Ladislav Dérer (lekár)

Prof. MUDr. Ladislav Dérer (* 11. december 1897, Bratislava – † 28. marec 1960, Bratislava) bol slovenský lekár internistaklinický fyziológ, univerzitný pedagóg a akademik – zakladajúci člen Slovenskej akadémie vied (SAV) a člen Československej akadémie vied (ČSAV). Založil vlastnú internistickú školu a patrí medzi popredné osobnosti slovenskej a česko-slovenskej internej medicíny.

Ladislav Dérer
lekár internistaklinický fyziológ, univerzitný pedagóg a akademik
Dielo
Osobné informácie
Narodenie11. december 1897
Bratislava, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko)
Úmrtie28. marec 1960 (62 rokov)
Bratislava, ČSR (dnes Slovensko)
ManželkaElena, rod. Mariányiová (1914 – ?)

ŽivotUpraviť

Narodil sa ako druhý syn v rodine advokáta Jozefa Dérera (1856 – 1918) a jeho manželky Pavly, rod. Christenovej (? – 1931).[1] Mal päť sestier a troch bratov.[2] Jeho o 13 rokov starší brat Ivana (1884 – 1973) si vybral právnickú kariéru a vydal sa na politickú dráhu, ktorou sa zaradil k popredným slovenským predstaviteľom Československej sociálnodemokratickej strany robotníckej a zástancom čechoslovakizmu.[3] Jeho ďalší, o desať rokov starší brat Jozef (1887 – 1967) sa stal lekárom oftalmológom a ako mimoriadny profesor tiež prednášal na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (LF UK).[4]

Po vyštudovaní gymnázia v Bratislave Ladislav Dérer nastúpil na štúdium všeobecného lekárstva na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe (1919 – 1920), ktoré dokončil na LF UK (1920 – 1924), kde neskôr získal docentúru (1930), mimoriadnu (1937) a riadnu profesúru (1945) v odbore patológia a terapia chorôb vnútorných. V rokoch 1924 – 1931 pracoval na propedeutickej a v rokoch 1931 – 1939 na internej klinike LF UK. V rokoch 1929 – 1930 si rozširoval svoje poznatky z fyzikálnej chémie a biochémie na študijnom pobyte v BerlíneNemecku, v roku 1938 zase absolvoval študijnú cestu po klinikách v Sovietskom zväze. V rokoch 1939 – 1945 bol prednostom interného oddelenia nemocnice Robotníckej sociálnej poisťovne. Bol tiež členom Učenej spoločnosti Šafárikovej,[1][2][5] ktorá v rokoch 1926 – 1939 pôsobila na pôde UK s cieľom podporovať a propagovať sústavný vedecký výskum Slovenska.[6]

Z hľadiska politického presvedčenia si – prinajmenšom podľa Slovenského biografického slovníka (1986) vydaného počas komunistického režimu – osvojil marxistický svetonázor. Na protest proti fašistickému režimu Slovenského štátu v roku 1939 opustil univerzitu[1] a zapojil sa do odboja, vrátane Slovenského národného povstania.

Vzápätí sa stal prednostom I. internej kliniky LF UK (1945 – 1956) a od roku 1953 bol súčasne vedúcim Katedry nemocničnej internej medicíny a Balneologického ústavu LF UK. Na krátko, v rokoch 1950 – 1951, zastával aj funkciu dekana LF UK. Stál tiež pri zrode SAV v roku 1953. Od roku 1956 pôsobil ako vedúci Laboratória klinickej fyziológie SAV a v roku 1957 sa stal vedúcim Ústavu experimentálnej medicíny SAV.[2][5] V roku 1954 získal tiež členstvo v ČSAV.[1]

Vedeckovýskumná činnosťUpraviť

V prvom období svojej vedeckovýskumnej činnosti sa zameriaval na patológiu pečene, fyziológiu a patofyziológiu tráviacej sústavy, ako aj na patofyziológiu krvi pri poruchách obehovej sústavy. Výsledky výskumu prezentované v štúdiách o koncentračnom indexe žlčových kyselín v šťave dvanástnika a o anoxémii pečene si získali ohlas aj vo svetovej vedeckej literatúre. Veľký prínos znamenali aj jeho práce o šoku a o patológii žalúdka, v ktorých predstavil nové poznatky a diagnostické metódy. V štúdii o stovarsole ako prvý opísal účinok päťmocného arzénu na koprologický obraz.[1][2][5]

V ďalšom období sa zameral na včasnú diagnostiku malígnych nádorov žalúdka a problematiku tuberkulózy pľúcčriev. Počas pôsobenia v nemocnici Robotníckej sociálnej poisťovne sa tiež venoval chorobám z povolania, najmä silikózou u baníkov.[1][5]

Po skončení vojny sa „z hematologických pozícií sa prepracoval k riešeniu niektorých otázok širokého biologického dosahu a k objavu základného významu o periodicite určitých dejov v organizme. Vo vzniku 6-dňového makrorytmu pripísal prvoradý význam centrálnemu nervovému systému a vsnutým neurohumorálnym mechanizmom. V sérii štúdií o štádiovosti v krvotvorbe poukázal na analógiu vo vývoji mezenchymálnej bunky v rozličných typoch embryonálneho života, so štádiovými zmenami, kt.[oré] sa odohrávajú v meristémoch rastových oblastí rastlín. Z týchto záverov vychádzal v ďalších prácach, najmä z aspektu širšieho uplatňovania genetických hľadísk v medicíne.“[2] Intenzívne skúmal problémy imunogenetiky a matematického vyjadrenia biologických javov, značný priestor venoval tiež alergiianafylaxii.[5] „Niekt.[oré] jeho významné práce zostali pre jeho nadmernú kritickosť v rkp [t. j. v rukopise] (skúsenosti s liečbou hepatopatií bielkovínovou diétou, o vzťahu fylogenézyontogenéze a i.).“[1][2]

Súkromný životUpraviť

Dérer sa zosobášil s Elenou, rod. Mariányiovou (1914 – ?), ktorá bola taktiež lekárkou.[1][2]

OceneniaUpraviť

V roku 1949 získal Národnú cenu a v roku 1956 bol vyznamenaný medailou Jana Evangelistu Purkyně.[1][2]

PamiatkaUpraviť

Je po ňom pomenovaná Ulica Ladislava DéreraBratislave-Novom Meste a od roku 1970 nesie jeho meno neďaleká Univerzitná nemocnica Bratislava – Nemocnica akademika Ladislava Dérera na Kramároch. Vo vstupnej hale nemocnice mu bola v tom roku osadená pamätná tabuľa s reliéfom. Od roku 1961 sa každoročne organizuje Memoriál akademika Dérera[7][8], resp. Dérerov memoriál[9], počas ktorého sa udeľuje Dérerova cena za prínos v oblasti internej medicíny.[10]

Vybraná personálna bibliografiaUpraviť

Dérer je autorom približne 50 štúdií publikovaných v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Taktiež sa podieľal na tvorbe vysokoškolských učebníc a popularizačných prác.[5] Od roku 1948 pôsobil ako hlavný redaktor a neskôr ako člen redakčnej rady Bratislavských lekárskych listov.[1][2]

Vysokoškolské učebniceUpraviť

  • Netoušek, Miloš; Šimer, František; Dérer, Ladislav (1929), Klinická fysiologie, Díl I. Krev (1. vyd.), V Bratislave: Spolek čsl. lekárov , 267 s.
  • Dérer, Ladislav (1954), Praktikum propedeutiky vnútorného lekárstva, Bratislava: Slovenská akadémia vied , 611 s.

Popularizačné a iné knižné publikácieUpraviť

  • Dérer, Ladislav (1948), O vyššie sociálne uvedomenie vo verejnom zdravotníctve : prednesené na sjazde dobrovoľných sestier Čs. Červeného kríža v Piešťanoch 28.IX.1947, Bratislava: Riaditeľstvo divízie Československého Červeného kríža pre Slovensko , 18 s.
  • Dérer, Ladislav, ed. (1951), Správná výživa zdravých a chorých, Zdravotnícka knižnica, Bratislava: Tatran , 514 s. (hlavný redaktor a spoluautor)
  • Zdravoveda ([1.] vyd.), Martin: Osveta, 1953 , 712 s. (redaktor a spoluautor)

ReferencieUpraviť

  1. a b c d e f g h i j „DÉRER, Ladislav“, Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990), I. zväzok, A – D (1. vyd.), Martin: Matica slovenská, 1986, str. 464 
  2. a b c d e f g h i „DÉRER, Ladislav“, Biografický lexikón Slovenska, II., C – F, Martin: Slovenská národná knižnica, 2004, str. 238, ISBN 8089023444 
  3. Pozri bližšie: „DÉRER, Ivan“, Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990), I. zväzok, A – D (1. vyd.), Martin: Matica slovenská, 1986, str. 462-463 
  4. Pozri bližšie: „DÉRER, Jozef“, Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990), I. zväzok, A – D (1. vyd.), Martin: Matica slovenská, 1986, str. 463-464 .; Falisová, Anna (2010), „DÉRER, Jozef“, Lekári na Slovensku do roku 2000 (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 135, ISBN 978-80-224-1166-0 
  5. a b c d e f Falisová 2010, s. 135
  6. Pozri bližšie: Bokes, František (1967), Snahy o organizovanie slovenskej vedy od konca 18. storočia do vzniku SAV, Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 35-71 ; Kováč, Dušan; a kol. (2014), Dejiny Slovenskej akadémie vied (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 42-52, ISBN 978-80-224-1316-9 
  7. „DÉRER, Ladislav“, Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990), I. zväzok, A – D (1. vyd.), Martin: Matica slovenská, 1986, str. 465 
  8. „DÉRER, Ladislav“, Biografický lexikón Slovenska, II., C – F, Martin: Slovenská národná knižnica, 2004, str. 239, ISBN 8089023444 
  9. 58. Dérerov memoriál, Bratislava: Univerzitná nemocnica Bratislava, 2018 (vyd. 2018-04-16), https://www.unb.sk/58-dererov-memorial/, dost. 2020-04-02 
  10. Fordinálová, Ľubica (2008), Ocenenia v SR: Dérerova cena, Bratislava: Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky (vyd. 2008-12-04), https://www.vedatechnika.sk/SK/Ocenenia/IneCenyVSR/Lists/Ocenenia%20v%20SR/DispForm.aspx?ID=33, dost. 2020-04-02 

Použitá literatúraUpraviť

Odporúčaná literatúraUpraviť

Zoznam obsahuje literatúru o osobe Ladislava Dérera, ktorá nebola použitá v tomto článku.

  • Marianyi, J.; Menkyna, R. (1998), „Sto rokov od narodenia akademika Ladislava Dérera“, Lekársky obzor 47 (1): 3-4, ISSN 0457-4214 
  • Mikulecký, Miroslav (1997), „Akademik Ladislav Dérer ako vedec“, Slovenský lekár 7/21 (12): 40, ISSN 1335-0234 
  • Ondrejička, Mikuláš (1994), „Život a dielo akademika Ladislava Dérera v priezore profesora Mikuláša Ondrejičku : Prednes. na 30. Dérerovom memoriáli, Bratislava, 30.3.1990“, Bratislavské lekárske listy 95 (2): 85-88, ISSN 0006-9248 
  • Ondrejička, Mikuláš (1987), „K nedožitým deväťdesiatinám akademika Ladislava Dérera“, Vnitřní lékařství 33 (11): 1031-1035 
  • Ruttkay-Nedecký, Ivan (1990), „Koho som si naozaj vážil : Ladislav Dérer (1897-1960)“, Vesmír 69 (12): 699-700, ISSN 0042-4544 
  • Sečanský, Imrich (1988), „Akademik Ladislav Dérer“, Zdravie 44 (1): 6-7 
  • Tichy, M.; Riecansky, J. (1987), „Osobnosť akademika Dérera : (K nedožitým 90. narodeninám)“, Československé zdravotnictví 35 (12): 526-532 
  • Winkler, A. (1971), „Akademik Dérer ako vedecká osobnosť“, Lekársky obzor 20 (5): 309-312 

Pozri ajUpraviť

Externé odkazyUpraviť