Otvoriť hlavné menu

Sloboda a Solidarita

slovenská pravicová klasickoliberálna politická strana
(Presmerované z SaS)

Sloboda a Solidarita (skratka SaS) je slovenská pravicovo-liberálna politická strana, zaregistrovaná 27. februára 2009. Od jej založenia je predsedom strany Richard Sulík. Po odchode Jozefa Mihála mala strana dvoch podpredsedov: Ľubomíra Galka a Janu Kiššovú.[5] V roku 2019 Ľubomír Galko a Jana Kiššová odišli zo strany a strana zatiaľ nemá podpredsedov.

Sloboda a Solidarita
Sloboda a Solidarita
Základné informácie
SkratkaSaS
Založenie27. február 2009
PredsedaRichard Sulík
Podpredsedadočasne nie je
Najviac poslancov21 (Voľby do Národnej rady 2016)
Poslancov21 [pozn. 1] (NR SR)
2 (EP)
Volebný výsledok9,62 % (Voľby do EP 2019) 12,10 % (Voľby do NR SR 2016)
Ideológieklasický liberalizmus
libertarianizmus
mäkký euroskepticizmus[1]
Politické spektrumstredopravica[2]
Počet členov 189 (31.12.2017)[3]
Medzinárodné organizácie
Skupina Európskeho parlamentuEurópski konzervatívci a reformisti
Európska politická stranaAliancia európskych reformistov a konzervatívcov
Ďalšie informácie
Mládežnícka organizáciaMladí SaSkári[4]
SídloPriemyselná 8
821 09 Bratislava
NovinySaS pre Vás
Farby          Zelená, Modrá
Webwww.strana-sas.sk
Politika na Slovensku

Coat of arms of Slovakia.svg

Ústava Slovenskej republiky
Ústavní činitelia

Prezidentka SR: Zuzana Čaputová
Predseda NR SR: Andrej Danko
Predseda vlády SR: Peter Pellegrini


Národná rada · Vláda

Politické strany v Národnej rade
Koalícia:
SMER – SD · SNS · MOST – HÍD
Opozícia:
SaS · OĽaNONOVA · ĽSNS · SME RODINA
Poslanci NR SR
1992 – 1994 · 1994 – 1998 · 1998 – 2002

2002 – 2006 · 2006 – 2010 · 2010 – 2012
2012 – 2016 · 2016 – 2020

Voľby na Slovensku
Prezidentské voľby:

1993 · 1999 · 2004
2009 · 2014 · 2019


Parlamentné voľby:
1990 · 1992 · 1994
1998 · 2002 · 2006
2010 · 2012 · 2016


Krajské voľby:
2001 · 2005 · 2009 · 2013 · 2017


Komunálne voľby:
1990 · 1994 · 1998 · 2002
2006 · 2010 · 2014 · 2018


Európske parlamentné voľby:
2004 · 2009 · 2014 · 2019


Referendá:
1994 · 1997 · 1998 · 2000
2003 · 2004 · 2010 · 2015

Zahraničná politika

Európska únia · NATO · OSN · WTO
OECD · OBSE · Vyšehradská skupina

Sídlo SaS na Priemyselnej 8 v Bratislave

V parlamentných voľbách 2010, v ktorých získala 12,14 % (22 mandátov) zostavila SaS vládnu koalíciu spolu so stranami SDKÚ-DS, KDH a Most – Híd. Po parlamentných voľbách 2012 (5,88 %, 11 mandátov) ostala v opozícii voči vládnej strane Smer-SD. Vo voľbách do Európskeho parlamentu na Slovensku 2014 získal mandát jej predseda Richard Sulík.

Na kandidátku pre parlamentné voľby 2020 strana postaví aj župana Juraja Drobu. V prípade úspechu sa vzdá mandátu a zostane županom, ale podľa Sulíka sa tak podporí výtlak strany.[6]

Sulíkovi sa podarilo prilákať na kandidátku aj Václava Miku, ktorého tiež nasadia na popredné miesto. Bývalý riaditeľ Markízy šéfoval počas druhej Ficovej vlády aj vtedajšej STV je považovaný za univerzálneho manažéra. Neúspešne kandidoval na primátora Bratislavy, pričom nevylúčil spoluprácu so žiadnou skupinou mestských poslancov.[7]

Celebritný kaderník Branislav Gröhling je nasadený ako odborník na školstvo, má osloviť najmä študentov a mladšie publikum.[8]

