Otvoriť hlavné menu

Ďateľ hnedkavý (iné názvy: ďatel sýrsky, ďateľ hnedkastý[3]; lat. Dendrocopos syriacus[4]) je druh z čeľade ďatľovité. Z juhozápadnej Ázie sa rozšíril do strednej Európy, šírenie začalo okolo roku 1890 cez Balkánsky polostrov. Na Slovensko prenikol v roku 1949 a hniezdenie bolo dokázané skoro na polovici územia (na 47,60 % mapovacích kvadrátov).[5]

Ďateľ hnedkavý
Dendrocopos syriacus.jpg
Samček
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Dendrocopos syriacus
Hemprich & Ehrenberg, 1833
Synonymá
Picoides syriacus,
ďatel sýrsky,
ďatel hnedkastý
Dendrocopos syriacus distr new.png
Mapa rozšírenia ďatľa hnedkavého
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku


OpisUpraviť

Je to vták veľký ako škorec obyčajný. Dosahuje dĺžku tela 22 - 23 cm[6][7], rozpätie krídel 34 – 38 cm[7] a maximálnu hmotnosť 82 g[8]. Na rozdiel od podobného ďatľa veľkého mu čierny prúžok v podobe fúzov nezasahuje na temeno hlavy, spodné chvostové krovky sú jasnejšie červené, na chvoste má menej a na krídle viac bielych škvŕn.[6] Samec má červenú tylovú škvrnu, samica je bez tejto škvrny, mláďatá majú temeno hlavy celé červené[6][7] a často aj červenkastú hruď v tvare obrátenej podkovy.[8]

HlasUpraviť

Volá mäkšie ako ďateľ veľký[7] „čik“ a „kirruk“ alebo „tükk“[6]. Má aj dlhé kotkodákavé volanie.[7] Bubnuje samec i samica[6], bubnovanie začína ako u ďatľa veľkého ale na konci zoslabne.[7]

Výskyt a stav na SlovenskuUpraviť

Na Slovensko sa rozšíril z juhu Európy, prvý výskyt bol zaznamenaný v roku 1949[5]. Nížinami a dolinami riek prenikol až na severné Slovensko, nevystupuje však vyššie ako 800 m n. m.[5] Ďateľ hnedkavý je stály vták.

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 1 500 - 2 500, zimujúcich jedincov 2 500 - 5 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje vykazujú miery nárast o 20 do 50%. Ekosozologický status v roku 1995, 1998 a 2001 žiadny.[5][9] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][10][11] Európsky ochranársky status SPEC4 - druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe a majú tam vhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[5]

BiotopUpraviť

Ďateľ hnedkavý hniezdi hlavne v intravilánoch obcí, v záhradách, parkoch a cintorínoch. Mimo obcí hľadá potravu v stromoradiach a vetrolamoch, výnimočne tu aj zahniezdi.[5]

HniezdenieUpraviť

V strednej Európe hniezdi prevažne v intraviláne, ojedinele v otvorenej krajine s ovocnými sadmi a alejami. Hniezdi v máji až júni raz ročne.[8] Hniezdnu dutinu s okrúhlym vletovým otvorom s priemerom 4 - 5 cm vytesávajú obaja partneri, najmä samec. Samotná dutina je približne 35 cm hlboká a široká 11,5 cm. Samica znáša 4 až 5 bielych vajec, na ktorých sedia obaja rodičia 14 – 15 dní a mláďatá kŕmia tiež obaja rodičia ďalších 17 až 21 dní.

PotravaUpraviť

Živia sa rastlinnou i živočíšnou potravou[8], bobuľami, ovocím, orechmi a menej hmyzom.

OchranaUpraviť

Ďateľ hnedkavý je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 995,81 € (Vyhláška MŽP č. 579/2008 Z.z.).

GalériaUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. IUCN Red list 2019.2. Prístup 22. augusta 2019.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-06]. Dostupné online.
  4. IOC World Bird List v 9.2 by Frank Gill & David Donsker (Eds). Woodpeckers [online]. worldbirdnames.org © 2019 IOC World Bird List, Creative Commons Attribution 3.0 Unported License, rev. 2019-06-22, [cit. 2019-08-22]. Dostupné online.
  5. a b c d e f DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Štefan Pavlík. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Ďateľ hnedkavý, s. 404 - 406.
  6. a b c d e PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  7. a b c d e f JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  8. a b c d FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  9. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  10. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  11. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Blutspecht na nemeckej Wikipédii.