Portál:Hviezda/Hviezdy mesiaca


2018 - 2019 - 2020

upraviť

1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12

01/ upraviť

 

Trapéz Orióna (prípadne Trapezium alebo Lichobežník alebo ϑ Orionis/Teta Orionis/ϑ Ori) je viacnásobná hviezda v súhvezdí Orión často považovaná aj za hviezdokopu.

Voľným okom je viditeľná ako jediná hviezda, v malom ďalekohľade vyzerá ako štvorhviezda v tvare lichobežníka (podľa toho je pomenovaná), ktorého strany sú približne rovnako dlhé. V skutočnosti ide o systém s minimálne 10-timi hviezdami. Trapéz leží vo Veľkej hmlovine v Orióne (M42) a hlavne jeho ultrafialové žiarenie budí k žiareniu celú hmlovinu.

Vlastnosti hviezd

Vzdialenosti medzi štyrmi hlavnými zložkami systému sú približne rovnaké. Táto štvorica je veľmi nestála a časom sa pravdepodobne premení na dve dvojice vzdialenejších hviezd, aké napríklad tvoria štvorhviezdu Epsilon Lyrae. Všetky jej zložky sú veľmi hmotné, veľmi jasné a veľmi mladé.

02/ upraviť

 

VY Canis Majoris (VY CMa) je červený hyperobor v súhvezdí Veľký pes. Patrí medzi hviezdy s najväčším známym polomerom a tiež je jednou z najsvietivejších hviezd svojho typu. V priemere má približne 1 975 000 000 km (1420±120x priemer Slnka, 6,6 astronomických jednotiek) a od Zeme je vzdialená zhruba 1,2 kpc (3 900 ly). VY CMa je samostatná hviezda zaradená medzi polopravidelné premenné hviezdy. Jej priemerná hustota je 5 - 10 mg/m³. Ak by sme ju umiestnili do stredu slnečnej sústavy, tak jej povrch by sa nachádzal až za obežnou dráhou Jupitera.

Charakteristika VY Canis Majoris

Prvý záznam o pozorovaní VY Canis Majoris je v katalógu Jérôme Lalandea zo 7. marca 1801. VY CMa je tu zaradená medzi hviezdy 7. magnitúdy. Neskoršie pozorovania počas 19. storočia potvrdzujú postupné znižovanie svietivosti od roku 1850.

Od roku 1947 je známe, že VY CMa je purpurová hviezda. Počas 19. storočia pozorovatelia zistili prinajmenšom šesť diskrétnych komponentov VY CMa, čo naznačuje možnosť, že to je viacnásobná hviezda.

03/ upraviť

 

Polárka (α UMi) je najjasnejšia hviezda súhvezdia Malá medvedica (lat. Ursa Minor) a 48. najjasnejšia hviezda nočnej oblohy. Je známa tým, že sa nachádza veľmi blízko k severnému svetovému pólu, čo ju robí súčasnou severnou polárnou hviezdou, ukazovateľkou severu. Slovo “polaris” pochádza z latinského Stella Polaris, čo je bežné meno „Polárna hviezda“. Iné názvy sú tiež „Severka“ alebo „Polaris Borealis“.

Názvy a označenia

Polárka má viacero názvov. U nás je najzaužívanejší Polárka alebo Severka. V arabčine sa nazýva Alrucaba, v latinčine zas Cynosura. Z latinčiny je odvodený aj názov Polaris. Grécke meno Cynosura (Κυνόσουρα) znamená „chvost psa“. Jej oficiálny názov je Alfa Ursae Minoris (α UMi). Flamsteedovo označenie je 1 Ursae Minoris a jej číslo v katalógu SAO je SAO 308. V katalógu HD má označenie HD 8890. Je to päťnásobná hviezda, ktorej každý člen má vlastné označenie písmenom abecedy okrem najbližšieho člena k hlavnej hviezde, s ktorým tvorí spektroskopickú dvojhviezdu. Hlavná hviezda je Polárka A, jej sprievodcovia sú označení ako Polárka B, Polárka C a Polárka D.

04/ upraviť

 
Umelecká predstava hypotetickej planéty pri Alfa Centauri B

Alfa Centauri (α Cen / α Centauri) alebo Rigil Centaurus, Rigil Kent, alebo Toliman je najjasnejšia trojhviezda v južnom súhvezdí Kentaur, a obsahuje štvrtú najjasnejšiu hviezdu na oblohe, s celkovou jasnosťou −0,01. Na južnej oblohe je známa ako ukazovateľ na Južný kríž, na severnej oblohe však nie je viditeľná. Je to najbližšia hviezdna sústava zložená z hviezd Alfa Centauri A, Alfa Centauri B a Proxima Centauri.

Je to jedna z najznámejších hviezd na oblohe nielen pre svoju výnimočnú jasnosť, ktorá má celkovú hodnotu -0,27 mag., vďaka ktorej to je tretia najjasnejšia hviezda na oblohe, ale najmä preto, že je to Slnku najbližší hviezdny systém. Jeho vzdialenosť od Slnka je len 4,28 svetelného roka, čo je v prepočte 270 700-krát väčšia vzdialenosť než Zem od Slnka. Alfa Centauri je trojhviezda; najjasnejšia hviezda sústavy, Alfa Centauri A, má spektrálny typ G2 V a jasnosť presne 0,0 mag. Je veľmi podobná Slnku – jej spektrálny typ je rovnaký, iba svietivosť o niečo väčšia ako slnečná. Vyskytuje sa na nej aj tzv. päťminútová oscilácia podobne ako na Slnku. V jej tesnej blízkosti sa nachádza menej jasná hviezda, Alfa Centauri B, ktorá má spektrálny typ K1 V a jasnosť 1,3 mag. Jej vzdialenosť od Alfa Centauri A je 23-krát väčšia, ako vzájomná vzdialenosť Zeme a Slnka, čo sa rovná približnej vzdialenosti medzi Uránom a Slnkom. Obidve hviezdy obehnú spoločné ťažisko za 80,1 roka.

05/ upraviť

 
Barnardova hviezda

Barnardova hviezda je hviezda v súhvezdí Hadonos, ktorá má zo všetkých hviezd najrýchlejší vlastný pohyb po oblohe (10,34" za rok). Tento objekt je od Zeme vzdialený necelých šesť svetelných rokov, čím je v poradí štvrtou najbližšou hviezdou k Slnku, po troch hviezdach sústavy Alfa Centauri. Hoci leží tak blízko, je iba hviezdou deviatej magnitúdy, a preto je na jej pozorovanie potrebný ďalekohľad.

Ide o málo hmotného červeného trpaslíka spektrálnej triedy M4. V infračervenej oblasti spektra žiari oveľa viac než vo viditeľnom svetle. Je to veľmi stará hviezda. Boli na nej pozorované erupcie. Zaraďuje sa medzi eruptívne premenné hviezdy typu UV Ceti. Rýchlosť jej pohybu zmeral v roku 1916 astronóm Edward Emerson Barnard, na ktorého počesť hviezda dostala svoj názov. Do tej doby bola za hviezdu s najrýchlejším známym pohybom po oblohe považovaná Kapteynova hviezda.

06/ upraviť

 

Pištoľová hviezda (Revolverová hviezda), bola považovaná za najjasnejšiu hviezdu v Galaxii, pričom je približne 1,7 miliónovkrát jasnejšia ako Slnko a približne 100-krát hmotnejšia. Hviezda uvoľní za 20 sekúnd toľko energie, ako Slnko za celý rok. Je vzdialená približne 30 000 svetelných rokov od Slnka.

Táto veľmi masívna a žiarivá hviezda je typickým príkladom toho, ako vzdialenosť hviezd a hustota medzihviezdneho prostredia veľmi skresľuje ich jasnosť. Jej svietivosť je asi tretinová v porovnaní s Eta Carinae, ale aj tak patrí medzi najžiarivejšie hviezdy v Galaxii. Je taká jasná, že keby nebolo prachových mračien v rovine Galaxie, videli by sme ju voľným okom ako hviezdu 4. magnitúdy. Pritom je od nás taká vzdialená, že bežné hviezdy by sme voľným okom v takej vzdialenosti už nerozoznávali. Nachádza sa len o niečo menej ako 100 svetelných rokov od jadra Galaxie.