Orgány stranyUpraviť

Najvyšším predstaviteľom strany a jej štatutárnym orgánom je predseda, ktorého volí kongres na obdobie štyroch rokov s možnosťou opätovnej voľby.[9] Súčasným predsedom strany je Richard Sulík, zvolený na ustanovujúcom kongrese 28. marca 2009Bratislave[10] a opätovne zvolený 16. marca 2014 na kongrese strany v Prešove, pričom jeho protikandidátom bol Jozef Kollár[11][12] (pomer hlasov 134:121).[13] Podpredsedovia zastupujú predsedu v rozsahu jeho poverenia.[14] Podpredsedov (dvoch až piatich) volí zo svojho stredu Republiková rada.[15] V súčasnosti sú podpredsedami strany: Ľubomír Galko a Jana Kiššová.[16]

Najvyšším orgánom strany je kongres, ktorý zvoláva predseda strany raz ročne. V naliehavom prípade môže byť zvolaný mimoriadny kongres. Kongres schvaľuje program strany, jej stanovy a ich zmeny, volí a odvoláva predsedu a ostatných členov Republikovej rady a Dozornej a rozhodcovskej komisie, rozhoduje o zlúčení strany s inou alebo o jej zrušení. Účastníci kongresu sú členovia Republikovej rady, členovia Dozornej a rozhodcovskej komisie a delegáti zvolení na (pre tento účel zvolaných)[17] krajských volebných zhromaždeniach.[18]

Medzi jednotlivými kongresmi je najvyšším orgánom strany Republiková rada, ktorú tvorí predseda strany a ďalších 12 členov volených kongresom na obdobie štyroch rokov. Zvoláva ju predseda najmenej raz mesačne.[19] V súčasnosti sú jej členmi: Richard Sulík, Ľubomír Galko, Jana Kiššová, Natália Blahová, Vladimír Sloboda, Milan Laurenčík, Pavol Kubiš, Karol Galek, Branislav Gröhling, Jozef Rajtár, Miroslav Žiak, Radoslav Pavelka a Roman Foltín.[20] Najvyšším kontrolným orgánom strany je päťčlenná Dozorná a rozhodcovská komisia.[21] Po organizačnej, administratívnej, technickej a hospodárskej stránke zabezpečuje činnosť strany sekretariát, ktorý riadi generálny manažér.[22] Od ustanovenia strany do roku 2014 bola generálnou manažérkou Jana Kiššová, v súčasnosti túto funkciu zastáva Roman Foltin.[16]

HistóriaUpraviť

Založenie a voľby do Európskeho parlamentu 2009Upraviť

Dňa 10. novembra 2008 uverejnil Richard Sulík blog pod názvom Zakladám stranu Sloboda a Solidarita, v ktorom oznámil svoj zámer založiť novú politickú stranu.[23] V tom čase už existoval prípravný výbor v zložení Richard Sulík, Jozef Mihál, Richard Švihura a Robo Mistrík. Následne 20. decembra 2008 sa v Bratislave konalo prvé stretnutie zakladajúcich členov (tzv. „predkongres“).[24]

Strana bola zaregistrovaná v registri politických strán a politických hnutí 27. februára 2009.[25] O mesiac neskôr 28. marca 2009 sa v Bratislave konal ustanovujúci kongres, na ktorom bol za predsedu strany zvolený Richard Sulík. Zároveň boli zvolení členovia Republikovej rady a ďalších orgánov strany. Kongres navštívila aj Iveta Radičová,[10] ktorú v tom čase SaS podporovala ako kandidátku v prezidentských voľbách 2009.

 
Ustanovujúci kongres SaS Hotel Devín Bratislava 28. marec 2009 - Richard Sulík, Juraj Miškov, Jozef Mihál, Robert Mistrík, Michal Brocka, Pavol Hlatký, Ján Kvasnička, Jozef Kollár, Jakub Ilavský

Volby do Európskeho parlamentu na Slovensku 2009 boli prvými voľbami, v ktorých sa strana uchádzala o hlasy slovenských voličov. SaS do volieb postavila 13-člennú kandidátku na čele s ekonómom Jánom Oravcom.[26] So ziskom 39 016 (4,71 %) platných hlasov[27] však nezískala potrebných päť percent hlasov, a teda sa žiaden kandidát SaS v týchto voľbách nestal poslancom Európskeho paralmentu.

