Zičiovci

uhorský šľachtický rod

Zičiovci (staršie Zichyovci) bol uhorský šľachtický rod.

Zičiovci (Zichy)
Coa Hungary Family Zichy.svg
erb rodu Zičiovcov
KrajinaUhorské kráľovstvo, Rakúske cisárstvo, Rakúsko-Uhorsko, Rakúsko
Titulygardista, taverník, budinský prepošt, komorník, župan, strážca uhorskej kráľovskej koruny, plukovník, cisársko-kráľovský komorník, hlavný dverník, poručík, poslanec Uhorského snemu, kráľovský radca, tajný radca
ZakladateľGál (Zajk)
Mýtický zakladateľGál (Zajk)
Rok založenia
dynastie
13. storočie
Posledná hlava dynastieTamás Zichy (*1974)
Štátna príslušnosťuhorská
Ďalšie vetvy dynastieVoderadská, Rusovská, Číčovská, Cíferská
Štefan Zichy de Zaik et Zich 1667
Karol Zichy, gróf 1791. Sudca kráľovského súdu, župan Rábskej stolice.

Najstarší známy predok rodu Gál (alebo Zajk) bol roku 1260 majiteľom dediny Zajka v Zalianskom komitáte. Od 14. storočia začali príslušníci rodu používať predikát de Zich, Zichy, odvodený od dediny Zich v tej istej stolici.

Dejiny roduUpraviť

Bohatstvo a význam rodu vzrástli až v 17. storočí, keď Pavol (1598 – 1638), veszprémsky hlavný kapitán, dostal od kráľa Ferdinanda II. niekoľko dedín patriacich panstvu Komárno a jeho syn Štefan (1616 – 1693; pozri nižšie) získal kráľovskými donáciami v roku 1646 obec Vásonkö (podľa nej rod používal druhý predikát) a v roku 1650 Palotu. Štefanov syn rovnakého mena sa stal v roku 1657 majiteľom celého komárňanského panstva a roku 1686 získal panstvo Divín, skonfiškované Uhorskou kráľovskou komorou rodu Balašovcov. Neskôr na území Slovenska získali Zičiovci aj panstvá Voderady, Želovce, Rusovce, Cífer a majetkové podiely v panstvách Ostrý Kameň, Oravský hrad a Lietava. V čase najväčšieho rozmachu mala výmera rodových majetkov Zičiovcov rozlohu takmer 100 tisíc katastrálnych jutár (57 500 hektárov). Prislušníci šlachtického rodu zastávali rôzne dôležité cirkevné hodnosti.

Rod sa už v 17. storočí rozčlenil na viacero vetiev (najvýznamnejšie boli rusovská línia a cíferská línia), ktorých predikáty sa odvodzovali od názvov rodových sídiel. Čiastkové pozemkové vlastníctvo si Zičiovci na Slovensku udržali až do konca druhej svetovej vojny.

Členovia rodu zohrali významnú úlohu v štátnej stoličnej a vojenskej správe Uhorska, viacerí boli významnými maďarskými politikmi, vojakmi ale aj spisovateľmi.[1]

Známi príslušníci roduUpraviť

Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:[1]

  • Štefan Ziči (* 1616 - † 1693), barón, gróf, krajinský a vojenský hodnostár, veliteľ rábov husárov, predseda Uhorskej kráľovskej komory, strážca uhorskej kráľovskej koruny. taverník, župan
  • Štefan Ziči (†1700), strážca kráľovskej koruny, župan
  • Imrich Ziči (*1699 - †1746), župan, získal hrad Divín a Oravský hrad
  • Pavol Ziči (*1670 - †1737), spisovateľ, študoval teológiu vo Viedni a v Ríme, budínsky prepošt, doktor teológie
  • Ladislav Ziči (†1703), župan, plukovník grófa Forgáča sa zúčastnil vojny vo Francúzsku
  • Karol Ziči († 1741), župan, komorník, strážca uhorskej kráľovskej koruny. Do histórie vošiel aj ako vojak, keď v roku 1717 bojoval s Eugenom Savojským proti Turkom pri oslobodzovaní Temešváru.
  • Ladislav Ziči (*1693 - †1742), jezuita, autor elegickej básne Guttae in Liberta delibatatae
  • František Ziči (*1701 - †1783), študoval teológiu a filozofiu v Olomouci, ostrihomský kanonik, novomestský prepošt
  • František Ziči (*1751 - †1812), župan, opravil Oravský hrad
  • Karol Jozef Ziči (* 1753 - † 1826), politik, taverník, predseda Uhorskej kráľovskej komory, minister vojny, minister vnútra. Po smrti bol pochovaný v Cíferi.
  • Štefan Ziči (*1757 - 1841), cisársko-kráľovský komorník
  • František Jozef Ziči (*1774 - 1861), župan, vrchný koniarnik, hlavný dverník, cisársko-kráľovský komorník
  • František Ziči-Ferraris (*1777, †1839), prvorodený syn Karola Jozefa, dôstojník, k svojmu menu si pripájal aj rodové meno po manželke – Ferraris (po vymretí rodu Ferrarisovcov), ktoré po ňom používali i jeho potomkovia.
  • Dominik Ziči (*1808 - †1879), rožňavský biskup, spoluzakladateľ Kisfaludyho literárnej spoločnosti
  • Rudolf Ziči (*1833 - †1893), husársky poručík, župan,
  • Jozef Ziči (*1841 - †1924), doktor práv na univerzite vo Viedni, minister poľnohospodárstva, minister priemyslu a obchodu, poslanec Uhorského snemu, župan
  • Teodor Ziči (*1847), diplomat, splnomocnený minister v Bavorsku, tajný radca
  • Gejza Ziči (*1849 - †1924), klavírny virtuóz, hudobný skladateľ, spisovateľ, študoval hru na klavír u Franza Liszta, koncertoval v Bratislave a Pešti, jeho opera Majster Roland, cisársko-kráľovský komorník, tajný kráľovský radca, rytier Leopoldového rádu

