Wikipédia

Kozorožec vrchovský

Kozorožec vrchovský[1] (iné názvy: kozorožec alpský[2], kozorožec horský[1]; lat. Capra ibex) je druh z rodu koza (Capra).

Kozorožec vrchovský

Samec
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Capra ibex
Linnaeus, 1758

Rozšírenie kozožca vrchovského (najsvetlejšia zelená, t.j. vľavo)
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

V užšom zmysle je to druh, ktorý obýva len Alpy. V širšom zmysle je to oveľa širšie definovaný druh obývajúci aj mnohé iné miesta Eurázie a jeho slovenské názvy sú kozorožec vrchovský (v širšom zmysle), kozorožec horský (v širšom zmysle), kozorožec alebo ojedinele ibex[3]. V rámci kozorožca vrchovského v širšom zmysle zodpovedá kozorožec vrchovský v užšom zmysle poddruhu Capra ibex ibex, ktorý sa po slovensky označuje buď rovnako ako druh alebo názvom kozorožec vrchovský [alebo horský] alpský.[4]

Tento článok sa zaoberá len kozorožcom vrchovským v užšom zmysle. O kozorožcovi vrchovskom v širšom zmysle pozri článok Capra (rod).

Výskyt a počet

upraviť

Vyskytuje sa v európskych Alpách. Divo žijúca populácia sa odhaduje na 53 000 jedincov.[5]

Opis

upraviť

Samce kozorožca vrchovského v kohútiku merajú od 90 do 101 cm a vážia od 67 do 117 kg, dĺžka tela je od 149 do 171 cm. Samice v kohútiku merajú od 73 do 84 cm a vážia od 17 do 32 kg, dĺžka tela je od 121 do 141 cm. V porovnaní s ostatnými členmi rodu, má kozorožec vrchovský kratšiu a širšiu hlavu, a menej výrazné sfarbenie srsti.[6]

Obe pohlavia majú veľké, smerom dozadu sa stáčajúce rohy, ktoré pri samcoch merajú od 69 do 98 cm, pri samiciach od 18 do 35 cm.[6]

Sfarbenie srsti je na väčšine tela hnedosivé, brucho je svetlé. V okolí brady, na krku, a na chrbte je srsť trochu tmavšia. Pĺznutie nastáva dvakrát do roka, najprv v apríli alebo máji, a potom znova v septembri, kedy letnú srsť nahradí hustejšia, zimná.[6]

Spôsob života a správanie

upraviť

Živí sa hlavne trávami, ale aj machmi, lišajníkmi, kvetmi, listami a konárikmi. Ak je potrava mimo dosah, dokáže si pomôcť postavením sa na zadné nohy.[6][7] Jeho predátormi sú orly skalné a líšky, ktoré lovia mláďatá. Je to spoločenský druh tvoriaci stáda vo veľkosti od 10 do 20 jedincov. Najviac býva aktívny počas úsvitu a súmraku, počas poludnia odpočíva v tieni skál a previsov. Je to obratný skokan, dokáže sa po strmom, skalnatom teréne pohybovať s neuveriteľnou istotou a ľahkosťou.[7]

Obdobie párenia prebieha od decembra do januára.[7] Počas ruje sa samce predvádzajú pred samicami.[6] Jeden samec sa môže páriť s viacerými samicami.[7]

Gravidita trvá od 165 do 170 dní.[7] Samice rodia väčšinou jedno, v 20% prípadov dve mláďatá.[8]

Samce i samice pohlavne dospievajú vo veku osemnástich mesiacov. Samce rastú do veku 9 až 11, samice 5 až 6 rokov. Rohy rastú počas celého života, najviac ale počas druhého roku, po ktorom rastú okolo 8 cm každý rok, pričom po desiatich rokoch sú to už len 4 cm ročne.[9]

V prírode sa kozorožec vrchovský dožíva približne 14 až 19 rokov.[7][9]

Rozšírenie

upraviť

Vyskytuje sa v Taliansku, do Francúzska, Nemecka, Švajčiarska a Rakúska bol reintrodukovaný. Bol introdukovaný do Slovinska a Bulharska.[5]

Obýva vysokohorské alpínske lúky a skalnaté svahy nad hornou hranicou lesa v nadmorskej výške od 1 800 do 3 300 metrov.[10] Samce trávia zimu v ihličnatých lesoch,[6] na jar, keď sa topí sneh, sa kŕmia na čerstvej tráve lúk v nižších polohách,[11] a počas leta sa presúvajú na vyššie položené, alpínske lúky.[12]

Ohrozenie a ochrana

upraviť

Na červenom zozname IUCN je kozorožec vrchovský zaradený medzi “najmenej ohrozené” druhy. Najväčšími hrozbami sú nízka genetická diverzita a nárast ľudských voľnočasových aktivít v prirodzenom prostredí (turistika, horolezectvo, paraglajding, používanie dronov a vrtuľníkov). Trend populácie je stabilný.[5]

Na začiatku 16. storočia, kedy sa strelné zbrane stali bežnejšími, začala populácia kozorožca klesať v dôsledku nadmerného lovu a pytliactva. V 18. storočí bol už vyhubený vo Švajčiarsku a Nemecku, a v 19. storočí v Rakúsku a severovýchodnom Taliansku. Posledná populácia o veľkosti 100 jedincov prežila v okolí masívu Gran Paradiso na území vtedajšieho Sardínskeho kráľovstva. Toto územie v roku 1854 vyhlásil za kráľovskú loveckú rezerváciu Viktor Emanuel II., prvý kráľ zjednoteného Talianska, čo viedlo k záchrane tohto druhu kozorožca.[13]

V roku 1914 dosiahla populácia veľkosť 3 020 jedincov. V roku 1922 bol založený Národný park Gran Paradiso, vďaka čomu bol kozorožec ešte viac chránený. Následne sa z tohto miesta prirodzene rozšíril do okolitých regiónov. Šíreniu však najviac pomohli ľudia, ktorí reintrodukovali kozorožca do viacerých oblastí.[14]

Galéria

upraviť
  •  
    Samica, Švajčiarsko
  •  
    Samica s mláďaťom, Taliansko
  •  
    Stádo
  •  
    Samce v súboji
  •  
    Kozorožce oblizujúce soľ na kammenom múre priehrady Cingino, Taliansko
  •  
    Kozorožec na vlajke švajčiarskeho kantónu Graubünden

Zdroje

upraviť
  1. ↑ a b Pozri zdroje uvedené v článku Capra (rod)
  2. ↑ LUPTÁK, PETER. Slovenské mená cicavcov sveta. 1. vyd. Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. ISBN 80-969059-9-6. S. 218.
  3. ↑ BURNIE ET AL.. Zviera. Bratislava : Ikar, 2002. ISBN 80-551-0375-5. S. 255.
  4. ↑ Pozri v článku Capra (rod).
  5. ↑ a b c TOÏGO, C., BRAMBILLA, A., GRIGNOLIO, S. & PEDROTTI, L.. Capra ibex [online]. https://www.iucnredlist.org/, 2020, [cit. 2022-04-14]. Dostupné online.
  6. ↑ a b c d e f FRANCESCA PARRINI, JAMES W. CAIN, III, PAUL R. KRAUSMAN. Capra ibex (Artiodactyla: Bovidae). Mammalian Species, 2009-05-27, s. 1–12. Dostupné online.
  7. ↑ a b c d e f JOSÉ R. CASTELLÓ. Bovids of the World: Antelopes, Gazelles, Cattle, Goats, Sheep, and Relatives. [s.l.] : Princeton University Press, 2016-04-12. Dostupné online. ISBN 9780691167176. S. 337.
  8. ↑ STÜWE, M.; GRODINSKY, C.. Reproductive biology of captive Alpine ibex (Capra i. ibex). Zoo Biology, 1987, s. 331–339. Dostupné online.
  9. ↑ a b TOÏGO, C.; ET AL.. Sex- and age-specific survival of the highly dimorphic Alpine ibex: evidence for a conservative life-history tactic. Journal of Animal Ecology, 2007, s. 679–686. Dostupné online.
  10. ↑ PARRINI, F.; ET AL.. Spatial behaviour of adult male Alpine ibex Capra ibex ibex in the Gran Paradiso National Park, Italy. Acta Theriologica, 2003, s. 411–423. Dostupné online.
  11. ↑ FRANCISCI, F., S. FOCARDI, AND L. BOITANI. The biology and management of mountain ungulates. London : Croom Helm, 1985. ISBN 978-94-015-7346-7. Kapitola Male and female Alpine ibex: phenology of space use and herd size, s. 124–133.
  12. ↑ GRIGNOLIO, S.; PARRINI, F.; BASSANO, B.; LUCCARINI, S.; APOLLONIO, M.. Habitat selection in adult males of Alpine ibex, Capra ibex ibex. Folia Zoologica, 2003, s. 113–120. Dostupné online [cit. 2012-12-26]. Archivované 2013-05-22 z originálu.
  13. ↑ STÜWE, M.; NIEVERGELT, B.. Recovery of Alpine ibex from near extinction: the result of effective protection, captive breeding, and reintroductions. Applied Animal Behaviour Science, 1991, s. 379–387. Dostupné online.
  14. ↑ BIEBACH, I.; KELLER, L. F.. A strong genetic footprint of the re-introduction history of Alpine ibex (Capra ibex ibex). Molecular Ecology, 2009, s. 5046–5058. Dostupné online.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Alpine ibex na anglickej Wikipédii.

Iné projekty

upraviť
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kozorožec_vrchovský&oldid=7927220“