Redaktor:Vrchovina/pieskovisko

| Meno               = Anna Remková
| Rodné meno         = Okrucká
| Popis osoby        = lekárka a univerzitná profesorka
| Portrét            = 
| Veľkosť portrétu   = 
| Popis portrétu     = 
| Dátum narodenia    = 29. marec 1954 (68 rokov)
| Miesto narodenia   = Bratislava, Česko-Slovensko
| Dátum úmrtia       = 
| Miesto úmrtia      = 
| Bydlisko           = 
| Iné mená           = 
| Štát pôsobenia     = 
| Národnosť          = 
| Štátna príslušnosť = 
| Zamestnanie        = lekárka, pedagogička, internista, hematológ
| Známy vďaka        = 
| Alma mater         = Lekárska fakulta UK v Bratislave
| Profesia           = 
| Aktívne roky       = 
| Rodičia            = 
| Príbuzní           = 
| Súrodenci          = 
| Manžel             = Milan Remko
| Partnerka          = 
| Deti               = 
| Podpis             = 
| Webstránka         = 
| Poznámky           = 
| Portál1            = Medicína
| Portál2            = 
| Portál3            = 

}}

Prof. Mudr. Anna Remková, DrSc. (* 29. marec 1954, Bratislava) je slovenská lekárka a vysokoškolská pedagogička.[1]

ŽivotopisUpraviť

Po maturite na SVŠ v roku 1972 študovala všeobecné lekárstvo na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktoré ukončila v roku 1978 s vyznamenaním. Hneď po promócii nastúpila ako samostatne pracujúca lekárka na Kliniku hematológie a transfuziológie Fakultnej nemocnice v Bratislave pod vedením profesora Mikuláša Hrubišku. Odtiaľ v roku 1980 prešla ako sekundárna lekárka na I. internú kliniku Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (LF UK) a Fakultnej nemocnice (FN) v Bratislave pod vedením profesora Mikuláša Ondrejičku. V rokoch 1984 - 2008 tu pôsobila ako lekár – vysokoškolský (VŠ) učiteľ. V roku 1981 a 1985 získala špecializáciu z vnútorného lekárstva 1. a 2. stupňa, v roku 1999 z hematológie.
V roku 2000 sa stala univerzitnou profesorkou v odbore vnútorné lekárstvo na LF UK a v roku 2001 doktorkou lekárskych vied (DrSc.) na Slovenskej akadémii vied. V rokoch 19952002 bola zástupkyňou prednostu profesora Ivana Ďuriša, v rokoch 20032007 prednostkou I. internej kliniky LF UK a FN v Bratislave. V klinickej činnosti sa popri všeobecnej problematike vnútorných chorôb zamerala hlavne na poruchy hemostázy, trombofilné stavy a trombembolizmus. Na LF UK bola členkou akademického senátu, gestorkou pre výučbu internej medicíny a rodinného lekárstva, predsedníčkou komisie pre štátne skúšky z vnútorného lekárstva, odbornou garantkou a predsedníčkou odborovej komisie pre doktorandské štúdium vo vednom odbore vnútorné choroby, odbornou garantkou pre špecializačné štúdium v odbore vnútorné choroby a odbornou garantkou habilitačných a inauguračných konaní vo vednom odbore vnútorné choroby. V rokoch 1993 a 1995 prednášala vnútorné lekárstvo v rámci medzinárodného projektu Tempus, na Univerzite v Neapole. V rokoch 19971999 bola hlavnou investigátorkou medzinárodnej multicentrickej klinickej štúdie MEDENOX a zúčastnila sa aj ďalších medzinárodných klinických štúdií pri výskume nových antitrombotík. Ako expertka v oblasti prevencie a liečby trombembolizmu spolupracovala na viacerých medzinárodných programoch (Help medical, Investigators against thrombo-embolism, European task force for sharing expertise in thrombosis, World thrombosis day).
V rokoch 20082009 pracovala vo Vojenskej nemocnici v Bratislave ako primárka interného oddelenia a zároveň pôsobila externe ako VŠ profesor na Katedre vnútorného lekárstva Fakulty zdravotníckych špecializačných štúdií Slovenskej zdravotníckej univerzity (SZU) v Bratislave. V rokoch 20102015 bola vedúcou Centra hemostázy a trombózy, HEMO MEDIKA Bratislava s.r.o., jeho odbornou garantkou pre vnútorné lekárstvo a hematológiu, zakladateľkou a spolumajiteľkou.
V rokoch 20152020 pracovala na I. internej klinike SZU a Univerzitnej nemocnice v Bratislave ako lekár – špecialista a zároveň ako VŠ profesor v odbore vnútorné lekárstvo na Lekárskej fakulte SZU. V rokoch 20152019 vykonávala funkciu dekanky Lekárskej fakulty SZU. Na LF SZU bola predsedníčkou komisie pre štátne skúšky z vnútorného lekárstva v slovenskom a anglickom jazyku, odbornou garantkou pre doktorandské štúdium a pre habilitačné a inauguračné konania v odbore vnútorné choroby.
Je členkou Slovenskej lekárskej spoločnosti, internistickej spoločnosti (čestný člen)/ European Federation of Internal Medicine, hematologickej a transfuziologickej spoločnosti, angiologickej spoločnosti (čestný člen), kardiologickej spoločnosti/ European Society of Cardiology, farmaceutickej spoločnosti (čestný člen) a International Society of Thrombosis and Haemostasis.[2]