Erb roduUpraviť

Erb rodu je známy a nachádza sa aj na mnohých stavebných pamiatkach. Album erbov z roku 1679 uvádza erb Štefana, v modrom štíte na zelenom trojvrší zlatý latinský kríž medzi zlatými jeleními parohmi. Klenotom je v korune na trojvrší obsah štítu. Prikrývadlá sú červeno-modré po oboch stranách. Polepšený erb z roku 1732 je červeno-modro štiepený, v zlatej korune sú zlaté jelenie parohy a medzi nimi zlatý kríž. Na štíte je barónska perlová (počet 5) koruna a v nej prilba. Klenotom je obsah štítu, prikrývadlá sú zlato-červené a zlato modré. Erb grófskej línie Zichy–Ferraris je modro-strieborne štiepený. V pravom poli sú v zlatej korunke strieborné jelenie parohy a medzi nimi strieborný tlapovitý krížik. Ľavé pole je delené, z línie vyskakuje zlatý dvojchvostý lev. V dolnom zlatom poli sú tri červené pruhy. Na štíte je perlová (počet 9) korunka. Štítonosičmi sú zlaté levy. Erb z roku 1839 je modro-zlato štiepený. Vpravo sú v zlatej korunke strieborné jelenie parohy a medzi nimi strieborný tlapovitý krížik. Ľavé pole obsahuje nad stredom tri červené pruhy, z vrchného vyskakuje zlatý lev. Na štíte je listová korunka. Štítonosičmi sú zlaté levy. Pod štítom je strieborná devíza: Bien Sofrir a tems. Erb Radoslava Rubido – Zichy de Zagorje et Zich z roku 1878 je strieborný s červenou špicou, v jej päte z modrej hladiny vyrastá zelený kopec s vežou s tromi oknami. V srdcovom modrom štítku je na zelenom trojvrší zlatá korunka so zlatými parohmi a strieborným krížikom. V pravom poli na zelenej pažiti z vyrastajúceho zlatého polkolesa vyskakuje zlatý jeleň. Ľavé pole má v dolnej polovici strieborno-červenú šachovnicu, na nej stojí modrý grif so zlatou dvanásťcípou hviezdou v pazúroch. Klenotom je z koruny vyrastajúci uhorský vojak v zbroji s modrými rukávmi a v prilbe so sojčími perami. V pravej ruke drží šabľu, ľavú má vbok. Prikrývadlá sú strieborno-červené a strieborno-modré. Grófsky erb Zichy–Meskó de Zich et Vásonkeö et Széplak z roku 1903 je rozšírený o odúmrť erbu rodu Meskó a polepšené parohy sú zlaté. Ľavé meskovské pole je modro-strieborno štiepené. V pravej časti po šikmom brvne kráča zlatý dvojchvostý lev, hore je sklonený polmesiac s tvárou, dole strieborná hviezda, vľavo sú pokosom dva červené pruhy. Na štíte je perlová (počet 9) korunka a v nej tri prilby s klenotmi. Prvý klenot obsahuje obsah ľavého štítu, v druhom z koruny vyskakuje dvojchvostý lev s mečom s napichnutou korunkou, v treťom je v korune zelená palma. Prikrývadlá sú zlato-modré a strieborno-červené.[2]

GalériaUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. a b MACHALA, Drahoslav. Šľachtické rody. 1. vyd. Bratislava : Perfekt, 2007. ISBN 978-80-8046-375-5. S. 80 - 81.
  2. PONGRÁCZ, Denis. Atlas osobných pečatí I.. 1. vyd. Bratislava : M. Trstenský vl.n., 2019. ISBN 9788057011941. S. 508.


LiteratúraUpraviť

Iné ProjektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zičiovci

Pozri ajUpraviť

Externé odkazyUpraviť