Sýkorka uhliarka

druh vtáka rodu Periparus

Sýkorka uhliarka[3] (Periparus ater [4] , staršie Parus ater) je druh z čeľade sýkorkovité. Žije najmä v ihličnatých, zmiešaných lesoch a menej v čisto listnatých lesoch palearktídy, v južnom okraji svojho rozšírenia preto obýva pohoria.[5] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov sýkorka uhliarka patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia má kolísavý charakter, v rokoch 1980 – 2013 bol u európskej populácii zaznamenaný mierny pokles.[1]

sýkorka uhliarka
Parus ater 2 (Marek Szczepanek).jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Periparus ater
Linnaeus, 1758
Synonymá
Parus ater
PeriparusAterIUCN2018 2.png
Mapa rozšírenia sýkorky uhliarky
      Hniezdiaca, celoročný výskyt
      Nehniezdiaca
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

OpisUpraviť

Sýkorka uhliarka meria 11[6] - 11,5 cm[7] a váži 7 - 10 g [8]. Na hlave má podobný vzor s čiernou farbou ako sýkorka veľká s bielymi škvrnami na lícach. Na rozdiel od nej má vzadu bielu škrvrnu.[6][8] Chrbát je sivozelený[6] alebo sivomodrastý[8], spodok tela je sivobiely so žltkavými bokmi, na krídlach má dva rady bielych škvŕn v podobe dvoch čiar[6][8] Mladé vtáky majú čiernu farbu s hnedým nádychom.[8]

HlasUpraviť

Spev, typické "wii-ce wii-ce.."

25 s, Slovensko, okrem spevu sýkorky uhliarky počuť spev červienky obyčajnej a pinky obyčajnej.

Spev, rôzne variácie

12 s, Rusko, počuť aj typické "wii-ce wii-ce.."

Sýkorka uhliarka má rôzne vábenia vysokých tónov ako "sisi-sisi"[6][7], "psit" a flautovité "sizü, tüjti"[6] alebo "tii-e"[7]. Varovné hlasy znejú podobne ako u sýkorky belasej "tsi si si si si si".[7]

Spev sýkorky uhliarky má rôzne variácie, niektoré pripomínajú spev sýkorky veľkej no sú mäkšie a jednoduchšie. Typické sú slabiky "wii-ce wii-ce wii-ce..".[7]

Výskyt a stav na SlovenskuUpraviť

Sýkorka uhliarka je najbežnejší druh sýkorky v horských oblastiach Slovenska. Spodná hranica hniezdneho rozšírenia prebieha súbežne s hranicou rozšírenia buka, od 350 m n. m. Hniezdi aj v borovicových lesoch Borskej nížiny na Záhorí a ako jediná zo sýkoriek hniezdi aj v kosodrevine vo Veľkej a Malej Fatre. Je to stály druh, v mimohniezdnom období a v zime zalieta aj do nižších polôh a k ľudským sídlam.[5]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 250 000 - 500 000, zimujúcich jedincov 800 000 - 1 500 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[5] a 2001 žiadny.[9] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][10][11] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[5]

HniezdenieUpraviť

Na hniezdenie využíva dutiny v stromoch a tiež aj v zemi, v skalách, v múroch, zruboch i v hniezde orla.[8]. Sýkorka uhliarka hniezdi dva krát do roka. Na 8 - 10 vajíčkach sedí samička 14 - 16 dní a v hniezde ich kŕmia 16 - 17 dní.[8]

PotravaUpraviť

Sýkorka uhliarka sa živí hmyzom v rôznych štádiách vývoja, pavúkmi i mäkkýšmi. Na jeseň a v zime aj ihličím a bobulami krov.[8]

OchranaUpraviť

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 500 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[12] Druh je zaradený do Bernského dohovoru (Príloha II).[13]

GalériaUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. a b IUCN Red list 2021.3. Prístup 12. marca 2022.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  4. IOC World Bird List v 9.2 by Frank Gill & David Donsker (Eds). Bushtits, leaf warblers, reed warblers [online]. worldbirdnames.org © 2019 IOC World Bird List, Creative Commons Attribution 3.0 Unported License, rev. 2019-06-22, [cit. 2019-08-22]. Dostupné online.
  5. a b c d DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Anton Krištín. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Sýkorka uhliarka, s. 545 - 546.
  6. a b c d e f PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  7. a b c d e JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  8. a b c d e f g h FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  9. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  10. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  11. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  12. Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.
  13. Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, 1997-01-01, [cit. 2020-02-21]. Dostupné online.

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť