Otvoriť hlavné menu
Subjekty Ruskej federácie

Podľa platnej ústavy z roku 1993 (článok 65) sa Rusko skladá z 83 subjektov Federácie/subjektov Ruskej federácie, ktoré sa delia na 6 kategórií obdarených rôznym stupňom politickej autonómie; v Rade federácie (hornej komore Federálneho zhromaždenia) majú ale všetky subjekty rovnaké zastúpenie dvomi poslancami. Subjekty Federácie sa delia na: republiky, kraje, oblasti, mesto federálneho významu, autonómne oblasti a autonómne okruhy. Všetky subjekty Ruskej federácie môžu mať vlastnú vlajku a znak.

Od 18. marca 2014, po medzinárodne neuznanom pričlenení Krymu, má podľa ruských zákonov Rusko 85 subjektov Federácie (vrátane Krymskej republiky a mesta federálneho významu Sevastopoľ).

21 republík [1]
krajov
46 oblastí
mestá federálneho významu [2]
autonómna oblasť
autonómne okruhy

Základná charakteristika subjektovUpraviť

Ruskú federáciu tvoria rôzne typy subjektov Federácie. Charakter jednotlivých typov je uvedený priamo v Ústave Ruskej federácie, základné rozdiely sú zhrnuté v nasledovnej tabuľke:

Republika
  • je charakterizovaná ako štát, je vytvorená na národno-štátnom princípe (kým ostatné subjekty sú vytvorené na teritoriálno-štátnom princípe), nemá však štátnu suverenitu;
  • má právo mať okrem federálnej aj vlastnú ústavu;
  • má právo určiť si okrem ruštiny aj vlastný štátny úradný jazyk.
Kraj

a

Oblasť

  • sú vytvorené na teritoriálno-štátnom princípe;
  • v súčasnosti (r. 2011) nie je právne špecifikovaný rozdiel medzi krajom a oblasťou, ide skôr o pozostatky pomenovania z minulosti;
  • v zásade existuje trend v súčasnosti spájať menšie celky do väčších a tieto novovzniknuté celky nazývať krajmi;
  • štatút si tieto subjekty vymedzujú sami prostredníctvom vlastných zákonodarných orgánov, avšak vždy len v medziach, ktoré im určuje Ústava Ruskej federácie.
Mesto federálneho významu
  • ide o dve najväčšie mestá v krajine - Moskvu a Petrohrad a od 18. marca 2014, podľa ruských zákonov aj Sevastopoľ;
  • majú špecifickú formu miestnej samosprávy - v rámci miest sú vytvorené samostatné mestské municipálne útvary (v Moskve je ich 125, v Petrohrade 111), pričom mestá ako celok nie sú samostatné municipálne útvary. Aby bola zabezpečená aj správa mesta ako celku, časť právomocí, ktoré sú štandardne určené orgánom miestnej samosprávy, je v týchto dvoch mestách odovzdaná do rúk orgánom vyššieho stupňa - orgánom subjektu Federácie.
Autonómna oblasť
  • jej štatút určuje Ústava Ruskej federácie a vlastná „konštitučná listina“ autonómnej oblasti prijatá jej zákonodarným orgánom;
  • môže vzniknúť formou prijatia federálneho zákona Ruskej federácie o autonómnej oblasti.
Autonómny okruh
  • je vytvorený na národno-teritoriálnom princípe;
  • jeho štatút určuje Ústava Ruskej federácie a vlastná „konštitučná listina“ autonómneho okruhu prijatá jeho zákonodarným orgánom;
  • môže vzniknúť formou prijatia federálneho zákona Ruskej federácie o autonómnom okruhu;.
  • vzájomné vzťahy autonómneho okruhu a kraja resp. oblasti, do ktorej autonómny okruh patrí, môžu byť upravené federálnym zákonom alebo vzájomnou zmluvou medzi krajom/oblasťou a autonómnym okruhom;
  • ide o subjekt Federácie s najnižšou mierou priznanej suverenity;
  • má vlastnú zákonodarnú moc, vlastné územie (ktoré bez súhlasu okruhu nie je možné meniť) a vlastné obyvateľstvo;


Prehľad subjektov Ruskej federácieUpraviť

 

V nasledujúcej tabuľke je uvedený prehľad subjektov Ruskej federácie. Jednotlivé typy subjektov sú uvedené v rovnakom poradí, v akom sú uvedené v Ústave Ruskej federácie v článku 65 (republiky, kraje, oblasti, mestá federálneho významu, autonómne oblasti a autonómne okruhy). V rámci jednotlivých skupín sú subjekty zoradené podľa slovenského abecedného poradia.

Č. Kód ISO Názov subjektu Vlajka Znak Správne stredisko Federálny okruh Ekonomický rajón
republiky - республики
01 AD Adygejsko (Адыгея)     Majkop (Майкоп) Južný Severný Kaukaz
02 AL Altajsko (Алтай)     Gorno-Altajsk (Горно‑Алтайск) Sibírsky Západná Sibír
03 BA Baškirsko (Башкортостан)     Ufa (Уфа) Povolžský Ural
04 BU Buriatsko (Бурятия)     Ulan-Ude (Улан‑Удэ) Sibírsky Východná Sibír
20 CE Čečensko (Чечня)     Groznyj (Грозный) Južný Severný Kaukaz
21 CU Čuvašsko (Чувашия)     Čeboksary (Чебоксары) Povolžský Volžsko-viatský
05 DA Dagestan (Дагестан)     Machačkala (Махачкала) Južný Severný Kaukaz
19 KK Chakasko (Хакасия)     Abakan (Абакан) Sibírsky Západná Sibír
06 IN Ingušsko (Ингушетия)     Magas (Магас) Južný Severný Kaukaz
14 SA Jakutsko (Якутия (Саха))     Jakutsk (Якутск) Ďalekovýchodný Ďaleký východ
07 KB Kabardsko-Balkarsko (Кабардино-Балкария)     Naľčik (Нальчик) Južný Severný Kaukaz
08 KL Kalmycko (Калмыкия)     Elista (Элиста) Južný Povolžie
09 KC Karačajsko-Čerkesko (Карачаево-Черкесия)     Čerkessk (Черкесск) Južný Severný Kaukaz
10 KR Karelsko (Карелия)     Petrozavodsk (Петрозаводск) Severozápadný Severný
11 KO Komijsko (Коми)     Syktyvkar (Сыктывкар) Severozápadný Severný
12 ME Marijsko (Марий-Эл)     Joškar-Ola (Йошкар-Ола) Povolžský Volžsko-viatský
13 MO Mordviansko (Мордовия)     Saransk (Саранск) Povolžský Volžsko-viatský
15 SE Severné Osetsko (Северная Осетия‑Алания)     Vladikavkaz (Владикавказ) Južný Severný Kaukaz
16 TA Tatársko (Татарстан)     Kazaň (Казань; po tatársky: Qazan) Povolžský Povolžie
17 TY Tuviansko (Тыва)     Kyzyl (Кызыл) Sibírsky Západná Sibír
18 UD Udmurtsko (Удмуртия)     Iževsk (Ижевск) Povolžský Ural
kraje - края
22 ALT Altajský kraj (Алтайский край)     Barnaul (Барнаул) Sibírsky Západná Sibír
27 KHA Chabarovský kraj (Хабаровский край)     Chabarovsk (Хабаровск) Ďalekovýchodný Ďaleký východ
XX KAM Kamčatský kraj (Камчатский край)     Petropavlovsk-Kamčatskij (Петропавловск-Камчатский) Ďalekovýchodný Ďaleký Východ
23 KDA Krasnodarský kraj (Краснодарский край)     Krasnodar (Краснодар) Južný Severný Kaukaz
24 KYA Krasnojarský kraj (Красноярский край)     Krasnojarsk (Красноярск) Sibírsky Východná Sibír
90 PER Permský kraj (Пeрмский край)     Perm (Перм) Povolžský Ural
25 PRI Prímorský kraj (Приморский край)     Vladivostok (Владивосток) Ďalekovýchodný Ďaleký východ
26 STA Stavropoľský kraj (Ставропольский край)     Stavropoľ (Ставрополь) Južný Severný Kaukaz
75 ZAB Zabajkalský kraj (Забайкальский край)     Čita (Чита) Sibírsky Východná Sibír
oblasti - области
28 AMU Amurská oblasť (Амурская область)     Blagoveščensk (Благовещенск) Ďalekovýchodný Ďaleký východ
29 ARK Archangeľská oblasť (Архангельская область)     Archangeľsk (Архангельск) Severozápadný Severný
30 AST Astrachánska oblasť (Астраханская область)     Astrachán (Астрахань) Južný Povolžie
31 BEL Belgorodská oblasť (Белгородская область)     Belgorod (Белгород) Centrálny Centrálno-černozemný
32 BRY Brianska oblasť (Брянская область)     Briansk (Брянск) Centrálny Centrálny
74 CHE Čeľabinská oblasť (Челябинская область)     Čeľabinsk (Челябинск) Uralský Ural
38 IRK Irkutská oblasť (Иркутская область)     Irkutsk (Иркутск) Sibírsky Východná Sibír
37 IVA Ivanovská oblasť (Ивановская)     Ivanovo (Иваново) Centrálny Centrálny
76 YAR Jaroslavlianska oblasť (Ярославская область)     Jaroslavľ (Ярославль) Centrálny Centrálny
39 KGD Kaliningradská oblasť (Калининградская область)     Kaliningrad (Калининград) Severozápadný Severozápadný
40 KLU Kalužská oblasť (Калужская область)     Kaluga (Калуга) Centrálny Centrálny
42 KEM Kemerovská oblasť (Кемеровская область)     Kemerovo (Кемерово) Sibírsky Západná Sibír
43 KIR Kirovská oblasť (Кировская область)     Kirov (Киров) Povolžský Volžsko-viatský
44 KOS Kostromská oblasť (Костромская область)     Kostroma (Кострома) Centrálny Centrálny
