O programovacom jazyku pozri ALGOL.
Algol A/B/C

pozícia hviezdy Algol v Perzeovi
Pozorovacie dáta
Epocha J2000
Súhvezdie Perzeus
Rektascenzia 03h 08m 10,1315s
Deklinácia 40° 57′ 20,332″Súradnice: Hviezdna mapa 03h 08m 10s; 40° 57′ 20″
Zdanlivá magnitúda (V) 2,12
Spektrálne charakteristiky
Spektrálny typ B8V/K02IV/A5V
U-B farebný index -0,37
B-V farebný index -0,05
R-I farebný index -
Typ premennosti Algol
Astrometria
Radiálna rýchlosť (Rv)3,7 km/s
Vlastný pohyb (μ) RA: 2,39 mas/r
Dek.: -1,44 mas/r
Paralaxa (π)35.14 ± 0.90 mas
Vzdialenosť93 ± 2 ly
(28.5 ± 0.7 pc)
Absolútna magnitúda (MV)-0,15
Fyzikálne charakteristiky
Hmotnosť 3,59/0,79/1,67 M
Polomer 2,3/3,0/0,9 R
Svietivosť 98/3,4/4,1 L
Teplota - K
Metalicita ?
Rotácia 65 km/s
Vek < 3 × 108 rokov
Iné označenia
Gorgona, Gorgonea Prima, Demon Star, El Ghoul, Beta Persei, 26 Per, GJ 9110, HR 936, BD +40°673, HD 19356, GCTP 646.00, SAO 38592, FK5 111, Wo 9110, ADS 2362, WDS 03082+4057A, HIP 14576.
Databázové referencie
SIMBAD dáta

Algol (β Per / Beta Persei) je jasná premenná hviezda v súhvezdí Perzeus. Patrí medzi najznámejšie zákrytové premenné hviezdy, je to vôbec prvá objavená takáto hviezda, a súčasne jedna z prvých objavených premenných hviezd. Jeho zdanlivá hviezdna veľkosť sa pravidelne mení od 2,3 do 3,5 magnitúd v perióde 2 dni, 20 hodín a 49 minút. Zatmenie Algola je jav, ktorý sa dá ľahko sledovať aj voľným okom. Vhodné porovnávacie hviezdy sú zéta Persei, epsilon Persei, kappa Persei (3,8 mag.) alebo aj beta Trianguli.

Algol tvorí trojitú spektroskopickú sústavu s periódami 2,867 d a 1,783 r. Na oblohe vo vzdialenosti 82" od seba má sprievodcu, hviezdu zdanlivej jasnosti 10,5m. Sústava je vzdialená od Zeme približne 93 ly.

Algol je najznámejšou hviezdou súhvezdia Perzeus. Jeho názov pochádza z arabského Rás al Ghúl, „hlava démona“. Ďalšie názvy sú El Ghoul, Gorgona, alebo Gorgonea Prima. V starých hviezdnych mapách býva zobrazená ako hlava Medúzy v Perzeovej ruke.

História pozorovania

upraviť

Jeho premennosť objavil v roku 1667 taliansky astronóm Geminiano Montanati z Bologne. Algol sa tým stal jedinou zákrytovou premennou hviezdou známou už v stredoveku. V roku 1782 vyslovil John Goodricke domnienku, že periodické klesanie jasnosti je spôsobené tým, že pred jasnejšou hviezdou pravidelne prechádza slabšie teleso, ktoré ju zakrýva a tiež určil jej periódu. Normálna jasnosť Algola je asi 2,2 mag. V perióde 2 dni 20 hodín 48 minút a 56 sekúnd však počas 5 hodín jeho jasnosť klesne na 3,4 magnitúd. V minime zotrvá asi 20 minút a za ďalších 5 hodín znova vystúpi na pôvodnú hodnotu. Tieto zmeny jasnosti možno ľahko sledovať voľným okom, za vhodných podmienok môžeme vidieť celý zákryt počas jednej noci. Medzi „hlavnými minimami“ je ešte jedno menšie „podružné minimum“ ktoré predstavuje rozdiel asi jednej desatiny magnitúdy a dá sa zistiť len presnými meraniami.

Fyzikálne údaje

upraviť
 
Animácia zákrytov Algola

Algol je v skutočnosti dvojhviezda, ktorej zložky sa ani najväčším ďalekohľadom nedajú rozoznať. Hviezdy obiehajú spoločné ťažisko, pričom jeden obeh zodpovedá perióde zmien jasnosti. Hlavná zložka má približne stokrát väčšiu svietivosť, priemer 3,6-krát väčší ako Slnko a jej hmotnosť je 5,2 hmotností Slnka. Je to hviezda hlavnej postupnosti spektrálneho typu B8. Druhá hviezda má svietivosť „len“ dvakrát väčšiu od Slnka a priemer 3,8-krát väčší. Je to pravdepodobne podobor spektrálneho typu K0, ale nakoľko je prežiarený hlavnou zložkou, nedá sa to presne určiť. Keď menej jasná zložka prechádza pri obehu popred jasnejšiu zložku, pozorujeme hlavný pokles jasnosti. Pokiaľ je naopak slabšia zložka zakrytá jasnejšou zložkou, pozorujeme vedľajšie a oveľa nevýraznejšie minimum. Nie je vylúčené, že hlavná hviezda má ešte ďalších sprievodcov.

Algolidy

upraviť

Algol dal názov celej skupine premenných hviezd. Volajú sa premenné hviezdy typu Algol, premenné hviezdy typu Beta Persei alebo jednoducho Algolidy. U všetkých týchto dvojhviezd sú zložky približne guľatého tvaru – existujú totiž aj dvojhviezdy so zložkami, ktoré sú značne gravitačne deformované, či dokonca dvojhviezdy, ktorých zložky sú tak blízko, že majú spoločnú atmosféru. Premenné typu Algol majú mimo doby zákrytu prakticky konštantnú jasnosť.

  • Encyklopédia astronómie – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok (s láskavým dovolením autorov a podporou SZA)
  • PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Perzeus, s. 289.