Imrich Frivaldský

uhorský botanik, entomológ, prírodovedec a lekár

MUDr. Imrich Frivaldský (maď. Imre Frivaldszky (de Frivald), Frivaldszky von Frivald Emerich; * 6. február 1799, Bačkov – † 19. október 1870, Jobbágyi, Maďarsko) bol uhorský botanik, zoológentomológ, prírodovedeclekár. Príslušník zemianskeho rodu Frivaldských: (pôvodom z Rajeckej Lesnej, okres Žilina). Preslávil sa ako svetoznámy prírodovedec, pokrokový bojovník a zástanca nových vedných smerov na území vtedajšej Rakúsko-Uhorskej monarchie.

Imrich Frivaldský
uhorský botanik, zoológ – entomológ, prírodovedec a lekár
Imrich Frivaldský
Narodenie6. február 1799
Bačkov, Uhorsko
Úmrtie19. október 1870 (71 rokov)
Jobbágyi, Uhorsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Imrich Frivaldský

Životopis upraviť

Narodil sa v Bačkove (Bocsko) na Zemplíne v okrese Trebišov. Dve triedy gymnázia absolvoval v Novom Meste pod Šiatrom (Sátoraljaújhely), kde sa už ako gymnazista zúčastňoval na prírodovedeckých exkurziách v Slanských vrchoch. V spolupráci s ďalšími prírodovednými odborníkmi sa podieľal na vedeckom výskume flóryfauny rodného kraja. Popisy prírodovedných exkurzií, bohaté zbierky botanických endemitov a neskôr dôsledný súpis živočíšstva kraja sa stali základnými dielami mladého a už vtedy veľmi talentovaného prírodovedca. V štúdiách na strednej škole pokračoval v JágriMaďarsku a tu sa od roku 1814, pod vplyvom Pavla (Pála) KitaibelaJozefa (Jószefa) Sadlera venoval hlavne botanike na území Zemplínskych vrchov. V priebehu rokov 1814 – 1815 bol zapísaný vo filozofickom kurze na Kráľovskej akadémii v Košiciach. Otec chcel mať zo syna právnika, ale mladý Imre Frivaldský prejavoval záujem hlavne o prírodné vedy, a preto sa roku 1816 zapísal na lekársku fakultu Peštianskej univerzity. Viac ako štúdiu medicíny sa však venoval prírodným vedám, najskôr botanike a neskôr i zoológii.

Ako poslucháč lekárskej fakulty robil vo svojom voľnom čase výlety do okolia Pešti a neskôr i Budína. Cez prázdniny, už v prvom ročníku spravil okružnú cestu po území Slovenska. Počas prázdnin v roku 1819 robil výskumy na Maďarskom pohorí Matra a v nasledujúcom roku v Banáte. Bohaté zbery, ktoré počas týchto svojich ciest vykonal mu umožnili už ako mladému študentovi publikovať niekoľko štúdií a článkov v odborných časopisoch. V roku 1821 ukončil vysokoškolské štúdia a venuje sa hlavne zveľaďovaniu prírodovedného oddelenia národného múzea v Pešti. V roku 1822 ukončil štúdium medicíny. V nasledujúcom roku 1823 sa stal pomocným kustódom prírodopisných zbierok Maďarského národného múzea. Už ako kustód peštianskych prírodovedných zbierok v roku 1824 svojou obhajobou dizertácie o hadoch získal hodnosť doktora lekárskych vied. Riadnym kustódom múzea sa stal však až roku 1850. V marci roku 1824 sa Imrich Frivaldský zriekol svojej lekárskej praxe a venoval sa výlučne prírodným vedám. Prvé roky pracoval v oblasti botaniky. V uvedenom čase sa na území Uhorska hodne vedcov venovalo botanike, preto sa rozhodol venovať hlavne zoológii, najmä však entomológii. Po smrti entomológa Tobiáša Koya kúpil veľkú časť jeho knižnice a bohatú zbierku hmyzu, ktorá sa spoločne s Ochsenheimerovou (Ferdinand Ochsenheimer = Theobald Unklar (1767 – 1822) zbierkou motýľov, zakúpenou v roku 1823 (1824) stala základom entomologických zbierok múzea. Svoje početné entomologické zbery začal na území okolia PeštiBudína, ale neskôr precestoval niekoľkokrát celé Uhorsko. Inicioval viaceré vedecké zberateľské entomologické expedície, pričom na mnohých z nich sa zúčastnil osobne. Zo všetkých expedícií priniesli účastníci veľké množstva rôznych druhov rastlín a živočíchov, obzvlášť hmyzu. V období keď sa už zo zdravotných príčin nemohol osobne zúčastňovať na náročných zahraničných cestách, zameral sa na výskum pozemných a sladkovodných mäkkýšov na území Slovenska a na štúdium neznámych živočíchov v uhorských jaskyniach.

Zo zdravotných dôvodov (očná choroba) roku 1851 opustil prácu v múzeu a už ako súkromník spracovával výsledky zo svojich expedícií vo Svábhegyi alebo Jobbágyi. Ako člen mnohých domácich a zahraničných vedeckých spoločností, stály dopisovateľ vedeckých ustanovizní v Londýne, Paríži, Florencii, Lipsku, Regensburgu, Altenburgu, Štetíne atď. bol známy vo vedeckom svete ako naslovovzatý odborník. Už jeho počiatočné výskumy našli ohlas v školských ročenkách v Sátoraljaújheli, Egeri, Košiciach, Pešti a upozornili vtedajší vedecký svet na mimoriadny talent. Imre Frivaldszky zanechal svetu cenné výskumy, obohatil prírodovedu o nové poznatky, v systematizácii flóryfauny objavil nové veci. Svojou obrovskou húževnatosťou, systematickou prácou a vďaka obrovskému talentu sa prebojoval do kruhu svetoznámych prírodovedcov a sústavným štúdiom opísal mnohé poddruhy, druhy i čeľade flóry a fauny stredoeurópskej oblasti, z ktorých mnohé nesú jeho meno.

Počas svojho života opísal viacero druhov hmyzu, napr.: Melolontha albida Frivaldszky, 1835, Polyommatus eroides Frivaldszky, 1835, Phragmatobia placida Frivaldszky, 1835, Plebejides sephyrus Frivaldszky, 1835, Orthosia rorida Frivaldszky, 1835, Euprepia placida Frivaldszky, 1835 a iné. Na jeho počesť bolo viacero druhov hmyzu pomenované jeho menom, napr. motýľ Ahlbergia frivaldszkyi (Kindermann in Lederer, 1853), chrobák Pseudotrematodes frivaldszkyi Ménétriés, 1836 a pod.

MUDr. Imrich Frivaldský zomrel vo svojej kúrii v Jobbágyi v Novohrade.

Časť jeho zbierky hmyzu z územia Rakúsko – Uhorska, TureckaMalej Ázie bola uložená v Národnom Budapeštianskom prírodovednom múzeu. Tu bola jej veľká časť, spoločne so zbierkou Ferdinanda Ochsenheimera (1767 – 1822) zničená počas povodní v roku 1838 a iróniou osudu ten zvyšok čo prežil povodne, bol skoro celý zničený počas protikomunistického povstania v Budapešti v roku 1956.

