Sýkorka uhliarka
Sýkorka uhliarka[3] (Periparus ater [4] , staršie Parus ater) je druh z čeľade sýkorkovité. Žije najmä v ihličnatých, zmiešaných lesoch a menej v čisto listnatých lesoch palearktídy, v južnom okraji svojho rozšírenia preto obýva pohoria.[5] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov sýkorka uhliarka patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia má kolísavý charakter, v rokoch 1980 – 2013 bol u európskej populácii zaznamenaný mierny pokles.[1]
| Sýkorka uhliarka | |
.jpg) | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Periparus ater Linnaeus, 1758 | |
| Synonymá | |
| Parus ater | |
 Mapa rozšírenia sýkorky uhliarky Hniezdiaca, celoročný výskyt
Nehniezdiaca
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Opis upraviť
Sýkorka uhliarka meria 11[6] - 11,5 cm[7] a váži 7 - 10 g [8]. Na hlave má podobný vzor s čiernou farbou ako sýkorka veľká s bielymi škvrnami na lícach. Na rozdiel od nej má vzadu bielu škrvrnu.[6][8] Chrbát je sivozelený[6] alebo sivomodrastý[8], spodok tela je sivobiely so žltkavými bokmi, na krídlach má dva rady bielych škvŕn v podobe dvoch čiar[6][8] Mladé vtáky majú čiernu farbu s hnedým nádychom.[8]
Hlas upraviť
Sýkorka uhliarka má rôzne vábenia vysokých tónov ako "sisi-sisi"[6][7], "psit" a flautovité "sizü, tüjti"[6] alebo "tii-e"[7]. Varovné hlasy znejú podobne ako u sýkorky belasej "tsi si si si si si".[7]
Spev sýkorky uhliarky má rôzne variácie, niektoré pripomínajú spev sýkorky veľkej no sú mäkšie a jednoduchšie. Typické sú slabiky "wii-ce wii-ce wii-ce..".[7]
Výskyt a stav na Slovensku upraviť
Sýkorka uhliarka je najbežnejší druh sýkorky v horských oblastiach Slovenska. Spodná hranica hniezdneho rozšírenia prebieha súbežne s hranicou rozšírenia buka, od 350 m n. m. Hniezdi aj v borovicových lesoch Borskej nížiny na Záhorí a ako jediná zo sýkoriek hniezdi aj v kosodrevine vo Veľkej a Malej Fatre. Je to stály druh, v mimohniezdnom období a v zime zalieta aj do nižších polôh a k ľudským sídlam.[5]
Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 250 000 - 500 000, zimujúcich jedincov 800 000 - 1 500 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[5] a 2001 žiadny.[9] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][10][11] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[5]
Hniezdenie upraviť
Na hniezdenie využíva dutiny v stromoch a tiež aj v zemi, v skalách, v múroch, zruboch i v hniezde orla.[8]. Sýkorka uhliarka hniezdi dva krát do roka. Na 8 - 10 vajíčkach sedí samička 14 - 16 dní a v hniezde ich kŕmia 16 - 17 dní.[8]
Potrava upraviť
Sýkorka uhliarka sa živí hmyzom v rôznych štádiách vývoja, pavúkmi i mäkkýšmi. Na jeseň a v zime aj ihličím a bobulami krov.[8]
Ochrana upraviť
Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 500 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[12] Druh je zaradený do Bernského dohovoru (Príloha II).[13]
Galéria upraviť
-
Kompozitná fotografia - pomôcka na ľahšie spoznanie druhu -
Referencie upraviť
- ↑ a b IUCN Red list 2021.3. Prístup 12. marca 2022.
- ↑ a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
- ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
- ↑ IOC World Bird List v 9.2 by Frank Gill & David Donsker (Eds). Bushtits, leaf warblers, reed warblers [online]. worldbirdnames.org © 2019 IOC World Bird List, Creative Commons Attribution 3.0 Unported License, rev. 2019-06-22, [cit. 2019-08-22]. Dostupné online.
- ↑ a b c d DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Anton Krištín. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Sýkorka uhliarka, s. 545 - 546.
- ↑ a b c d e f PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
- ↑ a b c d e JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
- ↑ a b c d e f g h FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
- ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
- ↑ DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
- ↑ JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
- ↑ Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.
- ↑ Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, 1997-01-01, [cit. 2020-02-21]. Dostupné online.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sýkorka uhliarka
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Sýkorka uhliarka
Externé odkazy upraviť
- Hlas sýkorky uhliarky na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
- Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Periparus ater na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Periparus ater na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)