Referendum 2010Upraviť

V polovici roku 2009 SaS iniciovala začatie petície na vypísanie referenda, v ktorom sa chce občanov spýtať, či sú za zrušenie koncesionárskych poplatkov, obmedzenie poslaneckej imunity, zníženie počtu poslancov na 100, stanovenie maximálnej ceny vládnych limuzín, voľby cez internet a zmenu v tlačovom zákone. Petíciu chcela strana odovzdať prezidentovi SR Ivanovi Gašparovičovi 11. februára 2010, tak aby sa referendum konalo v deň parlamentných volieb. Predseda SaS nakoniec odovzdal viac ako 401 126 podpisov 9. júna 2010. Prezidentská kancelária uznala približne 368 tisíc podpisov za platných a určila termín referenda na 18. september 2010.[28] Bez ohľadu na výsledok referenda, niektoré z otázok referenda (zrušenie koncesionárskych poplatkov, zúženie imunity, zmeny v tlačovom zákone) sa dostali do základných programových téz vládnej koalície vedenej Ivetou Radičovou, ktorej bola SaS súčasťou.[29]

Obyčajní ľudiaUpraviť

Súčasťou kandidačnej listiny SaS pre parlamentné voľby 2010 boli na posledných štyroch miestach (147, 148, 149, 150) štyria členovia občianskeho združenia Obyčajní ľudia. Igor Matovič, Erika Jurinová, Martin Fecko a Jozef Viskupič sa vďaka preferenčným hlasom tzv. prekrúžkovali cez kandidátov nominovaných stranou a stali sa poslancami NR SR. Združenie na svojej stránke deklarovalo, že k niektorým témam zastáva iný postoj ako SaS[30], a čoskoro sa od strany odtrhlo a v novembri 2011 založilo vlastnú politickú stranu pod názvom OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti.

Odchod Jozefa Kollára a jeho skupinyUpraviť

V decembri 2012 ohlásil kandidatúru na predsedu SaS poslanec strany Jozef Kollár. Súťaž medzi predsedom strany Richardom Sulíkom a jeho vyzývateľom prebehla v médiách bez škandálov. Kollár sa vo svojej kritike zameral na Sulíkovu nepopulárnosť medzi voličmi. Vyčítal mu, že nie je tímovým hráčom. Program SaS označil za správny, výhrady mal voči jeho realizácii. Sulík označil Kollára za nevýrazného politika a vyjadril obavu, že strana s ním na čele sa už nedostane do parlamentu. Počas trojmesačnej volebnej kampane sa stalo verejne známym, že v Poslaneckom klube SaS za Richardom Sulíkom stojí 5 poslancov (Ľubomír Galko, Peter Osuský, Lucia Nicholsonová, J. Mihál, Martin Poliačik) a za Jozefom Kollárom zvyšní štyria (Juraj Miškov, Daniel Krajcer, M. Chren, Juraj Droba). Na Kongrese SaS 16. marca 2013 v Prešove bol za predsedu strany zvolený Richard Sulík, získal 134 hlasov. Jozefovi Kollárovi dalo svoj hlas 121 delegátov. Po kongrese 25. marca Republiková rada na návrh predsedu strany Richarda Sulíka odvolala Juraja Miškova a Ľubomíra Galka z funkcií podpredsedov strany. Následne Sulík navrhol zvoliť za podpredsedov Galka a Jozefa Mihála, ktorí získali dôveru väčšiny členov Republikovej rady. Jozef Kollár ponúknuté miesto podpredsedu SaS odmietol. Prekonať rozpory sa nepodarilo ani na rokovaní Sulíka s Kollárom 9. apríla. Neúspešný kandidát na predsedu strany novinárom po skončení schôdzky oznámil, že jeho predstavy a predstavy Richarda Sulíka o smerovaní strany sú „vzájomne nezlučiteľné“. Po medializovaných vyjadreniach Jozefa Kollára a predstaviteľov jeho skupiny, v ktorých dali najavo svoj úmysel opustiť stranu, ich predseda SaS Richard Sulík vyzval 11. apríla na odchod. O niekoľko dní neskôr, 16. apríla 2013, Jozef Kollár, Juraj Miškov a Daniel Krajcer oznámili, že v strane Sloboda a Solidarita skončili a zakladajú občianske združenie Liberálna dohoda. SaS tento krok vo svojom vyhlásení označila za správne rozhodnutie pre obe strany, lebo vnútrostranícky konflikt bol vyčerpávajúci a odvádzal jej pozornosť od problémov krajiny.

Volebné obdobie po roku 2016Upraviť

V júni 2018 do poslaneckého klubu prestúpila Zuzana Zimenová.[31]

Demokratické jadroUpraviť

V septembri 2019 sa rozhodli zo strany odísť demokraticky orientovaní poslanci a členovia, ktorí už skôr vytvorili platformu Demokratické jadro SaS. Platforma zdôvodnila svoj odchod zo strany na facebooku: „Strana SaS sa totiž zmenila. Stratila morálny kompas. Nedokázali sme tomu zabrániť, pretože ešte neprecitol dostatočný počet členov. Je nám to veľmi ľúto“.[32]

Volebné preferencieUpraviť

Volebné preferencie podľa agentúry Focus (pozn. referencie podľa agentúry Median SK – august a november 2010, január, apríl a august 2011, júl a október 2012; január, marec a júl 2015 podľa agentúry Polis).

Hrubo vyznačené hodnoty znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do parlamentu.

Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
2009 . . . . 2,0 2,5 . 3,4 3,2 4,4 3,6 5,3
2010 5,5 9,6 8,6 11,5 13,3 12,4 12,3 11,9 8,3 8,5 8,1 9,5
2011 8,4 9,1 7,1 9,9 5,2 6,7 6,1 7,6 8,0 8,2 7,5 5,6
2012 6,4 5,9 5,1 5,6 6,5 7,1 7,0 8,3 8,9 5,8 7,2 7,0
2013 6,9 7,7 6,8 6,5 3,9 . . . . 5,0 . .
2014 . 5,4 . . 4,1 5,5 4,2 4,6 4,4 4,7 4,3 4,1
2015 3,9 4,4 3,8 5,3 5,0 4,6 4,5 5,1 5,4 5,2 5,2 5,3
2016 5,5 5,5 12,5 . 13,0 14,1 . 13,7 13,5 . 12,1 13,6
2017 13,2 13,8 . 13,7 . 13,4 14,2 13,9 14,0 13,8 14,2 .
2018 13,1 . 14,0 13,2 12,4 12,2

Volebné výsledkyUpraviť

Volebné výsledky z volieb do Národnej rady SR a Európskeho parlamentu, v ktorých sa zúčastnila strana Sloboda a Solidarita.

Rok volieb Voľby do počet hlasov počet hlasov % počet mandátov umiestnenie parlamentné postavenie
2009 Európsky parlament 39 016 4,71 % 0 7. miesto neúčasť v parlamente
2010 Národná rada SR 307 287 12,14 % 22 3. miesto koalícia s SDKÚ, KDH a Most-Híd
2012 Národná rada SR 150 266 5,88 % 11 6. miesto opozícia
2014 Európsky parlament 37 376 6,66 % 1 6. miesto opozícia
2016 Národná rada SR 315 558 12,10% 21 2. miesto opozícia
2019 Európsky parlament 94 839 9,62 % 2 5. miesto opozícia

Mapy volebných výsledkovUpraviť

Prezidentské voľby 2014Upraviť

12. júna 2013 predstavila strana Petra Osuského ako svojho kandidáta do prezidentských volieb v roku 2014.[33][34] Vo výsledkovej listine však jeho meno nefiguruje, nakoľko sa pre nízke preferencie rozhodol kandidatúry vzdať a obmedziť tým trieštenie hlasov voličov pravice.[35]

PoznámkyUpraviť

  1. Ondrej Dostál je členom poslaneckého klubu, ale nie je členom SaS, keďže je predsedom OKS.

ReferencieUpraviť

  1. Richard Sulík v ORF 2 : Pozrite sa, ako vyzerá socializmus EÚ v praxi [online]. Sulik.sk, 2016-06-20, [cit. 2018-06-19]. Dostupné online.
  2. TASR. SaS je podľa Sulíka jediná pravicová strana s predpokladom prevziať moc. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2016-04-23. Dostupné online [cit. 2018-06-19]. ISSN 1335-4418.
  3. SaS. Výročná správa politickej strany Sloboda a Solidarita za rok 2017 [online]. SaS, 2018-03-16, [cit. 2019-06-03]. Dostupné online.
  4. Oficiálna stránka Mladých Saskárov [online]. mladi.sas.sk, 2018-09-04, [cit. 2019-01-20]. Dostupné online.
  5. ONUFEROVÁ, Marianna. Poliačika zvolili do vedenia SaS, hlasoval zaňho aj Sulík [online]. Bratislava : N Press, [cit. 2017-03-19]. Dostupné online.
  6. https://www.hlavnydennik.sk/2019/09/19/aktualita-nicholsonova-bude-dvojka-na-kandidatke-sas-objavi-sa-tam-aj-droba/
  7. https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/527287-exkluzivne-vaclav-mika-ma-byt-trojkou-na-kandidatke-sas/
  8. TASR. Sulík navrhuje Miku na desiatom mieste, priestor na kandidátke dostal aj Droba. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2019-09-30. Dostupné online [cit. 2019-09-30]. ISSN 1335-4418.
  9. čl. IX ods. 1 a 3 Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita
  10. a b TASR. Prvý snem Sulíkovej strany navštívila aj Radičová. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2009-03-28. Dostupné online [cit. 2018-06-19]. ISSN 1335-4418.
  11. Volebné programy Richarda Sulíka a Jozefa Kollára do volieb predsedu strany počas Kongresu 16. marca v Prešove, Bratislava: Sloboda a Solidarita, 2013 (vyd. 2013-04-10), http://www.strana-sas.sk/volebne-programy-richarda-sulika-a-jozefa-kollara-do-volieb-predsedu-strany-pocas-kongresu-16.-marca-v-presove./2350, dost. 2014-10-15 
  12. Video: Lídrom strany SaS ostáva Richard Sulík. WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA), 2013-03-16. Dostupné online [cit. 2018-06-19].
  13. TASR; HSP (2013), „Podľa politológa Michala Horského budú liberáli prešľapovať na tom istom mieste“, Hlavné správy.sk, 2013-03-17, http://www.hlavnespravy.sk/podla-politologa-m-horskeho-budu-liberali-preslapovat-na-tom-istom-mieste/80471/, dost. 2014-10-15 
  14. čl. IX ods. 4 Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita
  15. čl. VIII ods. 3 písm. c) Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita
  16. a b Vedenie SaS, Bratislava: Sloboda a Solidarita, c2014, http://www.strana-sas.sk/vedenie-sas/309, dost. 2014-10-15 
  17. čl. VII Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita
  18. čl. VI Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita
  19. čl. VIII Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita
  20. Republiková rada, Bratislava: Sloboda a Solidarita, c2014, http://www.strana-sas.sk/republikova-rada/310, dost. 2014-10-15 
  21. čl. X Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita
  22. čl. XI Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita
  23. Zakladám stranu Sloboda a Solidarita [online]. 10. november 2008, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online.
  24. SaS : História [online]. 4. apríl 2018, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online.
  25. Sloboda a Solidarita In: Register politických strán a politických hnutí [online]. Bratislava : Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2018-06-19]. Dostupné online.
  26. Ekonóm Ján Oravec lídrom kandidátky do Eurovolieb, Bratislava: Sloboda a Solidarita, 2009 (vyd. 2009-04-02), http://www.strana-sas.sk/ekonom-jan-oravec-lidrom-kandidatky-do-eurovolieb/99, dost. 2014-10-15 
  27. Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre politické strany, Bratislava: Štatistický úrad SR, 2009 (vyd. 2009-06-06), http://volby.statistics.sk/ep/ep2009/sr/tab308c7.html?lang=sk, dost. 2014-10-15 
  28. SaS: Prezident vyhlási referendum iniciované stranou Sloboda a Solidarita
  29. PIŠKO, Michal; TASR. SaS dosiahla referendum. Inak, ako mienila. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2010-07-07. Dostupné online [cit. 2018-06-19]. ISSN 1335-4418.
  30. Obyčajní ľudia – Kto sme
  31. KERN, Miro. Nová členka klubu SaS Zimenová: Nebudovala som Spolu a ďalej budem nestraníčka. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2018-06-15. Dostupné online [cit. 2018-06-17]. ISSN 1339-844X.
  32. https://domov.sme.sk/c/22231718/zo-strany-sas-vystupuje-aj-vladimir-sloboda.html#ixzz61rXpCrBd
  33. Za prezidenta bude kandidovať poslanec Peter Osuský [online]. ta3.com, 2013-06-12, [cit. 2018-06-19]. Dostupné online.
  34. SaS predstavila svojho kandidáta na prezidenta SR Petra Osuského [online]. Sloboda a Solidarita, 2013-06-12, [cit. 2013-06-16]. Dostupné online.
  35. TASR. Osuský sa vzdal kandidatúry, SaS podporila Procházku. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2014-01-29. Dostupné online [cit. 2018-06-19]. ISSN 1335-4418.

Externé odkazyUpraviť