45 KGN Kurganská oblasť (Курганская область)     Kurgan (Курган) Uralský Ural
46 KRS Kurská oblasť (Курская область)     Kursk (Курск) Centrálny Centrálno-černozemný
47 LEN Leningradská oblasť (Ленинградская область)     Petrohrad (Санкт‑Петербург) Severozápadný Severozápadný
48 LIP Lipecká oblasť (Липецкая область)     Lipeck (Липецк) Centrálny Centrálno-černozemný
49 MAG Magadanská oblasť (Магаданская область)     Magadan (Магадан) Ďalekovýchodný Ďaleký východ
50 MOS Moskovská oblasť (Московская область)     Moskva (Москва) Centrálny Centrálny
51 MUR Murmanská oblasť (Мурманская область)     Murmansk (Мурманск) Severozápadný Severný
52 NIZ Nižnonovgorodská oblasť (Нижегородская область)     Nižný Novgorod (Нижний Новгород) Povolžský Volžsko-viatský
53 NGR Novgorodská oblasť (Новгородская область)     Velikij Novgorod (Новгород) Severozápadný Severozápadný
54 NVS Novosibírska oblasť (Новосибирская область)     Novosibirsk (Новосибирск) Sibírsky Západná Sibír
55 OMS Omská oblasť (Омская область)     Omsk (Омск) Sibírsky Západná Sibír
56 ORE Orenburská oblasť (Оренбургская область)     Orenburg (Оренбург) Povolžský Ural
57 ORL Oriolska oblasť (Орловская область)     Oriol (Орёл) Centrálny Centrálny
58 PNZ Penzianska oblasť (Пензенская область)     Penza (Пенза) Povolžský Povolžie
60 PSK Pskovská oblasť (Псковская область) nemá vlajku   Pskov (Псков) Severozápadný Severozápadný
62 RYA Riazanská oblasť (Рязанская область)     Riazaň (Рязань) Centrálny Centrálny
61 ROS Rostovská oblasť (Ростовская область)     Rostov nad Donom (Ростов‑на‑Дону́) Južný Severný Kaukaz
65 SAK Sachalinská oblasť (Сахалинская область)     Južno-Sachalinsk (Южно‑Сахалинск) Ďalekovýchodný Ďaleký východ
63 SAM Samarská oblasť (Самарская область)     Samara (Самара) Povolžský Povolžie
64 SAR Saratovská oblasť (Саратовская область)     Saratov (Саратов) Povolžský Povolžie
67 SMO Smolenská oblasť (Смоленская область)     Smolensk (Смоленск) Centrálny Centrálny
66 SVE Sverdlovská oblasť (Свердловская область)     Jekaterinburg (Екатеринбург) Uralský Ural
68 TAM Tambovská oblasť (Тамбовская область)     Tambov (Тамбов) Centrálny Centrálno-černozemný
70 TOM Tomská oblasť (Томская область)     Tomsk (Томск) Sibírsky Západná Sibír
71 TUL Tulská oblasť (Тульская область)     Tula (Тула) Centrálny Centrálny
69 TVE Tverská oblasť (Тверская область)     Tver (Тверь) Centrálny Centrálny
72 TYU Ťumenská oblasť (Тюменская область)     Ťumeň (Тюмень) Uralský Západná Sibír
73 ULY Ulianovská oblasť (Ульяновская область)     Ulianovsk (Ульяновск) Povolžský Povolžie
33 VLA Vladimírska oblasť (Владимирская область)     Vladimír (Владимир) Centrálny Centrálny
34 VGG Volgogradská oblasť (Волгоградская область)     Volgograd (Волгоград) Južný Povolžie
35 VLG Vologdská oblasť (Вологодская область)     Vologda (Вологда) Severozápadný Severný
36 VOR Voronežská oblasť (Воронежская область)     Voronež (Воронеж) Centrálny Centrálno-černozemný
mestá federálneho významu - федеральные города
77 MOW Moskva (Москва)     Moskva (Москва) Centrálny Centrálny
78 SPE Petrohrad (Санкт‑Петербург)     Petrohrad (Санкт‑Петербург) Severozápadný Severozápadný
autonómna oblasť - автономная область
79 YEV Židovská autonómna oblasť (Еврейская автономная область)     Birobidžan (Биробиджан) Ďalekovýchodný Ďaleký východ
autonómne okruhy - автономные округа
87 CHU Čukotský autonómny okruh (Чукотский автономный округ)     Anadyr (Анадырь) Ďalekovýchodný Ďaleký východ
86 KHM Chantyjsko-mansijský autonómny okruh (Ханты-Мансийский автономный округ)     Chanty-Mansijsk (Ханты‑Мансийск) Uralský Západná Sibír
89 YAN Jamalsko-nenecký autonómny okruh (Ямало-Ненецкий автономный округ)     Salechard (Салехард) Uralský Západná Sibír
83 NEN Nenecký autonómny okruh (Ненецкий автономный округ)     Narian-Mar (Нарьян‑Мар) Severozápadný Severný

