bolo vyšľachtené v 18. storočí v Západnom stredomorí odkiaľ bolo neskôr prevezené na Kanárske ostrovy. Španielski dobyvatelia si tieto psíky brávali so sebou počas osídľovania nových kolónii v Strednej a Južnej Amerike a tým aj na Karibské ostrovy, ku ktorému patrí aj Kuba so svojim hlavným mesto Havanou. ...čítaj ďalej
25/2008 upraviť
Mops alebo mopslík je psie plemeno uznané v FCI pod číslom 253.
Pôvod upraviť
Nie je celkom jasný. Pravdepodobne však pochádza z Číny a ide o veľmi staré plemeno (údajne sa podobné psy v Číne vyskytovali pred začiatkom nášho letopočtu). Do Európy sa dostal roku 1516, rýchlo si ho obľúbili najvyššie spoločenské vrstvy. V 17. a 18. storočí patril medzi najpopulárnejšie plemená. ...čítaj ďalej
26/2008 upraviť
Airedalský teriér je psie plemeno uznané v FCI v 3. skupine pod číslom 7.
Airedalský teriér je prezývaný aj „kráľ teriérov“ pre svoju veľkosť v porovnaní s ostatnými teriérmi. Svoje meno dostal podľa údolia rieky Aire v grófstve Yorkshire vo Veľkej Británii.
História upraviť
Airedalský teriér nie je tzv. pôvodné plemeno s históriou siahajúcou do praveku. Je to pomerne mladé plemeno, ktoré človek vyšľachtil cieľavedomým krížením. Prvé jedince sa narodili približne v prvej polovici 19. storočia a išlo o krížence vydrára (otterhound) s dnes už vyhynutým čierno-trieslovým teriérom. ...čítaj ďalej
27/2008 upraviť
Veľký bradáč je jedným z troch plemien bradáčov. Je uznaný v FCI v sekcii 2. pod číslom 181.
História upraviť
Veľký bradáč bol vyšľachtený v stredoveku v Nemecku. K jeho predkom patrí pravdepodobne drsnosrtý pinč, ktorý bol svojho času rozšírený v okolí Mníchova. Toto plemeno nazývali aj ruský alebo medvedí bradáč, čo by naznačovalo ruský pôvod plemena. ...čítaj ďalej
28/2008 upraviť
Foxteriér je psie plemeno pochádzajúce zo Spojeného kráľovstva, uznané v FCI v 3. skupine a 1. sekcii (teriéry) pod číslami 12 a 169.
Vzhľad upraviť
Foxteriér sa vyskytuje dvoch variantoch – hladkosrstý a drsnosrstý. Obaja patria vďaka dlhým nohám a pekne tvarovaným telám k najelegantnejším plemenám. Aj preto sa zrejme 20. a 30. rokoch 20. storočia dostali do módy a to najmä drsnosrstí foxteriéry, ktorí sú aj dnes známejší ako ich hladkosrstí súkmeňovci. ...čítaj ďalej
29/2008 upraviť
Pyrenejský mastif (Pyrenejský mastin) je plemeno psa uznané v FCI v skupine 2. pod číslom 92.
Vzhľad upraviť
Pyrenejský mastif sa so svojou kohútikovou výškou radí medzi molosy. Je to impozantný pes krátkeho štvorcového rámca so silným krkom a širokým hrudníkom. Má drsnejšiu, polodlhú a hustú srsť, ktorá má byť biela s dobre vyznačenými fľakmi rovnako sfarbenými ako maska. Uši sú vždy sfarbené, zatiaľ čo špička chvosta a zadná časť končatín je biela. ...čítaj ďalej
30/2008 upraviť
Nemecký pinč je psie plemeno. Radí sa medzi spoločenské plemená, do 2. skupiny FCI. Veľmi sa podobá dobermanovi, ktorý bol z neho a pomocou iných plemien vyšľachtený. Takisto je blízkym príbuzným stredného bradáča, od ktorého sa odlišuje iba osrstením.
História upraviť
Nemecký pinč je pôvodné nemecké plemeno, ktoré bolo do dnešnej podoby vyšľachtené už koncom 19. storočia. Pred 1. svetovou vojnou bol pomerne rozšírený, ale po invázii anglických plemien, najmä teriérov, na kontinent jeho obľuba postupne upadala.
Vzhľad a povaha upraviť
Nemecký pinč je ušľachtilý, inteligentný, ostrý a nebojácny pes s dokonale elegantnou stavbou tela. Je to veľmi čulý a pohyblivý pes strednej veľkosti, štvorcovej postavy, šľachovitý a svalnatý, s podobnými anatomickými a charakteristickými vlastnosťami ako má bradáč. Vždy je smelý, zvedavý a pozorný. >> čítaj ďalej
31/2008 upraviť
Chorvátsky ovčiak je psie plemeno uznané v FCI v skupine č. 1 pod štandardom č. 277.
História upraviť
Hoci je chorvátsky ovčiak najstarším chorvátskym národným plemenom, za hranicami Chorvátska je to málo známe plemeno. Celé storočia pomáhal a pomáha chorvátskym pastierom pri práci so stádami kráv, oviec, kôz i svíň.
Rovnako ako maďarské plemeno mudi nebol vyšľachtený plánovane, ale vznikol skôr náhodným krížením miestnych plemien. ...čítaj ďalej
32/2008 upraviť
Boseron (fr. Beauceron) je plemeno psa francúzskeho pôvodu.
Vzhľad upraviť
Boseron je pes veľkého harmonického rámca obdĺžnikového tvaru, s pevnou kostrou a dobrým osvalením. Na prvý pohľad pripomína plemeno medzi dobermanom a rotvajlerom. Má jemne modelovanú hlavu s klopenými alebo poloklopenými ušami....čítaj ďalej
33/2008 upraviť
Slovenský čuvač je slovenské psie plemeno, ktoré patrí ku skupine bielych horských a pastierskych psov. FCI ho vedie v skupine 1 pod číslom 142. Je to zatiaľ najmladšie slovenské národné plemeno.
Vzhľad a povaha upraviť
Je to mohutný pes s hustou, polodlhou, bielou srsťou, ktorá ho dobre chráni pred nepriaznivými, až drsnými poveternostnými podmienkami. Je to inteligentný, pokojný a sebavedomý pes, dobrý strážca rodiny.
Vzhľadom a upotrebením sú mu blízke plemená maďarský kuvas a poľský podhalanský ovčiak. ...čítaj ďalej
34/2008 upraviť
Pražský krysařík (po anglicky Prague Ratter, po nemecky Prager Rattler) je plemeno psa neuznané v FCI. Ide o starobylé plemeno pochádzajúce z Česka.
Vzhľad a povaha upraviť
Pražský krysařík je čulý, elegantný psík veľmi malého vzrastu. Má kvadratickú, kompaktnú stavbu tela. Napriek drobnému vzrastu je pohyblivý a vytrvalý. Má hladkú krátku srsť, ktorá si nevyžaduje špeciálnu starostlivosť. Optimálna výška tohto plemena je 20 cm až 30 cm a hmotnosť približne 2,60 kg.
Je milý a zvedavý, k členom rodiny priateľský a prítulný, k cudzím skôr nedôverčivý. ...čítaj ďalej
35/2008 upraviť
Írsky teriér je psie plemeno vyšľachtené v Írsku, uznané v FCI v 3. skupine a 1. sekcii (teriéry) pod číslom 139.
Pôvod upraviť
Predkovia írskeho teriéra pochádzajú od jednoduchých farmárov, na ktorých gazdovstvách lovil hlodavce. Príležitostne ich tiež využívali na lov králikov, líšok, vydier a jazvecov. Napriek tomu, že teriérov chovali v 19. storočí najmä príslušníci chudobnejších vrstiev, vysokonohé teriéry nachádzali upotrebenie aj pri parforsných lovoch miestnej šľachty. Na rozdiel od foxteriéra, ktorého jazdci nosili v sedlovej kapse, bežali predkovia írskeho teriéra spolu so svorkou vytrvalých a rýchlych foxhoundov. ...čítaj ďalej
36/2008 upraviť
Mudi je plemeno psa uznané v FCI v skupine 1 pod číslom 238. Je to málopočetné plemeno patriace k najstarším zástupcom európskych ovčiarskych psov.