Bibliografia upraviť

  • Frivaldszky, I.: 1823, Dissertatio inauguralis medica sistens monographiam serpentum Hungariae, Budapest (Pestini), t. J. Trattner, 8, 64 pp.
  • Frivaldszky, I.: 1832 – 1833, Közlések a Balkány vidéken tett természettudományi utazásaról. Tudománytár 1832 – 33. ?? pp.
  • Frivaldszky, I.: 1834, Catalogus insectorum Emerici Frivaldszky. Budapest (Pestini), 12 pp.
  • Frivaldszky, I.: 1834, Ujabb közlései az általa esközlött balkányi természettud. utazásról. Budapest (Pestini), 31 pp., 7 obr.
  • Frivaldszky, I.: 1834 – 36, Ujabb közlések a Balkány vidékén tett természeti utazásról.
  • Frivaldszky, I.: 1835, Közlések a’ Balkány’ vidékén tett természettudományi utazásról. A´ Magyar Tudós Társaság´ Évkönyvei, (Pest Buda), Második Kötet, 2 (1832 – 1834): 235 – 276, tábl. I. – VII.
  • Frivaldszky, I.: 1837, Köczlések a Balkány vidékén tett természettudomanyi utazásrd. In: Magyar tudós Társasag Évkönyvei 4 (3): 194 – 207.
  • Frivaldszky, I.: 1837, Neue Kerfe und Schnecken des Balkan. Gistl. Faunus. Neue Folge, 1 (2): 84 – 93.
  • Frivaldszky, I.: 1938, Újabb Közlései az altala eszközlött, balkányi természettudományi ultazás – rol. Budan, 4, pg. 31, 8 far. tab.
  • Frivaldszky, I.: 1838, Balkány vidéki természettudományi utazás. Második közlés. In: Magyar Tudós Társaság Évkönyvei, 3 (3): 156 – 184, 8 plates.
  • Frivaldszky, I.: 1844, Javaslat a természettudományok hazánkbani felvirágoztatása ügyében, Budapest (Pestini). ?? pp.
  • Frivaldszky, I.: 1844, T. Természettudományi expeditioja a Balkány vidékére. Tudománytár 1834. 222 pp.
  • Frivaldszky, I.: 1844, Kirándulás a szepesi kárpátokra természettudományi tekintetböl. A Magyar orvosok és természetvizsgálók nagygyülésének munkálatai, 4, 100 – 111, Budapest.
  • Frivaldszky, I.: 1845, Á Királyi magyar természettudományi társulat evkönyvet – elsö kötet. Budán. 1841 – 1845. Annalen der naturforsch. Gesellsch. V. Ungarn. 1 – 232, 3 far. tab.
  • Frivaldszky, I. & Frivaldszky, J.: 1857, Drei neue Grottenkäfer aus Ungarn. Verhandl. Wien. Zool. Bot. Verein, 7, 43 – 46.
  • Frivaldszky, I. & Frivaldszky, J.: 1861, Ein neuer Grottenkäfer aus Ungarn (Pholeuon gracile). Wien. Ent. Monatsschr., 5, 384 – 387.
  • Frivaldszky, I.: 1865, Jellemzõ adatok Magyarorzság faunájához. A Magyar Tudományos Akadémia Évkönyvei, 11 (1864 – 67), (4): p. 1 – 275, tábl. I. – XIII. Budapest (Pestini), Emrich Gusztáv nyomdája.
  • Frivaldszky, I.: 1865, Néhány hazánk faunáját jellemző állatfajnak részletes leírása. A Magyar Tudományos Akadémia Évkönyvei, 11 (4): 205 – 206.
  • Frivaldszky, I.: 1898, Bogarak gyüjtésének némely fortélyai. Rovart. Lapok, 5, 87 – 89.
  • Frivaldszky, I.: 1898, Némely jegyzetek a lepke – gyüjtésröl. Rovart. Lapok, 5, 112 – 114.

