Wikipédia

Bobor vodný

bobor európsky
(Presmerované z Bobor európsky)

Bobor vodný (iné názvy pozri nižšie; lat. Castor fiber) je jeden z dvoch recentných druhov z rodu bobor (Castor), patriaceho do čeľade bobrovité (Castoridae). Dnes sa vyskytuje (prerušovane) na území od Francúzska a Nórska po Sibír; v minulosti obýval súvisle celú Palearktídu. Na Slovensku je to zákonom chránený druh.

Bobor vodný
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
globálne[1]
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
na Slovensku[2]
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Castor fiber
Linnaeus, 1758

Rozšírenie bobra vodného – červené
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Názvy

upraviť

Slovenské mená tohto druhu sú: bobor vodný[3][4][5][6], bobor eurázijský[4][5][6], bobor euroázijský[7], bobor európsky[4][5]; staršie: bobor obyčajný[8][9] (resp. do polovice 20. storočia: bobor obecný[10]), bobor riečny[11][12]; mimo taxonómie alebo staršie: bobor[8][13][9] (resp. zastarané tvary: bobr[9][14], bober[15]).

Vzťah k americkým bobrom

upraviť

V minulosti sa do druhu Castor fiber zahŕňali aj (recentné) bobry z Ameriky, t.j. to, čo sa dnes klasifikuje ako samostatný druh Castor canadensis (staršie: Castor americanus; po slovensky bobor kanadský/bobor severoamerický). Americké bobry v takom prípade v rámci druhu Castor fiber tvorili v závislosti od autora daného textu bud poddruh (Castor fiber canadensis alebo Castor fiber americanus), alebo viacero poddruhov, alebo varietu (Castor fiber var. canadensis alebo Castro fiber var. americanus) alebo viacero variet, a euroázijské bobry (teda predmet tohto článku) potom v takýchto systémoch takisto tvorili poddruh (Castor fiber fiber) alebo viacero poddruhov alebo varietu (Castor fiber var. fiber) alebo viacero variet. Zahrnutie amerických bobrov do druhu Castor fiber sa do roku 1816/1820 realizovalo vždy, potom v období od 1816/1820 do začiatku 20. storočia sa realizovalo často, následne v období od začiatku 20. storočia do 70. rokov 20. storočia už len u menšiny autorov a od 70. rokov 20. storočia do začiatku 21. storočia sa už realizovalo len zriedkavo. To, že sa americké a euroáziské bobry majú považovať za dva samostatné druhy zdôvodňovali najmä podrobné práce Brandt 1852/1855, Blasius 1885 a (z genetického hľadiska) Lavrov-Orlov 1973; to, že sa majú považovať za jeden druh naopak zdôvodňovala ešte v polovici 20. storočia napr. podrobná práca Freye 1960.[16][17][18][19][20][21][22][23][24][25][26][27][28][29][30][31]

Tento článok sa zaoberá len eurázijskými bobrami.

Opis

upraviť

Bobor vodný je najväčší európsky hlodavec. Dĺžka 75 – 100 cm, chvost 30 – 40 cm, hmotnosť 15 – 30 kg. Chvost pri koreni je síce okrúhly a osrstený, ale na rozšírenej časti holý a zhora sploštený, široký. Má zavalité v zadnej časti rozšírené telo s krátkymi nohami; celkové zafarbenie srsti môže na chrbte varírovať od hnedogaštanovej po tmavohnedú; naspodku je bledší, zemitohnedý; pĺzne postupne po celý rok, najintenzívnejšie v apríli – máji a v auguste – septembri, samce o mesiac neskôr ako samice.

Spôsob života

upraviť

Bobrovi vyhovuje kombinácia stojatých a tečúcich vôd v nížinách a podhorských oblastiach. Na brehoch musí byť dostatok tzv. mäkkých drevín: vŕb, jelší, briez a topoľov. Voda musí byť dostatočne hlboká aby v lete nevysychala a v zime nepremŕzala až na dno. Žije v kolónii, bobrie páry zostávajú spolu po celý život. Vlastnými staviteľmi sú samič­ky, samčekovia materiál prinášajú a podávajú.

