Hypománia (z gréckeho μανία = slov. šalieť, šialenstvo[1]) znamená v psychiatrii psychický stav, ktorý sa vyznačuje submanickým syndrómom ("pod-manickým", menej než manickým). Emotivita má svoju reguláciu a nie je úplne riadená vedomím či psychogénnymi podnetmi, ale aj genetickými a neurogénnymi faktormi. Tento poznatok nadobúda svoj špecifický význam hlavne pri afektívnych poruchách (poruchách nálady), medzi ktoré sa hypománia ako patologická derivácia mánie pri zmiešaných afektívnych epizódach alebo pri bipolárnom cyklovaní, či pri cyklotýmii zaraďuje. Hypomanický syndróm sa teda vyznačuje chorobne povznesenou náladou, pri ktorej býva narušená súdnosť a kritičnosť (veľké sebavedomie a pod.), inokedy môže byť agitovaným stavom nálady, stavom iritácie a podráždenosti.[2] Myšlienky a správanie sú konzistentné s náladovou situáciou. Psychotické príznaky, typické občas pre mániu, pri hypománii úplne absentujú.

Diagnostika upraviť

Podľa Diagnostickej príručky mentálnych chorôb (DSM IV) pre riadne diagnostikovanie hypomanického syndrómu musia u pacienta koexistovať povznesená nálada a najmenej 3 z nasledujúcich symptómov počas aspoň 4 dní alebo podráždená nálada a najmenej 4 symptómy z nasledujúcej zbierky príznakov počas aspoň 4 dní:

Ďalšími, dodatočnými kritériami sú:

  • syndróm predstavuje evidentnú zmenu v nálade pacienta v porovnaní s normálnym stavom,
  • syndróm spôsobuje zmenu v riadnom sociálnom fungovaní (často smerom k vyšším výkonom),
  • syndróm nie je príliš vážny, aby spôsobil sociálnu a pracovnú dysfunkciu, alebo si vyžadoval hospitalizáciu, či by vyjadroval aj psychotické príznaky

Psychiatri si tiež musia dávať pozor na to, aby hypománia nebola len dôsledkom antidepresívnej alebo elektrokonvulzívnej liečby, ktoré niekedy podobne vyzerajúci syndróm navodzujú.[3]

Rýchla reč môže vytvárať dojem nervozity, napätia až psychickej agitácie. Keďže chýbajú psychotické príznaky, človek v hypománii nestráca kontakt s realitou, nekonštruuje žiadne delúzie, ani nemá halucinácie. Problémom však zostáva naďalej grandióznosť v myslení, ktorá vrcholí vo vysokej miere sebavedomia. To má za následok časté precenenie vlastných možností a schopností; hypomanický pacient utráca na zbytočnosti, pochybne investuje, hazarduje, má sexuálne narážky a rád sa zúčastňuje sexuálnych dobrodružstiev. Môže tiež nebezpečne a príliš rýchlo viesť motorové vozidlo. V tomto zmysle je ohrozená alebo priam narušená jeho súdnosť. Takisto môže byť vyjadrená netrpezlivosť a podráždenosť v prípade, ak sa pacientovi oponuje (prehnaná impulzivita a umenšená schopnosť ovládať svoje jednak pudy, jednak emócie).[3]

Hypomanický syndróm môže v rámci bipolárnej afektívnej poruchy predznamenávať blížiacu sa manickú fázu alebo naopak – depresívnu, až melancholickú epizódu. Problémom pri diagnostike však je skutočnosť, že hypomanickí pacienti sa cítia veľmi dobre a často nepociťujú situáciu vo svojom afekte za nepríjemnú alebo škodlivú. Dokonca nevnímajú chorobnosť svojej nálady, a preto neraz odmietajú liečbu hypomanického syndrómu. Takto sa môže stať, že pacient zostáva v cyklotýmii veľa rokov bez psychiatrickej starostlivosti a je bezprostredne ohrozený vystupňovaním ochorenia na úroveň bipolárnej afektívnej poruchy.

