Ján zo Zredny
Ján zo Zredny[2] (chorv. Ivan Vitez od Sredne, maď. Vitéz János, po česky Jan Vitéz, * okolo 1408, Sredna – † 8. august 1472, Ostrihom[3]) bol humanistický vzdelanec, diplomat a rímskokatolícky cirkevný hodnostár chorvátskeho pôvodu, od 1465 ostrihomský arcibiskup, kancelár Academie Istropolitany v Bratislave.
Ján zo Zredny | ||||||||
kardinál Svätej rímskej cirkvi arcibiskup ostrihomský | ||||||||
Funkcie a tituly | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Arcibiskup ostrihomský | ||||||||
1465 – 1472 | ||||||||
| ||||||||
Biskup veľkovaradínsky | ||||||||
1445 – 1465 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | okolo 1408 Sredna, dnešné Chorvátsko | |||||||
Úmrtie | 8. august 1472 Ostrihom | |||||||
Svätenia | ||||||||
Cirkev | rímskokatolícka | |||||||
Kardinál | ||||||||
Menovanie | 1471[1] Pavol II. | |||||||
Odkazy | ||||||||
Ján zo Zredny | ||||||||
Skorý život
upraviťJán zo Zredny sa narodil v Zredne pri meste Križevci v chorvátsko-maďarskej[4] rodine, ktorá mala vplyv na uhorskom dvore. Jánova matka pochádza z rodu Garázda (pôvodom z Bosny, rod je pomenovaný po meste Goražde). Z otcovej strany pochádzal z Pilišskej stolice (priezvisko jeho otca bolo pôvodne Csévi)[5]. Jeho otec bol v rokoch 1446 až 1452 tajomníkom regenta Jána Huňadyho.
Ján študoval vo Viedni, kde vyštudoval právo a vďaka častým kontaktom s inými humanistami sa vyznal vo fyzike, astronómii a alchýmii. U kráľa Žigmunda sa pravdepodobne zoznámil s vynikajúcim talianskym humanistom Pierom Paolom Vergeriom. Istý čas (okolo roku 1437) bol kanonikom v Záhrebe. V tom období pomáhal upevňovať vzťahy medzi hlavným mestom Chorvátska a prekvitajúcimi talianskymi kultúrnymi a vedeckými centrami. Potom odišiel do Uhorska, kde mal zohrať veľkú úlohu pri rozvoji kultúrnych a vedeckých inštitúcií.
Kariéra
upraviťJán bol jedným z vychovávateľov Huňadyho syna Mateja Korvína, ktorý sa stal uhorským kráľom[6]. Ján sa v roku 1445 stal biskupom v Veľkom Varadíne a biskupstvo premenil na humanistické centrum, kam pozval množstvo poľských a nemeckých humanistov, napríklad Gregora zo Sanoku. Bol zberateľom kníh a postavil si tam knižnicu. Jeho dvor aj knižnica sa presťahovali z Veľkého Varadína do Ostrihomu v roku 1465, keď sa stal prímasom Uhorska, čiže ostrihomským arcibiskupom.
Vo vláde Mateja Korvína zastával mnohé funkcie. V prvom rade bol vďaka svojej skoršej praxi vynikajúcim diplomatom pre kráľa. V roku 1458 bol poslaný do Prahy k Jiřímu z Poděbrad, aby kráľa vykúpil, a potom (podľa Bonfiniho) privítal kráľa pri vstupe do kráľovstva. Slúžil kráľovi v niekoľkých diplomatických misiách, najmä u cisára Svätej rímskej ríše Fridricha III. Po roku 1464 pôsobil vo funkcii najvyššieho a tajného kancelára (spolu so Štefanom Várdaiom), ale vo funkcii veľa nepodnikal. Koncom 60. rokov 14. storočia sa odcudzil kráľovi av roku 1471 viedol sprisahanie proti panovníkovi.
Ján zo Zredny, ktorý hovoril a písal vynikajúcou latinčinou, mal veľkú úlohu v medzinárodnom okruhu humanistov na Korvínovom dvore, z ktorých niektorí boli významní vedci, ako Regiomontanus, Bylica, Peuerbach, Hans Dorn. Zaujímal sa najmä o prírodné vedy a propagoval ich štúdium. Založil akadémiu a knižnicu vo Veľkom Varadíne (presťahovala sa do Ostrihomu) a Universitas Istropolitana v Bratislave. Podporoval astrologický a astronomický výskum, mal vlastné astronomické prístroje a založil hvezdáreň v Ostrihome. Niekedy je označovaný za otca uhorského humanizmu.
Ako iniciátor vzbury proti kráľovi (1471 – 1472) prišiel o svoje výsady a majetky. Onedlho ochorel a zomrel v Ostrihome.
Jeho synovcom bol veľký latinský humanista Ján Pannonius z Čazmy.
Zdroj
upraviť- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku John Vitéz na anglickej Wikipédii.
Referencie
upraviť- ↑ Salvador Miranda: The Cardinals of the Holy Roman Church angl. , Začiatkom roku 1471 pápež Pavol II. menoval Vitéza za kardinála a nepublikoval menovanie.
- ↑ Ján zo Zredny. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok IV CH – Kl. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2010. 587 s. ISBN 978-80-89301-57-7. S. 166 – 167.
- ↑ VICZIÁN, János. Vitéz János. In: Magyar Katolikus Lexikon. Ed. Diós, István. Budapest : Szent István Társulat. [Cit. 2014-08-19]. Dostupné online. (maď.)
- ↑ Igor Fisković; (1989) Renaissance Art in Dalmatia and Hungary p. 92; Balcánica XX, Belgrade [1]
- ↑ Vince Bunyitay, A VÁRADI PÜSPÖKSÉG TÖRTÉNETE ALAPÍTÁSÁTÓL A JELENKORIG, Nagyvárad, 1883
- ↑ Books 1–5 of History. Ethiopian Story. Book 8: From the Departure of the Divine Marcus [online]. Svetová digitálna knižnica, [cit. 2023-12-04]. Dostupné online.
Externé odkazy
upraviť- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Tituly a funkcie v Rímskokatolíckej cirkvi | ||
---|---|---|
Predchodca Dionýz Séči |
Arcibiskup ostrihomský 1465 – 1472 |
Nástupca Ján Beckensloer |