Pôsobí ťažkopádne a zavalito. Je aktívny aj v zime, najmä večer a v noci. Je dobre prispôsobený pohybu vo vode: plávacie blany na nohách a sploštený neosrstený chvost slúži ako kormidlo. Pod vodou vydrží až 20 minút. Stavia si brlohy vyhrabané do brehov s vchodom a východom pod vodou alebo si na aktívne zahradenom (zaplavenom) jazierku postaví z hliny a vetiev veľkú kopu, tzv. „bobrí hrad“, s vnútornou komorou asi 80 cm širokou a 35 cm vysokou. Ohrýza kmene do kužeľa, a tak dokáže zoťať aj veľké stromy do hrúbky 50 cm. Konáre zabudováva i do hrádze, ktorou prehradí tečúcu vodu, a používa tiež pri stavbe tzv. bobrích hradov so suchými komorami, ktoré prečnievajú hla­dinu vody až do výšky 1,5 metra. Podobné komora/komory si bobor buduje aj v brehoch, v kto­rých prespáva najdlhšiu časť zimy bez toho, aby teplota jeho tela – ako pri pravom zim­nom spánku – silnejšie poklesla.

Obydlia si budujú aj v brehoch vodných tokov alebo nádrží v lesnatej krajine tak, že východ ústi vždy pod vodnou hladinou a priestranný brloh je položený vyššie. Býva suchý a čistý, vystlaný rozžuvanými drobnými triesočkami. Kanály sú obyčajne zaplavené vodou. Bobry ich budujú vyhrabávaním v pôde a v rašeline, vyhryzávaním v tŕstí a ohradzovaním plytkých úsekov.

Rozšírenie na Slovensku

upraviť

Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo trvalo vyskytoval v 50 (11,6 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 41, 9,5 %) v nadmorských výškach 113 (Sap, Dunaj) – 825 m n. m. (Veľké Osturnianske jazero) a prechodne sa vyskytol v 1 551 m n. m. (Zelené pleso, Východné Tatry).[5] Od roku 1977 sa šíri z Dolného Rakúska na Záhorskej a Podunajskej nížine a od roku 1981 z Poľska.[32][5]

Potrava

upraviť

Živí sa takmer výlučne kôrou stromov, ktorú si uchováva aj na zimu. Za rok spotrebuje asi 4000 kg dreva s kôrou. Príležitostne sa živí aj rôznymi rastlinami, trsťou a výhonkami lekna, spásajú aj trávu a ak sú v blízkosti polia, príležitostne aj poľnohospodárske plodiny.

Rozmnožovanie

upraviť

Obi­dve pohlavia majú pižmové žľazy, ktorých výluč­kom sa vábia. Páriky sú najmä počas ruje nežné, posediačky sa objímajú, láskajú, začiatkom jari sa pária. Pári sa v januári až marci a po 104 – 107 dňoch samica rodí v pobrežnom brlohu 1 – 2 (2 – 5) osrstené a vidiace mláďatá. Tie sú krátko po narodení schopné plávať. V 3. roku osídľujú vlastné teritóriá. Pohlavne dospievajú v 3 – 4 rokoch a dožívajú sa 15 – 20 rokov.[33]

