Hem (chémia)

Hem[1][2] alebo hém[3][4][5] (zo starogr. αἷμα haima – „krv“)[6] je koordinačný komplex, ktorý sa skladá zo železa koordinovaného porfyrínom, ktorý funguje ako tetradentátny ligand, a jedným alebo dvoma axiálnymi ligandmi.[7] Táto definícia je všeobecná a mnohé zobrazenia vynechávajú axiálne ligandy.[8] Hem je často viazaný v enzýmoch pomocou kovalentnej väzby, teda ako prostetická skupina.[1] Spomedzi metaloporfyrínov, ktoré sú využívané metaloproteínmi ako prostetické skupiny, je hem najbežnejšie využívaný[9] a definuje skupinu takzvaných hemoproteínov, ktoré viažu hem. Hemy sú bežne známe ako zložka hemoglobínu, červeného farbiva v krvi, ale sú prítomné i v mnohých iných biologicky významných hemoproteínoch, ako sú myoglobín, cytochrómy, kataláza, hemová peroxidáza a endoteliálne syntázy oxidu dusnatého.[10][11] V hemoglobíne je hem nutný na viazanie kyslíka v krvi. Hem sa syntetizuje v kostnej dreni a v pečeni.[12]

Viazanie kyslíku na hemovú prostetickú skupinu.
3D model podjednotky hemu B, Fe-protoporfyrínu IX. Axálne ligandy nie sú ukázané. Farby odpovedajú jednotlivým atómom (čierna = uhlík, šedá = železo, modrá = dusík, biela = vodík, červená = kyslík).

FunkciaUpraviť

 
Hemová skupina v sukcinátdehydrogenáze viazaná na histidín (naznačený žltou). Sukcinátdehydrogenáza je prenášač elektrónov v mitochondriálnom dýchacom reťazci. Veľká polopriesvitná oranžová guľa ukazuje polohu iónu železa. (PDB 1YQ3)

Hemoproteíny majú rôznorodé biologické funkcie, medzi ktoré patrí transport dvojatómových plynov, chemická katalýza, detekcia dvojatómových plynov a prenos elektrónov. Atóm železa v heme funguje ako zdroj a cieľ pre elektróny pri prenose elektrónov alebo redoxných reakciách. V peroxidázových reakciách je molekula porfyrínu zdrojom elektrónov a je schopná delokalizovať radikálové elektróny v konjugovanom kruhu. Pri transporte a detekcii dvojatómových plynoch sa molekuly plynu viažu na hemové železo. Počas detekcie dvojatómových plynov sa plyn viaže ako ligand, čo spôsobuje konformačnú zmenu v bielkovine v okolí hemu.[13] Všeobecne sa plyny viažu len na redukovaný hem, teda hem obsahujúci FeII, zatiaľ čo u väčšiny peroxidáz dochádza k premene medzi oxidačnými stavmi FeIII a FeIV a u hemoproteínov, ktoré sa účastnia mitochondriálnych redoxných procesov, dochádza k premene medzi oxidačnými stavmi FeII a FeIII.

Objavili sa špekulácie, že pôvodná evolučná funkcia hemoproteínov bola prenos elektrónov v primitívnych fotosyntetických dráhach založených na síre u organizmov podobných siniciam predtým, než sa objavil molekulárny kyslík.[14]

Hemoproteíny dosahujú svoju pozoruhodnú funkčnú diverzitu pomocou úpravy okolia hemového makrocyklu v proteínovej matrici.[15] Schopnosť hemoglobínu efektívne prenášať kyslík k rôznym tkanivám je napríklad daná špecifickými aminokyselinovými reziduami, ktoré sa nachádzajú poblíž molekuly hemu.[16] Hemoglobín reverzibilne viaže kyslík v pľúcach pri vysokom pH a nízkej koncentrácii oxidu uhličitého. Keď je situácia opačná (nízke pH a vysoká koncentrácia CO2), hemoglobín uvoľňuje kyslík v tkanivách. Tento fenomén, ktorý tvrdí, že väzbová afinita hemoglobínu ku kyslíku je nepriamo úmerná kyslosti a koncentrácii oxidu uhličitého, sa nazýva Bohrov efekt.[17] Molekulárny mechanizmus, ktorý stojí za týmto efektom, je stérická organizácia globínového reťazca – histidínové reziduum, ktoré sa nachádza poblíž hemovej podjednotky, sa v kyslých podmienkach (ktoré vznikajú rozpusteným oxidom hličitým napríklad v svaloch) stáva kladne nabitým, čo vedie k uvoľneniu kyslíka z molekuly hemu.[18]

DruhyUpraviť

Hlavné hemyUpraviť

 
Štruktúra hemu B.
 
Štruktúra hemu A.[19] Hem A je syntetizovaný z hemu B. V dvoch reakciách sa najprv prenáša hydroxyfarnezylová skupina na uhlík C3 a potom aldehydová skupina na uhlík C18.[20]

Existuje niekoľko biologicky dôležitých druhov hemu:

Hem A Hem B Hem C Hem O
PubChem číslo 7888115 444098 444125 6323367
Chemický vzorec C49H56O6N4Fe C34H32O4N4Fe C34H36O4N4S2Fe C49H58O5N4Fe
Funkčná skupina na C3   –CH(OH)CH2Far –CH=CH2 –CH(cystein-S-yl)CH3 –CH(OH)CH2Far
Funkčná skupina na C8 –CH=CH2 –CH=CH2 –CH(cystein-S-yl)CH3 –CH=CH2
Funkčná skupina na C18 –CH=O –CH3 –CH3 –CH3

Najbežnejším hemom je hem B, medzi ostatné hlavné druhy hemu patria hem A a hem C. Izolované hemy sú bežne označované veľkými písmenami, zatiaľ čo hemy viazané na bielkoviny sú označované malými písmenami. "Cytochróm a" teda označuje hem A viazaný v špecifickej kombinácii s membránovým proteínom (cytochrómom), ktorý tvorí časť cytochróm c oxidázy.[21]

Ostatné hemyUpraviť

Táto sekcia obsahuje číslovanie uhlíkov v porfyríne, ktoré odpovedá staršiemu číslovaniu používanému biochemikmi a nie číslovaniu 1-24, ktoré odporúča IUPAC a je zobrazené v tabuľke vyššie.
  • Hem l je derivát hemu B, ktorý je kovalentne viazaný na bielkovinu v laktoperoxidáze, eozinofilperoxidáze a tyroperoxidáze. Hem I je kovalentne viazaný na Glu a Asp laktoperoxidázy pomocou esterových väzieb s 1- a 5-metylovými skupinami hemu.[22] Predpokladá sa, že podobné väzby existujú i u eozinofilperoxidázy a tyroperoxidázy. Hem I je charakteristickou súčasťou zvieracích peroxidáz – rastlinné preoxidázy využívajú hem B. Laktoperoxidáza a eozinofilperoxidáza sú obranné enzýmy zodpovedné za zničenie infikujúcich baktérií a vírusov. Tyroperoxidáza je enzým, ktorý katalyzuje biosyntézu dôležitých tyroidných hormónov. Keďže laktoperoxidáza ničí infikujúce organizmy v pľúcach a výkaloch, je to dôležitý obranný enzým.[22][23]
  • Hem m je derivát hemu B, ktorý je kovalentne viazaný v aktívnom mieste myeloperoxidázy.[24] Hem M takisto obsahuje dve esterové väzby na 1- a 5-metylových skupinách hemu, ktoré sú prítomné i v cicavčích perodixázach obsahujúcich hem I. Okrem toho má nezvyčajnú väzbu medzi sírou metionínu a 2-vinylovou skupinou hemu,[24] čo tomuto enzýmu umožňuje ľahko oxidovať chloridy na chlórnany[24] a bromidy na brómnany.[chýba zdroj] Myeloperoxidáza sa nachádza v cicavčích neutrofiloch a je zodpovedná za ničenie infikujúcich baktérií a vírusov. Je možné, že brómnany syntetizuje "omylom" (promiskuitná aktivita). Chlórnany i brómnany sú veľmi reaktívne zlúčeniny, ktoré sú zodpovedné za tvorbu halogénovaných nukleozidov, ktoré majú mutagénne vlastnosti.[25][26]
  • Hem D je ďalší derivát hemu B, v ktorom je propiónová skupina na uhlíku C6 hydroxylovaná a tvorí γ-spirolaktón. Kruh III je takisto hydroxylovaný na pozícii 5 v konformácii trans voči laktónovej skupine. Hem D je miestom redukcie kyslíka na vodu v mnohých typoch baktérií pri nízkom obsahu kyslíka.[27]
  • Hem S je príbuzný hemu B a takisto má formylovú skupinu na pozícii 2 namiesto vinylovej skupiny. Hem S sa nachádza v hemoglobíne niektorých morských červov. Správna štruktúra hemu B a hemu S bola prvýkrát popísaná nemeckým chemikom Hansom Fischerom.[28]

Názvy cytochrómov typicky (ale nie vždy) naznačujú, ktorý druh hemu je prítomný v ich štruktúre: cytochróm a obsahuje hem A, cytochróm c obsahuje hem C a podobne. Tento zvyk bol prvýkrát použitý pri zverejnení štruktúry hemu A.

Použitie veľkých písmen na označenie druhu hemuUpraviť

Používanie veľkých písmen pri popisovaní hemov bolo zavedené v poznámke v článku od Puustinena a Wikstroma,[29] ktorá popisuje, v ktorých prípadoch by sa mali používať veľké písmená: "uprednostňujeme veľké písmena pri popise štruktúry hemu v izolovanej podobe. Malé písmená je potom možné používať pre cytochrómy a enzýmy, ako i na popis individuálnych skupín hemov viazaných na proteíny (napríklad cytochróm bc, aa3 komplex, cytochróm b5, hem c1 v bc1 komplexe, hem a3 v aa3 komplexe, atď.)" Inak povedané, chemické zlúčeniny by mali byť označované veľkými písmenami, ale konkrétne prípady štruktúr by mali byť označované malými písmenami. Cytochrómoxidáza, ktorá vo svojej štruktúre obsahuje dva hemy A (heme a a hem a3), obsahuje dva moly hemu A na jeden mol proteínu. Cytochróm bc1, ktorý obsahuje hemy bH, bL a c1, obsahuje hem B a hem C v pomere 2:1. Tento spôsob označovania evidentne začal v článku od Caugheyho a Yorka, v ktorom označili produkt izolácie hemu z cytochrómu aa3 ako hem A, čím ho odlíšili od ostatných pripravených produktov: "Náš produkt nie je po všetkých stránkach identický s hemom a získaným v roztoku v iných prácach redukciou hemínu a. Z tohto dôvodu ho budeme označovať ako hem A, kým sa zjavné rozdiely nevysvetlia."[30] V neskoršom článku[31] od Caugheyho skupiny sa využívajú veľké písmena na označenie izolovaných hemov B, C i A.

SyntézaUpraviť

 
Syntéza hemu v cytoplazme a mitochondriách
Bližšie informácie v hlavnom článku: Porfyrín#Syntéza

Enzýmový proces, ktorým vzniká hem, sa nazýva syntéza porfyrínu, keďže všetky intermediáty sú tetrapyroly, ktoré sú chemicky zaradené medzi porfyríny. Tento proces je zachovaný v rôznych organizmoch. U ľudí existuje prakticky výlučne na syntézu hemu. U baktérií sa ním syntetizujú i iné zložité látky, ako sú kofaktor F430 a kobalamín (vitamín B12).[32]

Dráha začína syntézou kyseliny δ-aminolevulovej (dALA alebo δALA) z aminokyseliny glycínu a zo sukcinyl-CoA, ktorý pochádza z Krebsovho cyklu. Enzým katalyzujúci rýchlosť určujúci krok, ALA syntáza (ALAs), je negatívne regulovaný koncentráciou glukózy a hemu. Mechanizmus inhibície ALAs hemom alebo hemínom spočíva v znížení stability syntézey mRNA a znížením prechodu mRNA do mitochondrie. Tento mechanizmus má i terapeutický význam: infúzia hemarginátu alebo hematínu a glukózy môže zastaviť prípady akútnej intermitentnej porfýrie u pacientov s vrodenými poruchami metabolizmu tohto procesu vďaka redukcii transkripcie ALA syntázy.[33]

Orgány, ktoré sa podieľajú na syntéze hemu, sú pečeň (v ktorej je rýchlosť syntézy hemu veľmi premenlivá, podľa dostupnosti hemu v organizme) a kostná dreň (v ktorej je syntéza hemu relatívne konštantná a závisí na produkcii globínových reťazcov), aj keď každá bunka vyžaduje hem na správne fungovanie. Kvôli toxickým vlastnostiam hemu sú však vyžadované bielkoviny ako hemopexín (Hx) na udržiavanie fyziologických zásob železa, ktoré sa používajú pri syntéze hemu.[34] Hem vystupuje ako intermediát v katabolizme hemoglobínu v bilirubínovom metabolizme. Nedostatky rôznych enzýmov v syntéze hemu môžu viesť k rôznym poruchám, ktoré sa označujú ako porfýrie. Medzi ne patrí akútna intermitentná porfýria, kongenitálna erytropoetická porfýria, neskorá kožná porfýria, dedičná koproporfýria, variegátna porfýria a erytropoetická protoporfýria.[35]

Syntéza v potravináchUpraviť

Impossible Foods, spoločnosť vyrábajúca náhrady mäsa založené na rastlinách, využíva urýchlenú syntézu hemu, ktorá využíva kvasinky a leghemoglobín z koreňov sóje fazuľovej, a vznikajúci hem pridáva do bezmäsitých (vegánskych) Impossible burgerových fašírok. DNA pre produkciu leghemoglobínu bola extrahovaná z koreňových hľúz sóje a exprimovaná v bunkách kvasiniek, ktoré nadprodukujú hem pre použitie v bezmäsitých burgeroch.[36] Tento proces vraj pomáha vytvoriť chuť mäsa vo výsledných produktoch.[37][38]

RozkladUpraviť

 
Rozklad hemu

Rozklad začína v makrofágoch v slezine, ktoré odstraňujú staré a poškodene červené krvinky z krvného obehu. V prvom kroku sa hem premieňa na biliverdín pomocou hemoxygenázy (HO).[39] Ako redukčné činidlo je použitý NADPH a do reakcie vstupuje molekulárny kyslík, produktmi sú potom oxid uhoľnatý a uvoľnené železo v podobe katiónu Fe2+.[40] Oxid uhoľnatý, CO, potom funguje ako bunkový posol a pomáha vazodilatácii (rozťahovaniu ciev).[41]

Okrem toho vyzerá, že rozklad hemu je evolučne zachovaná odpoveď na oxidatívny stres. V skratke, keď sú bunky vystavené voľným radikálom, vzniká rýchly nábeh na expresiu izoenzýmu hemoxygenázy-1 (HMOX-1) ktorá katabolizuje hem ako odpovede na stres.[42] Dôvod, prečo bunky musia exponenciálne zvýšiť svoju kapacitu rozkladať hem ako reakciu na oxidatívny stres, stále nie je úplne objasnený, ale vyzerá to tak, že je to súčasť cytoprotektívnej odpovede, ktorá bráni pred potenciálne škodlivými účinkami voľného hemu. Keď sa nazbiera veľké množstvo voľného hemu, systémy zodpovedné za jeho rozklad či detoxifikáciu ho nemusia stihnúť spracovať, takže môže dôjsť k prejavu jeho škodlivých účinkov.[34]

Hem Hemoxygenáza-1 Biliverdín
     
H+ + NADPH + O2 NADP+ + CO + Fe2+
 
 
 

V druhej reakcii sa biliverdín premieňa na bilirubín pôsobením biliverdínreduktázy (BVR):[43]

Biliverdín Biliverdínreduktáza Bilirubín
     
H+ + NADPH NADP+
 
 
 

Bilirubín sa potom prenáša naviazaný na bielkovinu (sérový albumín) do prečene pomocou sprostredkovanej difúzie, kde sa konjuguje s kyselinou glukurónovou, aby bol lepšie rozpustný vo vode. Táto reakcia je katalyzovaná UDP-glukuronozyltransferázou:[44]

