Kolárovice

obec na Slovensku v okrese Bytča

Kolároviceobec na Slovensku v okrese Bytča.

Kolárovice
obec
Nad Kolárovicami - panoramio.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Bytča
Región Horné Považie
Vodný tok Kolárovický potok
Nadmorská výška 390 m n. m.
Súradnice 49°16′23″S 18°31′58″V / 49,272936°S 18,532783°V / 49.272936; 18.532783
Rozloha 27,54 km² (2 754 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 812 (31. 12. 2021) [2]
Hustota 65,8 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1312
Starosta Jozef Hruštinec[3] (SMER-SD, HLAS-SD, SNS)
PSČ 013 54
ŠÚJ 517674
EČV BY
Tel. predvoľba +421-41
Adresa obecného
úradu
Kolárovice 389
E-mailová adresa obec@kolarovice.eu
Telefón 041/558 10 20
Fax 041/558 10 20
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Webová stránka: kolarovice.eu
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Časti obceUpraviť

K obci patria viaceré osady (kopanice), Kolárovice sú súčasťou Javornícko-kysuckej oblasti rozptýleného osídlenia a jej Žilinskej podoblasti. Osady sú sústredené do 4 miestnych častí:

BabišeUpraviť

Sú najsevernejšie a zároveň najvyššie položenou miestnou časťou. Vlastná osada Babiše leží v nadmorskej výške 690 m n. m. pri ceste I. triedy č. 10, približne 8 km SSZ od jadra obce. Spolu s prislúchajúcimi osadami sa rozkladá v pramennej oblasti Kolárovického potoka pod sedlom Javorník (785 m n. m.). K Babišiam patria osady: Dolina, Gachy, Melocík, Podjavorník. Na severnom svahu Slatiny (945,7 m n. m.) sa nachádza malé lyžiarske stredisko s lyžiarskym vlekom a chatou Čerenka. Pod sedlom Javorník je pohostinstvo Melocík a parkovisko.

ČiakovUpraviť

Leží 5,5 km severne od stredu obce na oboch brehoch ľavostranného prítoku Kolárovického potoka, prameniaceho na juhovýchodnom svahu Mraznice (903,2 m n. m.), v nadmorskej výške 570 m n. m. Cesta do osady odbočuje z cesty I. triedy č. 10 vpravo (v smere z Kolárovíc), na rázcestí je autobusová zastávka.

KorytnéUpraviť

Korytné sa nachádza uprostred Javorníkov na hornom toku Kolárovického potoka v nadmorskej výške 540 m n. m. Do osady odbočuje z cesty I. triedy č. 10 odbočka vľavo, medzi osadami Čiakov a Babiše. K miestnej časti patria aj osady Babišovci, Danišovci, Dzúrikovci a samota Vysoká.

ŠkorubyUpraviť

Miestna časť je rozložená po oboch stranách cesty I/10, na strednom toku Kolárovického potoka, v nadmorskej výške 488 m n. m., medzi Slopkovom a Čiakovom. Leží približne 4 km SSZ od jadra Kolárovíc.

PolohopisUpraviť

Obec leží na južnej strane Javorníkov v údolí Kolárovického potoka. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 390 m n. m., cca 6 km SSZ od Bytče, celý chotár leží v nadmorskej výške od 370 (v doline Kolárovického potoka) do 946 m n. m. (v Podjavorníckej brázde). Je typom potočnej radovej obce s veľmi dlhou hlavnou ulicou (4 km), ktorá prebieha v smere sever-juh. Jadro obce sa nachádza v geomorfologickej časti Javornícka brázda, osady sú lokalizované severne od obce v Javorníkoch. Obec je dlhá 17 km s rozlohou 2 757 ha.

Kultúra a zaujímavostiUpraviť

PamiatkyUpraviť

  • Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša biskupa, jednoloďová neorománska stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a mierne predstavanou vežou, z rokov 1870-1873. Stojí na mieste staršieho kostola z roku 1798. Stavbu kostola iniciovali farár Ondrej Tvrdý a richtár Jan Bulo.[4] Zariadenie kostola pochádza z doby jeho vzniku. Nachádza sa tu hlavný oltár s obrazom sv. Mikuláša a dva bočné oltáre, sv. Ondreja a Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Oltárne oobrazy sú dielom Jozefa Božetecha Klemensa z roku 1872. Kostol vymaľoval v rokoch 1950-1952 akademický maliar František Sorád z Trnavy. V interiéri sa ďalej nachádza desaťregistrový organ, ktorý zhotovil Blažej Žuja z Uherského Brodu. Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami. Veža je ukončená terčíkmi s hodinami v trojuholníkových štítoch a ihlancovou helmicou. Nachádzajú sa tu zvony z roku 1926, diela majstrov zvonárov z Trnavy.
  • Rímskokatolícka fara, jednopodlažná obdĺžniková dvojtraktová klasicistická stavba s manzardovou strechou, z obdobia po roku 1788. Úpravami prešla v roku 1964 a 2001.[5] Fasády fary sú členené pilastrami a oknami s dekoratívnymi polkruhovými suprafenestrami.

ZaujímavostiUpraviť

Farská galériaUpraviť

Pri budove fary sa nachádza záhrada, ktorá až do príchodu kňaza Stanislava Duníka ležala nevyužitá. Za iniciatívy Milana Mičienku sa záhrada vyklčovala, poorala, zrovnali sa jamy, zrezali stromy a vykreslená bola ryba - znak kresťanstva. Spolu s priateľmi umelcami sa p. Mičienka rozhodol vytvoriť nezvyčajné dielo - záhradnú galériu so sochami nadživotnej veľkosti. O pol roka od začatia práce bola galéria otvorená pri príležitosti 690. výročia vzniku obce. V súčasnosti sa tam nachádza množstvo diel v nadživotnej veľkosti, napr. Matka Tereza, Páter Pio, Don Bosco, sv. Cyril a Metod, sv. Mikuláš, sv. Ondrej, štyria evanjelisti, Sedembolestná Panna Mária, Dobrý pastier. Tieto diela vzišli z dielne samotného Milana Mičienku, ale aj A. Machaja, J. Cipricha, J. Palku, S. Poleka, J. Bavlnu, J. Rakovana. Krstným otcom galérie sa stal majster Jozef Pekara, autor Slovenského Betlehemu z Rajeckej Lesnej.

Občianska vybavenosťUpraviť

Kultúrny dom - centrumUpraviť

Kultúrny dom vznikal postupne, najprv v roku 1955 bola vybudovaná Požiarna zbrojnica, nadstavaná kultúrna miestnosť. Posledná rekonštrukcia priniesla zatraktívnenie vzhľadu. Slúži na rôzne kultúrne podujatia, predstavenia, svadobné oslavy.

ReferencieUpraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2022-03-31, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Farský kostol sv. Mikuláša, biskupa (1873) [online]. Žilinská diecéza. Dostupné online.
  5. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Externé odkazyUpraviť