Wikipédia

Dub cerový

(Presmerované z Quercus cerris)

Dub cerový[2][3] (iné názvy: cer[3][4], dub južný[5]; staršie [alebo po česky]: dub cer[6][7][8], dub slovenský[9][10][11]; lat. Quercus cerris[12]) je statný opadavý strom z rodu dub (Quercus) z čeľade bukovité (Fagaceae).

Dub cerový

Dub cerový; zrelé žalude (november)
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
 
Synonymá
Quercus echinata

Quercus lanuginosa

Quercus austriaca

Prirodzený areál rozšírenia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Pochádza z južnej Európy a Malej Ázie a je dominantný v stredomorských zmiešaných lesoch.[13] Dub cerový kvitne v máji až júni a jeho listy pučia najneskoršie spomedzi našich dubov.[14]

Opis

upraviť

Dub cerový je veľký, rýchlo rastúci listnatý strom, s pomerne košatou korunou, dorastajúci do výšky 40 m. Má dobre vyvinutý koreňový systém, priemer kmeňa môže dosiahnuť 1,5 až 2 m a môže sa dožiť 120 až 150 rokov.[13][5] Drevo je so širokou beľou a červenkastým jadrom, je kruhovito pórovité.[14] Kôra je svetlosivá a hlboko rozbrázdená, hrubá niekedy až 10 cm, s červenohnedými alebo oranžovými puklinami. Minuloročné konáriky sú plstnaté, nevýrazne hranaté, olivovozelené, neskôr sivohnedé a s lenticelami.[13][5][14]

Púčiky, ktoré sú sústredené na konci konárikov, majú vajcovitý tvar. Sú zabalené do čiarkovitých prílistkov, ktoré tvoria štetku.[13][11][5] Striedavé, stopkaté listy sú v obryse podlhovasto elipsovité až obrátene vajcovité a plytko nepravidelne laločnaté. Stopka listu je dlhá 1 až 3 cm, plstnatá, na báze s trvácimi prílistkami. Čepeľ listu je na báze zaokrúhlená alebo nevýrazne srdcovitá, zriedka klinovito zúžená, je dlhá 5 až 25 cm, široká 3 až 8 cm. Na líci je lesklo tmavozelená, drsno chlpatá, na rube žltozelená, hviezdovito plstnatá až s 9 lalokmi. Dub cerový je premenlivý najmä v tvare a veľkosti listov, v závislosti od ekologických podmienok stanovišťa. Listy koncom jesene žltnú a opadávajú alebo pretrvávajú v korune až do ďalšej jari, najmä na mladých stromoch.[14][13][4][5]

Samčie jahňady sú 4 až 11 cm dlhé na chlpatej visiacej stopke. Kvety sú takmer sediace, okvetie je 5-6 dielne, tyčinky bývajú 4-5. Samičie kvety sú zoskupené do klbôk, sú 1-8 kveté na 2 cm dlhej plstnatej stopke. Plodom je červenohnedý vajcovitý žaluď dlhý až 4 cm a široký 2 cm. Plody, zvyčajne v počte 1 až 2, dozrievajú až v druhom roku (v prvom roku majú tvar zatvorenej päste s plstnatou hrubou stopkou). Čiašky dospelých plodov sú guľovité, veľké, na povrchu s dlhými, asi 1 mm hrubými krycími šupinami.[14][5][11][13]

Cer tvorí akýsi prechod medzi opadavými a vždyzelenými dubmi, čo potvrdzujú aj jeho dva významné krížence; vždyzelený Quercus x kewensis[15] a polo opadavý Quercus x hispanica.[16][11]

Rozšírenie

upraviť

Areál duba cerového siaha od južnej Európy až po Malú Áziu. V celom rozsahu distribúcie sa vyskytuje najmä na Balkánskom a Apeninskom polostrove. Západná hranica jeho prirodzeného areálu je Francúzsko a jeho severná hranica je v Nemecku, pokračuje na východ cez Rakúsko, Švajčiarsko, Česko, Slovensko a Maďarsko. Je to jeden z 12 pôvodných druhov dubov v Albánsku. V Bulharsku zaberá suchšie a stredne bohaté biotopy v rovinatých a kopcovitých oblastiach, kde tvorí rozsiahle lesy s inými druhmi dubov, napr. dubom balkánskym (Quercus frainetto), dubom plstnatým (Quercus pubescens) a inými listnatými drevinami vrátane javora poľného (Acer campestre), bresta hrabolistého (Ulmus minor) hraba (Carpinus orientalis) a jaseňa mannového (Fraxinus ornus). Významný je aj v Maďarsku, kde tvorí vyše 11 % zalesnenej plochy v krajine. V Taliansku rastie od hladiny mora až po Apeniny a pokrýva okolo 280 000 ha, často sa vyskytuje spolu s dubom balkánskym. Je tiež široko rozšírený v Slovinsku, najčastejšie v stredomorských oblastiach Kras, Brkini a Tolminsko, ale rastie aj na teplých a suchých strmých svahoch v kontinentálnych častiach krajiny. V prípade otepľujúcej klímy sa očakáva, že druh vykáže posun na sever. Dub cerový bol introdukovaný v niektorých ďalších európskych krajinách vrátane Veľkej Británie a pestuje sa aj v Severnej Amerike, na Ukrajine, v Argentíne a na Novom Zélande.[13]

