Person of the Year
Person of the Year (do roku 1999 Man of the Year, resp. Woman of the Year[1]; v preklade „Osobnosť roka“) je ocenenie, ktoré každoročne udeľuje americký spravodajský týždenník Time. Napriek názvu nemusí ísť o ocenenie muža, ženy či konkrétnej osobnosti. Okrem jednotlivcov môže ísť aj o skupinu osôb, nápad či neživý objekt, ktorý „v dobrom, ale aj v zlom... spôsobil niečo, čo najvýraznejšie ovplyvnilo udalosti uplynulého roka“.[2]
Pozadie vzniku
upraviťTradícia výberu „Person of the Year“ sa začala v roku 1927. Letec Charles Lindbergh v tomto roku absolvoval svoj historický transatlantický let. Časopis Time túto udalosť prehliadol a pilot sa na jeho obálku nedostal. Vedenie redakcie rozhodlo svoje rozpaky napraviť a podať udalosť prostredníctvom titulnej strany obálky prvého januárového čísla v roku 1928 ako príbeh s Lindberghovým vyobrazením a predstaviť ho ako Muža roka.[3]
Výber
upraviťNominácia národných lídrov
upraviťOd začiatku jeho vzniku bol v zozname aspoň raz takmer každý úradujúci prezident Spojených štátov mužom alebo osobnosťou roka. Výnimkou boli: Calvin Coolidge, ktorý úradoval v čase prvého vydania, Herbert Hoover, ktorý po ňom nasledoval a Gerald Ford, ktorý bol jediným prezidentom, ktorý nikdy nebol do funkcie prezidenta, či viceprezidenta zvolený. Väčšina z nich bola vyhlásená za Muža, či Osobnosť roka buď v roku, kedy boli zvolení, alebo keď boli vo funkcii. Jediný, kto dostal tento titul pred zvolením, bol osem rokov pred jeho prvými voľbami v roku 1944 ako najvyšší veliteľ spojeneckých inváznych síl Osobnosťou roka Dwight D. Eisenhower. Tento titul získal opäť v roku 1959, kedy bol vo funkcii prezidenta. Prvým zvoleným prezidentom USA s titulom Osobnosť roka bol Franklin D. Roosevelt a je jedinou osobnosťou, ktorá tento titul získala trikrát, najprv ako zvolený prezident v roku 1932 a neskôr ako úradujúci prezident v rokoch 1934 a 1941.
Hlavy štátov alebo predsedovia vlád všetkých krajín, ktoré boli vybrané ako muž, žena, či osobnosť roka (zoradené v chronologickom poradí podľa názvu krajiny, od najčastejšie vybraných), sú:
- Poznámky
Winston Churchill bol vybraný aj druhýkrát. Bolo to do špeciálneho vydania „Muž polstoročia“ v roku 1949, keď slúžil ako vodca opozície pred svojím druhým premiérskym úradom. Charles de Gaulle bol vybraný pri voľbe prezidenta Francúzska ešte pred formálnym nástupom do úradu. Lech Wałęsa a Nelson Mandela boli vybraní tiež ešte pred zvolením za prezidenta Poľska a prezidenta Juhoafrickej republiky
Nominácia žien
upraviťPred rokom 1999 tento titul získali štyri ženy: tri ako „Žena roka“ – Wallis Simpsonová (1936), kráľovná Alžbeta II. (1952) a Corazon Aquinová (1986) – a jedna žena v roku 1937 ako „Muž a manželka roka“, Soong Mei-ling, spolu so svojím manželom, generálom Čankajškom.[4]
„Americké ženy“ boli titulom uznané ako skupina v roku 1975. Muži aj ženy spolu boli uznaní napríklad ako „Maďarskí bojovníci za slobodu“ (1956), „Vedci USA“ (1960), „The Dediči“ (1966), „Stredo-američania“ (1969), „Ozbrojené sily Spojených štátov“ (1950 a 2003), You (prispievatelia WWW v r. 2006), Demonštranti (2011) a Bojovníkom s Ebolou (2014). V časopise titul bol stále „Muž roka“ pre edície „Maďarských bojovníkov za slobodu“ z roku 1956 a v roku 1966 pre „Dedičov“ v ktorých obe titulky zobrazovali ženu stojacu za mužom a „Muži roka“. vo vydaní z roku 1960 „Vedci USA“, ktoré na svojej obálke obsahovalo výlučne mužov. Až vo vydaní „Stredo-američanov“ z roku 1969 tento názov bol zmenený na „Muža a ženu roka“.
V roku 1999 sa titul zmenil na neutrálnu „Osobnosť roka“. Prvý tento titul dostal Jeff Bezos zo spoločnosti Amazon.com.[5] K ženám, ktoré boli po premenovaní titulu na „Osobnosť roka“ patria „Whistlebloweri“: Cynthia Cooperová, Coleen Rowleyová a Sherron Watkinsová (r. 2002), Melinda Gatesová spolu s Billom Gatesom a spevákom Bonom Voxom (r. 2005), Angela Merkelová (r. 2015), „Tí, ktorí prelomili mlčanie“ (r. 2017), Greta Thunbergová (r. 2019) a Kamala Harrisová spolu s Joeom Bidenom v roku 2020. V roku 2020, v rámci osláv Medzinárodného dňa žien, redaktori časopisu Time vydali 89 nových obálok časopisov, z ktorých každá zobrazuje okrem 11 už dovtedy vybraných, aj ženy ako náprotivky k Mužom roka, ktorí boli vybraní v priebehu minulého storočia.[6]
Nominácia skupín, alebo neživých predmetov
upraviťNapriek názvu sa na titul nenominujú len jednotlivci. Do špeciálneho koncoročného čísla boli vybrané aj dvojice ľudí, ako sú manželské páry a politickí oponenti, spoločenské triedy ľudí a aj neživé predmety..
