Dolina Białki
Dolina Białki (slov. Bielovodská dolina, nem. Bialkatal, maď. Bialka völgy) je druhá najväčšia z tatranských dolín na slovensko – poľských hraniciach. Zaberá plochu približne 63,5 km², z ktorej na poľskej strane je 38,2 km² a na slovenskej 25,3 km².
| Dolina Białki | |
| dolina | |
 Bielovodská dolina
| |
| Štát |  Poľsko
|
|---|---|
| Región | Malopoľské vojvodstvo |
| Okres | Tatranský |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Súradnice | 49°15′21″S 20°06′24″V / 49,255833°S 20,106667°V |
  Poloha v Poľsku
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Dolina Białki | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poznámka k názvu upraviť
Poľská toponomastika Dolinu Białki označuje ako Bielovodskú dolinu. Starý ľudový názov Bielovodskej doliny bol Podúplazská dolina. Bielovodskú dolinu si netreba zamieňať s Dolinou Bielej vody alias Dolinou Bielej vody kežmarskej (adjektívum spresňuje jej polohu v niekdajšom kežmarskom chotári) vo východnej časti Vysokých Tatier. Iná situácia je v poľskej toponomastike, kde práve Bielovodskej doline patrí označenie Dolina Białej Wody a naša Dolina Bielej vody kežmarskej je v poľskom názvosloví Dolina Kieżmarska. Poľská toponomastika Dolinu Białej Wody situuje ako pravé oddelenie do jej hornej časti a dodáva, že je najvyšším poschodím Kačacej doliny. V slovenskej toponomastike celý dolinný systém je zahrnutý do jedinej doliny s názvom Bielovodská dolina). Rovnako aj poľské názvy potokov pretekajúcich dolinou Biała Woda Białczańska a Białka sa na Slovensku volajú Biela voda. Ak si to spresníme Bielou vodou sa stáva centrálny vodný tok Bielovodskej doliny. Po sútoku s Rybim potokom volajú ju aj Poliaci Białou Wodou. Poniže sútoku jej hovoria Białka.[1]
Popis doliny upraviť
Dolinu vytváral ľadovec ktorý bol, s najväčšou pravdepodobnosťou, najväčší zo všetkých, ktoré formovali tatranské doliny. Meral 14 km, jeho plocha bola viac ako 60 km² a výška 300 m.
Hlavná os doliny prebieha zo severu na juh a meria približne 12 km od Lysej Poľany po severozápadné steny Zadného Gerlachu. Poliaci začiatok Doliny Białki zvyčajne definujú na úrovni výšky 1 075 m n. m. na sútoku Białej Wody a Rybieho potoka, kde pokračuje Białka. Na tomto mieste sa od Doliny Białej Wody odpája Dolina Rybiego Potoku. Nižšie smerom na západ sa odpájajú: Dolina Roztoki spolu s jej horným poschodím, Dolina Pięciu Stawów Polskich a Dolina Waksmundzka.
Jej súčasťou sú na slovenskej strane doliny: Žabia Bielovodská dolina, Ťažká dolina s odnožou Spádovej dolinky, Kačacia dolina s Gerlachovským spádom a Litovorovou dolinou, Svišťová dolina a Rovienky. Ďalšie tri vedľajšie doliny na východe spadajú do masívu Širokej - Litvorový žľab, Spismichalova dolina a Rozpadliny. Západné a zároveň štátne ohraničenie Bielovodskej doliny tvorí riečka Biela voda, potom pravé ohraničenie Žabej Bielovodskej doliny, hrebeň Siedmych granátov cez vrcholy Malý Žabí štít po Veľký Žabí štít.
Štátna hranica i uzáver doliny pokračuje na vrchol Rysov. Tu štátna hranica končí a uzáver doliny pokračuje po hlavnom hrebeni Vysokých Tatier cez Ťažký štít, Vysokú až po vrchol Ganku a juhovýchodným smerom pokračuje cez Rumanov štít, Zlobivú po Popradský Ľadový štít. Odtiaľ východným smerom sa ťahá cez masív Batizovského štítu až po Zadný Gerlachovský štít.
Úsek od Ťažkého štítu po Zadný Gerlachovský štít je južný uzáver doliny. Ohraničenie doliny pokračuje hlavným hrebeňom, ktorý sa stáča na sever a cez Litvorové veže ústí vo Velickom štíte. Tu sa hlavný hrebeň na krátkom úseku tiahne východným smerom na Východnú Vysokú a potom severne na vrchol Svišťového štítu a severovýchodným smerom na Malý Javorový štít. Juhovýchodný uzáver Bielovodskej doliny sa tu končí. Západný uzáver potom tvorí dlhý hrebeň Javorových veží cez Žabie vrchy, Štít nad Zelenou dolinkou až na Širokú a pokračuje vedľajším hrebeňom Širokej cez Zámky, Horvátov vrch, Zadnú kopu po Holicu.[2]
Severným smerom od Lysej Poľany dolina rozdeľuje Podhale a Spiš pozdĺž Białki až do jej ústia do Dunajca.
V doline na poľane Stara Roztoka je Chata PTTK v Doline Roztoki.
Turistika upraviť
– z Toporowej Cyrhli cez Psiu Trawku, Rówień Waksmundzku a na Morske oko.
- Čas túry z Równi Waksmundzkiej k Wodogrzmotom Mickiewicza: 1:15 h, naspäť 1:35 h
- Čas túry od Vodopádov Mickiewicza na Morské oko: 1:30 h, 1:15 h ↓
– od chaty na poľane Stara Roztoka do Doliny Roztoki a ďalej do Doliny Pięciu Stawów Polskich.
- Čas túry od chaty k Vodopádom Mickiewicza: 15min., naspäť 10 min.
- Čas túry od vodopádov do Doliny Pięciu Stawów: 2:05 h, ↓1:30 h
– z Palenicy Białczańskiej na Rusinowu Polanu a na neveľkú poľanu Zazadnia.
- Čas túry z Palenicy na Rusinowu Polanu : 40 min., naspäť 30 min.
- – v slovenskej časti z Lysej Poľany Bielovodskou dolinou na Prielom: 5:25 h, ↓4:15 h.
Referencie upraviť
- ↑ BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ ANDRÁŠI, Július. Bielovodská dolina. Tatry, roč. XXXI, čís. 1, s. 34-35.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dolina Białki na poľskej Wikipédii.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dolina Białki
