Podkovár malý
Podkovár malý[2] alebo podkovár krpatý alebo staršie podkováč malý (lat. Rhinolophus hipposideros) je druh netopiera z rodu podkovár. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov podkovár malý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci.[1] Podkovár sa počas dňa ukrýva na povalách, vo vežiach, v starých budovách, v malých tuneloch, lesných chatkách. Vyskytuje sa aj v mestských sídlach.
| Podkovár malý | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Rhinolophus hipposideros Bechstein, 1800 | |
| Synonymá | |
| podkovár krpatý, podkováč malý | |
 Rozšírenie podkovára malého | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Opis upraviť
- Hmotnosť: 3 až 9 g.[3]
- Rozpätie krídel: 192 až 254 mm.[3][4]
- Dĺžka tela: 37 až 47 mm.[4]
- Dĺžka chvosta: 22 až 33 mm.[4]
- Dĺžka ušnice: (13)15 až 19 mm.[4][3]
- Srsť je na chrbte bledohnedá, u mladších sivobiela a na bruchu svetlejšia.[3]
- Na nose má nápadný blanitý výrastok v tvare podkovy.[3]
- Lietajúca blana je hnedočervenej farby.
- Mladé jedince sú tmavšie.
- Najvyšší zistený vek: 29 rokov a 5 mesiacov, na Slovensku 15 rokov.[2]
- Frekvencia: qCF 110 kHz[5]
- Lieta za úplnej tmy, let je nízky, trepotavý a pomalý. Loví z postriežky.[2]
Rozšírenie a početnosť upraviť
Nachádza sa v Južnej a Strednej Európe, Severnej Afrike a zasahuje až do Strednej Ázie. Ešte v roku 1980 bol považovaný v Česko-Slovensku za hojný druh [6]. Na území Česka dosahuje severnú hranicu rozšírenia. V Sloupsko-šošůvské jaskyni bola zaznamenaná samica albín[7].
Rozšírenie na Slovensku upraviť
Výskyt podkovára malého na Slovensku je viazaný predovšetkým na teplejšie oblasti s dostatkom podzemných priestorov vhodných pre zimovanie a úkryt. Vyskytuje sa najmä v nižších a stredných polohách. Rozsiahle nížiny nevyhľadáva.[8]
Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 218 (50,6% rozlohy Slovenska):[2]
Stanovište upraviť
Pôvodnými letnými úkrytmi podkovára malého boli krasové jaskyne, od stredoveku však začal využívať povaly budov, najmä zámkov a kostolov. V zimnom období vyhľadáva jaskyne, štôlne a pivnice. Zimuje v teplejších jaskynných priestoroch s minimálnym prúdením vzduchu a s teplotou 6 až 9 °C a takmer 100% vlhkosťou. Tu zimuje úplne výhradne jednotlivo. Pri zimovaní sa úplne zabalí do lietacej blany a svojim tvarom pripomína hrušky. Zimný spánok (hibernácia) nastáva spravidla od októbra do apríla. Medzi úkrytmi preletuje iba na krátke vzdialenosti; je to relatívne stály druh.
Letné kolónie sú tvorené spravidla 10 až 150 dospelými samicami. Vznikajú od konca apríla a rozpadajú sa asi v polovici augusta. Samce žijú v lete samostatne a so samicami sa stretávajú na jeseň pred začiatkom zimovania. Maximálny vek podkovára krpatého, zistený na území Česka, je 26 rokov. Zimné úkryty sú obsadzované od septembra do novembra.
Rozmnožovanie upraviť
Samce pohlavne dospievajú koncom prvého roka života, samice obyčajne až v druhom roku. Párenie prebieha obvykle na jeseň a samica si uchováva po celú dobu zimovania spermie vo svojej maternici v neaktívnym stave a oplodnenie vajíčka dochádza až po ukončení zimného spánku. Mláďatá (obvykle 1) sa rodia koncom mája až začiatkom júna a samica ich spočiatku nosí na bruchu.
Potrava upraviť
Hlavná časť potravy tvoria nočné motýle a dvojkrídlovce. Živí sa niektorými škodlivými druhmi hmyzu a je preto užitočný.
Ochrana upraviť
Príčinami rýchleho poklesu početnosti je najmä rušenie v letných a zimných úkrytoch, ich ubúdanie a pravdepodobne zvýšená chemizácia životného prostredia insekticídmi a zrejme aj globálne klimatické zmeny.
V Česku je to kriticky ohrozený druh netopierov. Populácia tohto v minulosti hojného netopiera je v Česku na hranici, rozšírenie tohto druhu a viaceré populácie sú navyše izolované od ostatných. Výrazný pokles početnosti je registrovaný po celej Európe a podkovár krpatý je z tohto dôvodu považovaný za celosvetovo ohrozený druh.
Ochrana spočíva predovšetkým v zaistení pokoja na zimoviskách a miestach letných kolónií.
Galéria upraviť
-
Portrét -
Pri hibernácii sa zabalí do vlastných lietacích blán -
Spektrogram, frekvencia qCF 100 kHz
Referencie upraviť
- ↑ a b IUCN Red list 2019.3. Prístup 7. januára 2020.
- ↑ a b c d KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Štefan Danko, Blanka Lehotská, Roman Lehotský, Ján Krištofík, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Podkovár malý - Rhinolophus hipposideros, s. 286 - 293.
- ↑ a b c d e SLÁDEK, Jozef; MOŠANSKÝ, Aristid. Cicavce okolo nás.. Martin : Osveta, 1985.
- ↑ a b c d SCHOBER, Wilfried; GRIMMBERGER, Eckard. Die Fledermäuse Europas: kennen - bestimmen - schützen.. Stuttgart : Franckh, Kosmos-Naturführer, 1987.
- ↑ SON Spoločnosť pre ochranu netopierov na Slovensku, prehľad druhov [online]. [Cit. 2016-08-12]. Dostupné online. Archivované 2016-04-04 z originálu.
- ↑ HANZÁK, Jan. Naši savci. Praha : Albatros, 1970. Kapitola Zajac poľný, s. 122.
- ↑ Gaisler, J.; Kovarik, M.; Stefka, L. : Two unusual records of the Lesser horseshoe bat (Rhinolophus Hipposderos) in the Moravian karst (Czech republic). Hystrix, the Italian Journal of Mammalogy 2011, 22 1, p73-p79, 7p.
- ↑ podkovár malý – Výskyt v územiach eur. významu [online]. Štátna ochrana prírody SR, [cit. 2011-10-20]. Dostupné online.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Podkovár malý
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Podkovár malý
Zdroj upraviť
- Rhinolophus hipposideros. 2006 IUCN Red List of Threatened Species. prístup 19. 10. 2011.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Vrápenec malý na českej Wikipédii a Lesser horseshoe bat na anglickej Wikipédii.