Barón Loránd Eötvös de Vásárosnamény (maď. Vásárosnaményi Báró Eötvös Loránd; medzinárodne Roland Eötvös; * 27. júl 1848, Budín – † 8. apríl 1919, Budapešť) bol maďarský fyzik a univerzitný profesor. Najznámejšie sú jeho práce v oblasti gravitáciepovrchového napätia kvapalín. Patril medzi významných experimentátorov prelomu 19.20. storočia.[1][2]

Loránd Eötvös
maďarský fyzik a vysokoškolský pedagóg
Loránd Eötvös v roku 1912
Loránd Eötvös v roku 1912
Predseda Uhorskej akadémie vied
V úrade
1889 – 1905
Predchodca Ágoston Trefort Albert Berzeviczy Nástupca
Rektor budapeštianskej univerzity
V úrade
1891 – 1892
Predchodca Vilmos Schulek Béla Breznay Nástupca
Minister náboženstva a verejného školstva Uhorska
V úrade
1894 – 1895
Predchodca Albín Čáki Gyula Wlassics Nástupca
Biografické údaje
Narodenie27. júl 1848
Budín, Rakúske cisárstvo
Úmrtie8. apríl 1919 (70 rokov)
Budapešť, Maďarsko
Alma materUniverzita v Heidelbergu
Rodina
RodičiaJózsef Eötvös
Ágnes Rosty
Manželka
Gizella Horvát
DetiJolán, Rolanda, Ilona
Odkazy
Spolupracuj na CommonsLoránd Eötvös
(multimediálne súbory)

Životopis

upraviť

Narodil sa v roku 1848, roku uhorskej revolúcie. Jeho otec József Eötvös (* 1813 – † 1871) bol významným básnikom, spisovateľom a liberálnym politikom, ktorý hral významnú úlohu v uhorskom intelektuálnom a politickom živote a v čase Lorándovho narodenia zastával funkciu uhorského ministra školstva.[3]:8

Začal študovať právo, čoskoro sa však preorientoval na fyziku, ktorú odišiel študovať do Heidelbergu a pruského Königsbergu.[2] Po získaní doktorátu sa vrátil do Uhorska, kde po zvyšok života pôsobil na budapeštianskej univerzite, najskôr ako docent, od roku 1872 ako profesor a v rokoch 18911892 ako rektor.[4]:246

Medzinárodne známym sa stal vďaka prácam v oblasti povrchového napätia kvapalín (Eötvösov zákon, Eötvösovo číslo) a inovátorskými experimentmi pri skúmaní gravitácie.[5] Najvýznamnejším počinom boli jeho vysoko presné experimenty s torznými váhami, pomocou ktorých dokázal pôsobenie Coriolisovej sily, predovšetkým rovnosť medzi tiažovouzotrvačnou hmotnosťou (Eötvösov experiment). Tento dôkaz ekvivalencie oboch hmotností poslúžil Albertovi Einsteinovi ako východisko pre budovanie všeobecnej teórie relativity, za čo ho Einstein ocenil formou ďakovného listu.[5][6]

Eötvös bol tiež vášnivým horolezcom (neskôr liezol spolu s dcérami Ilonou a Rolandou)[5] a rád jazdil na koni.[3]:30 Nebol len významným vedcom, ale aj významnou spoločenskou osobnosťou. V rokoch 1889 – 1894 bol predsedom Uhorskej akadémie vied, v roku 1891 založil Matematickú a fyzikálnu spoločnosť (Mathematikai Physikai Társulat)[3]:28 a v rokoch 1894 – 1895 zastával funkciu ministra náboženstva a verejného školstva Uhorska.[3]:9

Na jeho počesť bola v roku 1950 budapeštianska univerzita premenovaná na Univerzitu Loránda Eötvösa.[4]:149 Je po ňom pomenovaný aj kráter Eötvös na odvrátenej strane Mesiaca.[7]

Referencie

upraviť
  1. Roland, baron von Eötvös. In: Encyclopædia Britannica [online]. Encyclopædia Britannica, 1998-07-20, [cit. 2024-07-05]. Dostupné online.
  2. a b SZARKA, László. Roland Eötvös: Commemorative Year [online]. 2019, [cit. 2024-07-05]. Dostupné online.
  3. a b c d DOBSZAY, Tamás; ESTÓK, János; GYÁNI, Gábor; PATKÓS, András. Roland Eötvös : Memorial Album. [Budapest] : Kossuth Publishing, 2019. 176 s. Dostupné online. ISBN 978-963-09-9929-8.
  4. a b SZÖGI, László. Az Eötvös Loránd Tudományegyetem Története Képekben : The Illustrated History of the Eötvös Loránd University, Budapest (ELTE). Budapest : ELTE Eötvös Kiadó, 2015. 278 s. Dostupné online. ISBN 978-963-284-729-0.
  5. a b c Roland Eötvös [online]. National MagLab, [cit. 2024-07-05]. Dostupné online.
  6. PATKOS, Andras. Roland Eotvos: scientist, statesman, educator [online]. arxiv.org, [2020], [cit. 2024-07-05]. Dostupné online.
  7. Planetary Names : MOON – Eötvös [online]. USGS Astrogeology Science Center, [cit. 2024-07-05]. Dostupné online.

Literatúra

upraviť

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Loránd Eötvös na českej Wikipédii.