Viaceré nominované osoby
- Čankajšek, prezident Číny a jeho manželka Sung Mej-ling (1937)
- William Anders, Frank Borman, a Jim Lovell, posádka vesmírnej lode Apollo 8 (1968)
- Richard Nixon a Henry Kissinger, politickí spojenci (1972)
- Ronald Reagan a Jurij Andropov, súperi počas Studenej vojny (1983)
- Nelson Mandela a F. W. de Klerk; Jásir Arafát a Jicchak Rabin, politickí lídri vedúci mierové rokovania (1993)
- Bill Clinton a americký právnik a sudca Ken Starr, kľúčové postavy Clintonovho impeachmentu (1998)
- Cynthia Cooperová, Coleen Rowleyová, a Sherron Watkinsová, za pomoc pri odhaľovaní nezákonných konaní (whistleblowers, 2002)
- Bill Gates, Melinda Gatesová, a Bono Vox, za filantropiu (2005)
- Joe Biden a Kamala Harrisová, Aktuálne zvolený americký prezident a viceprezidentka (2020)
Triedy nekonkrétnych ľudí
- Ozbrojené sily Spojených štátov amerických (1950 a 2003)
- Maďarskí bojovníci za slobodu (1956)
- Vedci USA (1960)
- Generácia Baby boomers/ Dediči (1966)
- Stredo-američania (1969)
- Americké ženy (1975)
- You (2006)
- Demonštranti/ Arabská jar, Španielska revolúcia, čílske študentské demonštrácie, protesty proti úsporným opatreniam v Grécku, protesty proti korupcii v Indii, protesty v Rusku a mnoho ďalších (2011)
- Bojovníci s Ebolou (2014)
- „Tí, ktorí prelomili mlčanie“ (2017)
- „Strážcovia“ (2018)
Neživé predmety
- Počítač (stroj roka, 1982)
- Ohrozená Zem (Planéta roka, 1988)
Abstraktné pojmy
- Duch Ukrajiny (2022)
Špeciálne nominácie
upraviťV roku 1949 bol Winston Churchill menovaný za Muža prvej polovici 20. storočia,[7] a posledné číslo časopisu Time z roku 1989 označilo Michaila Gorbačova za „Muža dekády“.[8] Číslo časopisu z 31. decembra 1999 označilo Alberta Einsteina za „osobnosť storočia“.[9] Franklin D. Roosevelt a Mahátma Gándhí boli vybraní na druhom mieste.[10] Vo vydaní z dňa 31. decembra okrem Einsteina boli nominované aj Osobnosti pre každé storočie z 2. tisícročia: Viliam Dobyvateľ pre 11. storočie, Saladin pre 12. storočie, Džingischán pre 13. storočie, Giotto pre 14. storočie, Johann Gutenberg pre 15. storočie, Alžbeta I. pre 16. storočie, Isaac Newton pre 17. storočie, Thomas Jefferson pre 18. storočie a Thomas Edison pre 19. storočie.[11]
Kontroverzné nominácie
upraviťNa základe mnohých predchádzajúcich výberov z obdivuhodných ľudí sa, napriek častým vyhláseniam časopisu o opaku, toto označenie často považuje za poctu a hovorí sa o ňom ako o ocenení alebo cene.[12] Pritom časopis Time upozorňuje, že aj kontroverzné postavy ako Adolf Hitler (1938), Josif Stalin (1939 a 1942), Nikita Chruščov (1957) a Ajatolláh Chomejní (1979) titul získali za udalosti, na ktoré vo svojej dobe počas rokov významný vplyv mali.[13] V dôsledku odporu, ktorý sa dostal voči časopisu od amerického publika za vymenovanie Chomejního Mužom roka v roku 1979, sa z komerčných dôvodov jeho redaktori odvtedy rozhodli vyhýbať používaniu v Spojených štátoch kontroverznývh osôb. Je to preto, lebo sa obávajú zníženia predaja, či príjmov z reklám.[14]
Napríklad osobnosťou roka 2001, bezprostredne po útokoch z 11. septembra, sa stal Rudy Giuliani, ktorý v tom čase pôsobil ako starosta New Yorku.[15] Určené pravidlá pre výber jednotlivca alebo skupiny jednotlivcov, ktorí mali najväčší vplyv na udalosti toho roka, pritom za najpravdepodobnejšiu osobnosť určovali Usámu bin Ládina. Giulianiho vybrali, aby symbolizoval americkú reakciu na útoky. Rovnako to bolo, keď bol Albert Einstein bol vybraný za Osobnosť storočia. Reprezentoval storočie vedeckého bádania a zázrakov. Bolo to namiesto Adolfa Hitlera, ktorý by bol podľa pravidiel pravdepodobne silnejším kandidátom.[16] Výber bol v konečnom dôsledku založený na tom, ako to časopis opisuje „v koho verili, že má silnejší vplyv na históriu a kto najviac reprezentoval rok, či storočie“.