Zdroje upraviť

  • Anonym: 1865, Linnaea, 33: 594 – 595.                      
  • Anonym: 1870, Österr. Bot. Z., 20: 383 – 384. 
  • Anonym: 1871, Ann. Soc. ent. France, Paris 1 (5): 468.
  • Anonym: 1871, Petit Nouv. Ent., 3: 125.
  • Kraatz, G.: 1871, Berl. ent. Ztschr., 15: IX.
  • Wallace, A. R.: 1871, Trans. ent. Soc. London (Proc.) 1871: LIII.
  • Aigner, L.: 1897, Rovart. Lapok, 4: 5 – 9 + portrét.
  • RÉVAI NAGY LEXIKONA, Budapest, VIII. KÖTET: (Földpálya – Grec), Frivaldszky (frivaldini), Imre, 177.
  • Obermayer – Marnach, E. et kol.: Österreichisches Biographisches Lexikon 1815 – 1950, Bd. 1: 371 – 372.
  • Allodiatoris, I.: 1963, Frivaldszky Imre (1799 – 1870). Élövilág, 8 (6): 49 – 54.
  • Hrubý, K.: 1964, Prodromus lepidoptera Slovenska, SAV Bratislava, 15, 23, 61.
  • Seliga, J. & Sokira, J.: 1970, Bačkovský rodák Imrich Frivaldský, doktor lekárských vied a prírodovedec 1799 – 1870. Propagačný materiál obce Bačkov k storočnici narodenia Imre Frivaldského. 1 – 4 + portrét a krátka bibliografia.
  • Lukëcs, D.: 1970, Száz éve hunyt el Frivaldszky Imre, a magyar állatgyűjtés úttörője. Búvár, 25 (6): 430 – 431 + fotó.
  • Endrödi, S. 1971: Megemlékezés Frivaldszky Imréről halálának 100. évfordulóján. Êllatt. közlem., 58, 1 – 4, 3 – 5.
  • Szelei, L.: 1971, Frivaldszky Imre 1799 – 1870. Tud. mezőgazd., 9 (4): 96 – 101.
  • Martinček, L.: 1972, Dvaja Frývaldskovci..., Technické noviny, XX (21): 2: (z 23. 5. 1972).
  • Tibenský, J. et kol.: 1976, Bibliografia prírodných, lekárskych a technických vied na Slovensku do roku 1850. I. autorská časť, 181 – 182: (krátka biografia a časť bibliografie).
  • Kolektiv: 1978, Frivaldský, Imrich. In: Encyklopédia Slovenska, II zväzok: (E – J), Veda SAV, Bratislava, 118.
  • Barica, J.: 1984, Imrich Frivaldský. In: Vede a národu: malá encyklopédia priekopníkov slovenskej vedy a techniky. Bratislava, Smena, 131 – 133 + portrét a 3 obr.
  • Robert Zander, Fritz Encke, Günther Buchheim, Siegmund Seybold: 1984, Handwörterbuch der Pflanzennamen, Auflage 13, Verlag Ulmer, Stuttgart, ISBN=3-8001-5042-5.
  • Kolektív: 1987, Frivaldský, Imrich (Frivaldszky, Friedvalszky), In: Slovenský biografický slovník, II. zväzok (E –J), Matica Slovenská, Martin, 131.
  • Hesselbarth, G.; Oorschot, H. van & Wagener, S.: 1995, Die Schmetterlinge der Türkei, Band 2: 1184: (In: Frivaldszky, Janos), 1233: (časť bibliografie).
  • Okali, I. et al.: 1996, Slovník slovenských zoológov a zoológov so vzťahmi k územiu Slovenska. (Frivaldský Imre: 38). Bratislava.
  • Këlmën, G.: 1996, 125 éve hunyt el Frivaldszky Imre. Süni és a Természet, 3 (2): 56 – 57.
  • Koleška, Z.: 1998, FRIVALDSKÝ (Frivaldszky) Imrich (Emerich, Imre), 79 + 230: (portrét). In: Seznam biografií československých entomologů (entomologové nežijíci) – II. Dodatky, doplňky a opravy biografických hesel „Seznamu biografií čs. entomologů (entomologové nežijíci) – I“ ve svazcích 1 – 15 z let 1979 – 1995, Klapalekiana, 34 (Suppl.): 1 – 238.
  • Gaedike, R. & Groll, E. K. eds. 2001, Entomologen der Welt (Biografien, Sammlungsverbleib). Datenbank, DEI Eberswalde im ZALF e. V.: „Frivaldszky von Frivald Emerich (= Imre)“.
  • Okáli, I.: 2001, Dejiny a entomológia. Kto bol... ? Imrich Frivaldszky (6. 2. 1799 – 19. 10. 1870). In: Entomologický magazín HMYZ, II (1): 15 – 16 + portrét + 4 obr.
  • Kříž, K. et kol.: 2012. Biografia a bibliografia Jána Frivaldského. Biomasa, Kysucký Lieskovec, 74 pp.