Otvoriť hlavné menu
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu nálevníky (infuzóriá, infuzória, infuzórie; Infusoria) pozri nálevníky (rozlišovacia stránka).

Nálevníky [1][2][3][4] (iné názvy: riasničkovce [2], riasničkavce[3], brvavce[5][3], infuzóriá[6], infuzória[7], infuzórie[8], ciliáty[9]; lat. Ciliophora, Ciliata, Infusoria) je taxón (zvyčajne kmeň) prvokov. Známych je asi 8000 druhov. Žijú väčšinou v sladkých vodách, menej často v morských. Ešte zriedkavejšie sú parazity alebo symbionty.

Nálevníky
Tetrahymena thermophila.png
Tetrahymena thermophila
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Ciliophora
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

StavbaUpraviť

Na povrchu ich tela je pružná blana pelikula (kortex) s dosť zložitým systémom podpovrchových mikrotubulov. Telo je pokryté radom bŕv (cílií), ktoré sú u odvodených skupín špecializované (ciliálne deriváty). Brvy slúžia na pohyb, ale i priháňanie potravy k bunkovým ústočkám – cytostómu. Cytostóm je u primitívnejších druhov umiestnený na konci tela (apikálne) a má len obyčajnú ciliatúru. U odvodenejších je na chrbtovej strane (tzv. ventrálny) s rôzne špecializovanou ciliatúrou. Zvyšky potravy odstraňujú cez cytopyge – bunkový „anus“, ktorý je viditeľný len v čase defekácie.

Cytoplazma je rozlíšená na vonkajšiu ektoplazmu a vnútornú endoplazmu. V ektoplazme sa nachádzajú vymrštiteľné útvary zvané trichocysty. V pokoji majú fľaškovitý tvar, sú uložené tesne pod povrchom a v nebezpečenstve sa rýchlo vystrú. Slúžia na obranu a obsahujú toxickú alebo aspoň odpudivú substanciu. Za nepriaznivých podmienok (vyschnutie a pod.) sa trichocysty podieľajú na tvorbe cysty.

Nálevníky majú 2 diferencované jadrá – väčšie jadro vegetatívne (makronukleus) a menšie generatívne (mikronukleus), ktoré je najdôležitejšie pri rozmnožovaní.

TriedenieUpraviť

V minulosti sa nálevníky rozdeľovali podľa utvárania ciliatúry a polohy cytostómu. Moderné systémy sú postavené i na znakoch mikroštrukturálneho charakteru, zaradenie a systematický status niektorých skupín je preto pozmenený. Prvoky predstavujú podľa všetkého monofyletickú skupinu, čiže skupinu s jedným spoločným predkom. Je možné, že sa z nich vyvinuli všetky ostatné skupiny eukaryotických organizmov. Hľadanie súvislostí a dôkazov skutočnej príbuznosti prvokov k mnohobunkovým organizmom je však veľmi ťažké.

VývojUpraviť

Predpokladá sa, že prvoky vznikli z organizmov podobných baktériám; samotný proces trval milióny rokov. O prvokoch sa dá hovoriť od tej doby, čo sa chromatínová hmota (u prokaryontov rozptýlená v cytoplazme) spojila do jedného útvaru – jadra. Prvoky boli zrejme dlhú dobu iba autotrofné, neskôr vznikajú saprobionty, parazity a predátory. Za východiskový typ pre fylogenézu samotných prvokov sa dnes považuje monadoidný bičíkatý organizmus na úrovni Chrysomonadina. Stratou bičíkov a stenčením pelikuly sa vysvetľuje vznik meňaviek; pričom všetky ostatné skupiny prvokov sa dajú odvodiť buď z bičíkatého (monadoidného) alebo z meňavkovitého (améboidného) morfologického typu.

Systém (bežný cca. v 70. a 80. rokov 20. storočia)Upraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nálevníky
  •   Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Nálevníky

ZdrojeUpraviť

  1. TIRJAKOVÁ, Eva; VĎAČNÝ, Peter; KOCIAN, Ľudovít. Systém eukaryotických jednobunkovcov a živočíchov [online]. Bratislava : Katedra zoológie, Prírodovedecká fakulta UK, 2015 [1]
  2. a b ORSZÁGHOVÁ, Zlatica; SCHLARMANNOVÁ, Janka, a kol. Slovník zoologických termínov a taxónov. 1. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2010. 343 s. Dostupné online. ISBN 978-80-223-2903-3. S. 126.
  3. a b c Z našej prírody. 1980. S. 20
  4. V. Franc 2005
  5. Veľká kniha živočíchov. Bratislava: Príroda, 1997, S. 21
  6. infuzórium. In: Veľký slovník cudzích slov 2000, S. 545
  7. infuzória. In: Encyclopaedia Beliana 7, S. 85
  8. infuzórie. In: Malá slovenská encyklopédia 1993, S. 292
  9. ŠVPS SR. Slovenský veterinársky časopis 2/2011 [online]. svps.sk, [cit. 2019-08-20]. Dostupné online.