Aktuálne zmenyUpraviť

Súčasné územnosprávne členenie Ruskej federácie platí od roku 1993, kedy bola uzákonená Ústava Ruskej federácie. Odvtedy došlo k niekoľkým zmenám:

  1. Od 1. decembra 2005 spojením Permskej oblasti a Komijsko-Permského autonómneho okruhu vznikol Permský kraj
  2. Od 1. januára 2007Evenkovský a Tajmýrsky autonómny okruh integrálne začlenené do Krasnojarského kraja.
  3. Od 1. júla 2007Kamčatská oblasť a Koriacky autonómny okruh zlúčené a ich názov je Kamčatský kraj.
  4. Od 1. januára 2008 je Usťordský buriatsky autonómny okruh začlenený do Irkutskej oblasti.
  5. Od 1. marca 2008Čitská oblasť a Agský buriatsky autonómny okruh zlúčené a ich názov je Zabajkalský kraj.
  6. Od 18. marca 2014 sa na základe medzinárodne neuznaného referenda pripojili k Rusku dva nové subjekty Federácie, Krymská republika a mesto federálneho významu Sevastopoľ. Aj keď Rusko uvedené subjekty vo svojej ústave a zákonoch považuje sa legitímnu súčasť svojho územia, prevažná väčšina štátov sveta (vrátane Slovenska[3]) považuje tieto územia naďalej za súčasť Ukrajiny.

ReferencieUpraviť

  1. Od 18. marca 2014, po pričlenení Krymu, je podľa ruských zákonov v Rusku 22 republík.
  2. Od 18. marca 2014, po pričlenení Krymu, sú podľa ruských zákonov v Rusku 3 mestá federálneho významu.
  3. Stanovisko Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR ku krymskému referendu [online]. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, 17.3.2014, [cit. 2018-07-24]. Dostupné online.

Pozri ajUpraviť