Geológia Západných Karpát
Zemplinikum
Morfotektonické členenie
Čelná karpatská priehlbina
Flyšové pásmo
Bradlové pásmo
Pásmo jadrových pohorí
Veporské pásmo
Gemerské pásmo
Meliatske pásmo
Bükkské pásmo
Bakonské pásmo
Zemplínske pásmo
Geologické superjednotky
a rozhrania rôzneho rádu
OravikumVáhikumPeripieninský lineamentTatrikumSubtatranské príkrovyČertovická líniaFatrikumVeporikumLubenícko-margecianska líniaGemerikumHronikumRožňavská líniaSilicikumMeliatikumTurnaikumBükkikumTransdanubikumZemplinikum
Paleogeografické termíny
Valaiský oceán
Čorštynská elevácia
Váhický oceán
Alcapa
Meliatsko-halstattský oceán
Pozri aj Geovedný portál

Zemplinikum niekedy tiež označované ako Zemplínsky ostrov je tektonická jednotka neistého zaradenia vystupujúca spod neogénnych hornín v juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny a v Zemplínskych vrchoch.

Pri kúpeľoch Byšta vystupujú v oblasti o rozlohe asi 5 km x 3 km[1] kryštalinické horniny tvorené z vysokostupňových metamorfitov, dvojsľudových a biotitických pararúl[2], ortorúl, svorov, amfibolitov a migmatitov. V minulosti sa na základe rádiometrických meraní predpokladalo, že ide o najstaršie horniny preukázané v oblasti Západných Karpát. Ich vek bol určený ako vrchné proterozoikum[3]. Dnes sú tieto údaje všeobecne spochybňované, iné údaje totiž poukazujú na mladší hercýnsky vek (338 – 308 Ma)[1].

Sedimentárne sekvencie nasadajúce na kryštalinikum tzv. zemplínsky permokarbón, tvoria do 2 500 m hrubé súvrstvia litostratigraficky pomenované ako cejkovská skupina. Nad nimi sa nachádzajú mezozoické horniny, pieskovce a karbonáty, ktorých tektonická príslušnosť je diskutabilná, keďže sa navyše predpokladá, že na kryštaliniku ležia diskordantne ako príkrov, ktorý má opačný zmysel pohybu ako ostatné jednotky Západných Karpát[4].

Na základe podobnosti s rôznymi okolitými jednotkami zemplinikum rôzni autori radia k iným tektonickým oblastiam, jej tektonické zaradenie však nie je uspokojivo doriešené. Časť autorov ho radí na základe podobnosti k veporiku[3] (chýba však alpínsky metamorfný postih), iní poukazujú na podobnosť s podložím maďarského pohoria Mecsek, či ako súčasť teranu Tisia, keďže javí podobné znaky ako celky v Maďarskom pohorí Mecsek[5]. Podľa ďalších koncepcií by mohlo byť zemplinikum súčasťou gemerika, prípadne východoeurópskej platformy[4].

Označenie Zemplinikum je odvodené od výskytu v oblasti Zemplínskych vrchov.

LitológiaUpraviť

Obalové jednotky zemplínskeho kryštalinika sú označované ako cejkovská skupina[6]. Tieto horniny sú karbónskeho a permského veku, prevažne kontinentálneho vývoja. Spodnú časť formácie tvoria pieskovce, zlepence a fylity s tenkými slojmi antracitu. Rozlíšiteľné sú dva karbónske sedimentačné cykly, oba obsahujúce ryolity a ich pyroklastiká. Nad nimi sa nachádzajú permské ílovité bridlice, zlepence a pieskovce, tiež s polohami kyslých vulkanitov[7].

Druhohorné súvrstvia sú zachované len v juhovýchodnej časti zemplinika, pri Ladmovciach a Černochove. Sú to triasové pieskovce, vápence a dolomity. Po okrajoch miestami aj andezity a ryolity, prípadne ich tufy[2].

Severne od zemplinika sa podloží Východoslovenskej panvy nachádza iňačovská jednotka, osobitého vývoja[6].

ReferencieUpraviť

  1. a b FARYAD, Shah Wali. Metamorphic Map and Database of Carpatho-Balkan-Dinaride Area [online]. met-map.uni-goettingen.de, 2002, [cit. 2009-05-16]. Dostupné online.
  2. a b Vladár, J. a kolektív, 1982: Encyklopédia Slovenska VI. zväzok T - Ž. Veda, Bratislava, 774 s.
  3. a b Vozárová, A., Vozár, J., 1988: Late paleozoic in Western Carpathians. Mladšie paleozoikum v Západných Karpatoch. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 303 s.
  4. a b Hók, J., Kahan, Š., Aubrecht, R., 2001: Geológia Slovenska. Univerzita Komenského, Bratislava, 43 s.
  5. Krist, E., Korikovskij, S.P., Putiš, M., Janák, M., Faryad, S.W, 1992; Geology and petrology of metamorphic rocks of the Western Carpathian crystalline complexes. Comenius University Press, Bratislava, 324 s.
  6. a b Maheľ, M., 1986: Geologická stavba československých Karpát / Paleoalpínske jednotky 1. Veda, Bratislava, 503 s.
  7. Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984. Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, 541 s.