Ján zo Zredny

diplomat a rímskokatolícky ostrihomský arcibiskup chorvátskeho pôvodu

Ján zo Zredny[2] (chorv. Ivan Vitez od Sredne, maď. Vitéz János, po česky Jan Vitéz, * okolo 1408, Sredna – † 8. august 1472, Ostrihom[3]) bol humanistický vzdelanec, diplomat a rímskokatolícky cirkevný hodnostár chorvátskeho pôvodu, od 1465 ostrihomský arcibiskup, kancelár Academie Istropolitany v Bratislave.

Ján zo Zredny
kardinál Svätej rímskej cirkvi
arcibiskup ostrihomský
Ján zo Zredny
kardinál-knieža – ornament
Ján zo Zredny - štít erbu
Funkcie a tituly
Arcibiskup ostrihomský
14651472
Predchodca Dionýz Séči Ján Beckensloer Nástupca
Biskup veľkovaradínsky
14451465
Predchodca Ján VI. de Dominis Ján Beckensloer Nástupca
Biografické údaje
Narodenieokolo 1408
Sredna, dnešné Chorvátsko
Úmrtie8. august 1472
Ostrihom
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Kardinál
Menovanie1471[1]
Pavol II.
Odkazy
Ján zo Zredny na catholic-hierarchy.org angl.
Spolupracuj na Commons Ján zo Zredny

Skorý život

upraviť

Ján zo Zredny sa narodil v Zredne pri meste Križevci v chorvátsko-maďarskej[4] rodine, ktorá mala vplyv na uhorskom dvore. Jánova matka pochádza z rodu Garázda (pôvodom z Bosny, rod je pomenovaný po meste Goražde). Z otcovej strany pochádzal z Pilišskej stolice (priezvisko jeho otca bolo pôvodne Csévi)[5]. Jeho otec bol v rokoch 14461452 tajomníkom regenta Jána Huňadyho.

Ján študoval vo Viedni, kde vyštudoval právo a vďaka častým kontaktom s inými humanistami sa vyznal vo fyzike, astronómii a alchýmii. U kráľa Žigmunda sa pravdepodobne zoznámil s vynikajúcim talianskym humanistom Pierom Paolom Vergeriom. Istý čas (okolo roku 1437) bol kanonikom v Záhrebe. V tom období pomáhal upevňovať vzťahy medzi hlavným mestom Chorvátska a prekvitajúcimi talianskymi kultúrnymi a vedeckými centrami. Potom odišiel do Uhorska, kde mal zohrať veľkú úlohu pri rozvoji kultúrnych a vedeckých inštitúcií.

Kariéra

upraviť

Ján bol jedným z vychovávateľov Huňadyho syna Mateja Korvína, ktorý sa stal uhorským kráľom[6]. Ján sa v roku 1445 stal biskupom v Veľkom Varadíne a biskupstvo premenil na humanistické centrum, kam pozval množstvo poľských a nemeckých humanistov, napríklad Gregora zo Sanoku. Bol zberateľom kníh a postavil si tam knižnicu. Jeho dvor aj knižnica sa presťahovali z Veľkého Varadína do Ostrihomu v roku 1465, keď sa stal prímasom Uhorska, čiže ostrihomským arcibiskupom.

Vo vláde Mateja Korvína zastával mnohé funkcie. V prvom rade bol vďaka svojej skoršej praxi vynikajúcim diplomatom pre kráľa. V roku 1458 bol poslaný do Prahy k Jiřímu z Poděbrad, aby kráľa vykúpil, a potom (podľa Bonfiniho) privítal kráľa pri vstupe do kráľovstva. Slúžil kráľovi v niekoľkých diplomatických misiách, najmä u cisára Svätej rímskej ríše Fridricha III. Po roku 1464 pôsobil vo funkcii najvyššieho a tajného kancelára (spolu so Štefanom Várdaiom), ale vo funkcii veľa nepodnikal. Koncom 60. rokov 14. storočia sa odcudzil kráľovi av roku 1471 viedol sprisahanie proti panovníkovi.

Ján zo Zredny, ktorý hovoril a písal vynikajúcou latinčinou, mal veľkú úlohu v medzinárodnom okruhu humanistov na Korvínovom dvore, z ktorých niektorí boli významní vedci, ako Regiomontanus, Bylica, Peuerbach, Hans Dorn. Zaujímal sa najmä o prírodné vedy a propagoval ich štúdium. Založil akadémiu a knižnicu vo Veľkom Varadíne (presťahovala sa do Ostrihomu) a Universitas Istropolitana v Bratislave. Podporoval astrologický a astronomický výskum, mal vlastné astronomické prístroje a založil hvezdáreň v Ostrihome. Niekedy je označovaný za otca uhorského humanizmu.

Ako iniciátor vzbury proti kráľovi (14711472) prišiel o svoje výsady a majetky. Onedlho ochorel a zomrel v Ostrihome.

Jeho synovcom bol veľký latinský humanista Ján Pannonius z Čazmy.

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku John Vitéz na anglickej Wikipédii.
 
Socha Jána zo Zredny v Ostrihome

Referencie

upraviť
  1. Salvador Miranda: The Cardinals of the Holy Roman Church angl. , Začiatkom roku 1471 pápež Pavol II. menoval Vitéza za kardinála a nepublikoval menovanie.
  2. Ján zo Zredny. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok IV CH – Kl. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2010. 587 s. ISBN 978-80-89301-57-7. S. 166 – 167.
  3. VICZIÁN, János. Vitéz János. In: Magyar Katolikus Lexikon. Ed. Diós, István. Budapest : Szent István Társulat. [Cit. 2014-08-19]. Dostupné online. (maď.)
  4. Igor Fisković; (1989) Renaissance Art in Dalmatia and Hungary p. 92; Balcánica XX, Belgrade [1]
  5. Vince Bunyitay, A VÁRADI PÜSPÖKSÉG TÖRTÉNETE ALAPÍTÁSÁTÓL A JELENKORIG, Nagyvárad, 1883
  6. Books 1–5 of History. Ethiopian Story. Book 8: From the Departure of the Divine Marcus [online]. Svetová digitálna knižnica, [cit. 2023-12-04]. Dostupné online.

Externé odkazy

upraviť
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Tituly a funkcie v Rímskokatolíckej cirkvi
Predchodca
Dionýz Séči
Arcibiskup ostrihomský
1465 – 1472
Nástupca
Ján Beckensloer