Vzťah poruchy ku komplexným ochoreniam upraviť

Hypománia má ako patologický syndróm svoje špecifické miesto práve v klinickom obraze bipolárnej afektívnej poruchy I. a najmä II. typu, a taktiež pri cyklotýmii. Bipolárna porucha I. typu zahŕňa hypomanickú fázu väčšinou ako úvodné štádium do plného vyjadrenia mánie, alebo ako prechodné štádium z mánie do depresívnej fázy poruchy. Pri cyklotýmii je príznačná chronická porucha nálady, ktorá trvá najmenej dva roky a obsahuje tak periódy depresie, ako aj periódy hypománie.[4] Depresia však nedosahuje hĺbku melancholického stupňa (ang. major depressive disorder), tobôž nie hĺbku psychotickej depresie. Pokiaľ je vyjadrená depresia melancholického stupňa, diagnostikuje sa bipolárna afektívna porucha II. typu, pri ktorej sa strieda melanchólia s hypomanickou epizódou. Ak sa stavy hypománie neliečia, môže sa syndróm vystupňovať až do mánie, ba možno až do psychotickej mánie, čím sa preukáže klinický obraz bipolárnej poruchy I. typu.[5]

Liečba upraviť

Keďže sa hypomanický syndróm nevyskytuje bez spojitosti s cyklotýmiou alebo bipolárnou poruchou, klasifikuje sa ako perióda resp. fáza, ktorá sa zase po určitom čase vystrieda s afektívnym poklesom. Preto v psychofarmakoterapeutickej starostlivosti dominujú rovnaké lieky ako v prípade bipolárnej či cyklotýmickej poruchy, a to stabilizátory nálady, prípadne atypické antipsychotiká.[2] Najčastejšie používanými stabilizátormi nálady sú valproát sodný, lítiove soli, karbamazepín, pričom niektoré zdroje uvádzajú význačnú efektivitu vysokých dávok omega 3 mastných kyselín z rýb.[2] Svoje miesto majú aj anxiolytiká ako lieky proti úzkosti.

Možné benefity z hypománie upraviť

Ľudia v hypománii bývajú obvykle vnímaní ako plní života, energie, nadšenia, nápadov a plánov, majú bohatú fantáziu, dobré asociačné schopnosti, niekedy pôsobia dokonca veľmi charizmaticky. Pacient nemá vtedy strach riskovať, neobáva sa budúcnosti, je optimistický a púšťa sa stroho do mnohých akcií a projektov. Vie nachádza potešenie aj v drobných aktivitách, hoci najradšej začína nové a veľkolepé činnosti. Dokáže sa pomerne dobre a ľahko vyjadrovať, komunikovať svoje myšlienky a pohotovo riešiť problémy. Napriek tomu je nutné hypomániu diagnostikovať, lebo tzv. krach do depresívnej fázy môže byť prežívaný až natoľko bolestne, že sa pacient neraz pokúsi o samovraždu.[2]

Predchádzajúci ucelený komentár je možné doplniť nasledujúcou sumarizáciou niektorých využiteľných dôsledkov hypománie:

  • veľká produktivita práce a zvýšená výkonnosť,
  • kreativita (využiteľná najmä v umení, tvorbe literárnych diel a podobne),
  • subjektívny pocit šťastia a spokojnosti v submanickom zmysle,
  • povzbudený intelekt a zlepšená schopnosť riešiť problémy.

Pozri aj upraviť

Referencie upraviť

  1. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2009-09-28]. Dostupné online. Archivované 2011-05-10 z originálu.
  2. a b c d http://www.depression-guide.com/hypomania.htm
  3. a b c http://www.behavenet.com/capsules/disorders/hypomanicep.htm
  4. KAFKA, J. a kol.: Psychiatria. Učebnica pre lekárske fakulty. Martin : Osveta, 1998, s. 158. ISBN 80-88824-66-4
  5. http://www.sciencedirect.com/science/article/B6T0J-4NJWNTB-2/2/528f428f1551fd5248570dd7cf7d0a07

Externé odkazy upraviť