Osobnosti roka
upraviťRok | Obrázok | Výber | Roky života | Poznámky | Spolunominovaní |
---|---|---|---|---|---|
1927 | Charles Lindbergh | 1902–1974 | Lindbergh sa stal v roku 1927 prvým človekom, ktorý naraz bez zastávky lietadlom preletel Atlantik z New Yorku do Paríža. | ||
1928 | Walter Chrysler | 1875–1940 | V roku 1928 Chrysler dosiahol fúziu Chrysler Corporation s Dodge a zahájil stavbu mrakodrapu Chrysler Building. | ||
1929 | Owen D. Young | 1874–1962 | Young, vtedajší predseda General Electric, viedol komisiu, ktorá v roku 1929 vydala návrh úpravy reparácií Nemecka po prvej svetovej vojne, známy ako Youngov plán. | ||
1930 | Móhandás Karamčand Gándhí | 1869–1948 | Gándhí bol vodcom hnutia za nezávislosť Indie. V roku 1930 viedol tzv.Soľný pochod, 240-míľový (386 km) pochod na protest proti uvaleniu dane za soľ v Britskej Indii. | ||
1931 | Pierre Laval | 1883–1945 | Laval bol premiérom Francúzska v roku 1931. V Amerike na prezidenta Hoovera aj na verejnosť zapôsobil dočasným zmrazením platieb dlhu po prvej svetovej vojne a časopis Time ho menoval mužom roka.[17] | ||
1932 | Franklin D. Roosevelt | 1882–1945 | Roosevelt v prezidentských voľbách roku 1932 s veľkou prevahou zvíťazil nad Herbertom Hooverom. | ||
1933 | Hugh S. Johnson | 1882–1942 | Johnson viedol úrad National Recovery Administration, ktorý bol prezidentom Franklinom D. Rooseveltom poverený, aby koordinoval boj proti hospodárskej kríze. | ||
1934 | Franklin D. Roosevelt (2) | 1882–1945 | Roosevelt bol v rokoch 1933 až 1945 prezidentom Spojených štátov. | ||
1935 | Haile Selassie | 1892–1975 | Selassie bol habešský cisár (dnešná Etiópia) v roku 1935, keď talianska armáda napadla túto krajinu a začala sa Druhá taliansko-etiópska vojna. | ||
1936 | Wallis Simpsonová | 1896–1986 | Wallis Simpsonová sa preslávila svojím sobášom s britským vojvodom z Windsoru, predtým kráľom Eduardom VIII., ktorého očarila natoľko, že kvôli nej dňa 11. decembra 1936 abdikoval. | ||
1937 | Čankajšek | 1887–1975 | Čankajšek vládol v Číne v roku 1937 počas Druhej čínsko-japonskej vojny. | ||
Sung Mej-ling | 1898–2003 | Sung bola od roku 1927 až do jeho smrti v roku 1975 Čankajškovou manželkou. Dostala od časopisu Time titul „Madame Čankajšek“ a bola uznaná spolu s manželom ako osobnosti roka - „Man & Wife of the Year“ (Manžel a manželka roka).[4] | |||
1938 | Adolf Hitler | 1889–1945 | Hitler, ako nemecký kancelár, dohliadal po Anšluse a Mníchovskej dohode na zjednotenie Nemecka s Rakúskom a so Sudetmi. | ||
1939 | Josif Vissarionovič Stalin | 1878–1953 | Stalin bol generálnym tajomníkom Komunistickej strany, čo znamená de facto lídrom Sovietskeho zväzu. Pred napadnutím Poľska mal hlavnú zásluhu na dohode o neútočení s Nemeckom. | ||
1940 | Winston Churchill | 1874–1965 | Churchill bol premiérom Spojeného kráľovstva v roku 1940, keď došlo k evakuácii z dunkerquského obkľúčenia a Bitke o Britániu. | ||
1941 | Franklin D. Roosevelt (3) | 1882–1945 | Roosevelt bol prezidentom Spojených štátov v roku 1941 keď sa konal útok na Pearl Harbor, podpisoval za Spojené štáty vyhlásenie vojny Japonsku a rozhodol, že USA vstúpia do druhej svetovej vojny. Pôvodne bola vydavateľmi za „cicavca roka“ vymenovaná animovaná postavička Dumbo, no tesne pred jej zverejnením po útoku na Pearl Harbor zmenili „osobnosť roka“ na prezidenta Roosevelta.[18] | ||
1942 | Josif Vissarionovič Stalin (2) | 1878–1953 | Vodca Sovietskeho zväzu. Viedol prelomovú Bitku o Stalingrad (1942–1943). | ||
1943 | George C. Marshall | 1880–1959 | Veliteľ štábu armády Spojených štátov, generál Marshall, bol kľúčovou osobnosťou v organizovaní bojových akcií USA v druhej svetovej vojne. | ||
1944 | Dwight D. Eisenhower | 1890–1969 | Generál Eisenhower bol v roku 1944 počas Operácie Overlord veliteľom spojeneckých expedičných síl v Európe. | ||
1945 | Harry S. Truman | 1884–1972 | Harry Truman sa stal prezidentom Spojených štátov v roku 1945 po smrti Franklin D. Roosevelta a povolil atómové bombardovanie Hirošimy a Nagasaki. | ||
1946 | James F. Byrnes | 1879–1972 | V roku 1946 bol Byrnes ministrom zahraničných vecí USA. V tom čase prebehla Iránska kríza, v ktorej zaujal nekompromisný postoj v opozícii voči Stalinovi. Jeho prejav zahájil Morgenthauov plán, ktorý predložil koncepciu o budúcej povojnovej podobe okupácie Nemecka. | ||
1947 | George C. Marshall (2) | 1880–1959 | Minister zahraničných vecí Spojených štátov amerických v roku 1947, George Marshall, bol architektom Marshallovho plánu. | ||
1948 | Harry S. Truman (2) | 1884–1972 | Harry Truman bol v roku 1948 znovuzvolený za prezidenta Spojených štátov. Jeho víťazstvo bolo považované za najväčšie volebné prekvapenie americkej histórie.[19][20][21] | ||
1949 | Winston Churchill (2) | 1874–1965 | Vyhlásený za „muža prvej polovice storočia“. Winston Churchill viedol Britániu a jej spojencov k víťazstvu v druhej svetovej vojne. V roku 1949 bol Churchill vodcom opozície. | ||
1950 | Ozbrojené sily Spojených štátov amerických | Americkí vojaci, zapojení do Kórejskej vojny (1950–1953). | |||
1951 | Mohammad Mosaddek | 1882–1967 | V roku 1951 bol Mosaddek zvolený za premiéra Iránu a vyhnal západné ropné spoločnosti, čím spôsobil vznik Iránskej krízy | ||
1952 | Alžbeta II. | Narodený v roku 1926 | Po smrti svojho otca, kráľa Juraja VI., v roku 1952, zasadla Alžbeta II. na trón Spojeného kráľovstva.[22] | ||