07/ upraviť

 
Slnko v extrémnej ultrafialovej oblasti spektra na zábere zo sondy Solar Dynamics Observatory

Slnko je centrálna hviezda slnečnej sústavy a jediná hviezda tejto planetárnej sústavy. Je to naša najbližšia hviezda a zároveň najjasnejšia hviezda na oblohe. Gravitačné pôsobenie Slnka udržiava na obežných dráhach okolo Slnka všetky objekty slnečnej sústavy vrátane planéty Zem. Jeho energia je nevyhnutná pre život na Zemi. Astronomický symbol pre Slnko je kruh s bodom vnútri (v Unicode  ).

Slnko je tvorené plazmou, v ktorej sú zastúpené jadrá všetkých chemických prvkov známych aj na Zemi, no s výraznou prevahou vodíka a hélia. Hmotnosť Slnka (2×1030 kg) predstavuje 99,87 % hmotnosti celej slnečnej sústavy. Slnko má približne 109-krát väčší priemer ako planéta Zem. Teplota na jeho povrchu dosahuje približne 5 500°C a ostatné časti telesa a atmosféry Slnka sú ešte teplejšie. Slnko patrí medzi hviezdy hlavnej postupnosti, čo znamená, že v jeho jadre prebieha premena vodíka na hélium a že vďaka tomu zostáva dlhodobo stabilné. Jeho spektrálny typ je G2, čiže ide o žltú hviezdu.

08/ upraviť

 
Umelecká predstava hviezdy a planetárneho systému

Trappist-1, tiež známa pod označením 2MASS J23062928-0502285, je mimoriadne chladný červený trpaslík, hviezda spektrálneho typu M8V. Nachádza sa v súhvezdí Vodnára v pomerne blízkom susedstve Slnka, od ktorého je hviezda vzdialená 12 parsekov (približne 39 svetelných rokov).

Hviezdu počas putovania vesmírom sprevádza sedemčlenný planetárny systém. Všetkých sedem exoplanét označovaných alfabetickými symbolmi Trappist-1b, c, d, e, f, g, h je považovaných za planéty terestrického typu s veľkosťou porovnateľnou so Zemou. Celkove tri z nich (e, f, g) obiehajú materskú hviezdu v obývateľnej zóne, čo je najväčší počet objavených planét k roku 2017 okolo jedinej hviezdy. Podľa záverov NASA by sa pri vhodných atmosférických podmienkach mohla na všetkých siedmich exoplanétach sústavy Trappist-1 nachádzať voda v kvapalnom skupenstve.

09/ upraviť

 

Mira (ο Cet/ο Ceti/Omikron Ceti) je dvojhviezda v súhvezdí Veľryba pozostávajúca z červeného obra Mira A a bieleho trpaslíka, Mira B alebo VZ Ceti.

Mira A je premenná hviezda a bola prvou objavenou premennou hviezdou, ktorá nebola supernovou. Na rozdiel od bizarnej Eta Carinae, Mira je najjasnejšou periodickou premennou hviezdou na oblohe, ktorá nie je počas svojho cyklu čiastočne viditeľná.

Jej malý hviezdny sprievodca bol objavený pomocou Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu (HST) v roku 1995, keď sa nachádzal 70 AU od hlavnej zložky dvojhviezdy. Objav bol oznámený v roku 1997. Ultrafialové obrázky z HST a neskôr röntgenové obrázky z Chandry ukázali špirálu plynu opúšťajúcu Miru A smerom k Mire B. Sprievodca obehne Miru raz za 400 rokov.

Mira sa stala prototypom miríd, premenných hviezd s dlhou periódou. Zatiaľ poznáme asi 6000 hviezd tohto typu. Všetko sú to červené obry, ktorých povrchy pulzujú a zvyšujú alebo znižujú tak svoju jasnosť počas periód dlhých od asi 80 do viac ako 1000 dní. Najčastejšie sú ich periódy dlhé od 200 do 400 dní.

