Sýkorka chochlatá

druh vtáka rodu Lophophanes

Sýkorka chochlatá[3] (Lophophanes cristatus, staršie Parus cristatus) je druh z čeľade sýkorkovité. Obýva ihličnaté a zmiešané lesy Európy, na Pyrenejskom polostrove hniezdi v listnatých lesoch.[4] Šíri sa na východ od Uralu. [4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov sýkorka chochlatá patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, stavy v Európe v rokoch 1980 – 2013 mierne poklesli.[1] Podľa výsledkov paneurópskeho sčítania bežných druhov vtákov mal trend sýkorky chochlatej v Európe za roky 1980  –  2017 mierny pokles[5].

sýkorka chochlatá
Parus cristatus czubatka AM.jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Lophophanes cristatus
Linnaeus, 1758
Synonymá
Parus cristatus
LophophanesCristatusIUCN.svg
Mapa rozšírenia sýkorky chochlatej
      Hniezdiaca, celoročný výskyt
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

OpisUpraviť

Sýkorka chochlatá má dĺžku tela 11[6] - 11,5 cm[7] a váži 10 - 12,5 g [8]. Na hlave má ostrý chocholík, čierne a biele pásy, chrbát je sivastohnedý, spodná časť tela sivastobiela, na bokoch do žlta.[6]

HlasUpraviť

Hlas sýkorky chochlatej znie ako "gürrrl" alebo "prülülüll" a spev veľmi podobne, "zi-zi gürrrl" alebo "ci i i - prülülüll - ci i i prülülüll".[7]

Výskyt a stav na SlovenskuUpraviť

Sýkorka chochlatá je počtom a rozšírením najvzácnejšia sýkorka. V zime a v mimohniezdnom období je prelietavá, priblíži sa k obciam a na miesta kde zvyčajne nehniezdi.[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 25 000 - 50 000, zimujúcich jedincov 80 000 - 150 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[4] a 2001 žiadny.[9] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][10][11] Európsky ochranársky status SPEC4 - druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe a majú tam vhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[4]

Trend početnosti sýkorky chochlatej na Slovensku bol podľa sčítania bežných druhov vtákov v rokoch 2005  –  2009 mierne klesajúci.[12]

BiotopUpraviť

Žije v ihličnatých lesoch. Okrem borovicových lesov Borskej nížiny na Záhorí hniezdi nad 700 m n. m..[4]

HniezdenieUpraviť

Sýkorka chochlatá hniezdi v bútľavinách a v práchnivých pňoch. Hniezdo je z machu a vnútro je vystlané srsťou. Stavajú ho obaja rodičia. Na 6 - 10 vajíčkach sedí 14 - 15 dní len samička. Mláďatá sú vychovávané 15 - 18 dní. Hniezdia dva krát do roka.[8]

PotravaUpraviť

Sýkorka chochlatá sa živí hmyzom v rôznych štádiách vývoja a pavúkmi. Na jeseň a v zime aj semenami smreka a jedle.[8]

OchranaUpraviť

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 500 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[13] Druh je zaradený do Bernského dohovoru (Príloha II).[14]

GalériaUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. a b IUCN Red list 2021.2. Prístup 23. novembra 2021
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-11]. Dostupné online.
  4. a b c d e f DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Anton Krištín. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Sýkorka chochlatá, s. 543 - 545.
  5. Species trends of Lophophanes cristatus (Crested Tit) [online]. pecbms.info, [cit. 2021-11-22]. Dostupné online. (En)
  6. a b PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  7. a b JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  8. a b c FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  9. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  10. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  11. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  12. SLABEYOVÁ, Katarína; RIDZOŇ, Jozef; KROPIL, Rudolf. Trendy početnosti bežných druhov vtákov na Slovensku v rokoch 2005–2009. Tichodroma, roč. 21, čís. 2009, s. 1 - 13. Dostupné online [cit. 2021-11-23].
  13. Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.
  14. Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, 1997-01-01, [cit. 2020-02-21]. Dostupné online.

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť