Wikipédia

Person of the Year

(Presmerované z Osobnosť roka)

Person of the Year (do roku 1999 Man of the Year, resp. Woman of the Year[1]; v preklade „Osobnosť roka“) je ocenenie, ktoré každoročne udeľuje americký spravodajský týždenník Time. Napriek názvu nemusí ísť o ocenenie muža, ženy či konkrétnej osobnosti. Okrem jednotlivcov môže ísť aj o skupinu osôb, nápad či neživý objekt, ktorý „v dobrom, ale aj v zlom... spôsobil niečo, čo najvýraznejšie ovplyvnilo udalosti uplynulého roka“.[2]

Osobnosti roka Upraviť

Rok Obrázok Výber Roky života Poznámky Súvisiaci
1927   Lindbergh, CharlesCharles Lindbergh 1902–1974 Lindbergh sa stal v roku 1927 prvým človekom, ktorý naraz bez zastávky lietadlom preletel Atlantik z New Yorku do Paríža.
1928   Chrysler, WalterWalter Chrysler 1875–1940 V roku 1928 Chrysler dosiahol fúziu Chrysler Corporation s Dodge a zahájil stavbu mrakodrapu Chrysler Building.
1929   Young, Owen D.Owen D. Young 1874–1962 Young, vtedajší predseda General Electric, viedol komisiu, ktorá v roku 1929 vydala návrh úpravy reparácií Nemecka po prvej svetovej vojne, známy ako Youngov plán.
1930   Móhandás Karamčand Gándhí 1869–1948 Gándhí bol vodcom hnutia za nezávislosť Indie. V roku 1930 viedol tzv.Soľný pochod, 240-míľový (386 km) pochod na protest proti uvaleniu dane za soľ v Britskej Indii.
1931   Laval, PierrePierre Laval 1883–1945 Laval bol premiérom Francúzska v roku 1931. V Amerike na prezidenta Hoovera aj na verejnosť zapôsobil dočasným zmrazením platieb dlhu po prvej svetovej vojne a časopis Time ho menoval mužom roka.[3]
1932   Roosevelt, Franklin D.Franklin D. Roosevelt 1882–1945 Roosevelt v prezidentských voľbách roku 1932 s veľkou prevahou zvíťazil nad Herbertom Hooverom.
1933   Johnson, Hugh S.Hugh S. Johnson 1882–1942 Johnson viedol úrad National Recovery Administration, ktorý bol prezidentom Franklinom D. Rooseveltom poverený, aby koordinoval boj proti hospodárskej kríze.
1934   Roosevelt, Franklin D.Franklin D. Roosevelt (2) 1882–1945 Roosevelt bol v rokoch 1933 až 1945 prezidentom Spojených štátov.
1935   Selassie, HaileHaile Selassie 1892–1975 Selassie bol habešský cisár (dnešná Etiópia) v roku 1935, keď talianska armáda napadla túto krajinu a začala sa Druhá taliansko-etiópska vojna.
1936   Simpsonová, WallisWallis Simpsonová 1896–1986 Wallis Simpsonová sa preslávila svojím sobášom s britským vojvodom z Windsoru, predtým kráľom Eduardom VIII., ktorého očarila natoľko, že kvôli nej dňa 11. decembra 1936 abdikoval.
1937   , ČankajšekČankajšek 1887–1975 Čankajšek vládol v Číne v roku 1937 počas Druhej čínsko-japonskej vojny.
  Mej-ling, SungSung Mej-ling 1898–2003 Sung bola od roku 1927 až do jeho smrti v roku 1975 Čankajškovou manželkou. Dostala od časopisu Time titul „Madame Čankajšek“ a bola uznaná spolu s manželom ako osobnosti roka - „Man & Wife of the Year“ (Manžel a manželka roka).[4]
1938   Hitler, AdolfAdolf Hitler 1889–1945 Hitler, ako nemecký kancelár, dohliadal po Anšluse a Mníchovskej dohode na zjednotenie Nemecka s Rakúskom a so Sudetmi.
1939   Stalin, Josif VissarionovičJosif Vissarionovič Stalin 1878–1953 Stalin bol generálnym tajomníkom Komunistickej strany, čo znamená de facto lídrom Sovietskeho zväzu. Pred napadnutím Poľska mal hlavnú zásluhu na dohode o neútočení s Nemeckom.
1940   Churchill, WinstonWinston Churchill 1874–1965 Churchill bol premiérom Spojeného kráľovstva v roku 1940, keď došlo k evakuácii z dunkerquského obkľúčenia a Bitke o Britániu.
1941   Roosevelt, Franklin D.Franklin D. Roosevelt (3) 1882–1945 Roosevelt bol prezidentom Spojených štátov v roku 1941 keď sa konal útok na Pearl Harbor, podpisoval za Spojené štáty vyhlásenie vojny Japonsku a rozhodol, že USA vstúpia do druhej svetovej vojny. Pôvodne bola vydavateľmi za „cicavca roka“ vymenovaná animovaná postavička Dumbo, no tesne pred jej zverejnením po útoku na Pearl Harbor zmenili „osobnosť roka“ na prezidenta Roosevelta.[5]
1942   Stalin, Josif VissarionovičJosif Vissarionovič Stalin (2) 1878–1953 Vodca Sovietskeho zväzu. Viedol prelomovú Bitku o Stalingrad (1942–1943).
1943   Marshall, George C.George C. Marshall 1880–1959 Veliteľ štábu armády Spojených štátov, generál Marshall, bol kľúčovou osobnosťou v organizovaní bojových akcií USA v druhej svetovej vojne.
1944   Eisenhower, Dwight D.Dwight D. Eisenhower 1890–1969 Generál Eisenhower bol v roku 1944 počas Operácie Overlord veliteľom spojeneckých expedičných síl v Európe.
1945   Truman, Harry S.Harry S. Truman 1884–1972 Harry Truman sa stal prezidentom Spojených štátov v roku 1945 po smrti Franklin D. Roosevelta a povolil atómové bombardovanie Hirošimy a Nagasaki.
1946   Byrnes, James F.James F. Byrnes 1879–1972 V roku 1946 bol Byrnes ministrom zahraničných vecí USA. V tom čase prebehla Iránska kríza, v ktorej zaujal nekompromisný postoj v opozícii voči Stalinovi. Jeho prejav zahájil Morgenthauov plán, ktorý predložil koncepciu o budúcej povojnovej podobe okupácie Nemecka.
1947   Marshall, George C.George C. Marshall (2) 1880–1959 Minister zahraničných vecí Spojených štátov amerických v roku 1947, George Marshall, bol architektom Marshallovho plánu.
1948   Truman, Harry S.Harry S. Truman (2) 1884–1972 Harry Truman bol v roku 1948 znovuzvolený za prezidenta Spojených štátov. Jeho víťazstvo bolo považované za najväčšie volebné prekvapenie americkej histórie.[6][7][8]
1949   Churchill, WinstonWinston Churchill (2) 1874–1965 Vyhlásený za „muža prvej polovice storočia“. Winston Churchill viedol Britániu a jej spojencov k víťazstvu v druhej svetovej vojne. V roku 1949 bol Churchill vodcom opozície.
1950   Ozbrojené sily Spojených štátov amerických Americkí vojaci, zapojení do Kórejskej vojny (1950–1953).
1951   Mosaddek, MohammadMohammad Mosaddek 1882–1967 V roku 1951 bol Mosaddek zvolený za premiéra Iránu a vyhnal západné ropné spoločnosti, čím spôsobil vznik Iránskej krízy
1952   Alžbeta II. Narodený v roku 1926 Po smrti svojho otca, kráľa Juraja VI., v roku 1952, zasadla Alžbeta II. na trón Spojeného kráľovstva.[9]
1953   Adenauer, KonradKonrad Adenauer 1876–1967 V roku 1953 sa Konrad Adenauer stal kancelárom Západného Nemecka.
1954   Dulles, John FosterJohn Foster Dulles 1888–1959 Ako minister zahraničných vecí Spojených štátov bol John Dulles v roku 1954 architektom spojeneckého paktu SEATO.
1955   Curtice, HarlowHarlow Curtice 1893–1962 Curtice bol medzi rokmi 1953 až 1958 prezidentom firmy General Motors (GM). V roku 1955 táto firma predala päť miliónov vozidiel a stala sa prvou korporáciou, ktorá zarobila v jednom roku jednu miliardu dolárov.[10]
1956   Maďarskí bojovníci za slobodu Toto menovanie bolo uznaním maďarským revolucionárom, ktorí padli v povstaní roku 1956.
1957   Chruščov, Nikita SergejevičNikita Sergejevič Chruščov 1894–1971 V roku 1957 si Chruščov upevnil svoje vedenie Sovietskeho zväzu po tom, ako prekonal sprisahanie, ktoré ho malo dostať z prezídia a vypustením družice Sputnik 1 doviedol Sovietsky zväz k vesmírnym pretekom.
1958   de Gaulle, CharlesCharles de Gaulle 1890–1970 De Gaulle počas alžírskej krízy v tomto roku ako predseda Ústavnej rady poveril Michela Debrého (budúci predseda vlády), aby pripravil projekt ústavy piatej republiky. V decembri toho istého roku sa po zvolení stal jej prezidentom.
1959   Eisenhower, Dwight D.Dwight D. Eisenhower (2) 1890–1969 Dwight Eisenhower bol prezidentom Spojených štátov medzi rokmi 1953 až 1961.
1960   Vedci USA Reprezentovali ich George Beadle, Charles Draper, John Enders, Donald A. Glaser, Joshua Lederberg, Willard Libby, Linus Pauling, Edward Purcell, Isidor Rabi, Emilio Segrè, William Shockley, Edward Teller, Charles Townes, James Van Allen a Robert Woodward.
1961   Kennedy, John F.John F. Kennedy 1917–1963 John F. Kennedy bol inaugurovaný do funkcie prezidenta USA v roku 1961. Po nej nasledovala nevydarená invázia na Kube.
1962   Ján XXIII. 1881–1963 Ján XXIII. bol medzi rokmi 1958 až 1963 hlavou rímskokatolíckej cirkvi. V roku 1962 bol sprostredkovateľom a ráznym postojom stál za odvrátením hrozby nukleárnej vojny. V tomto istom roku zvolal aj Druhý vatikánsky koncil.
1963   King, Jr., Martin LutherMartin Luther King, Jr. 1929–1968 Líder afroamerického hnutia za občianske práva Martin Luther King povedal v tomto roku svoje slávne slová „I Have a Dream“ („Mám sen").
1964   Johnson, Lyndon B.Lyndon B. Johnson 1908–1973 Johnson bol právoplatne zvolený za prezidenta USA v roku 1964. Bolo to pred oficiálnym vyhlásením Zákona o občianskych právach z roku 1964 a deklaráciou o boji proti chudobe. Zároveň v tomto roku eskalovala vojenská účasť USA vo vojne vo Vietname.
1965   Westmoreland, WilliamWilliam Westmoreland 1914–2005 Generál Westmoreland bol vo Vietnamskej vojne veliteľoom vojenských síl Spojených štátov.
1966   Dediči Ocenenie dostala generácia mužov a žien, ktorí mali 25 rokov a menej (dnes nazývaní aj ako „Generácia Baby boomers“).
1967   Johnson, Lyndon B.Lyndon B. Johnson (2) 1908–1973 Lyndon B. Johnson bol prezidentom Spojených štátov medzi rokmi 1963 až 1969.
1968   Astronauti z misie Apollo 8 Posádka misie Apollo 8 (William Anders, Frank Borman a Jim Lovell) bola prvá, ktorá prekonala obežnú dráhu Zeme a dňa 24. decembra 1968 prvýkrát uskutočnila oblet Mesiaca. Týmto činom pripravila podmienky pre prvé pristátie ľudskej posádky na Mesiaci (1969).
1969   Stredo-američania Označovaní aj ako mlčiaca väčšina (silent majority).[11]
1970   Brandt, WillyWilly Brandt 1913–1992 Ako štvrtý kancelár Západného Nemecka bol Willy Brandt uznávaný za jeho prístup k normalizácii vzťahov vtedajšieho východného a západného bloku.[12]
1971   Nixon, RichardRichard Nixon 1913–1994 Richard Nixon bol medzi rokmi 1969 až 1974 prezidentom Spojených štátov.
1972   Nixon, RichardRichard Nixon (2) 1913–1994 Nixon ako prvý prezident USA v roku 1972 navštívil Čínu. So Sovietskym zväzom podpísal zmluvu o obmedzení strategických zbraní SALT I. Následne absolvoval prezidentské voľby, v ktorých získal najvyššie volebné víťazstvo v histórii USA.
  Kissinger, HenryHenry Kissinger Narodený v roku 1923 Nixonov poradca pre národnú bezpečnosť, Henry Kissinger, sa v roku 1972 spolu s prezidentom zúčastnil cesty do Číny.
1973   Sirica, JohnJohn Sirica 1904–1992 V roku 1973 predseda Súdu prislúchajúceho pre dištrikt hlavného mesta USA (District of Columbia), John Sirica, požiadal prezidenta Nixona, aby odovzdal nahrávky konverzácií Bieleho domu, súvisiacich s aférou Watergate.
1974   Kráľ Faisal 1906–1975 Faisal, kráľ Saudskej Arábie, bol uznávaný pre jeho prístup počas ropnej krízy v rokoch 1973–1974, ktorá vznikla pre okolnosti týkajúce sa Jomkipurskej vojny.
1975   Americké ženy Reprezentujú ich predstaviteľky amerického feministického hnutia Susan Brownmillerová, Kathleen Byerlyová, Alison Cheeková, Jill Conwayová, Betty Fordová, Ella Grassová, Carla Hillsová, Barbara Jordanová, Billie Jean Kingová, Carol Suttonová, Susie Sharpová a Addie Wyattová.
1976   Carter, JimmyJimmy Carter Narodený v roku 1924 V roku 1976 v prezidentských voľbách v Spojených štátoch porazil úradujúcu hlavu štátu Geralda Forda.
1977   Sadat, AnwarAnwar Sadat 1918–1981 Anwar Sadat bol prvý arabský líder, ktorý ako prezident Egypta v roku 1977 odcestoval do Izraela, aby rokoval o normalizácii egyptsko-izraelských vzťahov.
1978   Siao-pching, TengTeng Siao-pching 1904–1997 Teng Siao-pching zbavil moci Chua Kuo-fenga a de facto ako hlavný vodca prevzal v roku 1978 kontrolu nad Čínou.
1979   Ajatolláh Chomejní 1902–1989 Ajatolláh Chomejní v roku 1979 ako Najvyšší duchovný vodca Iránu viedol Iránsku revolúciu.
1980   Reagan, RonaldRonald Reagan 1911–2004 Ronald Reagan bol v roku 1980 drvivou väčšinou zvolený za 40. prezidenta Spojených štátov amerických.
1981   Wałęsa, LechLech Wałęsa Narodený v roku 1943 Predák poľskej odborovej organizácie Solidarita, Lech Wałęsa, bol až do jeho uväznenia a vyhlásenia stanného práva (december 1981) jedným z architektov Augustových dohôd medzi vládou a opozíciou.
1982   Počítač Označený ako „stroj roka“. Osobný počítač ohlásil úsvit informačného veku.
1983   Reagan, RonaldRonald Reagan (2) 1911–2004 Reagan, ako prezident Spojených štátov, zorganizoval v roku 1983 inváziu na Grenadu a presadzoval tzv. Strategickú obrannú iniciatívu.
  Andropov, Jurij VladimirovičJurij Vladimirovič Andropov 1914–1984 Sovietsky líder Jurij Andropov bol silným kritikom Strategickej obrannej iniciatívy. V auguste 1983 bol hospitalizovaný a v roku 1984 zomrel.
1984   Ueberroth, PeterPeter Ueberroth Narodený v roku 1937 Peter Ueberroth bol poverený vedením organizácie Letných olympijských hier 1984 v Los Angeles, ktoré boli bojkotované štrnástimi krajinami vtedajšieho východného bloku.
1985   Siao-pching, TengTeng Siao-pching (2) 1904–1997 Vodca Číny Teng Siao-pching dostal uznanie za "rozsiahle ekonomické reformy, ktoré zmenili ortodoxný marxizmus".[13]
1986   Aquinová, CorazonCorazon Aquinová 1933–2009 Corazon Aquinová v roku 1986 viedla revolúciu na Filipínach, ktorá zvrhla prezidenta Ferdinanda Marcosa a nastolila v štáte demokraciu.
1987   Gorbačov, Michail SergejevičMichail Sergejevič Gorbačov Narodený v roku 1931 Pod jeho vedením sa v roku 1987 začala v Sovietskom zväze reformná politika prestavby (perestrojka) a otvorenosti (glasnosť).
1988   Ohrozenie Zeme „Planéta roka," zahrňujúca aspekt zosobňujúci Matku prírodu.
1989   Gorbačov, Michail SergejevičMichail Sergejevič Gorbačov (2) Narodený v roku 1931 Bol uznaný za „muža desaťročia“. Gorbačov v roku 1989 dosiahol prvé slobodné voľby v Sovietskom zväze, ktoré sa konali ešte pred rozpadom východného bloku
1990   Bush, George H. W.George H. W. Bush Narodený v roku 1924 Prezident Spojených štátov, George H. W. Bush, bol zodpovedný za účasť USA na druhej vojne v Perzskom zálive (1990–1991).
1991   Turner, TedTed Turner Narodený v roku 1938 Zakladateľ káblovej televíznej spoločnosti CNN.
1992   Clinton, BillBill Clinton Narodený v roku 1946 Bill Clinton sa v roku 1992 stal prezidentom Spojených štátov.
1993   Mierotvorcovia Reprezentovali ich Jásir Arafát, F. W. de Klerk, Nelson Mandela a Jicchak Rabin.
De Klerk, prezident Juhoafrickej republiky, dohliadal v roku 1990 na prepustenie Nelsona Mandelu. Spoločne v krajine ukončili nadvládu systému apartheidu.
Predseda Palestínskej národnej samosprávy, Jásir Arafat, a premiér Izraela, Jicchak Rabin, podpísali v roku 1993 Mierovú dohodu z Osla, prvú priamu dohodu medzi palestínskymi a izraelskými orgánmi.
1994   Ján Pavol II. 1920–2005 Ján Pavol II. bol medzi rokmi 1978 až 2005 hlavou rímskokatolíckej cirkvi.
1995   Gingrich, NewtNewt Gingrich Narodený v roku 1943 Newt Gingrich bol lídrom tzv. Republikánskej revolúcie v USA, kedy Republikánska strana získala väčšinu v Snemovni reprezentantov, v Senáte a väčšinu guvernérov štátov USA. Gingrich sa vďaka tomu stal predsedom Snemovne reprezentantov Spojených štátov amerických.
1996   Ho, DavidDavid Ho Narodený v roku 1952 David Ho je taiwansko-americký biológ známy svojimi výsledkami v oblasti porozumenia nákaze vírusom HIV a liečby AIDS.
1997   Grove, AndrewAndrew Grove 1936–2016 Americký podnikateľ, inžinier a spisovateľ maďarského pôvodu Andrew Grove viedol firmu Intel a stal sa jedným z priekopníkov polovodičovej technológie.
1998   Clinton, BillBill Clinton (2) Narodený v roku 1946 Prezident USA Bill Clinton bol v roku 1998 po afére s Monicou Lewinsky obžalovaný. Senát ho nakoniec zbavil obvinenia.
  Starr, KenKen Starr Narodený v roku 1946 Ken Starr sa preslávil vyšetrovaním afér spojených s vládou Billa Clintona. Na základe jeho správy (Starrova správa, po anglicky Starr report) bola otvorená možnosť rokovať o odvolaní Clintona z funkcie prezidenta (tzv. impeachment) a Clinton stratil na päť rokov právnickú licenciu.
1999   Bezos, JeffJeff Bezos Narodený v roku 1964 Jeff Bezos je zakladateľ a výkonný riaditeľ Amazon.com.
2000   Bush, George W.George W. Bush Narodený v roku 1946 V roku 2000 bol George W. Bush tesným počtom hlasov (0,01%) zvolený za prezidenta Spojených štátov.
2001   Giuliani, RudyRudy Giuliani Narodený v roku 1944 Rudy Giuliani bol starostom New Yorku v čase koordinovaných teroristických útokov, ktoré sa udiali v USA v utorok 11. septembra 2001.
2002   Whistlebloweri Reprezentujú ich Cynthia Cooperová, Coleen Rowleyová a Sherron Watkinsová.
Watkinsová odkryla v roku 2001 účtovné nezrovnalosti vo finančných správach firmy Enron a usvedčila ich v nasledujúcom roku pre Kongresom. Hodnota akcií spoločnosti, do ktorých investovali tisíce ľudí, spadla z 90 dolárov na 50 centov. V roku 2002 Cynthia Cooperová odhalila vo WorldCome (v tom čase v USA rekordnú) defraudáciu vo výške 3,8 miliardy dolárov. V roku 2002 agentka FBI Coleen Rowleyová vypovedala o nesprávnom zaobchádzaní s informáciami vzťahujúcimi sa na útoky z 11. septembra 2001.
2003   Ozbrojené sily Spojených štátov amerických (2) Reprezentuje vojakov armády USA na celom svete, špeciálne v irackej vojne (2003–2011).
2004   Bush, George W.George W. Bush (2) Narodený v roku 1946 V roku 2004 bol George W. Bush znovuzvolený za prezidenta USA. Bol iniciátorom Tretej vojny v Perzskom zálive.
2005  
  		Dobrí samaritáni Reprezentujú ich Bono, Bill Gates a Melinda Gatesová.
Bono, filantrop a člen rockovej skupiny U2 sa v roku 2005 zaslúžil o akciu Live 8. Bill Gates, zakladateľ Microsoftu a vtedajší najbohatší človek sveta a jeho manželka Melinda založili filantropickú organizáciu Bill & Melinda Gates Foundation.
2006   You[14] Reprezentuje individuálnych prispievateľov obsahu, ktorí tvoria World Wide Web.
štyria kandidáti
2007   Putin, VladimírVladimír Putin[16] Narodený v roku 1952 Prezident Ruskej federácie.
štyria kandidáti
2008   Obama, BarackBarack Obama[18] Narodený v roku 1961 V roku 2008 Barack Obama vyhral voľby a v januári nasledujúceho roka sa stal prvým afro-americkým prezidentom Spojených štátov.
štyria kandidáti
2009   Bernanke, BenBen Bernanke[20] Narodený v roku 1953 Predseda Federálneho rezervného systému počas ekonomickej krízy od roku 2007.
štyria kandidáti
2010   Zuckerberg, MarkMark Zuckerberg[22] Narodený v roku 1984 Zakladateľ sociálne siete Facebook.
štyria kandidáti
2011   Demonštranti[24] Reprezentuje celosvetové protestné hnutia, ako boli napríklad: Arabská jar, Španielska revolúcia, ako aj čílske študentské demonštrácie v rokoch 2011–12, protiúsporné protesty v Grécku (2010–2011), protikorupčné protesty v Indii(2010-2011), Ruské protesty (2011) a mnoho ďalších.
štyria kandidáti
2012   Obama, BarackBarack Obama (2)[26] Narodený v roku 1961 V roku 2012 bol Barack Obama znovuzvolený za prezidenta Spojených štátov.
ôsmi kandidáti
2013   Pápež František[28] Narodený v roku 1936 V roku 2013 zvolený pápež rímskokatolíckej cirkvi. Nastúpil po rezignácii pápeža Benedikta XVI.
deviati kandidáti
2014   Bojovníci s Ebolou[30] Vzťahuje sa na zdravotníkov, ktorí bojovali chorobou vyvolanou vírusom Ebola počas jej epidémie v roku 2014. Patria k nim nielen lekári a sestry, ale aj zdravotníci, sanitári a všetci, ktorí pochovávali obete.[31]

V tíme boli medzi inými doktor Jerry Brown, riaditeľ nemocnice v Monrovii (Libéria),[32][33] Dr. Kent Brantly, prvý Američan nakazený týmto vírusom,[33][34] americká zdravotníčka Ella Watson-Strykerová z humanitárnej organizácie Lekári bez hraníc,[33][35] vedúci ambumlancie Foday Gallah z Monrovie, ktorý prežil nakazenie Ebolou,[33][36] či Salome Karmah, študujúca zdravotná sestra z Libérie, ktorej rodičia umreli na Ebolu[33][37] a mnoho ďalších.

siedmi kandidáti
2015   Merkelová, AngelaAngela Merkelová Narodená v roku 1954 Nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová (od r. 2005) dostala uznanie pre účasť na riešení gréckych dlhov a migračnej krízy v Európe.[39]
siedmi kandidáti
2016   Trump, DonaldDonald Trump Narodený v roku 1946 V roku 2016 Donald Trump zvíťazil vo voľbách prezidenta Spojených štátov. Je prvým občanom, ktorý získal prezidentský úrad v USA bez toho, aby mal nejaké vojenské či politické korene.
siedmi kandidáti
2017 „Tí, ktorí prelomili mlčanie“ Ľudia, ktorí prehovorili proti sexuálnemu zneužívaniu a obťažovaniu. Na obálke časopisu sú reprezentovaní poľnohospodárskou pracovníčkou Isabel Pascualovou, lobistkou Adamou Iwuovou, herečkou Ashley Juddovou, informatičkou Susan Fowlerovou, hudobnou skladateľkou a speváčkouTaylor Swiftovou a paňou, ktorá pracuje v nemocnici - tá si nepriala byť zverejnená a nevidno jej do tváre.[42]
šiesti kandidáti
2018   „Strážcovia“ Novinári, ktorí čelili perzekúciám, väzneniu, alebo boli zavraždení kvôli svojej práci. Na štyroch rôznych titulných stranách boli vyobrazení títo: Džamál Chášukdží, stĺpčekár denníku The Washington Post zavraždený kvôli kritike saudského korunného princa, Maria Ressa, editorka filipínského zpravodajského webu Rappler, ktorá bola stíhaná za kritické pokrytie kontroverznej a násilnej politiky prezidenta, Wa Lone a Kyaw Soe Oo, spravodajky agentúry Reuters zadržané v Mjanmarsku počas vyšetrovania masakru v Inn Dine a pracovníci denníku The Capital Gazette, marylandských novín, ktorých redakcia sa stala terčom útoku strelca, ktorý zabil päť zamestnancov.[49]
šiesti kandidáti
2019   Thunbergová, GretaGreta Thunbergová Narodená v roku 2003 švédska ekologická aktivistka, najmladšia ocenená osobnosť[56]
štyria kandidáti
2020   Biden, JoeJoe Biden a Harrisová, KamalaKamala Harrisová Narodení v roku 1942 a 1964 V roku 2020 boli Biden a Harrisová zvolení prezidentom a víceprezidentkou USA, keď porazili úradujúceho prezidenta Donalda Trumpa a viceprezidenta Mikea Pencea.[57][58][59]
traja kandidáti
2021   Musk, ElonElon Musk Narodený v roku 1971 americký inžinier, vynálezca, vizionár, podnikateľ a filantrop, generálny riaditeľ spoločnosti Tesla, Inc., zakladateľ SpaceX a jeden z najbohatších ľudí sveta za rok 2021[60] Časopis Time nezverejnil užší zoznam na rok 2021.

Referencie Upraviť

  1. ↑ Eliza Gray. Person of the Year – TIME. TIME.com. Dostupné online [cit. 2015-07-13].
  2. ↑ Person of the Year: 75th Anniversary Celebration. Special Collector's. vyd. New York : Time Books, 2002.
  3. ↑ Pôvodný článok v časopise Time
  4. ↑ Joan Levenstein. Mme Chiang Kai-Shek: 1937 [online]. [Cit. 2016-12-07]. Dostupné online.
  5. ↑ The Timely "Dumbo": Almost a Cover Boy [online]. May 16, 2011, [cit. 2013-03-04]. Dostupné online.
  6. ↑ American Experience. pbs.org. Dostupné online.
  7. ↑ Susan Rosegrant. ISR and the Truman/Dewey upset. isr.umich.edu, April 18, 2012. Dostupné online.
  8. ↑ Ben Cosgrove. BEHIND THE PICTURE: ‘DEWEY DEFEATS TRUMAN’. 'TIME Magazine', October 21, 2012. Dostupné online.
  9. ↑ Alžbeta II. sa tiež stala kráľovnou Austrálie, Kanady, Cejlonu, Nového Zélandu, Pakistanu a Juhoafrickej republiky
  10. ↑ Harlow H. Curtice is dead at 69. The New York Times, November 4, 1962. Dostupné online [cit. 2009-10-06]. (fee for article)
  11. ↑ LARSEN, Roy. A Letter From The Publisher. Time, January 5, 1970. Dostupné online.
  12. ↑ "Willy Brandt", Time Magazine, January 4, 1971, online archive. Retrieved July 11, 2007.
  13. ↑ Jennings Parrott. Time Picks China's Deng Xiaoping as Man of the Year. 'Los Angeles Times', December 30, 1985. Dostupné online.
  14. ↑ Lev Grossman. You — Yes, You — Are TIME's Person of the Year. Time, December 13, 2006. Dostupné online [cit. 2012-12-20].
  15. ↑ NBC News Staff. Time magazine's 'Person of the Year' is ... You. TIME, December 17, 2006. Dostupné online.
  16. ↑ Person of the Year 2007. Time, 2007. Dostupné online [cit. 2009-07-08].
  17. ↑ TIME Staff. Complete List - Person of the Year 2007. TIME, December 19, 2007. Dostupné online.
  18. ↑ VON DREHLE, David. Time, December 17, 2008. Dostupné online [cit. 2008-12-17].
  19. ↑ TIME Staff. Person of the Year 2008. TIME, December 17, 2008. Dostupné online.
  20. ↑ GRUNWALD, Michael. Person of the Year 2009. Time, December 16, 2009. Dostupné online [cit. 2009-12-16].
  21. ↑ TIME Staff. Person of the Year 2009. TIME, December 16, 2009. Dostupné online.
  22. ↑ GROSSMAN, Lev. Person of the Year 2010. Time, December 15, 2010. Dostupné online [cit. 2010-12-15].
  23. ↑ TIME Staff. Complete List - Person of the Year 2010. TIME, December 15, 2010. Dostupné online.
  24. ↑ GRUNWALD, Michael. Person of the Year 2011. Time, December 14, 2011. Dostupné online [cit. 2011-12-14].
  25. ↑ TIME Staff. Complete List - Person of the Year 2011. TIME, December 14, 2011. Dostupné online.
  26. ↑ Person of the Year 2012. Time, December 19, 2008. Dostupné online [cit. 2012-12-23].
  27. ↑ TIME Staff. The TIME Person of the Year short list revealed. TODAY, December 18, 2012. Dostupné online.
  28. ↑ Time, December 11, 2013. Dostupné online [cit. 2013-12-11].
  29. ↑ TIME Staff. The Top Ten Finalists for Person of the Year in 2013. TIME, December 9, 2013. Dostupné online.
  30. ↑ The Choice. Time, December 10, 2014. Dostupné online [cit. 2014-12-10].
  31. ↑ Eliott C. McLaughlin, CNN. Ebola fighters are Time's 'Person of the Year'. CNN, December 10, 2014. Dostupné online [cit. 2015-07-25].
  32. ↑ The Sydney Morning Herald. Dostupné online.
  33. ↑ a b c d e TIME Person of the Year 2014: Ebola Fighters [online]. December 10, 2014, [cit. 2015-07-25]. Dostupné online.
  34. ↑ Daily News (New York). Dostupné online.
  35. ↑ Image: 1D274907403248-ella.blocks_desktop_large.jpg, (730 × 974 px) [online]. media2.s-nbcnews.com, [cit. 2015-09-23]. Dostupné online.
  36. ↑ Image: 1D274907403249-foday.blocks_desktop_large.jpg, (730 × 974 px) [online]. media2.s-nbcnews.com, [cit. 2015-09-23]. Dostupné online.
  37. ↑ Image: 1D274907403247-salome.blocks_desktop_large.jpg, (730 × 974 px) [online]. media4.s-nbcnews.com, [cit. 2015-09-23]. Dostupné online.
  38. ↑ Laura Stampler. TIME Unveils Finalists for 2014 Person of the Year. TIME, December 8, 2014. Dostupné online.
  39. ↑ Nancy Gibbs. The Choice: Why Angela Merkel is TIME's Person of the Year 2015. TIME, December 9, 2015. Dostupné online.
  40. ↑ Sarah Begley. TIME Announces Shortlist for 2015 Person of the Year. TIME, December 7, 2015. Dostupné online.
  41. ↑ Katie Reilly. TIME Announces 2016 Person of the Year Shortlist on Today Show. TIME, December 5, 2016. Dostupné online.
  42. ↑ Osobností roku magazínu Time jsou ti, kteří 'prolomili mlčení' o sexuálním obtěžování [online]. iROZHLAS, [cit. 2019-05-13]. Dostupné online. (po česky)
  43. ↑ Donald Trump: Time Person of the Year 2017 Runner Up [online]. . Dostupné online.
  44. ↑ Xi Jinping: Time Person of the Year 2017 Runner Up [online]. . Dostupné online.
  45. ↑ Robert Mueller: Time Person of the Year 2017 Runner Up [online]. . Dostupné online.
  46. ↑ Kim Jong Un: Time Person of the Year 2017 Runner Up [online]. . Dostupné online.
  47. ↑ Colin Kaepernick: Time Person of the Year 2017 Runner Up [online]. . Dostupné online.
  48. ↑ Patty Jenkins: Time Person of the Year 2017 Runner Up [online]. . Dostupné online.
  49. ↑ VICK, Karl. TIME Person of the Year 2018: The Guardians [online]. Time, [cit. 2019-05-13]. Dostupné online. (po anglicky)
  50. ↑ Donald Trump: Time Person of the Year 2018 Runner Up [online]. 11 December 2018. Dostupné online.
  51. ↑ Robert Mueller: Tine Person of the Year 2018 Runner Up [online]. 11 December 2018. Dostupné online.
  52. ↑ The Activists: Time Person of the Year 2018 Runner Up [online]. 10 December 2018. Dostupné online.
  53. ↑ Moon Jae-in: Time Person of the Year 2018 Runner Up [online]. 10 December 2018. Dostupné online.
  54. ↑ Ryan Coogler: Time Person of the Year 2018 Runner Up [online]. 10 December 2018. Dostupné online.
  55. ↑ Meghan Markle: Time Person of the Year 2018 Runner Up [online]. 10 December 2018. Dostupné online.
  56. ↑ ČTK. Osobností roku podle časopisu Time je Greta Thunbergová, porazila i Trumpa. Aktuálně.cz (Economia), 2019-12-11. Dostupné online [cit. 2019-12-11].
  57. ↑ Why TIME Chose Joe Biden and Kamala Harris as the 2020 Person of the Year. Time. Dostupné online.
  58. ↑ „Za změnu amerického příběhu.“ Time vyhlásil osobností roku Bidena a Harrisovou. ČT24. Dostupné online.
  59. ↑ Kerry Flynn. Joe Biden and Kamala Harris named Time Person of the Year. CNN. Dostupné online [cit. 2020-12-11].
  60. ↑ Elon Musk Is TIME's 2021 Person of the Year [online]. . Dostupné online.

Externé odkazy Upraviť

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Person_of_the_Year&oldid=7634348“