Na Slovensku hojne rastie medzi Fiľakovom, Rimavskou Sobotou a Tornaľou, masový výskyt má v CHKO Cerová vrchovina. Pomerne hojne rastie v Lučenskej kotline, odkiaľ preniká do Slovenského krasu a do Košickej kotliny. Vo Východoslovenskej nížine sa vyskytuje najmä v okolí Kráľovského Chlmca.[14]

Ekológia

upraviť

Dub cerový má schopnosť prispôsobiť sa rôznym podmienkam. Je relatívne odolný voči suchu (viac ako ostatné druhy dubov v tej istej oblasti) a znečisteniu ovzdušia. Vyhovujú mu zmiešané, riedke, často i krovinaté svetlé lesy nevápenaté, mierne kyslé, kamenité i hlinitopiesočnaté pôdy.[4] Zvyčajne si vytvorí hlboký hlavný koreň a silné bočné korene, čo mu pomáha k stabilizácii. Je náročný na svetlo, ale môže rásť pod svetlým lesným zápojom. Má mnoho priekopníckych vlastností, vrátane dobrej klíčivosti semien a rýchleho skorého rastu.[13] Vyniká výbornou pňovou výmladkovosťou a rýchlym rastom. V súčasnosti sa považuje za vysoko adaptabilný na nepriaznivé faktory životného prostredia. Rastie od rovinného po podhorský vegetačný stupeň. Maximálny výskyt u nás v nadmorskej výške 981 m (vrch Sitno).[14] Kvitne v máji až júni.[5]

Význam a využitie

upraviť

Dub cerový je pre svoj habitus, textúru koruny a tmavozelené tuhé a lesklé olistenie je ozdobou každého parku. V teplejších oblastiach i na sever od Álp môže byť dobrou lesnou drevinou. Jeho drevo sa však v porovnaní s ostatnými dubmi podceňuje. Je ťažké a tvrdé, ale málo husté, veľmi pórovité, málo pružné a pevné a tiež nie je veľmi trvanlivé – s výnimkou trvalého uloženie pod vodou. Príležitostne sa z neho vyrábali železničné podvaly. Často sa používa ako palivové drevo, má takmer rovnakú výhrevnosť ako hrab alebo buk.[11][14][13]

Cer má užitočnú úlohu pri ochrane pôdy, kontrole erózie a zalesňovaní holých pôd, pretože má schopnosť rýchlo sa usadiť a rásť v rôznych typoch pôd. Žalude a mladé výhonky predstavujú dôležitý zdroj potravy pre zvieratá.[13]

Hrozby a choroby

upraviť

Na dube cerovom parazituje viacero druhov hrčiarok. Z troch, ďalej vedených, každá napadá inú časť hostiteľskej rastliny. Hrčiarka listová[17] (Cynips quercusfolii)[18], vytvára na spodnej strane listov guľatú hálku s priemerom až do 25 mm, jej farba varíruje od žltozelenej po červenú. Plne vyvinutá osička prezimuje v hálke a na jar ju opúšťa. Samička hrčiarky kalichovej[17] (Andicus quercuscalicis)[19], kladie v máji vajíčka na čiašku žaluďa, pričom vstrekuje dovnútra tekutinu, následkom čoho sa na plode vytvára špecifický novotvar. Nepravidelná hálka zelenej farby, vo vnútri ktorej sa vyvíja larva, je veľká do 20 mm a postupne pohltí takmer celý žaluď. Ten sa prestáva normálne vyvíjať, stráca klíčivosť a predčasne opadáva. Lokálne dokáže poškodiť až 70-80% úrody.[17] Tento druh parazituje aj na ostatných druhoch dubov, ale pre vývoj sexuálnej generácie potrebuje práve dub cerový. Hrčiarka dubienková[17] (Andricus kollari)[20] vytvára na vetvičkách okrúhlu, svetlohnedú, tvrdú hálku s priemerom 10 až 30 mm. Hálky sa objavujú často v skupinách vo veľkom počte, čo môže oslabovať najmä malé stromčeky. Osičky, ktoré sa vyliahnu z týchto hálok, kladú vajíčka na listy duba cerového, z ktorých sa neskôr vyvíja sexuálna generácia tejto hrčiarky. Tento druh je preto hojnejší na miestach spoločného výskytu duba cerového a iných druhov dubov.[17]

Poznámky

upraviť

V súčasnosti druh dub cerový zahŕňa aj to, čo v minulosti niektorí autori klasifikovali ako samostatný druh dub rakúsky (Quercus austriaca). Je to však len ďalšie synonymum pre dub cerový.[21] V textoch, v ktorých je Quercus austriaca zahrnutý do druhu Quercus cerris, sa domáci názov dub rakúsky (a prípadne aj latinský názov Quercus austriaca) staršie niekedy používal (a dodnes neodborne používa [22]) ako alternatívny názov druhu dub cerový (Quercus cerris).[23][24][8][25][26][27] Pozor na zámenu s iným podobne nazvaným druhom Quercus austrina.

Galéria

upraviť
  •  
    Dub cerový; mladé listy (máj)
  •  
    Dub cerový; malý stromček (september)
  •  
    Dub cerový; vrchná strana listov
  •  
    Dub cerový; spodná strana listu
  •  
    Dub cerový; rôzne veľkosti listov
  •  
    Dub cerový; zrelý žaluď (neskorá jeseň)
  •  
    Dub cerový; detail žaluďa
  •  
    Dub cerový; žaluď a čiaška v mierke
  •  
    Dub cerový; kôra

Referencie

upraviť
  1. ↑ Gorener, V. 2018. Quercus cerris. The IUCN Red List of Threatened Species 2018: e.T194074A2296302. https://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2018-1.RLTS.T194074A2296302.en. Accessed on 11 October 2022.
  2. ↑ Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín, s.176. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018.
  3. ↑ a b ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 383.
  4. ↑ a b c Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín I., s.136. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991.
  5. ↑ a b c d e f g Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín, s.74. Bratislava : IKAR, a.s. - Príroda, 2021.
  6. ↑ HROMÁDKA, Ján. Všeobecný zemepis Slovenska. [s.l.] : Slovenská akadémia vied a umení, 1943. 256 s. S. 86.
  7. ↑ KORPEL, Štefan. Pralesy Slovenska. [s.l.] : Veda, 1989. 328 s. ISBN 978-80-224-0031-2. S. 84.
  8. ↑ a b REUSS, G. Května Slovenska... 1853, S. 382
  9. ↑ AMBRUŠ, Jozef. Nitra. [s.l.] : Obzor, 1977. 299 s. S. 11.
  10. ↑ František Jansa (writer on landscape gardening.). Sadovníctvo; učebnica pre pol̕nohospodárske technické a majstrovské školy. [s.l.] : Slovenské vydavatel̕stvo pôdohospodárskej literatúry, 1962. 424 s. S. 212.
  11. ↑ a b c d e Václav Větvička. Stromy a keře. Praha : Aventinum, 2017.
  12. ↑ Quercus cerris L. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2022-10-11]. Dostupné online. (anglicky)
  13. ↑ a b c d e f g h i j D. de Rigo, C. M. Enescu, T. Houston Durrant, G. Caudullo. Quercus cerris in Europe: distribution, habitat, usage and threats [online]. Publ. Off. EU, Luxembourg, 2016, [cit. 2022-10-11]. Dostupné online. (anglicky)
  14. ↑ a b c d e f g h Flóra Slovenska V/3, s.114-117. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 2006.
  15. ↑ Quercus × kewensis Osborn [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2022-10-14]. Dostupné online. (anglicky)
  16. ↑ Quercus × hispanica Lam. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2022-10-14]. Dostupné online. (anglicky)
  17. ↑ a b c d e Milan Zúbrik, Andrej Kunca. Atlas poškodení lesných drevín: hmyz a huby, s.128-133. 2. doplnené. vyd. Zvolen : Národné lesnícke centrum, Lesnícky výskumný ústav Zvolen, 2019.
  18. ↑ W.N. Ellis. Cynips quercusfolii [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, 2022-06-24, [cit. 2022-10-12]. Dostupné online. (anglicky)
  19. ↑ W.N. Ellis. Andricus quercuscalicis [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, 2022-06-28, [cit. 2022-10-12]. Dostupné online. (anglicky)
  20. ↑ W.N. Ellis. Andricus kollari [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, 2022-06-23, [cit. 2022-10-12]. Dostupné online. (anglicky)
  21. ↑ Quercus austriaca Willd. is a synonym of Quercus cerris [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2022-10-22]. Dostupné online. (anglicky)
  22. ↑ Fatra Imperio [1]
  23. ↑ JALAS, J.; SUOMINEN, J.. Atlas Florae Europaeae: Volume 1 (Distribution of Vascular Plants in Europe). [s.l.] : Cambridge University Press, 1988. 180 s. ISBN 978-0-521-34270-4. S. 71.
  24. ↑ Quercus cerris [online]. europlusmed.org, [cit. 2022-10-21]. Dostupné online.
  25. ↑ HEGI, G. Illustrierte Flora von Mittel-Europa III. 1912. S. 115
  26. ↑ ENDLICHER, Stephan Ladislaus. Die Medicinal-Pflanzen der oesterreichischen Pharmakopoe ; Ein Handbuch für Aerzte und Apotheker. [s.l.] : C. Gerold, 1842. 608 s. Dostupné online. S. 115.
  27. ↑ POGÁNY, A. Méheínk erőforrásai a fákt cserjék világából. In: MÉHÉSZETÜNK júl-august 1933 [2] S. 132
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dub cerový
  •   Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Dub cerový
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Dub_cerový&oldid=7926462“