Wikipédia

Teodor Csontváry-Kostka

slovenský maliar

Teodor Csontváry-Kostka[1] alebo Michal Teodor Csontváry-Kostka[2], vlastným menom Michal Teodor Kostka[1] (maď. Csontváry Kosztka Tivadar; * 5. júl 1853, Sabinov – † 20. jún 1919, Budapešť) bol „slovenský maliar symbolizmu a naivizujúceho magického realizmu“[3].

Teodor Csontváry-Kostka
lekárnik, maliar
autoportrét (okolo roku 1896)
autoportrét (okolo roku 1896)
Rod. menoMichal Teodor Kostka
Narodenie5. júl 1853
Sabinov, Rakúske cisárstvo
Úmrtie20. jún 1919 (65 rokov)
Budapešť, Maďarská republika rád
Národnosťslovenská
Zamestnanielekárnik, maliar
RodičiaLadislav Eduard Kostka
Františka, rod. Hajcelmajerová
PodpisTeodor Csontváry-Kostka, podpis
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Teodor Csontváry-Kostka

Pôvodne pracoval ako lekárnik až neskôr sa z neho stal maliar. Za vrchol jeho umeleckej kariéry sa považuje rozmedzie rokov 1903 – 1910. Niekedy sa označuje za priekopníka expresionizmu, postexpresionizmu, symbolizmu či naivizujúceho magického realizmu. Niekedy sa jeho osobitý štýl nazýva aj mystickým realizmom.[3][4][5][6] Prevažnú časť života strávil v Rakúsko-Uhorsku, v rámci ktorého podstatnú časť života strávil na Slovensku, a na študijných cestách po Európe a Blízkom východe.[1][7][5]

Životopis upraviť

Teodor Csontváry-Kostka sa narodil 5. júla 1853 v Sabinove v rodine poľského pôvodu z otcovej strany a slovenského pôvodu z matkinej strany, ktorá pochádzala zo Šarišských Draviec. Vyrastal prevažne v zmiešanom slovenskom prostredí.[2][5] V roku 1859 ho otec viackrát poslal k príbuzným na Dolnú zem, aby sa naučil dobre po maďarsky. V roku 1861 študoval v Prešove, kde sa naučil dobre po nemecky. Neskôr študoval v Budapešti právo a ekonómiu. Aktívne sa zapájal do spoločenských debát a mal ambície zapojiť sa do verejného života. Počas svojho pobytu v Spišskej Novej Vsi v roku 1888 prevádzkoval lekáreň, kde údajne mal mystickú víziu. Počul hlas, ktorý mu hovoril že bude najväčším maliarom sveta, väčším ako Raffael. Na základe tejto vízie a pobytu vo Vysokých Tatrách sa rozhodol stať maliarom. Počas svojho pobytu sa pokúsil o obrazy s tatranskou tematikou. Medzi rokmi 1884 – 1891 v Haliči pri Lučenci si otvoril vlastnú lekáreň. Aktívne sa zapájal do kultúrneho života v Novohradskej župe. V roku 1891 sa rozhodol študovať maľbu u Simona Hollósyho a odišiel do Mníchova, potom do Karlsruhe ku Friedrichovi Kallmorgenovi. Neskôr absolvoval viacero ciest po Európe (Taliansko, Rím, Paríž, Dalmácia, Švajčiarsko, Bosna), severnej Afrike ale aj na Blízky východ (Libanon, Palestína, Egypt a Sýria), kde hľadal námety pre svoje diela. Prvú výstavu svojich diel mal v Paríži (1907). Svoje diela vystavoval hlavne v západnej Európe v rokoch 1908 a 1910, ale nepriniesli mu uznanie. V Rakúsko-Uhorsku nenašiel pochopenie pre jeho osobitý expresionistický štýl a vizionárske myšlienky vegetariánstva, abstinentizmu, pacifizmu a mnohé ďalšie. Niektorí historici to zdôvodňujú čoraz viac zhoršujúcim stavom jeho schizofrénie. V posledných rokoch svojho života sa venuje len stvárňovaniu svojich vízii. Umiera sklamaný a nepochopený, sužovaný schizofréniou 20. júna 1919 v Budapešti. Až dlho po jeho smrti mu bolo otvorené múzeum v Pécsi a niektoré maľby boli umiestnené v Maďarskej národnej galérii v Budapešti.[5][6][8][7]

Dielo upraviť

Raný štýl a diela Teodora Csontváryho ťažko zaradiť do slovenskej moderny spôsoboval fakt, že sa okrajovo venoval slovenskej tematike. Okrem raných pokusov s tatranskou tematiku. V roku 1902 namaľoval Pohľad na Banskú Štiavnicu a potom medzi rokmi 1904 – 1905 Studenovodskú dolinu. Za vrchol jeho umeleckej kariéry sa považuje rozmedzie rokov 1903 – 1910, pre ktoré sa zvykne sa označovať aj za priekopníka expresionizmu, či postexpresionizmu. Niekedy sa jeho osobitý štýl nazýva aj mystickým realizmom, kde znázornenie historických či biblických motívov je zasadené do magického prírodného či architektonického prostredia. Jeho tvorba pozostáva z asi sto obrazov a dvadsiatich kresieb. Medzi jeho najznámejšie obrazy patria Osamelý céder, Starý rybár, Rímsky most v Mostare, Vodopády v Jajce, Baalbek, Máriin prameň v Nazarete, Púť k libanonským cédrom, Grécky amfiteáter v Taormine, Attilov kameň a ďalšie. Jeho obrazy sú uložené v Maďarskej národnej galérii v Budapešti a v Csontváryho múzeu v Pécsi.[2][5][6][7]

Galéria upraviť

  •  
    Maľba Osamelý céder, olej na plátne, 1907, Maďarská národná galéria, Budapešť
  •  
    Maľba Starý rybár, olej na plátne, 1902, Ottó Herman Museum, Miškovec
  •  
    Maľba Rímsky most v Mostare, olej na plátne, 1903, Csontváry Museum, Pécs
  •  
    Maľba Vodopády v Jajce, olej na plátne, 1903, Csontváry Museum, Pécs
  •  
    Maľba Baalbek, olej na plátne, 1906, Janus Pannonius Museum, Pécs
  •  
    Maľba Máriin prameň v Nazarete, olej na plátne, 1908, Csontváry Museum, Pécs
  •  
    Maľba Púť k libanonským cédrom, olej na plátne, 1907, Maďarská národná galéria, Budapešť
  •  
    Maľba Grécky amfiteáter v Taormine, olej na plátne, 1904 – 1905, Maďarská národná galéria, Budapešť

Referencie upraviť

  1. ↑ a b c CSONTVÁRY-KOSTKA, Teodor. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok II C – F. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2004. 696 s. ISBN 80-89023-44-4. S. 67 – 68.
  2. ↑ a b c ABELOVSKÝ, Ján. Fenomén secesie a moderné maliarstvo Slovenska (rámcový náčrt problematiky). ARS (Bratislava: Slovak Academic Press), 1997, roč. 30, čís. 1, s. 20. ISSN 0044-9008.
  3. ↑ a b Csontváry-Kostka, Teodor. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 650.
  4. ↑ Detail správy Mesto Spišská Nová Ves sa pripája k zviditeľneniu slovenského maliara, ktorý patril k velikánom svetového umenia [online]. spisskanovaves.eu, [cit. 2021-01-08]. Dostupné online. Archivované 2021-01-12 z originálu.
  5. ↑ a b c d e SCHWARZ, Jozef. Csontváry Kosztka Tivadar patrí (aj) Slovensku [online]. oslovma.hu, [cit. 2021-01-08]. Dostupné online.
  6. ↑ a b c MANSBACH, Steven; V. WEST, Richard. Standing in the tempest: painters of the Hungarian avant-garde, 1908-1930. Santa Barbara : Santa Barbara Museum of Art, 1991. Dostupné online. ISBN 978-0-262-13274-9. S. 101 – 103.
  7. ↑ a b c Képzőművészet Magyarországon - Fine Arts in Hungary [online]. www.hung-art.hu, [cit. 2021-01-10]. [https://www.hung-art.hu/frames-e.html?/english/c/csontvar/index.htm l Dostupné online.]
  8. ↑ BÄCKSTRÖM, Per; HJARTARSON, Benedikt. Decentring the Avant-Garde. [s.l.] : Rodopi, 2014. ISBN 978-90-420-3788-5. S. 72.

Ďalšia literatúra upraviť

  • NÉMETH, Lajos. Csontváry. Preklad Alfred Egelmann. 1. vyd. Bratislava : Tatran, 1973. (Výtvarná redakcia Tatranu; zv. 200.)

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Teodor_Csontváry-Kostka&oldid=7749071“