Bilirubín UDP-glukuronozyltransferáza Bilirubíndiglukuronid
     
2 UDP-glukuronid 2 UMP + 2 Pi
 
 
 

V tejto podobe je bilirubín vylúčený z pečene do žlče. Vylučovanie bilirubínu z pečene je aktivny prenos spotrebovávajúci energiu, ktorý je zároveň rýchlosť určujúcim procesom. Črevné baktérie dekonjugujú bilirubíndiglukuronid a premieňajú bilirubín na urobilinogény. Časť urobilinogénu je absorbovaná bunkami čriev a prenesená do obličiek, odkiaľ sa vylučuje močom (v podobe urobilínu, ktorý je zodpovedný za žltú farbu moču a vzniká oxidáciou urobilinogénu). Zvyšok pokračuje tráviacim traktom a premieňa sa na sterkobilinogén. Ten sa oxiduje na sterkobilín, ktorý sa vylučuje a je zodpovedný za hnedú farbu výkalov.[45]

Súvis so zdravím a chorobamiUpraviť

Reaktivita hemu je v homeostáze riadená jeho vložením do uspôsobených vreciek hemoproteínov.[chýba zdroj] Počas oxidačného stresu však môžu niektoré hemoproteíny, napr. hemoglobín, uvoľniť svoje hemové prostetické skupiny.[46][47] Neviazaný (voľný) hem, ktorý vzniká týmto spôsobom, môže byť veľmi cytotoxický, pravdepodobne kvôli prítomnosti železa v kruhu protoporfyrínu IX, ktorý funguje ako Fentonovo činidlo a nekontrolovane katalyzuje tvorbu voľných radikálov.[48] Katalyzuje oxidáciu a agregáciu bielkovín, tvorbu cytotoxických lipidových peroxidov cez lipoperoxidáciu a poškodzuje DNA prostredníctvom oxidatívneho stresu. Kvôli jeho lipofilným vlastnostiam rozrušuje lipidové dvojvrstvy v organelách, napríklad mitochondrách a jadre.[49] Tieto vlastnosti hemu môžu u mnohých buniek viesť k programovanej bunkovej smrti, čo je efekt, ktorý hrá dôležitú úlohu v niektorých zápalových ochoreniach, ako sú malária[50] a sepsa.[51]

RakovinaUpraviť

Existuje asociácia medzi vysokým príjmom hemového železa z mäsa a zvýšeným rizikom kolorektálneho karcinómu.[52] Obsah hemu v červenom mäse je asi desaťkrát vyšší než v bielom mäsa, napríklad kuratách.[53] Review z roku 2019 zistila, že príjem hemového železa je spojený so zvýšeným rizikom rakoviny prsníka.[54]

GényUpraviť

Nasledujúce gény (radené abecedne) sú súčasťou chemickej dráhy, ktorá vedie k produkcii hemu:

ReferencieUpraviť

  1. a b Enzýmy [online]. Biopedia.sk, [cit. 2022-09-11]. Dostupné online.
  2. aktívne centrum enzýmu. In: Pyramída. 222. vyd. [s.l.] : Obzor, 1989. S. 47.
  3. ĎURAČKOVÁ, Zdeňka. Organická chémia [online]. Ústav lekárskej chémie, biochémie a klinickej biochémie LF UK, [cit. 2022-09-12]. Dostupné online.
  4. hemoglobíny. In: Bína, Jaroslav (ed.). Malá encyklopédia chémie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1980. S. 289. . „hemoglobíny – červené krvné farbivo, zložené z globínu (bielkovinová zložka) a z hému (prostetická zložka).“
  5. hém. In: Balážová, Ľubica; Bosák, Ján (eds.). Slovník cudzích slov: akademický. 2., dopl. a preprac. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2005. Dostupné online. ISBN 80-10-00381-6.
  6. hemoglobín. In: KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1.. vyd. Bratislava : VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2015. ISBN 978-80-224-1493-7. . „Utvorené na základe gr. haima (αἷμα) ‚krv‘ a lat. globus ‚guľa‘“.
  7. CHEMISTRY, International Union of Pure and Applied. IUPAC Compendium of Chemical Terminology. [s.l.] : IUPAC, 2009. ISBN 978-0-9678550-9-7. DOI:10.1351/goldbook.H02773 Hemes (heme derivatives).
  8. A standard biochemistry text defines heme as the "iron-porphyrin prosthetic group of heme proteins"(Nelson, D. L.; Cox, M. M. "Lehninger, Principles of Biochemistry" 3rd Ed. Worth Publishing: New York, 2000. ISBN 1-57259-153-6.)
  9. POULOS, Thomas L.. Heme Enzyme Structure and Function. Chemical Reviews, 2014-04-09, s. 3919–3962. ISSN 0009-2665. DOI10.1021/cr400415k. PMID 24400737. (po anglicky)
  10. PAOLI, M.. Structure-function relationships in heme-proteins.. DNA Cell Biol., 2002, s. 271–280. Dostupné online. DOI10.1089/104454902753759690. PMID 12042067.
  11. ALDERTON, W.K.. Nitric oxide synthases: structure, function and inhibition.. Biochem. J., 2001, s. 593–615. DOI10.1042/bj3570593. PMID 11463332.
  12. Liver metabolism of porphyrins and haem. Journal of Gastroenterology and Hepatology, 1998, s. 324–329. DOI10.1111/j.1440-1746.1998.01548.x. PMID 9570250.
  13. MILANI, M.. Structural bases for heme binding and diatomic ligand recognition in truncated hemoglobins.. J. Inorg. Biochem., 2005, s. 97–109. DOI10.1016/j.jinorgbio.2004.10.035. PMID 15598494.
  14. HARDISON, R.. The Evolution of Hemoglobin: Studies of a very ancient protein suggest that changes in gene regulation are an important part of the evolutionary story. American Scientist, 1999, s. 126. DOI10.1511/1999.20.809.
  15. POULOS, T.. Heme Enzyme Structure and Function.. Chem. Rev., 2014, s. 3919–3962. DOI10.1021/cr400415k. PMID 24400737.
  16. THOM, C. S.. Hemoglobin Variants: Biochemical Properties and Clinical Correlates.. Cold Spring Harbor Perspectives in Medicine, 2013, s. a011858. DOI10.1101/cshperspect.a011858. PMID 23388674.
  17. BOHR; Hasselbalch, Krogh. Concerning a Biologically Important Relationship - The Influence of the Carbon Dioxide Content of Blood on its Oxygen Binding [online]. . Dostupné online.
  18. Asymmetric cooperativity in a symmetric tetramer: human hemoglobin.. J. Biol. Chem., 2006, s. 11441–3. DOI10.1074/jbc.r500019200. PMID 16423822.
  19. Heme A of Cytochrome c Oxidase: Structure and properties: comparisons with hemes B, C, and S and derivatives. J. Biol. Chem., 1975, s. 7602–7622. DOI10.1016/S0021-9258(19)40860-0. PMID 170266.
  20. HEGG, Eric L.. Heme A Synthase Does Not Incorporate Molecular Oxygen into the Formyl Group of Heme A. Biochemistry, 2004, s. 8616–8624. DOI10.1021/bi049056m. PMID 15236569.
  21. YOSHIKAWA, S.. Structural studies on bovine heart cytochrome c oxidase. Biochim. Biophys. Acta, 2012, s. 579–589. DOI10.1016/j.bbabio.2011.12.012. PMID 22236806.
  22. a b SHARMA S., SINGH A.K., KAUSHIK S., SINHA M., SINGH R.P., SHARMA P., SIROHI H., KAUR P., SINGH T.P.. Lactoperoxidase: Structural insights into the function, ligand binding and inhibition [online]. Int. J. Biochem. Mol. Biol., 2013, [cit. 2022-08-28]. S. 108–128. Dostupné online.
  23. PURDY, M.A.. Effect of growth phase and cell envelope structure on susceptibility of Salmonella triumphant to the lactoperoxidase-thiocyanate-hydrogen peroxide system. Infect. Immun., 1983, s. 1187–95. DOI10.1128/IAI.39.3.1187-1195.1983. PMID 6341231.
  24. a b c GRISHKOVSKAYA, Irina; PAUMANN-PAGE, Martina; TSCHELIESSNIG, Rupert. Structure of human promyeloperoxidase (proMPO) and the role of the propeptide in processing and maturation. Journal of Biological Chemistry, 2017-05, roč. 292, čís. 20, s. 8244–8261. Dostupné online [cit. 2022-08-28]. DOI10.1074/jbc.M117.775031. (po anglicky)
  25. OHSHIMA, H.. Chemical basis of inflammation-induced carcinogenesis. Arch. Biochem. Biophys., 2003, s. 3–11. DOI10.1016/s0003-9861(03)00283-2. PMID 12921773.
  26. HENDERSON, J.P.. Phagocytes produce 5-chlorouracil and 5-bromouracil, two mutagenic products of myeloperoxidase, in human inflammatory tissue. J. Biol. Chem., 2003, s. 23522–8. DOI10.1074/jbc.m303928200. PMID 12707270.
  27. BELEVICH, I.. Oxygenated complex of cytochrome bd from Escherichia coli: stability and photolability. FEBS Letters, 2005, s. 4567–70. DOI10.1016/j.febslet.2005.07.011. PMID 16087180.
  28. FISCHER, H.; ORTH, H.. Die Chemie des Pyrrols. Liepzig : Ischemia Verlagsgesellschaft, 1934.
  29. Puustinen A, Wikström M.. The heme groups of cytochrome o from Escherichia coli. Proc. Natl. Acad. Sci. U.S.A., 1991, s. 6122–6. DOI10.1073/pnas.88.14.6122. PMID 2068092.
  30. Isolation and some properties of the green heme of cytochrome oxidase from beef heart muscle.. J. Biol. Chem., 1962, s. 2414–6. DOI10.1016/S0021-9258(19)63456-3. PMID 13877421.
  31. Heme A of cytochrome c oxidase. Structure and properties: comparisons with hemes B, C, and S and derivatives. J. Biol. Chem., 1975, s. 7602–22. DOI10.1016/S0021-9258(19)40860-0. PMID 170266.
  32. Tetrapyrroles: The pigments of life. Natural Product Reports, 2000, s. 507–526. DOI10.1039/B002635M. PMID 11152419.
  33. KOLLURI, Sridevi. Upregulation of Heme Pathway Enzyme ALA Synthase-1 by Glutethimide and 4,6-Dioxoheptanoic Acid and Downregulation by Glucose and Heme: A Dissertation. Morningside Graduate School of Biomedical Sciences Dissertations and Theses, 2004-03-17. Dostupné online [cit. 2022-08-28]. DOI10.13028/yyrz-qa79.
  34. a b Free heme toxicity and its detoxification systems in human. Toxicology Letters, July 2005, s. 175–188. DOI10.1016/j.toxlet.2005.03.004. PMID 15917143.
  35. Porphyrias. The Lancet, March 2010, s. 924–937. Dostupné online. DOI10.1016/S0140-6736(09)61925-5. PMID 20226990. (po anglicky)
  36. Safety Evaluation of Soy Leghemoglobin Protein Preparation Derived FromPichia pastoris, Intended for Use as a Flavor Catalyst in Plant-Based Meat. International Journal of Toxicology, 2018-04-11, s. 241–262. ISSN 1091-5818. DOI10.1177/1091581818766318. PMID 29642729. (po anglicky)
  37. SIMON, Matt. Inside the Strange Science of the Fake Meat That 'Bleeds'. Wired. Dostupné online [cit. 2022-08-28]. ISSN 1059-1028. (po anglicky)
  38. Silicon Valley gets a taste for food. The Economist, 2015-03-05. Dostupné online [cit. 2019-04-08]. ISSN 0013-0613.
  39. MAINES, Mahin D.. Heme oxygenase: function, multiplicity, regulatory mechanisms, and clinical applications. The FASEB Journal, July 1988, s. 2557–2568. Dostupné online. ISSN 0892-6638. DOI10.1096/fasebj.2.10.3290025. PMID 3290025. (po anglicky)
  40. Lehninger's Principles of Biochemistry. 5th. vyd. New York : W. H. Freeman and Company, 2008. Dostupné online. ISBN 978-0-7167-7108-1. S. 876.
  41. HANAFY, K.A.. Carbon Monoxide and the brain: time to rethink the dogma.. Curr. Pharm. Des., 2013, s. 2771–5. DOI10.2174/1381612811319150013. PMID 23092321.
  42. Pharmacological and clinical aspects of heme oxygenase.. Pharmacol. Rev., 2008, s. 79–127. Dostupné online. DOI10.1124/pr.107.07104. PMID 18323402.
  43. Biliverdin reductase: new features of an old enzyme and its potential therapeutic significance. Pharmacological Reports, January–February 2008, s. 38–48. PMID 18276984.
  44. UDP-Glucuronosyltransferases. Current Drug Metabolism, 2000, s. 143–161. DOI10.2174/1389200003339171. PMID 11465080.
  45. HELMENSTINE, Anne Marie. The Chemicals Responsible for the Color of Urine and Feces [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  46. Exchange of heme among hemoglobin molecules. Proc. Natl. Acad. Sci. USA, Sep 1966, s. 974–978. DOI10.1073/pnas.56.3.974. PMID 5230192.
  47. Heme-protein fission under nondenaturing conditions. Proc. Natl. Acad. Sci. USA, Feb 1991, s. 882–886. DOI10.1073/pnas.88.3.882. PMID 1846966.
  48. The toxicities of native and modified hemoglobins. Free Radical Biology and Medicine, 1197, s. 1075–1099. DOI10.1016/S0891-5849(96)00499-6. PMID 9034247.
  49. Free heme toxicity and its detoxification systems in humans. Toxicology Letters, July 2005, s. 175–188. DOI10.1016/j.toxlet.2005.03.004. PMID 15917143.
  50. Heme oxygenase-1 and carbon monoxide suppress the pathogenesis of experimental cerebral malaria. Nature Medicine, Jun 2007, s. 703–710. DOI10.1038/nm1586. PMID 17496899.
  51. A central role for free heme in the pathogenesis of severe sepsis. Science Translational Medicine, 2010, s. 51ra71. Dostupné online. DOI10.1126/scitranslmed.3001118. PMID 20881280.
  52. Heme iron from meat and risk of colorectal cancer: a meta-analysis and a review of the mechanisms involved. Cancer Prev. Res., 2011, s. 177–184. Dostupné online. DOI10.1158/1940-6207.CAPR-10-0113. PMID 21209396.
  53. Heme Iron from Meat and Risk of Colorectal Cancer: A Meta-analysis and a Review of the Mechanisms Involved. Cancer Prevention Research, 1 February 2011, s. 177–184. Dostupné online [cit. 2018-04-28]. DOI10.1158/1940-6207.CAPR-10-0113. PMID 21209396.
  54. Chang, Vicky C; Cotterchio, Michelle; Khoo, Edwin. Iron intake, body iron status, and risk of breast cancer: a systematic review and meta-analysis. BMC Cancer, 2019, s. 543. DOI10.1186/s12885-019-5642-0. PMID 31170936.
  55. delta-Aminolevulinate dehydratase deficient porphyria: identification of the molecular lesions in a severely affected homozygote. American Journal of Human Genetics, 1991, s. 167–174. PMID 2063868.
  56. Four novel mutations of the coproporphyrinogen III oxidase gene. Cellular and Molecular Biology, February 2009, s. 8–15. PMID 19267996.
  57. Conformational stability and activity analysis of two hydroxymethylbilane synthase mutants, K132N and V215E, with different phenotypic association with acute intermittent porphyria. Bioscience Reports, August 8, 2013, s. 617–626. DOI10.1042/BSR20130045. PMID 23815679.
  58. Molecular characterization of porphyrias in Italy: a diagnostic flow-chart. December 2002. S. 867–876.
  59. Identification and characterization of novel uroporphyrinogen decarboxylase gene mutations in a large series of porphyria cutanea tarda patients and relatives. Clinical Genetics, April 2009, s. 346–353. DOI10.1111/j.1399-0004.2009.01153.x. PMID 19419417.

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Heme na anglickej Wikipédii.