Ostratice
Ostratice sú obec na Slovensku v okrese Partizánske.
| Ostratice | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trenčiansky kraj |
| Okres | Partizánske |
| Región | Pobebravie |
| Nadmorská výška | 182 m n. m. |
| Súradnice | 48°38′39″S 18°16′51″V / 48,6441°S 18,2808°V |
| Rozloha | 11,31 km² (1 131 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 790 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 69,85 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1193 |
| Starosta | Stanislav Margolien[3] (nezávislý) |
| PSČ | 956 34 |
| ŠÚJ | 505307 |
| EČV (do r. 2022) | PE |
| Tel. predvoľba | +421-38 |
| Adresa obecného úradu |
č.200 |
| E-mailová adresa | ostratice@zoznam.sk |
| Telefón | 038/768 8121 |
| Fax | 038/768 8121 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Ostratice | |
| Webová stránka: obecostratice.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Prírodné pomery upraviť
Obec leží uprostred Nitrianskej sprašovej pahorkatiny na ľavostrannej nive Bebravy. Spolu s touto riekou preteká obcou aj potok Hydina.
Dejiny upraviť
Obec vznikla zlúčením obce Malé a Veľké Ostratice v roku 1960. K obci sú pričlenené obce Trebašovce, Orlovec, Čaltice, Starý mlyn a Drnda. Obce patrili rodinám Ostratických, Poganovcov, Mačkovcov, Geczaovcov, Žambokrethkovcov.
Kultúrne zaujímavosti upraviť
V časti malé Ostratice sú zachované 2 kaštiele s priľahlým parkom, jeden renesančný z 2. polovice 16. storočia a druhý barokový z 18. storočia. Oba boli prestavané v empírovom štýle a zjednotené. Kaštieľ v obci Ostratice v okrese Partizánske na Slovensku bol doteraz evidovaný ako renesančný s barokovými úpravami. Hĺbkové stavebno-historické výskumy (1979 a 2006) a najnovšie archívne poznatky dokumentujú v jadre objektu stredoveký hrádok, ktorého vznik je možné určiť do 14. storočia. Pred rokom 1445 bol prestavaný na fortalícium bratríkmi v zmysle husitských pevností, ako to dokumentujú aj rady odkrytých strieľní a archívne pramene. Kúria s vežou slúžila až do 18. storočia ako opevnené sídlo proti tureckým nájazdom. Empírová úprava fasád úplne zmenila jeho pevnostný výraz. V roku 2007 prebehla kompletná rekonštrukcia kaštieľa, druhý kaštieľ obnovený nebol.
V obci je rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla z roku 1839.
Z kultúrneho života je známy hlavne každoročný Festival dychových hudieb (ktorý organizuje Regionálne kultúrne centrum v Prievidzi), kde okrem domácej Ostratičanky sa hostia nielen regionálne, ale aj zahraničné skupiny.
Priemysel upraviť
Od roku 1991 sa v obci začalo rozvíjať ovocinárstvo so zameraním na jablone. Plochou ovocných sadov patrí obec na prvé miesta na Slovensku.
Osobnosti upraviť
Významní rodáci upraviť
- Albert Masár (* 1915 – † 1987) – historik
- Anton Vácval (* 1908 – † 2000) – rímskokatolícky kňaz, salezián, publicista, náboženský spisovateľ, historik[4]
- Jozef Hrdý (* 1923) – rímskokatolícky kňaz, salezián, misionár (v Chile a v Bolívii), držiteľ Pamätnej medaily Ústavu Pamäti národa, rodák z Veľkých Ostratic[5]
- Miriam Jarošová, rod. Vajdáková ( * 1969) – meteorologička
Pôsobili tu upraviť
V obci pôsobil v rokoch 1872 – 1917 publicista, historik a národný buditeľ Jozef Kompánek.
Referencie upraviť
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ KUBANOVIČ, Zlatko. Kňaz, literát a propagátor miništrantského hnutia. Don Bosco dnes, 2014, roč. 45, čís. 3, s. 26 – 27. Dostupné online.
- ↑ Jozef Hrdý (1923) [online]. . Dostupné online.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ostratice
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |