Rastlinstvo Slovenska

Hoci je rastlinstvo Slovenska celkovo veľmi pozmenené ľudskými zásahmi, predsa je tu mnoho území s pomerne dobre zachovaným typickým rastlinstvom. Naša vegetácia je nesmierne pestrá. Príčinami sú okrem iného i veľká členitosť, rozmanitosť geologického podkladu, komplikované vývojové fázy v minulosti.

Rastlinný kryt je veľmi nápadná časť zemského povrchu a jeho kvalita i kvantita zohráva z hľadiska existencie života na Zemi mimoriadne významnú úlohu: Rastlinstvo poskytuje, či už priamo alebo nepriamo, potravu živočíchom a ľuďom.

Výškové stupne

Celé územie Slovenska patrí do oblasti listnatých a zmiešaných lesov mierneho pásma. Vegetácia sa mení podľa podnebia i podľa akosti a vlhkosti pôdy: skladá sa z rôznych rastlinných spoločenstiev. S rastúcou nadmorskou výškou ubúda teplota, pribúdajú zrážky, menia sa pôdne typy a skracuje sa vegetačné obdobie. Preto sa s nadmorskou výškou menia aj rastlinné spoločenstvá, ktoré tak vytvárajú výškové stupne:

Dubový stupeň

Rozkladá sa v nížinách, v nižších častiach pohorí a kotlín, tam kde je najteplejšie a najsuchšie. V presvetlených dubových lesoch sa dobre vyvinul bylinný aj krovinatý podrast.

Bukový stupeň

Nachádza sa v nadmorských výškach 550–1 100 m. Buk lesný je náročnejší na vlhko a zrážky. V tônistých bučinách sa vyvinul len bylinný podrast s tieňomilnými a na vlhko náročnými druhmi. V bukovom stupni rastú jedle, buky a hraby.

Smrekový stupeň

Nasleduje nad bukovým až po hornú hranicu lesa, ktorá je u nás prevažne v nadmorskej výške 1 600 m. Vo svetlejších smrekových lesoch sú v podraste kríky čučoriedok a brusníc. Po odlesnení sú v stupni smrekového lesa lúky aj pasienky.

Stupeň kosodreviny

Rozkladá sa od hornej hranice lesa do nadmorskej výšky 1 800 m. Rastie v ňom okrem kosodreviny aj jarabina vtáčia a na voľných plochách čučoriedky a brusnice.

Alpínske lúky

Sú len v Tatrách a Nízkych Tatrách v nadmorských výškach nad 1 800 m. Rastú tam iba chladnomilné druhy tráv a bylín, miestami aj kríky čučoriedok a brusníc.

Podsnežné pásmo

V najvyšších polohách Tatier. Mráz a teda aj sneh sa tam vyskytujú aj v lete. Skaly sú pokryté lišajníkmi.

Rastlinné spoločenstvá

Podľa iného členenia rastlinstvo Slovenska tieto rastlinné spoločenstvá:

Rastliny lesov

Dubiny

Na suchšej pôde. Botanicky najbohatšie sú dubové lesy s prevládajúcim dubom plstnatým.

Dubovo-hrabové lesy

Prevládajú v pahorkatine medzi pásmom dubín a bučín. Nad hrabom, ktorý býva obyčajne veľmi silne zastúpený, rozprestierajú sa koruny dubov. Dosť hojne sa uplatňuje aj buk.

Bučiny

Tvoria najväčšiu časť lesov Slovenska. Z drevín býva zastúpená jedľa, javor mliečny, javor horský, jaseň, na hranici prirodzených smrečín do nich pristupuje aj smrek.

Smrekové lesy

Tvoria najvyššie lesné pásmo. Z drevín tu nájdeme javor horský, brezu bradavičnatú, smrekovec európsky, jarabinu vtáčiu, ružu ovisnutú, bazu červenú, zemolez čierny a v Tatrách v najvyšších polohách limbu.

Lužné lesy

Sú vyvinuté pozdĺž riek a potokov. Ich ráz sa mení podľa nadmorskej výšky i podľa vlhkostných pomerov. V lužných lesoch sa uplatňujú z drevín rôzne vŕby, čremcha strapcovitá, krušina jelšová. Byliny sa menia podľa jednotlivých typov lesa. Nájdeme tam chmeľ obyčajný, ľuľok sladkohorský, rôzne ostrice. V lesoch najčastejším trávnym porastom je lipnica hájna, ako aj všade sa nachádzajúca reznačka laločnatá alebo niektorá jej varieta. V dubových lesoch s kyslejšou pôdou všade sa nachádza kostrava rôznolistá. Vysoký smlz kroviskový zaplavuje najmä lesné rúbaniská. V stredne vlhkých zmiešaných dubinách, hrabinách a bučinách rovnako pospolito sa vyskytuje mednička jednokvetá a častá je aj mednička ovisnutá, mrvica lesná, ostrica traslicová a ostrica chlpatá, cesnak medvedí, konvalinka voňavá, kopytník európsky, druhy veternice a chocholačky, lilavokvetá zubačka cibuľkonosná, veľmi bežná kozia noha hostcová, brečtan popínavý, zádušník chlpatý a marinka voňavá.

Rastliny suchých, výslnných, teplých a trávnatých strání, skál a piesočnatých presypov

V skalných štrbinách silikátových hornín nájdeme slezinník severný a kuričku kríčkovitú. Suché trávnaté stráne najčastejšie pokrýva kostrava žliabkovitá. Na suchých piesočnatých presypoch a voľnejších naviatych pieskoch sú porasty sivej trsnatej kostravy pošvatej, ktorá upevňuje piesky, ometliny sivej a mliečnika Seguierovho.

Rastliny močaristých a slatinných lúk

Skoro zjari sú mokrejšie lúky pokryté žltými kobercami púpavy, neskoršie iskerníka prudkého, potom ich ozdobuje červená kukučka lúčna, v lete mrkva obyčajná a pichliač sivý, neskôr prevláda čierno purpurovokvetý krvavec lekársky alebo modrý čertkus lúčny. Kyslé lúky už tvoria prechod k močaristým lúkam. Na močaristých lúkach prevláda záružlie močiarne alebo mohutné trsy vysokej metlice trstnatej, prípadne sitina rozložitá. Rašelinovo-slatinné lúky s machovou vrstvou charakterizujú porasty bezkolenca belasého, šašiny černastej, sitiny pošvatej, snehobiele skupinky páperca a iných nízkych ostríc alebo ostrevky slatinnej.

Vegetácia slaných pôd

Zalestnenie neúrodných slaných pôd patria medzi najťažšie úlohy. Na pôdach, ktoré najlepšie vyhovujú jačmeňu tuhoštetinatému, paline prímorskej, paline jednosemennej a limonke gmelinovej a ktoré nazývame slanými pôdami III. triedy, najbezpečnejšie možno pestovať len hlošinu a tamarišku.

Rastlinné spoločenstvá močiarov a vôd

Rastú na pôdach, ktoré sú stále alebo v prevažnej časti roka zaplavené. Sem patria združenia vysokých ostríc, stĺpovité mohutné trsy ostrice vysokej. V hlbších stojatých vodách rastú rozsiahle porasty trsti obyčajnej alebo namiesto nej väčšie-menšie porasty pálky, ježohlava, chrastice trsťovitej, vysokej steblovky vodnej, kosatca žltého, haluchy vodnej spolu s okrasou okolíkatou, šípovkou vodnou a žabníkom skorocelovým. Uprostred trstiny sú tmavé skupiny škripinca jazerného. Na brehoch horských potokov vyskytujú sa porasty steblovky.

Buriny

Na kultúrnych plochách, na porušených pôdach ako na oráčinách, okopaninách, v záhradách, ďalej v blízkosti bydlísk na ruderálnej pôde bohatej na dusík, na násypoch a napokon na pasienkoch a ušliapaných okrajoch ciest sa vyskytujú rôzne spoločenstvá burín. Značná časť burín sprevádza človeka túlajúceho sa prírodou aj do neporušenej ríše rastlín, dokonca aj do vysokých hôr. Medzi burinami nájdeme aj značný počet liečivých rastlín. Väčšia časť rastlín je jednoročná.

Rastlinné spoločenstvá alpínskeho a supalpínskeho pásma

Alpínske čiže hôľne pásmo je domovom veľmi pekných, nápadných druhov. Na humóznych, kyslých pôdach, najmä v žulovej oblasti, sú rozsiahle porasty s prevahou sitiny trojzárezovej a hôlničky dvojradovej. Rastú tu aj zvonček alpínsky, kamzička Clusiova, prvosienka najmenšia.

Fytoterapia

Rastliny rastúce na Slovensku sa využívajú i v oblasti fytoterapie. Mnohé vedeckovýskumne práce, sú zamerané nielen na prieskum domácej flóry, ale i na pestovanie a šľachtenie, liečebné a technické využitie rastlín.

Ochrana prírody a rastlinstva Slovenska

Na Slovensku je deväť národných parkov. Ochrana prírody je zabezpečená aj ďalšími stupňami ochrany, ako sú: