Geografia Bulharska
Bulharsko sa rozkladá na Balkánskom polostrove v juhovýchodnej časti Európy. Na východe má prístup k Čiernemu moru a na severe k rieke Dunaj.
| Geografia Bulharska | |
 | |
| Svetadiel | Európa |
|---|---|
| Región | Balkánsky polostrov |
| Súradnice | 43°00' s. š., 25°00' z. d. |
| Rozloha | 110 879 km² (104. na svete) – súš: 97,85 % – voda: 2,15 % |
| Dĺžka pobrežia | 354 km |
| Hranice | 1808 km – Rumunsko: 608 km – Srbsko: 318 km – Severné Macedónsko: 148 km – Grécko: 494 km – Turecko: 240 km |
| Najvyšší bod | 2 925 m (Musala) |
| Najnižší bod | 0 m (Čierne more) |
| Najdlhšia rieka | Iskăr (368 km) |
| Najväčšie jazero | Burgas (27 km2) |
Geografická poloha
upraviťDoprava
upraviťÚzemie Bulharska predstavuje križovatkou medzi západnou Európou, Stredomorím, Blízkym a Stredným východom.
Cez krajinu vedú veľmi dôležité dopravné tepny:
- číslo 04: Varšava (Poľsko) – Craiova (Rumunsko) – Vidin – Sofia – Solún (Grécko).
- číslo 08: Bari (Taliansko) – Drač (Albánsko) – Skopje (Severné Macedónsko) – Sofia – Burgas.
- číslo 09: Rusko – Bukurešť (Rumunsko) – Ruse – Stará Zagora – Grécko.
- číslo 10: Budapešť (Maďarsko) – Belehrad (Srbsko) – Sofia – Plovdiv – Istanbul (Turecko).
Najvzdialenejšie body Bulharska
upraviť- Najsevernejší bod: ústie rieky Timok
- Najjužnejší bod: vrch Vejkata
- Najvýchodnejší bod: mys Šabla
- Najzápadnejší bod: vrch Kitka
Dĺžka vzdušnej čiary spájajúcej krajné body krajiny má dĺžku približne 520 km a šírku 330 km.
Povrch a podnebie
upraviťPovrch
upraviťPriemerná nadmorská výška krajiny je 470 m. Charakteristickým znakom povrchu Bulharska je jeho veľká rozmanitosť:
- nížiny (0 – 200 m n. m.) – 31,5 % územia
- pahorkatiny (200 – 600 m n. m.) – 41 %
- vrchoviny (600 – 1 000 m n. m.) – 15.2%
- stredohorské oblasti (1 000 – 1 600 m n. m.) – 9,8 %
- vysokohorské oblasti (nad 1 600 m n. m.) – 2,5 %
V pohorí Rila sa nachádza aj najvyšší vrch Bulharska a celého Balkánskeho polostrova – Musala (2 925 m n. m.).
Podnebie
upraviťV krajine rozlišujeme 5 klimatických oblastí:
- mierne kontinentálna oblasť
- prechodne kontinentálna oblasť
- vnútrozemská stredomorská oblasť
- čiernomorská oblasť
- horská oblasť
Tie sa zakladajú na územných rozdieloch podnebia Bulharska, pričom zároveň sa zohľadňujú i klimatické oblasti Európy. Priemerná ročná teplota je 10,5°C. Pre dané podnebie sú charakteristické extrémne minimálne (- 38,3°C, mesto Trăn, údaj z roku 1947) a maximálne (45°C, mesto Sadovo, 1916) teploty vzduchu.
Zrážky sú nerovnomerne rozdelené po celom území štátu. V Dunajskej rovine a Hornotráckej nížine 500–550 mm a vo vysokohorských oblastiach do 1000–1400 mm. Obdobie snehových zrážok trvá od začiatku decembra do konca marca. Hrúbka snehovej pokrývky na severe Bulharska je 10–13 cm, na juhu do 10 cm a vo vysokohorských oblastiach dosahuje až 200 cm.
Územie Bulharska sa rozkladá na pomedzí umierneného a subtropického pásma. Vodné zdroje, ktoré ovplyvňujú krajinu, sú Atlantický oceán, Stredozemné more a z menšej časti Čierne more. Atlantický oceán a Stredozemné more predstavujú klimatické faktory zohrávajúce veľkú úlohu prostredníctvom cirkulácie oceánskych vzdušných prúdov, ktoré sú výsledkom vplyvu islandských a stredomorských cylkónov.
Vodstvo
upraviťBulharsko má asi 400 km morského pobrežia a patrí mu 5 ostrovov v Čiernom mori - Sveti Kirik, Sveti Ivan, Sveti Petăr, Sveta Anastasija, Sveti Toma a veľa ďalších vo vodách Dunaja.
Krajina je bohatá na minerálne vody. Po Španielsku, Francúzsku, Taliansku, Česku a Slovensku sa nachádza na šiestom mieste v počte minerálnych prameňov v Bulharsku. Známych je okolo 140 prírodných zdrojov a viac ako 700 minerálnych prameňov. Najvyššou teplotou sa vyznačuje minerálny prameň pri obci Sapareva banja – cez 101°C.
Rieky v Bulharsku patria Čiernemu (57 %) a Egejskému moru (43 %). Cez rieku Dunaj sa do Čierneho mora vlievajú rieky Ogosta, Iskăr, Osăm a Jantra. Priamo do Čierneho mora odteká Kamčia, Ropotamo, Veleka, Ďavolska reka a rieka Rezovska.
Do Egejského mora sa vlievajú rieky Marica, Tundža, Arda, Mesta a Struma.
V pohoriach Rila a Pirin sa nachádza okolo 260 ľadovcových jazier, ktoré sa usídlili na dne dolín.
Nerastné suroviny
upraviťV Bulharsku sa nachádzajú náleziská rôznych druhov úžitkových nerastov. Uhlie patrí medzi najvýznamnejšie energetické zdroje. Lignit (približne 92 % všetkého uhlia v krajine) má najnižšiu výhrevnú kapacitu (1500 –2200 kcal/kg) a vysoký obsah vlhkosti a popola. Jeho preprava je obťažná a pri spaľovaní znečisťuje ovzdušie. Najväčšie zásoby sa nachádzajú v Мarickom revíre (asi 70 %). Ťažia sa v lomoch a využívajú sa prevažne na výrobu elektrickej energie. Hnedé uhlie (približne 6,7 % zásob) disponujú výhrevnosťou do 5000 kcal/kg. Najväčším náleziskom je Bobovdolský revír (asi 60 % hnedého uhlia). Čierne uhlie – do 7000 kcal/kg. – (0,5 % zásob). Približne 85 % sa nachádza v Blakanbase, ktorý je situovaný medzi oblasťou Tvărdica – Gabrovo a mestom Sliven v pohorí Stara planina. Medzi mestami Balčik a Kavarna leží veľmi perspektívny Dobrudžanský revír (1,2 mld. ton), ale uholné ložiská sú umiestnené v hĺbke takmer 2700 m. Antracit (0,2 % zásob) – vysoko výhrevný s výskytom v Svogenskom revíre.
Nafta a zemný plyn predstavujú dôležité energetické zdroje, no ich náleziská v Bulharsku sú veľmi malé a priemyselne nevýznamné.
Ako jedna z perspektívnych zón sa javí pásmo čiernomorského výbežku, kde v súčasnosti prebiehajú sondážne výskumy. Pre uspokojenie potrieb Bulharska ročný dovoz nafty činí od 5 do 7 mln. ton a dovoz zemného plynu okolo 6 mld. m³.
Železné rudy
upraviťV Bulharsku sú objavené takmer všetky druhy úžitkových nerastov. Spomedzi železných rúd najväčší hospodársky význam má nálezisko Kremikovci (zásoby okolo 200 mln. ton) s nízkym obsahom železa v rude (medzi 20 – 30 %). Bulharsko patrí medzi európske krajiny bohaté na mangánovu rudu. Najväčší význam má v tomto smere Varnenský okres.
Základ rozvoja farebnej metalurgie štátu tvoria ložiská olovnato-zinkovej rudy v Rodopoách a medenej rudy v pohorí Sredna gora.
Nerudné nerasty
upraviťV Bulharsku je známa široká škála nerudných nerastov: sadra (Vidinsko), kaolín (Dobrudža), kamenná soľ (Provadija) a iné.
Ekonomika
upraviťBulharsko je priemyselno-agrárny štát a jeho ekonomika sa nachádza v záverečnej fáze prechodného obdobia na ceste k trhovému hospodárstvu. Medzi hlavné priemyselné odvetvia patrí:
- priemyselná chémia (Lukojl-Neftochim v oblasti mesta Burgas, spracovanie nafty, Sodi Devnja – kalcinovaná sóda)
- čierna metalurgia (Kremikovci)
- farebná metalurgia (Plovdiv a Kărdžali – olovo a zinok, Zlatica a Pirdop - meď)
- automobilový priemysel (elektromobily, lode, vagóny)
- odevný, obuvný, potravinársky (tabakový, vinárenský, konzervárenský)
Poľnohospodárstvo
upraviťObhospodarované plochy v rámci Bulharska zaberajú približne 50 % z celkovej rozlohy štátu. Hlavné plodiny, ktoré sa pestujú sú:
- pšenica (4 mln.t./rok)
- kukurica (1,3 mln.t./rok)
- jačmeň (1,2 mln.t./rok)
- slnečnica (640 tis.t./rok)
- tabak (60 tis.t./rok)
- cukrová repa (51 tis.t./rok)
- hrozno (300 tis.t./rok)
- ovocie a zelenina
V Bulharsku existuje tradícia pestovania ruží (ružový olej – cca 1 t./rok), levandule, mäty a iné.
Živočíšna výroba
upraviťŽivočíšna produkcia sa špecializuje na chov hovädzieho dobytka – (376 000), oviec (1 700 000), kôz (750 000), svíň (1 000 000), koní (120 000) a vtákov (16 500 000).
Cestovný ruch
upraviťKrajina disponuje dobre rozvinutou turistickou infraštruktúrou. Známe morské letoviská sú Albena, Zlaté piesky, Slnečné pobrežie, Nesebar, Sozopol, horské rekreačné strediská Bansko, Pamporovo, Borovec a kúpeľné rekreačné strediská Sandanski, Chisarja a Bankja.
Doprava
upraviťDoprava má veľký význam pre hospodársky rozvoj štátu. Dĺžka cestnej siete je 37 300 km vrátane diaľnic Trakia a Hemus. Železničná sieť je dlhá 6 500 km, z ktorých 65 % je elektrifikovaných.
Veľké morské prístavy sa nachádzajú v Burgase a vo Varne a na rieke Dunaj – Ruse, Lom, Vidin, Silistra.