Galéria

upraviť

Referencie

upraviť
  1. ↑ IUCN Red list 2017.1. Prístup 20. júna 2017.
  2. ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam cicavcov (Mammalia) Slovenska: Dávid Žiak, Peter Urban (en: ed (Ecosozological) List of Mammals (Mammalia) of Slovakia), s. 155.
  3. ↑ KRUMPÁL, Miroslav. Veľká kniha živočíchov : viac ako 1600 farebných ilustrácií. Prvé. vyd. Bratislava : Príroda, 2019. 344 s. ISBN 978-80-551-6883-8. S. 308.
  4. ↑ a b c LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. [1. vyd.] Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 99. (Citát: „bobor eurázijský (európsky, vodný)“)
  5. ↑ a b c d e KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Dušan Valachovič, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Bobor eurázijský (európsky, vodný) - Castor fiber, s. 81 - 85.
  6. ↑ a b BALÁŽ, Ivan; AMBROS, Michal; TULIS, Filip, et al. Hlodavce a hmyzožravce Slovenska. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, fakulta prírodných vied, 2013. ISBN 978-80-558-0437-8. Kapitola Bobor eurázijský, s. 34 - 35.
  7. ↑ Jarčuška, Benjamín & Klc, Vladimír & Kunštárová, Vladimíra & Fulín, Miroslav. (2020). K výskytu bobra euroázijského (Castor fiber) v Levočských vrchoch / On occurence of Eurasian beaver (Castor fiber) in Levočské vrchy Mts., Slovakia.
  8. ↑ a b bobor. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  9. ↑ a b c bobor. In: Historický slovník slovenského jazyka
  10. ↑ FERIANC, O. Zoologia pre VII A VIII. triedu slov. gymnázií ...1941. S. 189
  11. ↑ 93/1998 Z. z. Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Dohovoru o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť
  12. ↑ BAŠOVSKÝ, Oliver. Malá zemepisná encyklopédia ZSSR. [s.l.] : Obzor, 1977. 855 s. S. 274, 776.
  13. ↑ Rízner, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 40
  14. ↑ Magyar orvosok es termeszetvizsgalok ... nagygyülesenek Munkalatai (A magyar orvosok es termeszetvizsgalok Kassa-Eperjesen tartott hetedik nagygyülesenek törteneti vazlata es munkalayai). [s.l.] : [s.n.], 1847. 288 s. S. 217.
  15. ↑ bober. In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí
  16. ↑ BLASIUS, W.: Ist Castor canadensis KUHL, der amerikanische Biber, eine gute Art? - Ver. f. Naturw. Braunschweig, 73–83. 1885 [1]
  17. ↑ BRANDT, J. F. Untersuchung der Frage ob der Biber Amerikas ... 1852. In: Beiträge zur näheren Kenntnis der Säugethiere Russlands 1855 [2]
  18. ↑ SCHAPER, F. Wiedereinbürgerung von Bibern - Entwicklung einer Biberkolonie bei Nürnberg. In: Mitt. Zool. Ges. Braunau, 1976 Bd. 2, Nr. 12/14, 281-542. S. 283-284 [3]
  19. ↑ Jan Swatopluk PRESL. Ssawectwo. Rukowět saustawná k poučenj wlastnjmu. [s.l.] : Kněhkupectwj Kronbergra a Webra, 1834. 410 s. Dostupné online. S. 285-286.
  20. ↑ HARDY, C. On the beaver in Nova Scotia. 1866 [4]
  21. ↑ SCHOEDLER, Friedrich. Kniha přírody (obsahující v sobě veškerě nauky přírodné, zejména: fysiku, astronomii, chemii, mineralogii, geologii, botaniku, fysiologii a zoologii ... však študujícím na školach gymnasialných, ... realných, .... Dil druhý: mineralogii, geologii, botaniku, fysiologii a zoologii). [s.l.] : Kober, 1870. 566 s. S. 430.
  22. ↑ Geological and Geographical Survey of the Territories (U.S.). Report of the United States Geological Survey of the Territories. [s.l.] : U.S. Government Printing Office, 1877. 1091 s. Dostupné online. S. 444.
  23. ↑ bobři. In: Ottův slovník naučný: Bianchi-Giovini-Bžunda. [s.l.] : J. Otto, 1891. 1076 s. S. 208.
  24. ↑ Biber. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 2. Leipzig 1905, S. 816-817.
  25. ↑ DANĚK, D., PIKULA, J. Zoologia pre vyššie triedy stredných škôl. 1936. S. 169
  26. ↑ beaver. In: CONSIDINE, Douglas M.; CONSIDINE, Glenn D.. Van Nostrand’s Scientific Encyclopedia. [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2013. 3524 s. Dostupné online. ISBN 978-1-4757-6918-0. S. 357.
  27. ↑ PRICE, Mark R. Stanley. Animal Reintroductions (The Arabian Oryx in Oman). [s.l.] : Cambridge University Press, 1989. 291 s. ISBN 978-0-521-34411-1.
  28. ↑ HENTSCHKE, J. et al. Kuhpocken bei Kanadischen Bibern (Castor fiber canadensis) und Katzenbären (Ailurus fulgens). In: Tieraerztliche Umschau 54 311-317. 1999
  29. ↑ WALLNER, Ruth M.. Aliens (Neobiota in Österreich). [s.l.] : Böhlau Verlag Wien, 2005. 283 s. Dostupné online. ISBN 978-3-205-77346-7. S. 205.
  30. ↑ FREYE, H. A. Zur Systematik der Castoridae (Rodentia, Mammalia) - Mitteilungen aus dem Zoologischen Museum Berlin, 1960, 36, 58-75
  31. ↑ LAVROV, L. S., ORLOV, V. I. Kariotipy i taksonomija sovremenných bobrov (Castor, Castorudae). In: Zoologičeskij žurnal. 1973. tom 52. 734-743
  32. ↑ Ing. Dušan Valachovič, spolupráca: RNDr. Jaromír Šíbl, Mgr. Michal Adamec. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky Banská Bystrica PROGRAM ZÁCHRANY bobra vodného (Castor fiber Linné 1758) [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, 2008, [cit. 2018-01-12]. Dostupné online.
  33. ↑ "Atlas živočíchov - Bobor vodný . pub. 2009 Dostupné online Archivované 2014-04-13 na Wayback Machine

Iné projekty

upraviť
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bobor_vodný&oldid=7926048“