História upraviť
Na rozdiel od iných maďarských plemien je pôvod mudiho najmenej známy a dodnes sa o ňom diskutuje. Za otca mudiho je označovaný Dr. Fényes Dezsö, ktorý v roku 1930 spísal pravdepodobne prvý štandard tohto plemena. Plemeno pomenoval po svojom psovi. ...čítaj ďalej
37/2008 upraviť
Slovenský hrubosrstý stavač je psie plemeno vyšľachtené na Slovensku. Vyznačuje sa typickou hrubou srsťou sivej farby.
Pôvod a história plemena upraviť
Šľachtenie slovenského hrubosrstého stavača (ďalej SHS) ako nášho pôvodného plemena sa začalo približne v 40. rokoch 20. storočia. Nestor slovenskej kynológie, pán Koloman Slimák začal vtedy podchytávať hrubosrstých jedincov zaujímavého sivastého zafarbenia, ktoré sa v tej dobe v chovoch hrubosrstých plemien vyskytovali. Na procese tvorby tohto plemena sa podieľali weimarský stavač, český fúzač a nemecký drôtosrstý stavač. ...čítaj ďalej
38/2008 upraviť
Slovenský kopov je jediné plemeno duriča, ktoré vzniklo na území Slovenska; je to naše národné plemeno.
Vzhľad upraviť
Stavba tela je ľahšia, ale vždy pevnej kostry. Má obdĺžnikový tvar tela. Nos je vždy čiernej farby.
Papuľa je rovná, v pomere k lebke primerane dlhá a nie príliš široká. Nemá previsnuté pysky, sú krátke, priliehajúce, tenké, so zreteľným kútikom. Oči mandľového tvaru sú hlbšie vsadené a tmavé. Očné viečka sú vždy čierne. ...čítaj ďalej
39/2008 upraviť
Jemnosrstý pšeničný teriér je psie plemeno uznané v FCI v skupine 3 pod číslom 40. Patrí medzi najstaršie teriéry a vyznačuje sa jemnou srsťou farby pšenice, od ktorej bol odvodený aj jeho názov.
Vzhľad upraviť
Wheaten teriér patril medzi viacúčelových psov. Jednak strážil svojho pána a jeho majetok a tiež bol loveckým psom chudobnejších ľudí. K tomu potreboval určitú fyzickú silu. Aj dnes, keď už nebýva takto všestranne využívaný, zostala mu robustnejšia, kvadratická stavba tela. Priestorný a pekne formovaný nos dokresľuje mohutnú, nie však hrubú hlavu. Silné čeľuste zakrývajú fúzy. Stop má dobre vyjadrený, naväzuje naň ploché čelo. Oči majú byť čierne a živé. Primerane veľké uši sú klopené do tvaru V. Má mať rovný chrbát a krátke, silné bedrá. Veselo nosený chvost je vyššie nasadený, nemal by sa však preklápať na chrbát. ...čítaj ďalej
40/2008 upraviť
Anglický chrt alebo grejhund alebo greyhound, je psie plemeno, uznané FCI a klasifikované v skupine X (Chrty), v sekcii 3 pod číslom 158. Ide o starodávny typ vysokého krátkosrstého chrta.
Vzhľad upraviť
Greyhound je krátkosrsté vysoké plemeno, vyznačujúce sa štíhlou atletickou postavou. Ako všetky chrty má dlhé končatiny, úzke telo a hlavu, dlhú nosovú časť. Jeho vzhľad je prispôsobený rýchlosti behu. ...čítaj ďalej
41/2008 upraviť
Šar pej je psie plemeno pochádzajúce z Číny, uznané v FCI v 2. skupine pod číslom 309.
Vzhľad upraviť
Šar pej je pes strednej veľkosti, štvorcového rámca. Má mohutné telo s primerane veľkou hlavou. Šar pei má plochú a širokú lebku, malé tmavé oči a malé, klopené uši trojuholníkového tvaru. Má široký a tupý nos a mohutné pysky. Hrubý chvost nesie šar pej vysoko a pretočený nad líniou chrbta. Šar pej má typickú krátku a na dotyk tvrdú srsť v rôznych jednofarebných variáciách. Nezameniteľný vzhľad mu prepožičiava voľná koža, ktorá nesmie byť príliš voľná. Srsť nevyžaduje špeciálnu starostlivosť, jeho koži je však treba venovať zvýšenú starostlivosť, pretože je náchylná na rôzne kožné ochorenia. ...čítaj ďalej
42/2008 upraviť
Kanárska doga, pôvodne Perro de Pressa Canario je plemeno psa pochádzajúce zo Španielska predbežne uznané od roku 2001 v FCI v skupine 2 (molosy) pod číslom 346.
Vzhľad upraviť
Kanárska doga je molos strednej veľkosti, dosahujúci hmotnosť 60kg. Má harmonickú, robustnú stavbu tela jemne obdĺžnikového tvaru, pričom trup je dlhší ako výška psa v kohútiku. Má hlboký a široký hrudník. Mohutná lebka je pokrytá silnou voľnou kožou. Stredne veľké, po stranách visiace uši sa zvyknú kupírovať, u nás sa však od týchto praktík upúšťa. ...čítaj ďalej
43/2008 upraviť
Aidi (Horský pes AIDI z Atlasu) je plemeno psa pochádzajúce z Maroka, uznané v FCI v skupine 2 (horské psy) pod číslom 247.
Vzhľad upraviť
Aidi je silný a robustný pes. Má huňatú, až do 6 cm dorastajúcu srsť, ktorá ho chráni pred horskými poveternostnými podmienkami a tiež pred uhryznutím menších šeliem. Samci majú na krku hrivu. Farba srsti je rôzna, od plavej po bielo-čiernu, nezriedka je trojfarebná s kresbou. Škvrny zvyknú tvoriť plášť a čiapku a sú od seba oddelené bielym obojkom. ...čítaj ďalej
44/2008 upraviť
Anglický kokeršpaniel je psie plemeno pochádzajúce zo Spojeného kráľovstva. V systematike FCI sa radí do 8. skupiny.
Vzhľad upraviť
Anglický kokeršpaniel dorastá do výšky 41 cm v kohútiku, čím sa radí medzi stredne veľké plemená. Stavba tela tejto rasy je robustná. Temeno a nos sú rovnakej dĺžky, ňufák je hranatý. Oči nesmú byť svetlo sfarbené, majú mať tmavohnedý alebo tmavoorieškový odtieň. Uši sú nasadené nízko, sú dlhé a porastené dlhou, hodvábnou srsťou....čítaj ďalej
45/2008 upraviť
Austrálsky hodvábny teriér je plemeno psa uznané v FCI v skupine 3 pod číslom 236.
Vzhľad upraviť
Austrálsky hodvábny teriér je kompaktný, dobre stavaný pes dosahujúci v kohútiku výšku 23 cm. Dĺžka tela by mala byť primeraná k jeho výške. Vyznačuje sa jemnou, hladkou, lesklou a hodvábnou srsťou. Sfarbenie má byť modré s trieslovou alebo sivomodré s trieslovou, pričom sa uprednostňujú sýtejšie farby. ...čítaj ďalej
46/2008 upraviť
Patterdale teriér je plemeno psa vyšľachtené v Spojenom kráľovstve, zatiaľ neuznané v FCI. Ide o teriéra, ktorý je populárny v dnešnej dobe najmä v USA, v našich zemepisných šírkach ide o malopočetné plemeno.
Vzhľad upraviť
Patterdal pôsobí na prvý pohľad ako subtílny pes. Svojou výškou však patrí skôr medzi stredné vysokonohé teriéry. Prvému dojmu nezodpovedá ani jeho hmotnosť: Patterdal je kompaktný a ťažší pes. Jeho ľahší vzhľad tkvie v obdĺžnikovom telesnom rámci. Má tiež užší a nie veľmi hlboký hrudník, čo k dojmu subtílnosti prispieva. ...čítaj ďalej
47/2008 upraviť
Trpasličí pinč je plemeno psa pôvodom z Nemecka, uznané v FCI v skupine 2 pod číslom 185. Pôvodne bola šľachtená na stráženie a lov škodcov, špeciálne na potkany. Slovenský názov je doslovným prekladom nemeckého pomenovania tejto rasy - Zwergpinscher.
Vzhľad upraviť
Trpasličí pinč je zmenšenina nemeckého pinča, pričom sa neprejavujú nepriaznivé stránky vyplývajúce zo zakrpateného vzhľadu (napr. veľké očné buľvy oproti veľkosti hlavy). Elegantný štvorcový rámec podčiarkuje krátka, priliehavá, hladká a lesklá srsť. Má dlhú lebku zakončenú čiernym nosom. ...čítaj ďalej
48/2008 upraviť
Ardénsky buviér je plemeno psa uznané pod FCI v skupine 1 pod číslom 171.
Vzhľad upraviť
Stredne vysoký pes, rozmery sú v širokej škále, výška v kohútiku okolo 60 cm, hmotnosť okolo 25 kg. Hlava je trochu väčšia, ako by mala byť v pomere k telu, uši veľké a špicaté, stojace. Predné končatiny rovné, zadné s malými uhlami v kĺboch. Srsť je strednej dĺžky. ...čítaj ďalej
49/2008 upraviť
Kern teriér (Cairn Terrier) je nízkonohý teriér pôvodom zo Škótska. Jeho názov je vraj odvodený od galského slova cairn čo značí skala.
Pôvod upraviť
V skalách sa predchodcovia dnešných kernov pohybovali pri love vydier. Lovili tiež iných drobných škodcov v divočine ale aj na farmách, preto boli cenení, ako ochrancovia úrody a domácej hydiny.
Kern teriér sa zároveň stal predchodcom Westhajlandského bieleho teriéra. Traduje sa, že plukovník Malcolm pri poľovačke omylom zastrelil svojho kerna, ktorého si pomýlil s lovenou zverou. Po tejto tragédii začal vyberať z vrhov len biele šteniatka, ktoré by sa dali ľahko odlíšiť v teréne. ...čítaj ďalej
50/2008 upraviť
Aljašský malamut je psie plemeno pochádzajúce z USA uznané v FCI v sekcii 5 pod číslom 243. Patrí medzi najstaršie plemená saňových psov, ku ktorým patria aj napr. sibírsky hasky alebo samojed.
Pôvod upraviť
Malamuti majú svoj domov v severozápadnej Aljaške, kde až do konca 19. storočia boli jediným chovaným plemenom. Kočovné kmene žijúce v drsných podmienkach severu museli svoj majetok voziť stále so sebou. K tomu využívali psy s veľkou ťažnou silou. Okrem toho našli malamuti využitie tiež pri love medveďov či tuleňov a inej zveri. ...čítaj ďalej
51/2008 upraviť
Argentínska doga je psie plemeno uznané v FCI v 2. skupine pod číslom 292.
Vzhľad a povaha upraviť
Argentínska doga sa so svojimi 62 - 68 cm v kohútiku radí medzi veľké psy. Má bielu krátku srsť pokrývajúcu mohutné, mrštné, dobre osvalené telo prezrádzajúce silu a atletickosť. Má mohutnú hlavu so sklopenými ušami, ktoré sa zvykli v minulosti kupírovať. Má nízko nasadený, relatívne krátky chvost. ...čítaj ďalej
52/2008 upraviť
Bígl je stredne veľké plemeno psa uznaného v FCI v 6. skupine pod číslom 161. Radí sa do skupiny duričov a dožíva sa približne 13 až 15 rokov.
Vzhľad upraviť
Bígl je kompaktne stavaný pes so silnými kosťami. Má silnú, ale nie hrubú hlavu bez vrások, so stredne širokou lebkou, s vysokými obrysmi a výrazným stopom. Ňufák je široký, nos má byť čierny, ale u svetlo sfarbených psov je slabšia pigmentácia prípustná. Oči má pomerne veľké, majú tmavohnedú alebo orieškovú farbu. Uši má bígl dlhé, na koncoch mierne zaguľatené, nízko nasadené, previsnuté, preklopené dopredu a predným okrajom priliehajúce tesne k lícam. Telo má hlboký hrudník, rovný chrbát a silné, krátke, dobre klenuté a vyvážené bedrá. Hrudný kôš je dobre klenutý a dosahuje až k lakťom. ...čítaj ďalej