1953 | Konrad Adenauer | 1876–1967 | V roku 1953 sa Konrad Adenauer stal kancelárom Západného Nemecka. | ||
1954 | John Foster Dulles | 1888–1959 | Ako minister zahraničných vecí Spojených štátov bol John Dulles v roku 1954 architektom spojeneckého paktu SEATO. | ||
1955 | Harlow Curtice | 1893–1962 | Curtice bol medzi rokmi 1953 až 1958 prezidentom firmy General Motors (GM). V roku 1955 táto firma predala päť miliónov vozidiel a stala sa prvou korporáciou, ktorá zarobila v jednom roku jednu miliardu dolárov.[23] | ||
1956 | Maďarskí bojovníci za slobodu | Toto menovanie bolo uznaním maďarským revolucionárom, ktorí padli v povstaní roku 1956. | |||
1957 | Nikita Sergejevič Chruščov | 1894–1971 | V roku 1957 si Chruščov upevnil svoje vedenie Sovietskeho zväzu po tom, ako prekonal sprisahanie, ktoré ho malo dostať z prezídia a vypustením družice Sputnik 1 doviedol Sovietsky zväz k vesmírnym pretekom. | ||
1958 | Charles de Gaulle | 1890–1970 | De Gaulle počas alžírskej krízy v tomto roku ako predseda Ústavnej rady poveril Michela Debrého (budúci predseda vlády), aby pripravil projekt ústavy piatej republiky. V decembri toho istého roku sa po zvolení stal jej prezidentom. | ||
1959 | Dwight D. Eisenhower (2) | 1890–1969 | Dwight Eisenhower bol prezidentom Spojených štátov medzi rokmi 1953 až 1961. | ||
1960 | Vedci USA | Reprezentovali ich George Beadle, Charles Draper, John Enders, Donald A. Glaser, Joshua Lederberg, Willard Libby, Linus Pauling, Edward Purcell, Isidor Rabi, Emilio Segrè, William Shockley, Edward Teller, Charles Townes, James Van Allen a Robert Woodward. | |||
1961 | John F. Kennedy | 1917–1963 | John F. Kennedy bol inaugurovaný do funkcie prezidenta USA v roku 1961. Po nej nasledovala nevydarená invázia na Kube. | ||
1962 | Ján XXIII. | 1881–1963 | Ján XXIII. bol medzi rokmi 1958 až 1963 hlavou rímskokatolíckej cirkvi. V roku 1962 bol sprostredkovateľom a ráznym postojom stál za odvrátením hrozby nukleárnej vojny. V tomto istom roku zvolal aj Druhý vatikánsky koncil. | ||
1963 | Martin Luther King, Jr. | 1929–1968 | Líder afroamerického hnutia za občianske práva Martin Luther King povedal v tomto roku svoje slávne slová „I Have a Dream“ („Mám sen"). | ||
1964 | Lyndon B. Johnson | 1908–1973 | Johnson bol právoplatne zvolený za prezidenta USA v roku 1964. Bolo to pred oficiálnym vyhlásením Zákona o občianskych právach z roku 1964 a deklaráciou o boji proti chudobe. Zároveň v tomto roku eskalovala vojenská účasť USA vo vojne vo Vietname. | ||
1965 | William Westmoreland | 1914–2005 | Generál Westmoreland bol vo Vietnamskej vojne veliteľoom vojenských síl Spojených štátov. | ||
1966 | Dediči | Ocenenie dostala generácia mužov a žien, ktorí mali 25 rokov a menej (dnes nazývaní aj ako „Generácia Baby boomers“). | |||
1967 | Lyndon B. Johnson (2) | 1908–1973 | Lyndon B. Johnson bol prezidentom Spojených štátov medzi rokmi 1963 až 1969. | ||
1968 | Astronauti z misie Apollo 8 | Posádka misie Apollo 8 (William Anders, Frank Borman a Jim Lovell) bola prvá, ktorá prekonala obežnú dráhu Zeme a dňa 24. decembra 1968 prvýkrát uskutočnila oblet Mesiaca. Týmto činom pripravila podmienky pre prvé pristátie ľudskej posádky na Mesiaci (1969). | |||
1969 | Stredo-američania | Označovaní aj ako mlčiaca väčšina (silent majority).[24] | |||
1970 | Willy Brandt | 1913–1992 | Ako štvrtý kancelár Západného Nemecka bol Willy Brandt uznávaný za jeho prístup k normalizácii vzťahov vtedajšieho východného a západného bloku.[25] | ||
1971 | Richard Nixon | 1913–1994 | Richard Nixon bol medzi rokmi 1969 až 1974 prezidentom Spojených štátov. | ||
1972 | Richard Nixon (2) | 1913–1994 | Nixon ako prvý prezident USA v roku 1972 navštívil Čínu. So Sovietskym zväzom podpísal zmluvu o obmedzení strategických zbraní SALT I. Následne absolvoval prezidentské voľby, v ktorých získal najvyššie volebné víťazstvo v histórii USA. | ||
Henry Kissinger | Narodený v roku 1923 | Nixonov poradca pre národnú bezpečnosť, Henry Kissinger, sa v roku 1972 spolu s prezidentom zúčastnil cesty do Číny. | |||
1973 | John Sirica | 1904–1992 | V roku 1973 predseda Súdu prislúchajúceho pre dištrikt hlavného mesta USA (District of Columbia), John Sirica, požiadal prezidenta Nixona, aby odovzdal nahrávky konverzácií Bieleho domu, súvisiacich s aférou Watergate. | ||
1974 | Kráľ Faisal | 1906–1975 | Faisal, kráľ Saudskej Arábie, bol uznávaný pre jeho prístup počas ropnej krízy v rokoch 1973–1974, ktorá vznikla pre okolnosti týkajúce sa Jomkipurskej vojny. | ||
1975 | Americké ženy | Reprezentujú ich predstaviteľky amerického feministického hnutia Susan Brownmillerová, Kathleen Byerlyová, Alison Cheeková, Jill Conwayová, Betty Fordová, Ella Grassová, Carla Hillsová, Barbara Jordanová, Billie Jean Kingová, Carol Suttonová, Susie Sharpová a Addie Wyattová. | |||
1976 | Jimmy Carter | Narodený v roku 1924 | V roku 1976 v prezidentských voľbách v Spojených štátoch porazil úradujúcu hlavu štátu Geralda Forda. | ||
1977 | Anwar Sadat | 1918–1981 | Anwar Sadat bol prvý arabský líder, ktorý ako prezident Egypta v roku 1977 odcestoval do Izraela, aby rokoval o normalizácii egyptsko-izraelských vzťahov. | ||
1978 | Teng Siao-pching | 1904–1997 | Teng Siao-pching zbavil moci Chua Kuo-fenga a de facto ako hlavný vodca prevzal v roku 1978 kontrolu nad Čínou. | ||
