Kyselina asparágová
Kyselina asparágová (skratka Asp alebo D) je biogénna aminokyselina. Obsahuje karboxylovú skupinu, je teda kyslá, polárna a hydrofilná. Karboxylový anión, soľ alebo ester kyseliny asparágovej sa nazýva aspartát.
Kyselina asparágová | |||||||||||||||||||||||
Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||||||
Sumárny vzorec | C4H7NO4 (HOOC-CH2CHNH2-COOH) | ||||||||||||||||||||||
Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||||||
Molekulová hmotnosť | 133,1 u | ||||||||||||||||||||||
Molárna hmotnosť | 133,10 g/mol | ||||||||||||||||||||||
Teplota topenia | 270-271 °C | ||||||||||||||||||||||
Teplota rozkladu | 324 °C | ||||||||||||||||||||||
Hustota | 1,660 g/cm³ (25 °C) | ||||||||||||||||||||||
Rozpustnosť | vo vode: 0,45 g/100 ml | ||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||
Ďalšie informácie | |||||||||||||||||||||||
Číslo CAS | 617-45-8 (DL-izomér) 56-84-8 (L-izomér) 1783-96-6 (D-izomér) | ||||||||||||||||||||||
EINECS číslo | 200-291-6 | ||||||||||||||||||||||
Číslo RTECS | CI9097800 (DL-izomér) CI9098500 (L-izomér) CI9097500 (D-izomér) | ||||||||||||||||||||||
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||||||
Kyselina asparágová je súčasťou bielkovín, v procese proteosyntézy je kódovaná tripletmi GAU a GAC. Kyselina asparágová, presnejšie povedané karboxylová skupina v jej bočnom reťazci, je katalytickou skupinou tzv. aspartátových proteáz.
Okrem svojej úlohy v metabolizme je tiež substrátom pre mnoho biochemických pochodov, je intermediátom ureo-syntetického cyklu a jedným z hlavných substrátov pre syntézu purínových aj pyrimidínových báz. U rastlín a mikroorganizmov je tiež prekurzorom pri syntéze esenciálnych aminokyselín metionínu, treonínu, izoleucínu a lyzínu.
Ďalšia významná úloha kyseliny asparágovej je v tzv. malát-aspartátovom člnku, slede chemických reakcií, pri ktorých sa prenášajú redukčné ekvivalenty cez membránu mitochondrií.
Aspartát je spoločne s glutamátom, hlavný excitačný neurotransmiter mozgu a miechy. Z aspartátu tiež môže byť fixáciou dusíka syntetizovaná aminokyselina asparagín.
Biosyntéza a degradáciaUpraviť
Kyselina asparágová je neesenciálna aminokyselina, vzniká v jedinom kroku transamináciou oxalacetátu. Reakcia je zvratná, oxalacetát môže ďalej vstúpiť do Krebsovho cyklu, alebo môže byť použitý pri syntéze glukózy. Preto je aspartát považovaný za glukogénnu aminokyselinu.
GalériaUpraviť
Iné projektyUpraviť
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kyselina asparágová
LiteratúraUpraviť
- MURRAY, Robert K., et al. Harperová biochémie. Z angl. 23. vyd prel. Lenka Fialová et. al. 4. vyd v Česku. Bratislava: H & H, 2002. ix, 872 s. ISBN 80-7319-013-3.
- MURRAY, Robert K., et al. Harperová biochémie. Z angl. 23. vyd prel. Lenka Fialová et. al. 3. vyd v Česku. Bratislava: H & H, 2001. ix, 872 s. ISBN 80-7319-003-6.
- MURRAY, Robert K., et al. Harperová biochémie. Z angl. 23. vyd prel. Lenka Fialová et. al. 2. vyd v Česku. Bratislava: H & H, 1996. ix, 872 s. ISBN 80-85787-38-5.
ZdrojUpraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kyselina asparagová na českej Wikipédii.