Kolárovice
Kolárovice sú obec na Slovensku v okrese Bytča.
| Kolárovice | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Bytča |
| Región | Horné Považie |
| Vodný tok | Kolárovický potok |
| Nadmorská výška | 390 m n. m. |
| Súradnice | 49°16′23″S 18°31′58″V / 49,272936°S 18,532783°V |
| Rozloha | 27,54 km² (2 754 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 793 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 65,11 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1312 |
| Starosta | Jozef Hruštinec[3] (SMER-SD, HLAS-SD, SNS) |
| PSČ | 013 54 |
| ŠÚJ | 517674 |
| EČV (do r. 2022) | BY |
| Tel. predvoľba | +421-41 |
| Adresa obecného úradu |
Kolárovice 389 |
| E-mailová adresa | obec@kolarovice.eu |
| Telefón | 041/558 10 20 |
| Fax | 041/558 10 20 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Kolárovice | |
| Webová stránka: kolarovice.eu | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Časti obce
upraviťK obci patria viaceré osady (kopanice), Kolárovice sú súčasťou Javornícko-kysuckej oblasti rozptýleného osídlenia a jej Žilinskej podoblasti. Osady sú sústredené do 4 miestnych častí:
Babiše
upraviťSú najsevernejšie a zároveň najvyššie položenou miestnou časťou. Vlastná osada Babiše leží v nadmorskej výške 690 m n. m. pri ceste I. triedy č. 10, približne 8 km SSZ od jadra obce. Spolu s prislúchajúcimi osadami sa rozkladá v pramennej oblasti Kolárovického potoka pod sedlom Javorník (785 m n. m.). K Babišiam patria osady: Dolina, Gachy, Melocík, Podjavorník. Na severnom svahu Slatiny (945,7 m n. m.) sa nachádza malé lyžiarske stredisko s lyžiarskym vlekom a chatou Čerenka. Pod sedlom Javorník je pohostinstvo Melocík a parkovisko.
Čiakov
upraviťLeží 5,5 km severne od stredu obce na oboch brehoch ľavostranného prítoku Kolárovického potoka, prameniaceho na juhovýchodnom svahu Mraznice (903,2 m n. m.), v nadmorskej výške 570 m n. m. Cesta do osady odbočuje z cesty I. triedy č. 10 vpravo (v smere z Kolárovíc), na rázcestí je autobusová zastávka.
Korytné
upraviťKorytné sa nachádza uprostred Javorníkov na hornom toku Kolárovického potoka v nadmorskej výške 540 m n. m. Do osady odbočuje z cesty I. triedy č. 10 odbočka vľavo, medzi osadami Čiakov a Babiše. K miestnej časti patria aj osady Babišovci, Danišovci, Dzúrikovci a samota Vysoká.
Škoruby
upraviťMiestna časť je rozložená po oboch stranách cesty I/10, na strednom toku Kolárovického potoka, v nadmorskej výške 488 m n. m., medzi Slopkovom a Čiakovom. Leží približne 4 km SSZ od jadra Kolárovíc.
Polohopis
upraviťObec leží na južnej strane Javorníkov v údolí Kolárovického potoka. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 390 m n. m., cca 6 km SSZ od Bytče, celý chotár leží v nadmorskej výške od 370 (v doline Kolárovického potoka) do 946 m n. m. (v Podjavorníckej brázde). Je typom potočnej radovej obce s veľmi dlhou hlavnou ulicou (4 km), ktorá prebieha v smere sever-juh. Jadro obce sa nachádza v geomorfologickej časti Javornícka brázda, osady sú lokalizované severne od obce v Javorníkoch. Obec je dlhá 17 km s rozlohou 2 757 ha.
Kultúra a zaujímavosti
upraviťPamiatky
upraviť- Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša biskupa, jednoloďová neorománska stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a mierne predstavanou vežou, z rokov 1870-1873. Stojí na mieste staršieho kostola z roku 1798. Stavbu kostola iniciovali farár Ondrej Tvrdý a richtár Jan Bulo.[4] Zariadenie kostola pochádza z doby jeho vzniku. Nachádza sa tu hlavný oltár s obrazom sv. Mikuláša a dva bočné oltáre, sv. Ondreja a Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Oltárne oobrazy sú dielom Jozefa Božetecha Klemensa z roku 1872. Kostol vymaľoval v rokoch 1950-1952 akademický maliar František Sorád z Trnavy. V interiéri sa ďalej nachádza desaťregistrový organ, ktorý zhotovil Blažej Žuja z Uherského Brodu. Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami. Veža je ukončená terčíkmi s hodinami v trojuholníkových štítoch a ihlancovou helmicou. Nachádzajú sa tu zvony z roku 1926, diela majstrov zvonárov z Trnavy.
- Rímskokatolícka fara, jednopodlažná obdĺžniková dvojtraktová klasicistická stavba s manzardovou strechou, z obdobia po roku 1788. Úpravami prešla v roku 1964 a 2001.[5] Fasády fary sú členené pilastrami a oknami s dekoratívnymi polkruhovými suprafenestrami.
Zaujímavosti
upraviťFarská galéria
upraviťPri budove fary sa nachádza záhrada, ktorá až do príchodu kňaza Stanislava Duníka ležala nevyužitá. Za iniciatívy Milana Mičienku sa záhrada vyklčovala, poorala, zrovnali sa jamy, zrezali stromy a vykreslená bola ryba - znak kresťanstva. Spolu s priateľmi umelcami sa p. Mičienka rozhodol vytvoriť nezvyčajné dielo - záhradnú galériu so sochami nadživotnej veľkosti. O pol roka od začatia práce bola galéria otvorená pri príležitosti 690. výročia vzniku obce. V súčasnosti sa tam nachádza množstvo diel v nadživotnej veľkosti, napr. Matka Tereza, Páter Pio, Don Bosco, sv. Cyril a Metod, sv. Mikuláš, sv. Ondrej, štyria evanjelisti, Sedembolestná Panna Mária, Dobrý pastier. Tieto diela vzišli z dielne samotného Milana Mičienku, ale aj A. Machaja, J. Cipricha, J. Palku, S. Poleka, J. Bavlnu, J. Rakovana. Krstným otcom galérie sa stal majster Jozef Pekara, autor Slovenského Betlehemu z Rajeckej Lesnej.
Občianska vybavenosť
upraviťKultúrny dom - centrum
upraviťKultúrny dom vznikal postupne, najprv v roku 1955 bola vybudovaná Požiarna zbrojnica, nadstavaná kultúrna miestnosť. Posledná rekonštrukcia priniesla zatraktívnenie vzhľadu. Slúži na rôzne kultúrne podujatia, predstavenia, svadobné oslavy.
Referencie
upraviť- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Farský kostol sv. Mikuláša, biskupa (1873) [online]. Žilinská diecéza. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kolárovice