1979 | Ajatolláh Chomejní | 1902–1989 | Ajatolláh Chomejní v roku 1979 ako Najvyšší duchovný vodca Iránu viedol Iránsku revolúciu. | ||
1980 | Ronald Reagan | 1911–2004 | Ronald Reagan bol v roku 1980 drvivou väčšinou zvolený za 40. prezidenta Spojených štátov amerických. | ||
1981 | Lech Wałęsa | Narodený v roku 1943 | Predák poľskej odborovej organizácie Solidarita, Lech Wałęsa, bol až do jeho uväznenia a vyhlásenia stanného práva (december 1981) jedným z architektov Augustových dohôd medzi vládou a opozíciou. | ||
1982 | Počítač | Označený ako „stroj roka“. Osobný počítač ohlásil úsvit informačného veku. | |||
1983 | Ronald Reagan (2) | 1911–2004 | Reagan, ako prezident Spojených štátov, zorganizoval v roku 1983 inváziu na Grenadu a presadzoval tzv. Strategickú obrannú iniciatívu. | ||
Jurij Vladimirovič Andropov | 1914–1984 | Sovietsky líder Jurij Andropov bol silným kritikom Strategickej obrannej iniciatívy. V auguste 1983 bol hospitalizovaný a v roku 1984 zomrel. | |||
1984 | Peter Ueberroth | Narodený v roku 1937 | Peter Ueberroth bol poverený vedením organizácie Letných olympijských hier 1984 v Los Angeles, ktoré boli bojkotované štrnástimi krajinami vtedajšieho východného bloku. | ||
1985 | Teng Siao-pching (2) | 1904–1997 | Vodca Číny Teng Siao-pching dostal uznanie za "rozsiahle ekonomické reformy, ktoré zmenili ortodoxný marxizmus".[26] | ||
1986 | Corazon Aquinová | 1933–2009 | Corazon Aquinová v roku 1986 viedla revolúciu na Filipínach, ktorá zvrhla prezidenta Ferdinanda Marcosa a nastolila v štáte demokraciu. | ||
1987 | Michail Sergejevič Gorbačov | Narodený v roku 1931 | Pod jeho vedením sa v roku 1987 začala v Sovietskom zväze reformná politika prestavby (perestrojka) a otvorenosti (glasnosť). | ||
1988 | Ohrozenie Zeme | „Planéta roka," zahrňujúca aspekt zosobňujúci Matku prírodu. | |||
1989 | Michail Sergejevič Gorbačov (2) | Narodený v roku 1931 | Bol uznaný za „muža desaťročia“. Gorbačov v roku 1989 dosiahol prvé slobodné voľby v Sovietskom zväze, ktoré sa konali ešte pred rozpadom východného bloku | ||
1990 | George H. W. Bush | Narodený v roku 1924 | Prezident Spojených štátov, George H. W. Bush, bol zodpovedný za účasť USA na druhej vojne v Perzskom zálive (1990–1991). | ||
1991 | Ted Turner | Narodený v roku 1938 | Zakladateľ káblovej televíznej spoločnosti CNN. | ||
1992 | Bill Clinton | Narodený v roku 1946 | Bill Clinton sa v roku 1992 stal prezidentom Spojených štátov. | ||
1993 | Mierotvorcovia | Reprezentovali ich Jásir Arafát, F. W. de Klerk, Nelson Mandela a Jicchak Rabin. De Klerk, prezident Juhoafrickej republiky, dohliadal v roku 1990 na prepustenie Nelsona Mandelu. Spoločne v krajine ukončili nadvládu systému apartheidu. Predseda Palestínskej národnej samosprávy, Jásir Arafat, a premiér Izraela, Jicchak Rabin, podpísali v roku 1993 Mierovú dohodu z Osla, prvú priamu dohodu medzi palestínskymi a izraelskými orgánmi. | |||
1994 | Ján Pavol II. | 1920–2005 | Ján Pavol II. bol medzi rokmi 1978 až 2005 hlavou rímskokatolíckej cirkvi. | ||
1995 | Newt Gingrich | Narodený v roku 1943 | Newt Gingrich bol lídrom tzv. Republikánskej revolúcie v USA, kedy Republikánska strana získala väčšinu v Snemovni reprezentantov, v Senáte a väčšinu guvernérov štátov USA. Gingrich sa vďaka tomu stal predsedom Snemovne reprezentantov Spojených štátov amerických. | ||
1996 | David Ho | Narodený v roku 1952 | David Ho je taiwansko-americký biológ známy svojimi výsledkami v oblasti porozumenia nákaze vírusom HIV a liečby AIDS. | ||
1997 | Andrew Grove | 1936–2016 | Americký podnikateľ, inžinier a spisovateľ maďarského pôvodu Andrew Grove viedol firmu Intel a stal sa jedným z priekopníkov polovodičovej technológie. | ||
1998 | Bill Clinton (2) | Narodený v roku 1946 | Prezident USA Bill Clinton bol v roku 1998 po afére s Monicou Lewinsky obžalovaný. Senát ho nakoniec zbavil obvinenia. | ||
Ken Starr | Narodený v roku 1946 | Ken Starr sa preslávil vyšetrovaním afér spojených s vládou Billa Clintona. Na základe jeho správy (Starrova správa, po anglicky Starr report) bola otvorená možnosť rokovať o odvolaní Clintona z funkcie prezidenta (tzv. impeachment) a Clinton stratil na päť rokov právnickú licenciu. | |||
1999 | Jeff Bezos | Narodený v roku 1964 | Jeff Bezos je zakladateľ a výkonný riaditeľ Amazon.com. | ||
2000 | George W. Bush | Narodený v roku 1946 | V roku 2000 bol George W. Bush tesným počtom hlasov (0,01%) zvolený za prezidenta Spojených štátov. | ||
2001 | Rudy Giuliani | Narodený v roku 1944 | Rudy Giuliani bol starostom New Yorku v čase koordinovaných teroristických útokov, ktoré sa udiali v USA v utorok 11. septembra 2001. | ||
2002 | Whistlebloweri | Reprezentujú ich Cynthia Cooperová, Coleen Rowleyová a Sherron Watkinsová. Watkinsová odkryla v roku 2001 účtovné nezrovnalosti vo finančných správach firmy Enron a usvedčila ich v nasledujúcom roku pre Kongresom. Hodnota akcií spoločnosti, do ktorých investovali tisíce ľudí, spadla z 90 dolárov na 50 centov. V roku 2002 Cynthia Cooperová odhalila vo WorldCome (v tom čase v USA rekordnú) defraudáciu vo výške 3,8 miliardy dolárov. V roku 2002 agentka FBI Coleen Rowleyová vypovedala o nesprávnom zaobchádzaní s informáciami vzťahujúcimi sa na útoky z 11. septembra 2001. | |||
2003 | Ozbrojené sily Spojených štátov amerických (2) | Reprezentuje vojakov armády USA na celom svete, špeciálne v irackej vojne (2003–2011). | |||
2004 | George W. Bush (2) | Narodený v roku 1946 | V roku 2004 bol George W. Bush znovuzvolený za prezidenta USA. Bol iniciátorom Tretej vojny v Perzskom zálive. | ||
2005 | |
Dobrí samaritáni | Reprezentujú ich Bono, Bill Gates a Melinda Gatesová. Bono, filantrop a člen rockovej skupiny U2 sa v roku 2005 zaslúžil o akciu Live 8. Bill Gates, zakladateľ Microsoftu a vtedajší najbohatší človek sveta a jeho manželka Melinda založili filantropickú organizáciu Bill & Melinda Gates Foundation. | ||
2006 | You[27] | Reprezentuje individuálnych prispievateľov obsahu, ktorí tvoria World Wide Web. | štyria kandidáti
| ||
2007 | Vladimír Putin[29] | Narodený v roku 1952 | Prezident Ruskej federácie. | štyria kandidáti
| |
2008 | Barack Obama[31] | Narodený v roku 1961 | V roku 2008 Barack Obama vyhral voľby a v januári nasledujúceho roka sa stal prvým afro-americkým prezidentom Spojených štátov. | štyria kandidáti
| |
2009 | Ben Bernanke[33] | Narodený v roku 1953 | Predseda Federálneho rezervného systému počas ekonomickej krízy od roku 2007. | štyria kandidáti
| |
2010 | Mark Zuckerberg[35] | Narodený v roku 1984 | Zakladateľ sociálne siete Facebook. | štyria kandidáti
| |
2011 | Demonštranti[37] | Reprezentuje celosvetové protestné hnutia, ako boli napríklad: Arabská jar, Španielska revolúcia, ako aj čílske študentské demonštrácie v rokoch 2011–12, protiúsporné protesty v Grécku (2010–2011), protikorupčné protesty v Indii(2010-2011), Ruské protesty (2011) a mnoho ďalších. | štyria kandidáti
| ||
2012 | Barack Obama (2)[39] | Narodený v roku 1961 | V roku 2012 bol Barack Obama znovuzvolený za prezidenta Spojených štátov. | ôsmi kandidáti
| |
2013 | Pápež František[41] | Narodený v roku 1936 | V roku 2013 zvolený pápež rímskokatolíckej cirkvi. Nastúpil po rezignácii pápeža Benedikta XVI. | deviati kandidáti
| |
2014 | Bojovníci s Ebolou[43] | Vzťahuje sa na zdravotníkov, ktorí bojovali chorobou vyvolanou vírusom Ebola počas jej epidémie v roku 2014. Patria k nim nielen lekári a sestry, ale aj zdravotníci, sanitári a všetci, ktorí pochovávali obete.[44]
V tíme boli medzi inými doktor Jerry Brown, riaditeľ nemocnice v Monrovii (Libéria),[45][46] Dr. Kent Brantly, prvý Američan nakazený týmto vírusom,[46][47] americká zdravotníčka Ella Watson-Strykerová z humanitárnej organizácie Lekári bez hraníc,[46][48] vedúci ambumlancie Foday Gallah z Monrovie, ktorý prežil nakazenie Ebolou,[46][49] či Salome Karmah, študujúca zdravotná sestra z Libérie, ktorej rodičia umreli na Ebolu[46][50] a mnoho ďalších. |
siedmi kandidáti
| ||
2015 | Angela Merkelová | Narodená v roku 1954 | Nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová (od r. 2005) dostala uznanie pre účasť na riešení gréckych dlhov a migračnej krízy v Európe.[52] | siedmi kandidáti
| |
2016 | Donald Trump | Narodený v roku 1946 | V roku 2016 Donald Trump zvíťazil vo voľbách prezidenta Spojených štátov. Je prvým občanom, ktorý získal prezidentský úrad v USA bez toho, aby mal nejaké vojenské či politické korene. | siedmi kandidáti
| |
2017 | „Tí, ktorí prelomili mlčanie“ | Ľudia, ktorí prehovorili proti sexuálnemu zneužívaniu a obťažovaniu. Na obálke časopisu sú reprezentovaní poľnohospodárskou pracovníčkou Isabel Pascualovou, lobistkou Adamou Iwuovou, herečkou Ashley Juddovou, informatičkou Susan Fowlerovou, hudobnou skladateľkou a speváčkou Taylor Swiftovou a paňou, ktorá pracuje v nemocnici - tá si nepriala byť zverejnená a nevidno jej do tváre.[55] | šiesti kandidáti
| ||
2018 | „Strážcovia“ | Novinári, ktorí čelili perzekúciám, väzneniu, alebo boli zavraždení kvôli svojej práci. Na štyroch rôznych titulných stranách boli vyobrazení títo: Džamál Chášukdží, stĺpčekár denníku The Washington Post zavraždený kvôli kritike saudského korunného princa, Maria Ressa, editorka filipínského zpravodajského webu Rappler, ktorá bola stíhaná za kritické pokrytie kontroverznej a násilnej politiky prezidenta, Wa Lone a Kyaw Soe Oo, spravodajky agentúry Reuters zadržané v Mjanmarsku počas vyšetrovania masakru v Inn Dine a pracovníci denníku The Capital Gazette, marylandských novín, ktorých redakcia sa stala terčom útoku strelca, ktorý zabil päť zamestnancov.[62] | šiesti kandidáti
| ||
2019 | Greta Thunbergová | Narodená v roku 2003 | švédska ekologická aktivistka, najmladšia ocenená osobnosť[69] | štyria kandidáti
| |
2020 | Joe Biden a Kamala Harrisová | Narodení v roku 1942 a 1964 | V roku 2020 boli Biden a Harrisová zvolení prezidentom a víceprezidentkou USA, keď porazili úradujúceho prezidenta Donalda Trumpa a viceprezidenta Mikea Pencea.[70][71][72] | traja kandidáti
| |
2021 | Elon Musk | Narodený v roku 1971 | americký inžinier, vynálezca, vizionár, podnikateľ a filantrop, generálny riaditeľ spoločnosti Tesla, Inc., zakladateľ SpaceX a jeden z najbohatších ľudí sveta za rok 2021[73] | Časopis Time nezverejnil užší zoznam na rok 2021.[74] | |
2022 | Volodymyr Zelenskyj[75] | narodený v roku 1978 | Od roku 2019, prezident a od Invázii ruských vojsk v roku 2022 aj najvyšší veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny | deväť kandidátov
| |
The Spirit of Ukraine[77] | „Duch Ukrajiny“ („The Spirit of Ukraine“) predstavuje „odhodlanosť ukrajinského ľudu a ukrajinského odporu, ako aj jej zahraničnú pomoc“.
Zahrňuje nasledujúcich ľudí a organizácie:
| ||||
2023 | Taylor Swiftová | Rok narodenia 1989 | Speváčka a skladateľka, ktorej turné The Eras Tour sa v rokoch 2023–2024 stalo najlepšie zarábajúcim koncertným turné všetkých čias.[78]Turné malo v roku 2023 významný kultúrny a ekonomický dopad. Časopis Time opísal Taylor Swift ako prvú osobnosť roka, ktorá bola takto ocenená za svoje „úspechy v umení“. Taylor Swift bola aj na titulke Person of the Year pre rok 2017 v skupine nazvanej „Tí, ktorí prelomili mlčanie“. Podľa vyjadrenia časopisu bola prvou ženou, ktorá sa takto na titulke objavila dvakrát.[79] | Osem kandidátov
|
Referencie
upraviť- ↑ Eliza Gray. Person of the Year – TIME. TIME.com. Dostupné online [cit. 2015-07-13]. Archivované 2015-07-13 z originálu.
- ↑ Person of the Year: 75th Anniversary Celebration. Special Collector's. vyd. New York : Time Books, 2002.
- ↑ Time (2002), "Person of the Year: 75th Anniversary Celebration", p. 1.
- ↑ a b LEVENSTEIN, Joan. Mme Chiang Kai-Shek: 1937 [online]. December 16, 2006. Dostupné online.
- ↑ ROTHMAN, Lilly. Here's the History of TIME's Person of the Year Franchise [online]. December 5, 2017. Dostupné online.
- ↑ 100 Women of the Year | Time [online]. . Dostupné online.
- ↑ Through War & Peace [online]. January 2, 1950. Dostupné online.
- ↑ MORROW, Lance. Gorbachev: The Unlikely Patron Of Change [online]. January 1, 1990. Dostupné online.
- ↑ GOLDEN, Frederic. Person of the Century: Albert Einstein [online]. January 3, 2000. Dostupné online.
- ↑ ISAACSON, Walter. Who mattered and why [online]. December 27, 1999, [cit. 2008-02-13]. Dostupné online.
- ↑ TIME Magazine -- U.S. Edition -- December 31, 1999 Vol. 154 No. 27 [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Time (2002), Person of the Year: 75th Anniversary Celebration, pp. 2, 79.
- ↑ Person of the Year: A Photo History – Notorious Leaders: Controversial Choices [online]. December 16, 2006. Dostupné online.
- ↑ Time (2002), Person of the Year: 75th Anniversary Celebration, p. 79.
- ↑ POOLEY, Eric. Mayor of the World [online]. December 31, 2001. Dostupné online.
- ↑ CHOWDHURY, Prasenjit. The test of time. The Times of India, June 5, 2012. Dostupné online [cit. 2012-06-06].
- ↑ Pôvodný článok v časopise Time' [online]. [Cit. 2017-02-20]. Dostupné online. Archivované 2013-08-13 z originálu.
- ↑ The Timely "Dumbo": Almost a Cover Boy [online]. May 16, 2011, [cit. 2013-03-04]. Dostupné online.
- ↑ American Experience. Archivovaná kópia. pbs.org. Dostupné online [cit. 2017-02-20]. Archivované 2017-02-21 z originálu.
- ↑ Susan Rosegrant. ISR and the Truman/Dewey upset. isr.umich.edu, April 18, 2012. Dostupné online.
- ↑ Ben Cosgrove. BEHIND THE PICTURE: ‘DEWEY DEFEATS TRUMAN’. 'TIME Magazine', October 21, 2012. Dostupné online [cit. 2017-02-20]. Archivované 2015-05-05 z originálu.
- ↑ Alžbeta II. sa tiež stala kráľovnou Austrálie, Kanady, Cejlonu, Nového Zélandu, Pakistanu a Juhoafrickej republiky
- ↑ Harlow H. Curtice is dead at 69. The New York Times, November 4, 1962. Dostupné online [cit. 2009-10-06]. (fee for article)
- ↑ LARSEN, Roy. A Letter From The Publisher. Time, January 5, 1970. Dostupné online [cit. 2017-02-20]. Archivované 2013-08-22 z originálu.
- ↑ "Willy Brandt", Time Magazine, January 4, 1971, online archive[nefunkčný odkaz]. Retrieved July 11, 2007.
- ↑ Jennings Parrott. Time Picks China's Deng Xiaoping as Man of the Year. 'Los Angeles Times', December 30, 1985. Dostupné online.
- ↑ Lev Grossman. You — Yes, You — Are TIME's Person of the Year. Time, December 13, 2006. Dostupné online [cit. 2012-12-20]. Archivované 2007-01-12 z originálu.
- ↑ NBC News Staff. Time magazine's 'Person of the Year' is ... You. TIME, December 17, 2006. Dostupné online.
- ↑ Person of the Year 2007. Time, 2007. Dostupné online [cit. 2009-07-08]. Archivované 2013-08-24 z originálu.
- ↑ TIME Staff. Complete List - Person of the Year 2007. TIME, December 19, 2007. Dostupné online.
- ↑ VON DREHLE, David. Archivovaná kópia. Time, December 17, 2008. Dostupné online [cit. 2008-12-17]. Archivované 2009-04-29 z originálu.
- ↑ TIME Staff. Person of the Year 2008. TIME, December 17, 2008. Dostupné online [cit. 2017-02-20]. Archivované 2017-07-17 z originálu.
- ↑ GRUNWALD, Michael. Person of the Year 2009. Time, December 16, 2009. Dostupné online [cit. 2009-12-16]. Archivované 2013-08-26 z originálu.
- ↑ TIME Staff. Person of the Year 2009. TIME, December 16, 2009. Dostupné online [cit. 2017-02-20]. Archivované 2017-07-18 z originálu.
- ↑ GROSSMAN, Lev. Person of the Year 2010. Time, December 15, 2010. Dostupné online [cit. 2010-12-15]. Archivované 2010-12-15 z originálu.
- ↑ TIME Staff. Complete List - Person of the Year 2010. TIME, December 15, 2010. Dostupné online.
- ↑ GRUNWALD, Michael. Person of the Year 2011. Time, December 14, 2011. Dostupné online [cit. 2011-12-14].
- ↑ TIME Staff. Complete List - Person of the Year 2011. TIME, December 14, 2011. Dostupné online.
- ↑ Person of the Year 2012. Time, December 19, 2008. Dostupné online [cit. 2012-12-23].
- ↑ TIME Staff. The TIME Person of the Year short list revealed. TODAY, December 18, 2012. Dostupné online [cit. 2017-02-20]. Archivované 2016-12-20 z originálu.
- ↑ Time, December 11, 2013. Dostupné online [cit. 2013-12-11].
- ↑ TIME Staff. The Top Ten Finalists for Person of the Year in 2013. TIME, December 9, 2013. Dostupné online.
- ↑ The Choice. Time, December 10, 2014. Dostupné online [cit. 2014-12-10].
- ↑ Eliott C. McLaughlin, CNN. Ebola fighters are Time's 'Person of the Year'. CNN, December 10, 2014. Dostupné online [cit. 2015-07-25].
- ↑ The Sydney Morning Herald. Dostupné online.
- ↑ a b c d e TIME Person of the Year 2014: Ebola Fighters [online]. December 10, 2014, [cit. 2015-07-25]. Dostupné online.
- ↑ Archivovaná kópia. Daily News (New York). Dostupné online [cit. 2017-02-20]. Archivované 2016-03-04 z originálu.
- ↑ Image: 1D274907403248-ella.blocks_desktop_large.jpg, (730 × 974 px) [online]. media2.s-nbcnews.com, [cit. 2015-09-23]. Dostupné online.
- ↑ Image: 1D274907403249-foday.blocks_desktop_large.jpg, (730 × 974 px) [online]. media2.s-nbcnews.com, [cit. 2015-09-23]. Dostupné online.
- ↑ Image: 1D274907403247-salome.blocks_desktop_large.jpg, (730 × 974 px) [online]. media4.s-nbcnews.com, [cit. 2015-09-23]. Dostupné online.
- ↑ Laura Stampler. TIME Unveils Finalists for 2014 Person of the Year. TIME, December 8, 2014. Dostupné online.
- ↑ Nancy Gibbs. The Choice: Why Angela Merkel is TIME's Person of the Year 2015. TIME, December 9, 2015. Dostupné online.
- ↑ Sarah Begley. TIME Announces Shortlist for 2015 Person of the Year. TIME, December 7, 2015. Dostupné online.
- ↑ Katie Reilly. TIME Announces 2016 Person of the Year Shortlist on Today Show. TIME, December 5, 2016. Dostupné online.
- ↑ Osobností roku magazínu Time jsou ti, kteří 'prolomili mlčení' o sexuálním obtěžování [online]. iROZHLAS, [cit. 2019-05-13]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Donald Trump: Time Person of the Year 2017 Runner Up [online]. . Dostupné online.
- ↑ Xi Jinping: Time Person of the Year 2017 Runner Up [online]. . Dostupné online.
- ↑ Robert Mueller: Time Person of the Year 2017 Runner Up [online]. . Dostupné online.
- ↑ Kim Jong Un: Time Person of the Year 2017 Runner Up [online]. . Dostupné online.
- ↑ Colin Kaepernick: Time Person of the Year 2017 Runner Up [online]. . Dostupné online.
- ↑ Patty Jenkins: Time Person of the Year 2017 Runner Up [online]. . Dostupné online.
- ↑ VICK, Karl. TIME Person of the Year 2018: The Guardians [online]. Time, [cit. 2019-05-13]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Donald Trump: Time Person of the Year 2018 Runner Up [online]. 11 December 2018. Dostupné online.
- ↑ Robert Mueller: Tine Person of the Year 2018 Runner Up [online]. 11 December 2018. Dostupné online.
- ↑ The Activists: Time Person of the Year 2018 Runner Up [online]. 10 December 2018. Dostupné online.
- ↑ Moon Jae-in: Time Person of the Year 2018 Runner Up [online]. 10 December 2018. Dostupné online.
- ↑ Ryan Coogler: Time Person of the Year 2018 Runner Up [online]. 10 December 2018. Dostupné online.
- ↑ Meghan Markle: Time Person of the Year 2018 Runner Up [online]. 10 December 2018. Dostupné online.
- ↑ ČTK. Osobností roku podle časopisu Time je Greta Thunbergová, porazila i Trumpa. Aktuálně.cz (Economia), 2019-12-11. Dostupné online [cit. 2019-12-11].
- ↑ Why TIME Chose Joe Biden and Kamala Harris as the 2020 Person of the Year. Time. Dostupné online.
- ↑ „Za změnu amerického příběhu.“ Time vyhlásil osobností roku Bidena a Harrisovou. ČT24. Dostupné online.
- ↑ Kerry Flynn. Joe Biden and Kamala Harris named Time Person of the Year. CNN. Dostupné online [cit. 2020-12-11].
- ↑ Elon Musk Is TIME's 2021 Person of the Year [online]. . Dostupné online.
- ↑ Time Person of the Year: Elon Musk, CEO of Tesla and SpaceX, named most influential of 2021 [online]. December 13, 2021. Dostupné online.
- ↑ Volodymyr Zelensky Is Time's 2022 Person of the Year [online]. . Dostupné online.
- ↑ Who will be Time’s 2022 Person of the Year? See the contenders [online]. . Dostupné online.
- ↑ a b The Spirit of Ukraine and Time's 2022 Person of the Year [online]. . Dostupné online.
- ↑ GENSLER, Andy. Taylor Swift Sets All-Time Touring Record With $1 Billion Gross. Pollstar, December 8, 2023. Dostupné online [cit. 2023-12-08].
- ↑ Taylor Swift Makes History as Person of the Year [online]. 6 December 2023. Dostupné online.
Externé odkazy
upraviť- Obálky časopisu Time (po anglicky)
- Príbehy Osobností roka (po anglicky)