ZamestnaniaUpraviť


Zmeranie vedeckej práceUpraviť

Vo vedeckej práci sa zaujímala o zmeny zrážania krvi a protrombotické stavy pri kardiovaskulárnych, onkologických a systémových ochoreniach. Pri rakovine žalúdka preukázala prítomnosť lokálnej prokoagulačnej aktivity v žalúdkovej šťave (Okrucká, A.; Hromec, A.; Turecký, L.; Ďuriš, I.: Lokale prokoagulatorische und fibrinolytische Aktivität des Magensaftes bei malignen Magentumoren. Z. Klin. Med., Vol.45 č.9(1990) s.773-776., Okrucká, A.: Zmeny hemostázy pri malígnych ochoreniach. Folia Fac.med.Univ.Comenianae Bratisl., Vol.29 č.2(1991) s.9-92.). Z kardiovaskulárnych ochorení sa venovala najmä vzťahu medzi artériovou hypertenziou a hemostázou, ako aj antitrombotickým vlastnostiam rôznych antihypertenzív. V rámci riešenia výskumných úloh lekárskeho a farmaceutického výskumu v rezortoch zdravotníctva a školstva sa zamerala na 1) zmeny hemostázy a trombembolické komplikácie pri rakovine žalúdka, prekancerózach a zápalových ochoreniach čreva, 2) na vplyv rôznych antihypertenzív (betablokátory, blokátory kalciového kanála, inhibítory enzýmu konvertujúceho angiotenzín, centrálne pôsobiace antihypertenzíva) na funkciu endotelu, krvných doštičiek, hemokoaguláciu a fibrinolýzu, na štúdium vlastností antihypertenzív a liečiv pôsobiacich na kardiovaskulárny systém v experimentálnych aj klinických podmienkach.

Publikácie (výber)Upraviť

Viac ako 170 publikácií in extenso (väčšinou prvý autor) v recenzovaných časopisoch.

  • Remko, Milan, Remková, Anna, Broer, Ria. A Comparative Study of Molecular Structure, pKa, Lipophilicity, Solubility, Absorption and Polar Surface Area of Some Antiplatelet Drugs. International Journal of Molecular Sciences. 2016; 17(3):388.
  • Remková, Anna; Šimková, Iveta; Valkovičová, Tatiana; Kaldarárová, Monika Platelet abnormalities in adults with severe pulmonary arterial hypertension related to congenital heart defects (Eisenmenger syndrome), Blood Coagulation & Fibrinolysis 2016; 27(8) 925-929.
  • Remková, Anna; Remko, Milan. Homocysteine and endothelial markers are increased in patients with chronic liver diseases, European Journal of Internal Medicine. 2009; 20(5), 482-486.
  • Remková, Anna; Milatová, Eva; Fuchsbergerová, Michaela A severe renal bleeding as a complication of coumarin therapy in Behçet's disease, Blood Coagulation & Fibrinolysis. 2010; 21(5), 487-490.
  • Remková, Anna; Remko, Milan. The Role of Renin-Angiotensin System in Prothrombotic State in Essential Hypertension. Physiol. Res. 2010; 59, 13-23.
  • Remková, Anna, Kratochvíľová, Helena & Ďurina, Juraj. Impact of the therapy by renin–angiotensin system targeting antihypertensive agents perindopril versus telmisartan on prothrombotic state in essential hypertension. J Hum Hypertens 2008; 22, 338–345.
  • Remková, Anna; Kratochvíľová, Helena. Effect of the angiotensin-converting enzyme inhibitor perindopril on haemostasis in essential hypertension, Blood Coagulation and Fibrinolysis: 2010; 11(7), 641-644.
  • Remková, Anna, Kováčová, Eva, Prı́kazská, Marianna, Kratochvı́l’ová, Helena. Thrombomodulin as a marker of endothelium damage in some clinical conditions, European Journal of Internal Medicine, 2000; 11(2), 79-84.
  • Okrucka, Anna, Pechan, Jozef & Kratochvíľova, Helena (1998) Effects of the angiotensin-converting enzyme (ACE) inhibitor perindopril on endothelial and platelet functions in essential hypertension, Platelets, 1998; 9(1), 63-67.

Knihy (výber)Upraviť

17 kapitol v knihách, monografiách a vysokoškolských učebniciach (interná medicína, angiológia, klinická farmakológia, všeobecné lekárstvo)

  • REMKOVÁ, Anna a Milan REMKO. Antitrombotiká v klinickej praxi. Bratislava: SAMEDI, 2014. ISBN 9788097082581.
  • REMKOVÁ, Anna. Žilová trombóza a pľúcna embólia. Bratislava: SAMEDI, 2013. ISBN 9788097082529.
  • REMKOVÁ, Anna. Hypertenzia a hemostáza. [Bratislava]: SAP, 1998. Aktuálne problémy medicíny, zv. 6. ISBN 808890806X.
  • REMKOVÁ, Anna a kol. Nízkomolekulové heparíny v prevencii a liečbe trombóz. [Bratislava]: SAP, 2000. ISBN 8088908671.

PedagogikaUpraviť

V rokoch 1984 – 2008 pôsobila ako VŠ učiteľ na I. internej klinike LF UK a pedagogicky bola činná vo všetkých formách výučby. Prednášala predmety vnútorné lekárstvo a propedeutika vnútorného lekárstva pre študentov všeobecného lekárstva (v slovenskom aj anglickom programe). V rokoch 2008 – 2010 pôsobila externý VŠ profesor na Katedre vnútorného lekárstva Fakulty zdravotníckych špecializačných štúdií Slovenskej zdravotníckej univerzitu (SZU) v Bratislave, kde prednášala propedeutiku vnútorného lekárstva pre študentov všeobecného lekárstva a vnútorné lekárstvo v rámci špecializačného štúdia v odbore vnútorné lekárstvo. V rokoch 2015 – 2020 pôsobila ako VŠ učiteľ na I. internej klinike LF SZU, kde prednášala predmety vnútorné lekárstvo a propedeutika vnútorného lekárstva pre študentov všeobecného lekárstva (v slovenskom aj anglickom programe) a zubného lekárstva, ako aj v rámci špecializačného štúdia v odbore vnútorné lekárstvo (vrátane spoločného internistického kmeňa).

OceneniaUpraviť

  • 1986 - Cena rektora Univerzity Komenského
  • 1988, 1990 - Cena Hematologickej spoločnosti SLS
  • 1997 - Cena Vedeckej rady XVI. Kongresu International Society of Thrombosis and Hemostasis, Florencia
  • 1998 - Dérerova cena SLS za prácu v oblasti internej medicíny
  • 2003 - Čestné členstvo Slovenskej angiologickej spoločnosti
  • 2004 - Bronzová medaila LFUK v Bratislave
  • 2004 - Strieborná medaila Univerzity Komenského
  • 2004 - Strieborná medaila Slovenskej lekárskej/ internistickej spoločnosti
  • 2004 - Prix de la recherche Servier – Contribution pour la recherche en Cardiologie
  • 2009 - Čestné členstvo Slovenskej internistickej spoločnosti
  • 2014 - Zlatá medaila Slovenskej lekárskej/internistickej spoločnosti
  • 2019 - Čestné členstvo Slovenskej farmaceutickej spoločnosti

