Wikipédia

Kizilirmak

(Presmerované z Kızılırmak)

Kizilirmak (iné názvy pozri nižšie) je vnútroštátna turecká rieka tečúca v Malej Ázii. Meria najmenej 1151 km, vďaka čomu je najdlhšou riekou v Turecku[4]. Z hľadiska veľkosti povodia je v Turecku druhou najväčšou po Eufrate.[5]

Kizilirmak
tur. Kızılırmak
lat. a gr. Halys
najdlhšia turecká rieka
Osmanský most Eğri Köprü (Lomený most) cez rieku
Štát Turecko Turecko
Zdrojnica Kızıldağ
 - výška asi 1 980 m
Ústie Čierne more
Dĺžka 1 151[1][2] / 1 155[3] / 1 182[4] km
Povodie 77 100 km² (7 710 000 ha)
Wikimedia Commons: Kızılırmak River
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Deltou medzi mestami Sinope a Samsun ústi do Čierneho mora.[2][4][6][7] Delta je najväčšou mokraďou v čiernomorskom regióne a jednou z najväčších mokradí v Turecku. Patrí medzi územia chránené Rámsarským dohovorom.[5]

Názvy: upraviť

  • slovenské: Kizilirmak[8]; staršie: Kizil Irmak[9] či Kizil-Irmak[10][11]
  • turecké: Kızılırmak (doslova: "červená rieka")[1][12], zriedkavo alebo staršie: Kızıl Irmak[13][14]
  • antické: Halys (starogr. Ἅλυς) alebo Halis[9] (doslova: "soľná rieka", podľa soľných prameňov na hornom toku Kizilirmaku[12][15])
  • chetitské: Maraš(š)antija, Maraš(š)anta[16]

Rieka upraviť

Rieka vyviera v pohorí[1] Kızıldağ (doslova: červený vrch, čo je aj názov hlavného vrchu pohoria) v centrálnej časti Malej Ázie, v nadmorskej výške asi 1 980 metrov nad morom. Následne tečie na juhozápad okolo tureckých miest Zara a Sivas. Potom sa jej tok v tvare polmesiaca v oblasti Kapadócie stáča na sever, kde preráža Pontské vrchy.[4] Hlavnými prítokmi rieky sú vodné toky Delice, Devrez a Gökırmak,

 
Vodná nádrž Altınkaya na rieke Kizilirmak

Koryto rieky je plytké a objem vody veľmi kolíše podľa ročných období, s minimom v lete a maximom na jar, keď je rieka napájaná roztopeným snehom a dažďovou vodou. Rieka nie je vhodná na plavbu. Býva naopak využívaná na zavlažovanie a výrobu elektriny. Dve veľké vodné elektrárne sú v prevádzke v Hırfanlı a Keşikköprü. Spolu s menším závodom v Kırıkkale dodávajú elektrinu do oblastí čiernomorského, marmarského a egejského pobrežia.[4]

 
Rieka Kizilirmak pri Bafre

Delta upraviť

Delta rieky Kizilirmak neďaleko tureckého mesta Bafra je najväčšou mokraďou v čiernomorskom regióne a je jednou z najväčších a najbohatších mokradí v Turecku z hľadiska ekologického systému. Patrí medzi územia chránené Rámsarským dohovorom.[5]

Celá mokraďová oblasť je dlhá asi 12 kilometrov a je pokrytá 1,5 kilometrov širokým lesným porastom. Delta je dôležitou vtáčou a rastlinnou oblasťou, ako aj oblasťou kľúčovej biodiverzity. Bola vytvorená úrodnými naplaveninami, vďaka ktorým oblasť vyniká pri pestovaní technických plodín (najmä tabaku), ako aj obilnín, ryže či zeleniny. Voda v oblasti delty však trpí znečistením spôsobeným chemikáliami, takže nespĺňa kritériá pitnej vody.[5]

V delte Kizilirmaku sa nachádzajú 3 hlavné typy biotopov, ktoré sú podľa kritérií Bernského dohovoru klasifikované ako ohrozené: soľné močiare typu Auxin, stále duny južného Čierneho mora a jaseňovo-dubové lesy.[5]

Fauna a flóra upraviť

 
Rieka z mosta do dediny Sarihidir neďaleko mesta Avanos

V delte rieky rastie okolo 355 druhov rastlín, je označená za jednu z tzv. „významných rastlinných oblastí“ (IPA). Medzi najvýznamnejšie druhy rastlín patria Rhaponticum serratuloides, pankrácium prímorské[17] (Pancratium maritimum) a bleduľa letná (Leucojum aestivum). Zraniteľný druhom je aj sinokvet Jurinea kilaea.[5]

Delta rieky je tiež bohatá na druhy rýb. Celkovo ju obýva 29 druhov rýb z 11 čeľadí. Významné je najmä zastúpenie čeľade jeseterovitých. V delte bola zaznamenaná prítomnosť 9 druhov obojživelníkov a 12 plazov, čo tvorí 14 % druhov plazov v Turecku. Dva druhy z obojživelníkov sú mloky, zvyšných 7 sú žaby. Medzi zastúpené druhy patria: mlok pásavý (Triturus vittatus), mlok Karelinov (Triturus karaelinii), ropucha obyčajná (Bufo bufo), ropucha zelená (Bufo viridis), skokan Rana bedriagae, skokan štíhly (Rana dalmatina) a ďalší druh skokana Rana macrocnemis.[5]

 
Delta rieky je domovom viacerých vzácnych druhov vtáctva

Veľmi významná je prítomnosť vtáctva v delte rieky. Zaznamenaná bola prítomnosť 321 druhov vtákov, čo predstavuje 68% vtáčej diverzity Turecka. V delte zvykne bola v roku 2009 zaznamenaná prítomnosť 124 182 jedincov morských vtákov. Delta je tiež významným zimoviskom sťahovavých vtákov. Medzi zastúpené druhy patria kormorán malý (Phalacrocorax pygmeus), beluša malá/volavka striebristá (Egretta garzetta), ibisovec hnedý (Plegadis falcinellus), potápnica bielohlavá (Oxyura leucocephala), čajka malá (Larus minutus) a čorík bielokrídly/rybár bielokrídly (Chlidonias leucopterus).[5]

 
Byvol vodný v rieke Kizilirmak

V delte žije 20 % druhov tureckých cicavcov, čo predstavuje 33 zaznamenaných druhov. Medzi významné a ohrozené druhy patria tuleň mníšsky (Monachus monachus), netopier brvitý (Myotis emarginatus), podkovár Blasiov (Rhinolophus blasii), podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum), veverica krátkouchá (Sciurus anomalus) a škrečok sivý (Cricetulus migratorius) ako aj vydra riečna (Lutra lutra). Oblasť delty je využívaná na chov dobytka.[5]

Hospodárske zvieratá sú jedným z hlavných zdrojov príjmu miestnych obyvateľov. Medzi najviac chované patria dobytok a ovce, v delte však možno vidieť aj divoké kone a ťavy. Sídli tu tiež najväčšia populácia byvolov vodných v Turecku. Dnes však ich chov prudko klesá v dôsledku prechodu na poľnohospodársku činnosť. Celkovo poklesla z 10 000 jedincov v roku 1990 na 2800 jedincov v roku 2006.[5]

Historický význam upraviť

 
Osmanský most Şahruh Köprüsü cez rieku Kizilirmak

Rieka plnila v histórii Malej Ázie významnú úlohu. Povodie rieky bolo obývané už v praveku, čo dokazujú archeologické lokality v jej povodí.[5] V minulosti bola, najmä počas jari, pomerne ťažko prekonateľná, v dôsledku čoho bolo cez ňu vystavaných viacero mostov. Mnohé z nich (najmä z osmanského obdobia) sa zachovali do dnešných dní.[6]

V staroveku sa pri rieke uskutočnila bitka, ktorá rozhodla vojnu medzi ríšou Lýdov a Médov. Bitka bola prerušená zatmením Slnka predpovedaného Tálesom z Milétu, vďaka čomu je presne známy jej dátum (28. máj 585 pred Kristom).[18] Neskôr po páde ríše Médov tvorila hranicu medzi maloázijskou Lýdiou a Perzskou ríšou. Delfská veštica predpovedala podľa báji lýdskemu kráľovi Kroisovi, že prekročením rieky (a výpravou proti Perzii) zničí veľkú ríšu. Perský vládca Kýros II. Veľký však Kroisa porazil a zničenou ríšou vo veštbe sa tak stala Lýdia.[7][19] Podľa Herodota mala cez rieku viesť kráľovská cesta zo Sárd do Kilikijských brán, čo je však zrejme chybný údaj.[12]

V byzantskom období tvorila hranicu medzi themami Bukellarion a Veľká Kapadócia, ako aj themami Charsianon a Kapadócia.[6]

Galéria upraviť

  •  
    Pohľad na Kizilirmak z jaskyne v dedine Küllü
  •  
    Pohľad na vodnú nádrž Hirfanlı
  •  
    Rieka v tureckom Avane
  •  
    Staršia fotografia (1988) rieky v okolí Zary
  •  
    Rieka v tureckom Avane
  •  
    Byvol vodný v rieke
  •  
    Riečne mokrade
  •  
    Pohľad na rieku v dolnom toku rieky, İskilip, Taybı

Referencie upraviť

  1. ↑ a b c Kyzyl-Irmak. In: Boľšaja sovetskaja enciklopedia [online]. [Cit. 2021-05-26]. Dostupné online.
  2. ↑ a b Kizilirmak. In: Malá slovenská encyklopédia. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV, 1993. ISBN 978-80-85584-12-7. S. 338.
  3. ↑ Historical Dictionary of Turkey. Ed. Metin Heper, Nur Bilge Criss. 3rd Ed. Lanham, Maryland : The Scarecrow Press, 2009. (Historical Dictionaries of Europe; zv. 67.) ISBN 0-8108-6281-6. S. 341.
  4. ↑ a b c d e Kızıl River. In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2021-05-25]. Dostupné online.
  5. ↑ a b c d e f g h i j k YENIYURT, C; HEMMAMI, M. Ramsar sites of Turkey [online]. Ankara: Doğa Derneği, [cit. 2021-05-26]. S. 45 – 54. Dostupné online.
  6. ↑ a b c SALAMON, Maciej. Halis. In: Encyklopedia kultury bizantyńskiej. Ed. Oktawiusz Jurewicz. Warszawa : Wydawnictwa Uniwersytetu Warszawskiego, 2002. ISBN 83-235-0011-8. S. 196.
  7. ↑ a b Halys. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 5. Galb – Hir. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2008. [Cit. 2021-05-25]. Dostupné online. ISBN 978-80-224-0982-7, 978-80-89524-30-3. S. 474.
  8. ↑ Štandardizácia geografického názvoslovia - Názvy geografických objektov z územia mimo SR 2022 [1]
  9. ↑ a b ONDRUŠ, Šimon; SABOL, Ján. Úvod do štúdia jazykov. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1987. S. 260.
  10. ↑ XENOFÓN, ŠPAŇÁR, J. Anabáza. Bratislava: Tatran. 1987. S. 237
  11. ↑ ŠAFÁRIK, P. J. Slowanské Starožitnosti - Oddjl Děgepisný. Praha: Tiskem Jana Spurného. 1837. S. 630
  12. ↑ a b c Halys. In: The Oxford Classical Dictionary. Ed. Simon Hornblower, Antony Spawforth, Esther Eidinow. 4th Ed. Oxford : Oxford University Press, 2012. ISBN 978-01-99545-56-8. S. 643.
  13. ↑ BIXIO, Andrea; BIXIO, Roberto; PASCALE, Andrea De. Göreme and Şahinefendi (La Storia dentro le Rocce di Cappadocia / History inside the Rocks of Cappadocia). [s.l.] : Archaeopress Publishing Ltd, 2023. 876 s. ISBN 978-1-80327-565-9. S. 126.
  14. ↑ Kızılırmak [online]. enciklopedija.hr, [cit. 2024-01-05]. Dostupné online.
  15. ↑ Halys. In: Paulys Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft. Ed. Georg Wissowa, Wilhelm Kroll et al. Band 14. Glykyrrhiza – Helikeia. Stuttgart : Metzler, 1912. S. 2286 – 2287.
  16. ↑ Tübinger Atlas des Vorderen Orients. Ed. Horst Kopp, Wolfgang Röllig, Beate Siewert-Mayer, et al. Bd. 2. H – P. Wiesbaden : Reichert, 1994. Dostupné online. S. 1047.
  17. ↑ GARMS, H., EIGENER, W., ČEJKA, T. Rastliny a živočíchy: príručka na určovanie. Žilina: Knižné centrum. 1997. S. 139
  18. ↑ Alyattés. In: Encyklopedie antiky. Ed. Ludvík Svoboda. Praha : Academia, 1973. S. 49.
  19. ↑ Halys. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, et al. Encyklopédia archeológie. Bratislava : Obzor, 1986. S. 304.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kizilirmak&oldid=7772049“