10/ upraviť

 

Algol (β Per / Beta Persei) je jasná hviezda v súhvezdí Perzeus. Patrí medzi najznámejšie zákrytové premenné hviezdy, je to vôbec prvá objavená takáto hviezda, a súčasne jedna z prvých objavených premenných hviezd. Jeho zdanlivá hviezdna veľkosť sa pravidelne mení od 2,3 do 3,5 magnitúd v perióde 2 dni, 20 hodín a 49 minút. Algol tvorí trojitú spektroskopickú sústavu s periódami 2,867 d a 1,783 r. Na oblohe vo vzdialenosti 82" od seba má sprievodcu, hviezdu zdanlivej jasnosti 10,5m. Sústava je vzdialená od Zeme približne 93 ly.

Algol je najznámejšou hviezdou súhvezdia Perzeus. Jeho názov pochádza z arabského Rás al Ghúl, „hlava démona“. Ďalšie názvy sú El Ghoul, Gorgona, alebo Gorgonea Prima. V starých hviezdnych mapách býva zobrazená ako hlava Medúzy v Perzeovej ruke. Je to možno najznámejšia zákrytová premenná hviezda vôbec.

11/ upraviť

 

Betelgeuze (arab. 'ibl al-džawzā' – obrova pazucha, Betelgeuse, Betelgeux alebo Beteigeux alebo Alfa Orionis (α Ori / α Orionis ) je druhá najjasnejšia hviezda v súhvezdí Orión a ôsma najjasnejšia hviezda na nočnej oblohe. Jej jasnosť dosahuje približne prvú magnitúdu, ale s časom sa mení, pretože Betelgeuze je polopravidelná premenná hviezda. Z tohto dôvodu jej jasnosť kolíše v rozmedzí 0,0 mag. do 1,3 mag.

Hoci je označená gréckym písmenom „alfa“, ktoré sa väčšinou dáva najjasnejšej hviezde súhvezdia, nie je jasnejšia ako Rigel (Beta Orionis). Podľa jedného zdroja sa v maxime svojej jasnosti niekedy stáva jasnejšou než Rigel, no podľa iných zdrojov sa nikdy nestáva jasnejšou než Rigel a premennosť spôsobila len zlý odhad jej jasnosti.

Pri vzdialenosti od Slnka 500 až 652 ly je Betelgeuze naším najbližším nadobrom. Je to stará hviezda a väčšina hviezd obrazca Orióna je oveľa mladších ako ona. Betelgeuze má z nich tiež najväčší vlastný pohyb.

12/ upraviť

 

Sírius (α CMa/α Canis Majoris/Canis Majoris) je najjasnejšia hviezda nočnej hviezdnej oblohy. Jeho zdanlivá hviezdna veľkosť je −1,46. Nachádza sa v súhvezdí Veľký pes. Názov hviezdy pochádza z latinského slova sīrius a gréckeho σείριος (seirios, „žiarivý“). Často sa označuje aj ako „psia hviezda“.

Sírius je možné pozorovať takmer z každej obývanej oblasti zemského povrchu okrem oblastí so severnou šírkou nad 75°. Na severnej pologuli je známy ako vrchol zimného trojuholníka. Je to hviezda hlavnej postupnosti spektrálneho typu A1V a má hmotnosť približne dvakrát väčšiu ako Slnko.

So vzdialenosťou 2,63 pc alebo 8,58 svetelných rokov, je pre nás Sírius jedna z najbližších hviezd. Najlepší čas na jeho pozorovanie je okolo 1. januára, kedy na oblohe kulminuje o polnoci. Táto hviezda je taktiež známa pod latinským názvom Canicula („malý pes“) a v arabčine ako الشعرى (aš-ši’rā), z čoho je odvodený jej ďalší názov – Aschere.

Sírius je tiež známy ako najjasnejšia dvojhviezda oblohy. Hlavnú zložku označovanú ako Sírius A sprevádza biely trpaslík Sírius B, ktorý bol prvou objavenou hviezdou tohto typu.