Miroslav Beblavý

slovenský politik

Doc. Ing. Miroslav Beblavý, PhD. (* 6. január 1977, Bratislava) je slovenský ekonóm, bývalý slovenský politik, poslanec Národnej rady SR a líder strany SPOLU – občianska demokracia. V roku 2002 sa stal štátnym tajomníkom na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, kde pracoval počas mandátu Ľudovíta Kaníka a Ivety Radičovej. V parlamentných voľbách v roku 2010 a 2012 bol zvolený do NR SR za SDKÚ – DS z 25. a 20. miesta na kandidátke, v roku 2012 len vďaka preferenčným hlasom. Dňa 12. decembra 2013 zo strany vystúpil a v parlamente pôsobil ako nezaradený poslanec. V roku 2014 vstúpil do strany #SIEŤ. Na ustanovujúcom sneme bol zvolený za podpredsedu. Po voľbách v roku 2016 na protesti proti vstupu SIETe do vlády Roberta Fica na svoju funkciu rezignoval a zo strany odišiel.[4] Zostal v NR SR ako nezaradený poslanec.

Miroslav Beblavý
bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky
V úrade
2010 – 2020
1. Predseda SPOLU – občianska demokracia
V úrade
14. apríl 2018 – 2. marec 2020
Juraj Hipš Nástupca
Bývalý podpredseda Siete
V úrade
1. september 2014 – 9. marec 2016
Bývalý štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR
V úrade
2002 – 2006
Biografické údaje
Narodenie6. január 1977 (43 rokov)
Bratislava, ČSSR [1]
Politická stranaSDKÚ – DS (2009 – 2013)
SIEŤ (2014 – 2016)
SPOLU – občianska demokracia (2017 – súčasnosť)
Alma materEkonomická univerzita v Bratislave
Vysoká škola múzických umení
University of St Andrews
Rodina
Manželka
Odkazy
Spolupracuj na CommonsMiroslav Beblavý
(multimediálne súbory)

Na jar 2017 sa spojil s Jozefom Mihálom, Katarínou Macháčkovou a Simonou Petrík, s ktorými založili stranu SPOLU – občianska demokracia. V roku 2019 SPOLU vytvorila koalíciu so stranou Progresívne Slovensko. Koalícia vyhrala voľby do Európskeho parlamentu v máji 2019.[5] V parlamentných voľbách 29. februára 2020 však nezískala potrebných 7 % hlasov pre koalíciu a do parlamentu sa nedostala. Následne oznámil odchod z funkcie predsedu SPOLU aj odchod z politiky.[6]

Medzi rokmi 2009 a 2019 pôsobil Senior Research Fellow (prekl. vyšší výskumný pracovník) v Center for European Policy Studies v Bruseli[7], kde viedol tím pre oblasť vzdelávania a zamestnanosti. Viedol napríklad projekt NEUJOBS o budúcnosti zamestnanosti či prípravu návrhu európskeho poistenia v nezamestnanosti. Podľa Google Scholar boli jeho pracované citované viac ako 1300-krát a citačný h-index dosahuje hodnotu 19.[8]

Štúdium a práca pred vstupom do politikyUpraviť

ŠtúdiumUpraviť

Po absolvovaní matematického Gymnázia Grösslingová 18 v Bratislave získal bakalársky titul v odbore financie na Ekonomickej univerzite v Bratislave a rovnaký titul v odbore divadelná réžia na Vysokej škole múzických umení.[3] V štúdiu pokračoval na University of St Andrews v Škótsku, kde absolvoval magisterské aj doktorandské štúdium ekonómie (2005). Témou jeho dizertácie bolo Central Bank Independence and Monetary Policy in Eastern Europe (prekl. Nezávislosť Centrálnej banky a menová politika vo východnej Európe).[9] Od 1. marca 2010 je docentom.[3]

Novinár a analytikUpraviť

Počas štúdií tlmočil a pracoval ako novinár. V rokoch 1999 - 2000 pôsobil v denníku SME ako ekonomický komentátor. V roku 2000 prešiel od žurnalistiky k analytickým prácam a pôsobil ako vedúci projektov v INEKO (2000-2001) a riaditeľ SGI – Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (2001-2002 a 2002-2006).[3] Viedol pracovnú skupinu pre audit štátnej správy a následne realizáciu jeho odporúčaní.[10]

V rokoch 20002002 a 2006 až 2010 pôsobil tiež ako konzultant pre Svetovú banku, Organizáciu pre hospodársky rozvoj a spoluprácu (OECD) či Európsku komisiu.[3]

Štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SRUpraviť

Počas rokov 20022006 pracoval na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny ako najmladší štátny tajomník v histórii Slovenska.[3] Pôsobil za ministrovi Ľudovíta Kaníka a Ivety Radičovej.[11] Ako nezávislý odborník sa venoval najmä zamestnanosti, sociálnym dávkam a rodine. Podarilo sa mu presadiť napríklad školské obedy zadarmo pre chudobné deti a zmeniť sociálne dávky tak, aby sa nezamestnaným alebo invalidom oplatilo radšej pracovať.[chýba zdroj]

Politická kariéraUpraviť

Volebné obdobie 2010 – 2012Upraviť

V roku 2009 vstúpil Miroslav Beblavý do SDKÚ-DS.[12] V roku 2010 kandidoval v parlamentných voľbách na 25. mieste kandidátky strany SDKÚ-DS.[13] Dostal 7 960 prednostných hlasov a zaradil sa tak na 14. miesto.[13]

V NR SR zastával funkcie náhradného člena Výboru NR SR pre európske záležitosti a overovateľa Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.[14]

Opatrenia proti korupcii a za transparentnosťUpraviť

Transparency International Slovensko pri hodnotení volebného obdobia 2010 - 2012 Miroslava Beblavého zaradila na prvé miesto v rebríčku poslancov hlasujúcich za protikorupčné opatrenia a vyzdvihla jeho legislatívnu iniciatívu.[2]

Počas tohto volebného obdobia presadil najviac zákonov a pozmeňovacích návrhov zo všetkých poslancov.[chýba zdroj] Išlo napríklad o povinné zverejňovanie záverečných prác[15], protikorupčný zákon o verejnom obstarávaní či povinné zverejňovanie informácií o eurofondoch.[16] Presadil aj povinné zverejňovanie voľných miest pedagogických zamestnancov, aby sa o ne mohli učitelia uchádzať. Na jeho zákone je postavený portal edujobs.sk vytvorený spoločnosťou Profesia, kde sa tieto ponuky sústreďujú.[17]

Kauza GorilaUpraviť

Beblavý bol v čase, kedy sa odohrávala Gorila (2005-2006), štátnym tajomníkom na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR a nebol členom žiadnej politickej strany. Ministerstvo viedla Iveta Radičová. Beblavý v byte na Vazovovej nikdy nebol a v nahrávke sa ani raz nespomína.[18]

Po neskoršej medializácii kauzy Gorila v rokoch 2011 a 2012 vyjadril pochybnosť nad tvrdením, že Mikuláš Dzurinda a Pavol Hrušovský prijali obrovské úplatky, ktoré boli v nahrávke z druhej ruky spomínané. Zároveň uviedol, že vtedy údajný spis by mal byť dôsledne vyšetrený.[19] Napriek tomu vo februári 2012 podporil Luciu Žitňanskú, ktorá ohlásila, že po parlamentných voľbách bude kandidovať proti Mikulášovi Dzurindovi za predsedníčku SDKÚ.[20] SDKÚ opustil v decembri 2013 spolu s Luciou Žitňanskou a Magdou Vášaryovou, keď Pavol Frešo do strany prijal právnika Dušana Repáka napojeného na Ivana Kmotríka.[21]

Pri odhalení nahrávok z kauzy Gorila na jeseň roku 2019 Beblavému expremiér Robert Fico (SMER-SD) aj predseda OĽaNO Igor Matovič vyčítali jeho napojenie na kauzu. Fico ho pre jeho pôsobenie vo funkcii štátneho tajomníka v rokoch 2002 – 2006 a následný vstup do SDKÚ-DS označil za „gorilie mláďa“. Denník Pravda priniesol informáciu, že jeho brat Pavol v minulosti pôsobil vo firme Corwin spolu s Annou Bubeníkovou po jej odchode z Fondu národného majetku. Tá bola aktérkou kauzy Gorila za SDKÚ, pôsobila vo Fonde národného majetku počas Druhej Dzurindovej vlády. Strana SPOLU cez hovorkyňou Silviu Hudáčkovú obvinenia o prepojení Beblavého s Bubeníkovou dementovala, keďže podľa strany „Miroslav Beblavý z pozície predsedu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií začal stíhanie Anny Bubeníkovej za porušenie zákona. Dialo sa to práve v čase, keď podľa informácií médií už pracovala vo firme Corwin. To najlepšie ukazuje, že žiaden konflikt záujmov neexistoval.“[18][22]

Volebné obdobie 2012 – 2016Upraviť

Vo voľbách do NR SR v marci 2012 kandidoval na 20. mieste kandidátky SDKÚ-DS, ziskom 15 067 preferenčných hlasov sa prekrúžkoval na mandátové 6. miesto, čo bol najväčší posun v rámci SDKÚ-DS a zároveň sa tým dostal do parlamentu.[23]

Počas tohto volebného obdobia presadil Beblavý zrušenie poplatkov za vedenie alebo správu úverového účtu. Tieto poplatky sa v závislosti od finančnej inštitúcie pohybovali až do výšky štyroch eur mesačne, čo pri úvere znamená značnú úsporu. Taktiež presadil tzv. Beblavého percento, ktoré rozpútalo konkurenčný boj bánk o klientov hypotekárnych úverov, vďaka čomu majú dnes ľudia výrazne nižšie úroky na hypotékach. Ročne klienti ušetria desiatky až stovky eur.[24]

Beblavému sa darilo presadzovať riešenia aj z opozičnej lavice. Postupným odkrývaním korupčných káuz zastavil biznis tety Anky[25], Marcela Foraia[26], maséra Kostku[27], Ladislava Košeckého[28], šéfa burzy Medveďa[29], Františka Imreczeho[30] a ďalších. Podarilo sa mu presadiť aj povinné zverejňovanie vratiek DPH na internete, čo môže v budúcnosti zabrániť podvodom s nadmernými odpočtami DPH.[31]

Tesne po voľbách sa pre denník SME vyjadril, že na predsedu SDKÚ-DS podporuje Luciu Žitňanskú. [32] Po zvolení jej protikandidáta Pavla Freša za predsedu SDKÚ-DS sa o žiadnu funkciu neuchádzal a dostal sa v rámci strany do opozície. Dňa 12. decembra 2013 spoločne s Luciou Žitňanskou a Magdou Vášáryovou vystúpil z SDKÚ-DS[33] a zostali ako nezávislí poslanci v parlamente.

V marci 2014 sa kandidát v prezidentskej voľbe Radoslav Procházka umiestnil tretí[34] a tesne po voľbách oznámil založenie novej strany Sieť.[35] Beblavý aktívne pomáhal pri budovaní strany. Na rozdiel od seba a spoluzakladateľa Andreja Hrnčiara Radoslav Procházka na Miroslava Beblavého naliehal, aby sa mandátu poslanca nevzdal.[35] V septembri 2014 bol Miroslav Beblavý na ustanovujúcom sneme zvolený za podpredsedu Siete.[36]

Po zverejnení nahrávky kde sa predseda Siete dohaduje s Matovičom o polovičnej fakturácii reklamy v Matovičových novinách s cieľom ušetriť DPH, stál Beblavý na strane Radoslava Procházku. Spolu s Katarínou Cséfalvayovou usporiadali tlačovku na Procházkovu podporu.[37] „Rado Procházka odvtedy ľudsky aj politicky vyrástol, lebo sa musel vyrovnať s vlastnou nedokonalosťou,” povedal pre Denník N.[38]

Svoj vstup do strany Sieť však neľutoval. „Politik by však mal rámcovo presadzovať taký svet, aký chcú jeho voliči mať. Ak chce niekto zmeniť Slovensko, musí dostatočne veľkej časti spoločnosti ponúknuť pocit, že bude reprezentovať ich záujmy.”[39]

Voľby do NR SR 2016, rezignácia na post podpredsedu a vystúpenie zo strany SieťUpraviť

Vo voľbách do NR SR v marci 2016 kandidoval na 4. mieste kandidátky Siete, so ziskom 36 485 preferenčných hlasov sa prekrúžkoval na 2. miesto a získal mandát.[40] V Národnej rade sa stal členom zahraničného výboru.[41] Vyhlásil, že ak sa jeho strana spojí do koalície so SMERom, vzdá sa členstva. Založil iniciatívu Nie v mojom mene, pomocou ktorej mohli voliči vyjadriť nespokojnosť s rozhodnutím Radoslava Procházku a Andreja Hrnčiara vstúpiť do vlády so Smerom.[42] Výzvu podpísalo viac ako 16 000 členov, sympatizantov a voličov strany Sieť.[43]

Predseda Siete Radoslav Procházka neozrejmil, s kým rokoval 6. marca 2016 (deň po voľbách) na Úrade vlády. O rokovaní nebolo oboznámené ani predsedníctvo strany. Miroslav Beblavý 8. marca vyhlásil, že ak sa ukáže, že Radoslav Procházka rokoval s Robertom Ficom, rezignuje na post podpredsedu. Procházka nakoniec informoval, že sa stretol s Robertom Kaliňákom. Miroslav Beblavý sa rozhodol rezignovať, aj na úkor miesta ministerského predsedu. „Dôvodom je vážne narušenie mojej dôvery v predsedu strany Radoslava Procházku, ktoré vyplýva nielen z medializovaných informácií, ale aj z priebehu pondelkového predsedníctva strany,“ vyhlásil.[4]

17. marca 2016 oznámil, že vystupuje zo strany Sieť. Dôvodom bol nesúhlas so vstupom Siete do koalície so Smerom a porušenie sľubu voličom, pretože Sieť pred voľbami koalíciu so Smerom vylúčila. Spolu s ním vystúpili tiež poslankyne Katarína Macháčková a Simona Petrík. V parlamente táto skupina poslancov zostala pôsobiť ako nezaradená.[44] V júli 2017 bol Beblavý označený za najzvedavejšieho poslanca. Na Hodine otázok sa členov vlády zatiaľ v tomto volebnom období spýta 68 otázok, najviac zo všetkých poslancov.[45]

Pôsobenie v NR SR 2016-2020 a strana SPOLU – občianska demokraciaUpraviť

Dňa 19. apríla 2017 Beblavý oznámil, že spolu s Jozefom Mihálom založia novú politickú stranu.[46] V septembri 2017 oznámili, že sa bude volať SPOLU – občianska demokracia[47] a 17. novembra 2017 začali zbierať podpisy na jej založenie.[48] Ďalšími spoluzakladateľmi a spoluzakladateľkami strany sú poslanci NR SR Katarína Macháčková, Simona Petrík, Viera Dubačová a Oto Žarnay[49] aj osobnosti mimo vrcholnej politiky: advokát Pavel Nechala, odborník na rómske komunity a advokát Martin Vavrinčík, ekonomický a zahraničnopolitický expert Dalibor Roháč, expertka na podnikateľské prostredie Jaroslava Lukačovičová a riaditeľka žilinského CVČ Žirafa Ľudmila Chodelková. Iniciátori strany zároveň zverejnili svoju výzvu Vráťme Slovensko ľuďom.[50]

Strana SPOLU – občianska demokracia bola ministerstvom vnútra oficiálne zaregistrovaná ako politická strana 25. januára 2018.[51] Občania podporili vznik strany viac ako 18 000 podpismi pod petíciu iba za 3 týždne.[52][53] Na registráciu strany bolo potrebných aspoň 10 000 podpisov. SPOLU-OD je stredopravou demokratickou stranou a medzi jej základné hodnoty patrí proeurópske smerovanie.[54]

Na ustanovujúcom sneme strany, ktorý sa konal 14. apríla 2018 v Poprade bol Beblavý zvolený za predsedu strany.[55]

Odhalenie colných podvodov a vynútenie odchodu Františka ImreczehoUpraviť

V lete 2018 na základe správy OLAF-u vypukla veľká kauza colných podvodov súvisiacich s dovozom čínskeho textilu. Podľa vyšetrovacieho orgánu EK prišiel v rokoch 2013 a 2014 slovenský a európsky štátny rozpočet o viac ako 300 miliónov eur. Na rokovaní parlamentného výboru pre rozpočet a financie 19. septembra 2018 sa podľa Denníka N: „Imreczeho dovtedy pomerne presvedčivá obhajoba rozsypala potom, čo poslanec Miroslav Beblavý (Spolu) ukázal dva grafy z Eurostatu o dovoze textilu a obuvi z Číny... Z oboch grafov je zrejmé, ako došlo k obmedzeniu podvodov na Slovensku po roku 2014, keď sa finančná správa v spolupráci s OLAF-om rozhodla zasiahnuť. Rovnako však ukazujú aj to, že od novembra minulého roka opäť dochádza k nevysvetliteľnému významnému podceňovaniu dovezeného tovaru z Číny a jeho objem smerovaný na Slovensko priamo úmerne k tomu narástol.“[56] Na záver rokovania parlamentného výboru preto Imrecze odstúpil z funkcie.

Následne 19. októbra 2018 na stretnutí ministra financií Petra Kažimíra, novej prezidentky Finančnej správy Lenky Wittenbergerovej a Miroslava Beblavého vydal minister financií príkaz na fyzickú kontrolu všetkých čínskych dovozov v tejto oblasti, čím sa podvody zastavili.[57]

Kultúrne a zahranično-politické konfliktyUpraviť

Miroslav Beblavý sa v rámci Dúhového Pride 2018 zúčastnil diskusie na tému znižujúcej sa tolerancie voči sexuálnym menšinám. Beblavý avízoval podporu zákonu ktorým by sa zmenil súčasný stav.[58] V októbri 2019 sa vyjadril že registrované partnerstvá je potrebné prijať v prvom roku novej vlády po roku 2020, ktorej chce byť súčasťou.[59]

M patril ku kritikom kontaktov s Ruskom, predsedu parlamentu Andreja Danka ktorý v rámci podnikateľskej misie navštívil Rusko a stretol sa s predsedom ruskej dumy považuje za ruského agenta. Podľa Beblavého sa Danko snaží rozložiť slovenskú zahraničnú politiku, zbaviť sa pána Lajčáka a presadzovať ruské záujmy.[60]

Vznik koalície PS/SPOLUUpraviť

V roku 2019 išla strana SPOLU do volieb do Európskeho parlamentu v koalícii s Progresívnym Slovenskom.[61] Toto spojenie im prinieslo úspech a preto sa rozhodli pokračovať v spolupráci aj v parlamentných voľbách v roku 2020. Na základe dohody oboch strán z júla 2019 je lídrom spoločnej kandidátky Michal Truban, Miroslav Beblavý je programovým lídrom a „kandidátom na podpredsedu vlády pre koordináciu reforiem a ministra financií“.[62][63]

V parlamentných voľbách vo februári 2020 kandidoval na 2. mieste kandidátky koalície PS/SPOLU.[64] Vo voľbách získal 56 173 hlasov, po zohľadnení preferenčných hlasov sa umiestnil na 3. mieste kandidátky. Kvôli výsledkom koalície sa do parlamentu nedostal.[65] Následne 2. marca 2020 oznámil odchod z funkcie predsedu SPOLU aj odchod z politiky.[6]

V súčasnosti podľa vlastných slov píše knihu o papalášizme na Slovensku, ktorú by do konca roka malo zverejniť vydavateľsvo IKAR.[66]

Vedecká kariéraUpraviť

Od roku 2000 do 2002 externe vyučoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského[3][67], neskôr sa podieľal na založení Ústavu verejnej politiky Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského, kde pôsobil do roku 2014. Medzi rokmi 2009 a 2019 pôsobil Senior Research Fellow (prekl. vyšší výskumný pracovník) v Center for European Policy Studies v Bruseli[7], kde viedol tím pre oblasť vzdelávania a zamestnanosti.

Podľa Google Scholar medzi jeho významnejšie vedecké práce patria[68]:

  • Feasibility and added value of a European Unemployment benefits scheme. M Beblavý, K Lenaerts. Centre for European Policy Studies, Brussels. 2017
  • The Platform Economy and Industrial Relations: Applying the old framework to the new reality. Z Kilhoffer, K Lenaerts, M Beblavý. CEPS research report. 2017
  • An overview of European platforms: Scope and business models. B Fabo, M Beblavý, Z Kilhoffer, K Lenaerts. Publications Office of the European Union. 2017
  • Employers’ skill preferences across Europe: between cognitive and non-cognitive skills. L Mýtna Kureková, M Beblavý, C Haita, AE Thum. Journal of Education and Work 29 (6), 662-687. 2016
  • A European Unemployment Benefits Scheme: The rationale and the challenges ahead, M Beblavý, G Marconi, I Maselli. CEPS Special Report 119, 2015
  • Using online vacancies and web surveys to analyse the labour market: a methodological inquiry. LM Kureková, M Beblavý, A Thum-Thysen. IZA Journal of Labor Economics 4 (1), 18. 2015
  • The changing faces of Europeanisation: how did the European Union influence corruption in Slovakia before and after accession? M Beblavý, E Sičáková-Beblavá. Europe-Asia Studies 66 (4), 536-556. 2014
  • Education and social protection policies in OECD countries: Social stratification and policy intervention. M Beblavý, AE Thum, M Veselkova. Journal of European Social Policy 23 (5), 487-503. 2013
  • Workplace Innovation and Technological Change. M Beblavý, I Maselli, E Martellucci. CEPS Special Reports, 2012
  • The Euro Area and the Financial Crisis. M Beblavý, D Cobham, L Ódor. Cambridge University Press. 2011
  • Kontrahovanie služieb vo verejnom sektore. B Meričková, J Nemec, E Sičáková-Beblavá, M Beblavý. Bratislava: Transparency International Slovensko. 2010
  • Sociálna politika. M Beblavý, Prešov: Adin. 2009
  • Monetary Policy in Central Europe. M Beblavý. Routledge. 2007
  • Manuál pre tvorbu verejnej politiky. M Beblavý a kol. Prešov: Robert Vico. 2002
  • Understanding the waves of agencification and the governance problems they have raised in Central and Eastern European Countries. M Beblavy. OECD Journal on Budgeting. 2001
  • Hospodárska politika na Slovensku 1990-1999. A Marcinčin, M Beblavý. Centrum pre spoločenskú a mediálnu analýzu. 2000

ReferencieUpraviť

  1. Miroslav Beblavý [online]. www.osobnosti.sk, [cit. 2013-12-13]. Dostupné online.
  2. a b Najlepším krokom Radičovej vlády proti korupcii bolo otvorenie súdnictva a zverejňovanie zmlúv [online]. Bratislava : Transparency International Slovensko, [cit. 2012-02-24]. Dostupné online.
  3. a b c d e f g BEBLAVÝ, Miroslav. Kto som [online]. Bratislava : Miroslav Beblavý, [cit. 2012-02-24]. Dostupné online.
  4. a b MIKUŠOVIČ, Dušan. Procházka sa stretol s Kaliňákom, Beblavý rezignoval na funkciu podpredsedu Siete (video) [online]. N Press, 2016-03-09, [cit. 2016-03-20]. Dostupné online.
  5. Eurovoľby vyhrala koalícia PS/Spolu, pred Smerom a ĽSNS [online]. Pravda.sk, 2019-05-26, [cit. 2020-07-30]. Dostupné online.
  6. a b AKTUALITY.SK. Truban končí vo funkcii predsedu PS, Beblavý odchádza z politiky [online]. Aktuality.sk, [cit. 2020-07-30]. Dostupné online.
  7. a b Miroslav Beblavy [online]. Brusel : Center for European Policy Studies, rev. 2011-05-10, [cit. 2012-02-24]. Dostupné online. (angličtina)
  8. Miroslav Beblavý - Google Scholar [online]. scholar.google.com, [cit. 2020-09-28]. Dostupné online.
  9. Kto som [online]. Fife : University of St. Andrews, [cit. 2012-02-24]. Dostupné online.
  10. INEKO: Audit súladu činností a financovania ústredných orgánov štátnej správy a organizácií v ich pôsobnosti [online]. www.ineko.sk, [cit. 2020-10-01]. Dostupné online.
  11. https://dennikn.sk/400463/beblavy-opat-stranickym-disidentom-prochazkom-vydrzal-dva-roky/
  12. Výrok [online]. Demagog.sk, [cit. 2019-10-23]. Dostupné online.
  13. a b Voľby do NR SR 2010: Výsledky prednostného hlasovania (archív) [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2010-06-13. Dostupné online.
  14. Miroslav Beblavý [online]. Bratislava : Národná rada Slovenskej republiky, [cit. 2012-02-24]. Dostupné online.
  15. Beblavý: Záverečné práce budú na internete (video) [online]. slovensko.hnonline.sk, [cit. 2019-10-31]. Dostupné online.
  16. A.S, Petit Press. Štát bude zverejňovať informácie o eurofondoch, prijal pripomienku verejnosti [online]. ekonomika.sme.sk, [cit. 2019-10-31]. Dostupné online.
  17. Aktuálne ponuky práce | Práca v školstve | EduJobs.sk [online]. www.edujobs.sk, [cit. 2020-09-24]. Dostupné online.
  18. a b mar. Beblavého brat robil biznis s Bubeníkovou z Gorily. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2019-10-21. Dostupné online [cit. 2019-10-23]. ISSN 1336-197X.
  19. Gorila je dôležitá pre Fica, nie pre Dzurindu, tvrdí Beblavý [online]. Webnoviny.sk, 2012-01-20, [cit. 2020-09-24]. Dostupné online.
  20. AKTUALITY.SK. Poslanci Dzurindovi: Je už čas na zmenu predsedu! [online]. Aktuality.sk, [cit. 2020-09-24]. Dostupné online.
  21. A.S, Petit Press. Žitňanská, Beblavý a Vášáryová vážne zvažujú odchod z SDKÚ [online]. domov.sme.sk, [cit. 2020-09-24]. Dostupné online.
  22. Reakcia na obvinenia R. Fica a P. Pellegriniho v kauze Gorila [online]. tv.nrsr.sk, [cit. 2019-10-23]. Dostupné online.
  23. Voľby do NR SR 2012: Výsledky prednostného hlasovania (archív) [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2012-03-11. Dostupné online.
  24. Dôsledky hypotekárnej bitky [online]. komentare.hnonline.sk, [cit. 2019-10-22]. Dostupné online.
  25. A.S, Petit Press. Biznis firiem spájaných s tetou Ankou pokračuje, upozorňuje Beblavý [online]. domov.sme.sk, [cit. 2019-10-22]. Dostupné online.
  26. FOLENTOVÁ, Veronika. Beblavý chce, aby poslanci preverili, či je šéf Všeobecnej v konflikte záujmov [online]. Denník E, 2015-09-18, [cit. 2019-10-22]. Dostupné online.
  27. A.S, Petit Press. Ministerkin miliónový masér [online]. blog.sme.sk, [cit. 2019-10-22]. Dostupné online.
  28. Košecký si platil pokuty zo štátnych peňazí, tvrdí Beblavý [online]. Webnoviny.sk, 2014-10-29, [cit. 2019-10-22]. Dostupné online.
  29. A.S, Petit Press. Medveď ako šéf bratislavskej burzy cenných papierov skončil [online]. ekonomika.sme.sk, [cit. 2019-10-22]. Dostupné online.
  30. A.S, Petit Press. Imrecze podľa Beblavého nemôže byť ministrom, nesie zodpovednosť za podvody [online]. ekonomika.sme.sk, [cit. 2019-10-22]. Dostupné online.
  31. Na čo sa Beblavý zameriava? [online]. focus.hnonline.sk, [cit. 2019-10-31]. Dostupné online.
  32. TÓDOVÁ, Monika. Beblavý: SDKÚ by mali viesť Frešo a Žitňanská [online]. Bratislava : SME, 12.3.2012, [cit. 2012-03-13]. Dostupné online.
  33. SDKÚ má sotva klub, odišli Žitňanská, Beblavý a Vášáryová [online]. Petit Press, 13.12.2013, [cit. 2013-12-13]. Dostupné online.
  34. Súhrnné výsledky hlasovania za SR [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2014-03-15, rev. 2014-03-16, [cit. 2014-03-16]. Dostupné online.
  35. a b Procházka sa vzdá mandátu, bude budovať politickú stranu [online]. TA3, 2014-03-27, rev. 2014-03-27, [cit. 2014-04-03]. Dostupné online.
  36. Predsedom Siete je Procházka, prvým podpredsedom Hrnčiar [online]. Perex, 2014-09-01, [cit. 2015-09-29]. Dostupné online.
  37. https://glob.zoznam.sk/beblavy-sa-uz-opakuje-opat-obhajuje-tazko-obhajitelne/
  38. MIKUŠOVIČ, Dušan. Beblavý: S Matovičom sa vládnuť nedá, pre zmenu v krajine je rovnaký problém ako Fico [online]. Denník N, 2015-09-06, [cit. 2019-10-22]. Dostupné online.
  39. https://dennikn.sk/232126/beblavy-matovic-zmenu-krajine-rovnaky-problem-robert-fico/?
  40. ZMENENÉ PORADIE KANDIDÁTOV PO ZOHĽADNENÍ PREDNOSTNÉHO HLASOVANIA [online]. Štatistický úrad SR, rev. 2016-03-10, [cit. 2016-03-20]. Dostupné online.
  41. Zoznam poslancov podľa parlamentných výborov: Stránka NR SR [online] Dostupné online
  42. Beblavý sa zmenil. Pred voľbami pripúšťal vládu so Smerom [online]. News and Media Holding, 2016-03-15, [cit. 2016-12-14]. Dostupné online.
  43. TERAZ.SK. Výzvu Nie v mojom mene podpísalo viac ako 16.000 ľudí [online]. TERAZ.sk, 1970-01-01, [cit. 2019-10-22]. Dostupné online.
  44. Poslanci Beblavý, Macháčková a Petrik vystúpili zo strany Sieť [online]. Perex, 2016-03-17, [cit. 2016-12-14]. Dostupné online.
  45. Najzvedavejším poslancom v tomto volebnom období je zatiaľ M. Beblavý [online]. TASR, 2017-07-12, [cit. 2017-07-13]. Dostupné online.
  46. KERN, Miro. Beblavý a Mihál zakladajú stranu: Odmietame Smer a budeme liberálni, konzervatívni aj sociálni [online]. N Press, 2017-04-19, [cit. 2017-04-20]. Dostupné online.
  47. Beblavého strana bude Spolu – Občianska demokracia [online]. www.postoj.sk, [cit. 2018-03-17]. Dostupné online.
  48. TASR, TASR. Beblavého vznikajúca strana má štyri priority, začala zbierať podpisy. [noviny] (Economia). Dostupné online [cit. 2018-03-17].
  49. KERN, Miro. Nicholsonová a Poliačik zostávajú v SaS, strane Beblavého s Mihálom držia palce [online]. N Press, 2017-04-19, [cit. 2017-04-20]. Dostupné online.
  50. N, Denník. Výzva ľudí okolo Beblavého a Mihála: Vráťme Slovensko ľuďom. Denník N. Dostupné online [cit. 2018-03-17].
  51. Register politických strán a politických hnutí : Progresívne Slovensko [online]. Bratislava : Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2018-03-15]. Dostupné online.
  52. PITÁK, Anton. Ako SPOLU vyzbieralo 18 tisíc podpisov za tri týždne [online]. Denník N, 2018-01-17, [cit. 2019-10-22]. Dostupné online.
  53. A.S, Petit Press. Beblavý odovzdal podpisy, jeho strana požiadala o registráciu [online]. domov.sme.sk, [cit. 2019-10-22]. Dostupné online.
  54. AZET.SK. Ministerstvo vnútra zaregistrovalo Beblavého stranu SPOLU. aktuality.sk. Dostupné online [cit. 2018-03-17].
  55. MRVOVÁ, Iva. Do politiky vstupuje známy ekológ z iniciatívy My sme les. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-04-14. Dostupné online [cit. 2018-04-15].
  56. N, Denník. Newsfilter: Imrecze to asi naozaj vzdal až priamo na výbore [online]. Denník N, 2018-09-19, [cit. 2020-10-05]. Dostupné online.
  57. N, Denník. Newsfilter: Želajme si, aby Danko to trápenie ukončil sám [online]. Denník N, 2018-10-19, [cit. 2020-10-05]. Dostupné online.
  58. Poslanci v rámci Dúhového pochodu diskutovali o LGBT, rastie potreba legislatívnych zmien. WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA), 2018-07-14. Dostupné online [cit. 2019-08-15].
  59. https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/530435-krkolomna-sedemkoalicia-este-ani-nevznikla-a-uz-sa-rozhadala/
  60. Beblavý sa ostro pustil do Danka: Je to ruský agent a chce sa zbaviť Lajčáka. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2018-11-28. Dostupné online [cit. 2019-08-16]. ISSN 1336-1996.
  61. Progresívne Slovensko a SPOLU – občianska demokracia vytvoria proeurópsku koalíciu (SVK/ENG/FR/DE) [online]. SPOLU — občianska demokracia, 2019-02-06, [cit. 2019-10-22]. Dostupné online.
  62. Volebným lídrom koalície PS/SPOLU Truban, Beblavý bude programovým lídrom [online]. SPOLU — občianska demokracia, 2019-07-12, [cit. 2019-10-22]. Dostupné online.
  63. KERN, Miro. Kandidátku PS/Spolu povedie Truban a má byť aj spoločným kandidátom na premiéra. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2019-07-12. Dostupné online [cit. 2019-07-15]. ISSN 1339-844X.
  64. Zoznam registrovaných kandidátov [online]. Bratislava : Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2020-02-08]. Dostupné online.
  65. Definitívne výsledky hlasovania [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2020-03-01, [cit. 2020-03-06]. Dostupné online.
  66. Priatelia, je to oficiálne. [online]. [Cit. 2020-07-30]. Dostupné online.
  67. Ing. Miroslav Beblavý, PhD. [online]. Bratislava : Univerzita Komenského, rev. 2011-05-10, [cit. 2012-02-24]. Dostupné online.
  68. Google Scholar [online]. scholar.google.com, [cit. 2020-07-30]. Dostupné online.

Externé odkazyUpraviť