Kyselina asparágová

Bezpečnosť
	Globálny harmonizovaný systém; klasifikácie a označovania chemikálií
	Spoľahlivé zdroje pre klasifikáciu látky ; podľa kritérií GHS nie sú k dispozícii.
	Európska klasifikácia látok
	Hrozby
	Škodlivá; látka; (Xn)
Vety R	R20/21/22, R36/37/38
Vety S	S22, S24/25, S26, S36
	NFPA 704
	1 1 0

	Kyselina asparágová
	Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	C4H7NO4; (HOOC-CH2CHNH2-COOH)
	Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť	133,1 u
Molárna hmotnosť	133,10 g/mol
Teplota topenia	270-271 °C
Teplota rozkladu	324 °C
Hustota	1,660 g/cm³ (25 °C)
Rozpustnosť	vo vode:; 0,45 g/100 ml
Bezpečnosť
	Globálny harmonizovaný systém; klasifikácie a označovania chemikálií
	Spoľahlivé zdroje pre klasifikáciu látky ; podľa kritérií GHS nie sú k dispozícii.
	Európska klasifikácia látok
	Hrozby
	Škodlivá; látka; (Xn)
Vety R	R20/21/22, R36/37/38
Vety S	S22, S24/25, S26, S36
	NFPA 704
	1 1 0
	Ďalšie informácie
Číslo CAS	617-45-8 (DL-izomér); 56-84-8 (L-izomér); 1783-96-6 (D-izomér)
EINECS číslo	200-291-6
Číslo RTECS	CI9097800 (DL-izomér); CI9098500 (L-izomér); CI9097500 (D-izomér)
	Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. ; Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
	Chemický portál

Kyselina asparágová (skratka Asp alebo D) je biogénna aminokyselina. Obsahuje karboxylovú skupinu, je teda kyslá, polárna a hydrofilná. Karboxylový anión, soľ alebo ester kyseliny asparágovej sa nazýva aspartát.

Kyselina asparágová je súčasťou bielkovín, v procese proteosyntézy je kódovaná tripletmi GAU a GAC. Kyselina asparágová, presnejšie povedané karboxylová skupina v jej bočnom reťazci, je katalytickou skupinou tzv. aspartátových proteáz.

Okrem svojej úlohy v metabolizme je tiež substrátom pre mnoho biochemických pochodov, je intermediátom ureo-syntetického cyklu a jedným z hlavných substrátov pre syntézu purínových aj pyrimidínových báz. U rastlín a mikroorganizmov je tiež prekurzorom pri syntéze esenciálnych aminokyselín metionínu, treonínu, izoleucínu a lyzínu.

Ďalšia významná úloha kyseliny asparágovej je v tzv. malát-aspartátovom člnku, slede chemických reakcií, pri ktorých sa prenášajú redukčné ekvivalenty cez membránu mitochondrií.

Aspartát je spoločne s glutamátom, hlavný excitačný neurotransmiter mozgu a miechy. Z aspartátu tiež môže byť fixáciou dusíka syntetizovaná aminokyselina asparagín.

Biosyntéza a degradáciaUpraviť

Kyselina asparágová je neesenciálna aminokyselina, vzniká v jedinom kroku transamináciou oxalacetátu. Reakcia je zvratná, oxalacetát môže ďalej vstúpiť do Krebsovho cyklu, alebo môže byť použitý pri syntéze glukózy. Preto je aspartát považovaný za glukogénnu aminokyselinu.

GalériaUpraviť

Štruktúrovaný vzorec Kyseliny L-asparágovej
Štruktúrovaný vzorec Kyseliny D-asparágovej
Biosyntéza asparagínu
Transaminácia oxalacetátu na aspartát

Iné projektyUpraviť

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kyselina asparágová

LiteratúraUpraviť

MURRAY, Robert K., et al. Harperová biochémie. Z angl. 23. vyd prel. Lenka Fialová et. al. 4. vyd v Česku. Bratislava: H & H, 2002. ix, 872 s. ISBN 80-7319-013-3.
MURRAY, Robert K., et al. Harperová biochémie. Z angl. 23. vyd prel. Lenka Fialová et. al. 3. vyd v Česku. Bratislava: H & H, 2001. ix, 872 s. ISBN 80-7319-003-6.
MURRAY, Robert K., et al. Harperová biochémie. Z angl. 23. vyd prel. Lenka Fialová et. al. 2. vyd v Česku. Bratislava: H & H, 1996. ix, 872 s. ISBN 80-85787-38-5.

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kyselina asparagová na českej Wikipédii.