ReferencieUpraviť

  1. Encyklopedie osobností České a Slovenské republiky. [London]: BPH - British Publishing House, ©-2017, V./2017. ISBN 9781912100996.
  2. Who is Who v Slovenskej republike: dodatkové dielo : životopisná encyklopédia obsahujúca .. 3. vyd. Zug: Who is Who, Verlag für Personenenzyklopädien, 2006. Hübners Who is who. ISBN 3729000578

LiteratúraUpraviť

  1. Ďuriš, Ivan. Jubileum prednostky I. internej kliniky LF UK a FN. Vnitřní lékařství 2004; 50(8), s. 642.
  2. RIEČANSKÝ, Igor. Slovenská kardiológia 1919-2015, s. 52 - 53. Bratislava: Herba, 2016. ISBN 9788089631513.
  3. 100 rokov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Bratislava: Grada Slovakia, spol. s.r.o, 2019, s. 189 - 192. ISBN 9788080900687.
  4. BLAHOŠ, Jaroslav, OSTATNÍKOVÁ, Daniela a Miriam PEKNÍKOVÁ, eds. Lekárska fakulta: základný kameň Univerzity Komenského 1919-2009 : [90 rokov od založenia Lekárskej fakulty Univerzity Komenského Bratislava. Bratislava: Univerzita Komenského, 2009. ISBN 9788022327107.
  5. BELLA, Jaroslav, DÚBRAVA, Martin, ed. Univerzita Komenského: 90 rokov vysokoškolského vzdelávania a vedy na Slovensku. Bratislava: Vydavateľstvo UK, 2009. ISBN 9788022326582.
  6. Čižmárik, Jozef, X. zjazd Slovenskej farmaceutickej spoločnosti. Čes. slov. Farm., 2019; 68, 214

Externé odkazyUpraviť



´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´


Družstevníctvo

ÚvodUpraviť

Mladšie generácie narodené po druhej svetovej vojne a vyrastajúce v časoch „reálneho socializmu“ si zväčša pod pojmom družstvo predstavia jednotné roľnícke družstvo (JRD), druh poľnohospodárskeho družstva, ktoré boli v Česko-Slovensku počas vlády komunistov v rokoch 1948 – 1990 založené prakticky v každej dedine. Jeho členmi boli bývalí súkromní roľníci, ktorí odovzdali všetky svoje pozemky do vlastníctva družstva a museli povinne pracovať v družstve. Gazdovia museli družstvu odovzdať aj živý a mŕtvy inventár, osivo, sadivo a krmivo, hospodárske budovy a iné stavby, prípadne remeselnícke potreby. Ich neslávna história skončila pádom komunistického režimu v Česko-Slovensku po Nežnej revolúcii a v histórii svetového družstevníctva tvorí skôr smutnú epizódu toho, ako sa aj tá najušľachtilejšia myšlienka dá zneužiť skupinovými záujmami jednej štátostrany bažiacej po svetovláde.

Stručná história družstevníctvaUpraviť

Družstevné myšlienky sa v Európe objavujú už na prelome osemnásteho a devätnásteho storočia a ich nositeľmi sú poprední utopickí socialisti Robert Owen (17711858) a François Marie Charles Fourier (17721837). Owen, samotný továrnik, sa snažil zo svojich robotníkov utvoriť prvú socialistickú spoločnosť, ktorú si predstavoval ako federáciu družstevných osád, v ktorých jedinou formou vlastníctva malo byť osobné vlastníctvo spotrebných predmetov. Iným známym utopistom bol Francúz Fourier, ktorý rozvíjal myšlienky francúzskych materialistov s cieľom vytvoriť také zriadenie, ktoré by umožňovalo plne uspokojiť ľudské potreby (vášne) a ich ďalší rozvoj. Utopisti však svoje myšlienky nevnucovali násilím (ako to bolo neskôr v prípade marxistov, ktorí nanucovali svoje myšlienky násilím a triednym bojom), ale skôr, aby ich myšlienky ľudia sami dobrovoľne prijali. Podľa ich predstáv nová spravodlivejšia spoločnosť mala byť založená na spoločnom vlastníctve, povinnej práci pre všetkých a rozdeľovaniu vytvorených hodnôt na zásade rovnosti. Ich realizácia v praxi sa však nestretla s veľkým úspechom a vo vytvorených dobrovoľných komunitách utopisti s ich zriadením a pojatím len experimentovali.

Prvé družstevné spolkyUpraviť

Myšlienky družstevníctva po utopistických socialistoch sa ďalej rozvíjali a v Európe sa zakladajú prvé spolky, v ktorých sa združujú roľníci alebo remeselníci za účelom spoločného nakupovania rôznych potrieb vo veľkom a za lepšie ceny. Potom si nakúpené potreby predávali lacnejšie medzi sebou a začali takto spolupracovať. Prvé družstvo vzniklo v Anglicku roku 1844 ako remeselnícky spolok (Rochdalské družstvo poctivých priekopníkov, angl. Rochdale society of equitable pioneers), zaniklo až v roku 1991. Toto svojpomocné družstvo bolo založené za účelom obchodovania s potravinami, oblečením, tabakom, výroby výrobkov, obrábania pôdy, stavby a nákupu domov. Jeho význam spočíva v jeho stanovách, ktoré sa stali vzorom pre ďalšie družstvá (tzv. Rochdalské princípy) a v modifikovanej podobe sa používajú družstvami dodnes.

Družstevné spolky v UhorskuUpraviť

Myšlienky spolčovania sa roľníkov do svojpomocných družstiev sa rozšírili aj do vtedajšieho Uhorska, zvlášť pre nás zaujímavých stolíc so slovenským obyvateľstvom. Rôzne spolky v ktorých za združovali rôzne vrstvy obyvateľstva existovali v Uhorsku už dávno. Odlišovali sa svojim špecifickým zameraním a aktivitami (spolky miernosti, čítacie spolky, robotnícke spolky, prírodovedné, lekárske a turistické spolky) a významne ovplyvňovali šírenie osvety a vzdelanosti na Slovensku. Roľníci sa do takýchto spolkov zapájali len sporadicky. V roku 1848 bolo v Uhorsku zrušené poddanstvo, čo pre poddaných roľníkov, ktorí dovtedy na pôdu, ktorú obrábali mali len užívacie právo, predstavovalo obrovskú zmenu v ich dovtedajšom živote. Vlastníkmi pôdy sa stali aj urbariálni roľníci (zapísaní v urbári) a aj ich pričinením dochádza k rozvoju poľnohospodárskej produkcie. Samostatne hospodáriaci roľníci a remeselníci začali pociťovať nedostatok úverov. Na viacerých miestach začali vznikať rôzne svojpomocné spolky, ktorých organizáciou sa iniciatívne ujímali národne uvedomelí učitelia a kňazi, ktorým nebol ľahostajný, popri duchovnom a hospodársky prospech obcí v ktorých vykonávali svoju službu.

Družstevníctvo na SlovenskuUpraviť

U nás bol priekopníkom družstevníctva Samuel Jurkovič (17961873), rodák z Brezovej pod Bradlom. Roku 1845 založil prvé úverové družstvo v Sobotišti, kde vtedy pôsobil ako učiteľ. Bol o prvý úverový ústav na kontinentálnej Európe. Jeho Gazdovský spolok sa stal neoddeliteľnou súčasťou slovenskej histórie a Slováci sa jeho počinom zaradili medzi priekopníkov družstevníctva v Európe. Počas svojho učiteľovania v Sobotišti úzko spolupracoval s miestnym evanjelickým kňazom Jánom Šulekom, ktorý bol typickým osvietencom a rozvíjal ľudovýchovné aktivity medzi miestnymi obyvateľmi. Cieľom Gazdovského spolku bolo sporenie a poskytovanie pôžičiek. Zlepšením hmotných pomerov ľudu sa začalo zaoberať viacero slovenských národovcov. Štefan Marko Daxner a Augustín Horislav Škultéty v roku 1847 založili v Tisovci Hospodársky spolok, ktorý obyvateľom Tisoveca okrem sporenia poskytoval pôžičky na dlžobné úpisy za nepatrný úrok. Zo spolku v roku 1871 vznikla Tisovská vzájomná pomocnica, ktorá sa pretvorila na svojpomocné družstvo. Pavol Dobšinský zriadil roku 1847 Úverný spolok v Ratkovej. V tomto období Gazdovské spolky boli založené aj v Brezovej, Myjave, Mošovciach, Brezne a inde. Ján Vansa, evanjelický kňaz v rodnej dedine Píla, sa inšpiroval špecifickou formou nemeckého družstevníctva, tzv. raiffeisenka, ktorej obdobu chcel zužitkovať v domácich pomeroch. V októbri 1893 založil prvé trojúčelové družstvo na Slovensku - Pílanskohačavský hospodársky, potravný a úverný spolok, ktorý speňažoval domáce ľudové výrobky, predával potraviny, prijímal vklady a poskytoval svojim členom pôžičky za nízky úrok. Úspech družstva inicioval zakladanie podobných spolkov aj v iných regiónoch Slovenska. V decembri 1894 na Troch Sliačoch zriadil Gazdovský potravný a úverný spolok katolícky kňaz Andrej Hlinka. Vansov priateľ farár Ján Vološšák v tom istom roku zakladá obdobný trojúčelový spolok v Liptovskej Teplej. Na príklade týchto, ale aj ďalších družstiev sa v Jasenovej v roku 1897 z iniciatívy miestneho farára Miloslava Krčméryho rozhodli založiť gazdovsko-potravný a úverný spolok.

Socialistické družstevníctvo (roky 1948 – 1989)Upraviť

Krátko po nástupe komunistov k moci vo februári 1948 sa zdalo, že súkromné vlastníctvo pôdy ostane zachované. Nový režim si uvedomoval, že poľnohospodárska produkcia v štáte je závislá na riadnom chode 1 400 000 gazdovstiev, ktoré by nová vláda mala podporovať (Slovenský týždenník č. 51, 1948). Krátko po prevzatí moci komunisti ústami ministra pôdohospodárstva súdruha Ďuriša a predsedu vlády súdruha Zápotockkého ešte deklarovali, že kolektivizácia sovietskeho typu našim roľníkom nehrozí. Podpora súkromného hospodárenia na vidieku sa rýchlo ukázala ako poťahovanie medových motúzov roľníkom s cieľom ich ovládnutia a následnej likvidácie. Už v roku 1949 sa naplno ukázali zámery komunistov, ktorí už nemuseli získavať roľníkov vo voľbách. V štáte vládli pevnou rukou a „na večné časy“. Minister Ďuriš, dovtedy dušujúci sa, že sovietske kolchozy u nás nebudú, sa stal jedným z hlavných protagonistov kolektivizácie podľa sovietskeho vzoru.

Násilná kolektivizácia sa začala prijatím zákona o jednotných roľníckych družstvách (JRD) vo februári 1949. Na základe tohto zákona v každej obci malo vzniknúť JRD. Mohlo sa začať celoplošne kolektivizovať. Do československého systému prenikol ruský pojem kulak. S cieľom narušiť po stáročia vytváranú súdržnosť a celistvosť roľníckeho stavu štátne orgány pristúpili k prísnej diferenciácii roľníkov podľa výmery pôdy, ktorú vlastnili. Z bohatších gazdov sa stali triedni nepriatelia na dedine, ktorí boli označovaní za hlavnú príčinu nedostatku potravín a zásobovacích problémov. V skutočnosti bohatší gazdovia sa podstatnou mierou podieľali na tržnej produkcii v štáte. Znižovanie produkcie a chaos spôsobovala násilná kolektivizácia. Direktívny systém roľníkom určoval, kto má koľko plochy a čím osiať, koľko a akého dobytka má chovať. Pri rozpise povinných kontingentov mäsa, mlieka, obilia a vajec roľníkom rozhodovali miestne národné výbory a špeciálne komisie, pričom v nich kvitla svojvôľa úradníkov. V boji proti reakčným živlom na dedine, ako ich nazývali komunisti, prijali 6. októbra 1948 zákon na ochranu republiky. Tento zákon sa masívne používal proti roľníkom s jasnou inštrukciou komunistickej strany využiť trestné predpisy ako pomôcku k uskutočneniu socializácie dediny. Cieľ bol jasný: naštrbiť, či zničiť majetkové a medziľudské vzťahy, z dedinského prostredia vytvoriť štruktúru ovládanú totalitným režimom. Masívne represívne opatrenia komunistov pri násilnej kolektivizácii viedli ku konfiškáciám všetkého majetku gazdu (vrátane domov, pôdy a poľnohospodárskeho majetku). Roľníci boli vo vykonštruovaných procesoch odsúdení na dlhé roky do väzenia, mladší roľníci miesto riadnej vojenskej služby strávili niekoľko rokov v baniach na nútených prácach ako príslušníci pomocných technických práporov (PTP). Celé rodiny potrestali vysťahovaním do českého pohraničia. Faktickému vyvlastneniu pôdy sa rovnalo zakladanie jednotných roľníckych družstiev, kam režim rôznymi nátlakovými prostriedkami nútil roľníkov vstupovať počas kolektivizácie. Tá neskôr prerástla do násilnej akcie komunistickej moci, ktorá od základov zmenila život a hospodárenie na dedinách a postihla státisíce ľudí. Hlavným cieľom komunistami pripraveného zákona bolo urobiť zo slobodných roľníkov ovládateľných nekvalifikovaných robotníkov, najmä tým, že sa im odoberie pôda, dobytok a stroje. To sa im napokon v troch fázach násilne presadenej kolektivizácie aj postupne podarilo. Z roľníka sa stal námezdný a najlacnejší robotník v štáte, ktorý na pozemku vloženom do družstva stratil všetky práva. Roľníci boli ako vrstva obyvateľstva prenasledovaní a takmer celkom zlikvidovaní.

LiteratúraUpraviť

  • JANOVČÍK, Štefan, KRUŠOVSKÝ, Igor. Knižnica Pre Gazdovsko-Potravné A Úverné Spolky: Diel II. Kníhvedenie. Sostavil Štefan Janovcsik. V Ružomberku: Tlačou Kníhtlačiarne Karla Salvu, 1897.
  • FABRICIUS, Miroslav. 150 rokov slovenského družstevníctva: Víťazstvá a prehry. Bratislava: VOPD Prúdy, 1995.
  • FIAMOVÁ, Martina. (De)formovanie vidieka v procese kolektivizácie. Forum Historiae, 2016, roč. 10, č. 1, s. 1–4.
  • FUKASOVÁ, Daniela. Zväz roľníckych vzájomných pokladníc. BIATEC: odborný bankový časopis. Bratislava: Národná banka Slovenska, 2011, 19(4), 23–25.
  • HLAVOVÁ, Viera. Fenomén „kulaka“ v procese kolektivizácie na Slovensku v rokoch 1949 – 1960. Forum Historiae, 10(1) (2016) 35–55.
  • RUTTKAY, Fraňo: Samuel Jurkovič. Priekopník slovenského družstevníctva a jeho doba. 2. preprac. a dopl. vyd. Bratislava: Obzor, 1965
  • REMKO,Milan. Gazdovsko-potravný a úverný spolok v Jasenovej Sonda do histórie obce, Remedika 2020, 128s. ISBN 978-80-972954-3-1

|


======================================================================================================Upraviť

Mikuláš Gacek (pseudonymy Mikuláš Chočov, G. Mikuláš, Pavol Jančík) (10 júl 1895 Budapešť, Maďarsko —  22 január 1971 Dolný Kubín) spisovateľ, prekladateľ, diplomat

Mikuláš Gacek
Narodenie10. júl 1895
Budapešť, Rakúske cisárstvo
Úmrtie22. január 1971 (75 rokov)
Dolný Kubín, Československo
ManželkaEmília, rod. Ťatliaková

RodinaUpraviť

  • otec: Albert Gacek (1863 - 1942)
  • matka: Žofia, rod. Blažková (1863 - 1948)
  • manželka: Emília, rod. Ťatliaková (1902 - 1969)
  • deti: Viera (1927 - 1933), Darina, vyd. Feketeová, lekárka (1928 -), Zora, vyd. Kramerová, učiteľka (1934 - 2003), Milota, vyd. Zelinová, vysokošk. učiteľka (1943 -)
  1. Encyklopedie osobností České a Slovenské republiky. [London]: BPH - British Publishing House, ©-2017, V./2017. ISBN 9781912100996.
  2. Encyklopedie osobností České a Slovenské republiky. [London]: BPH - British Publishing House, ©-2017, V./2017. ISBN 9781912100996.