Otvoriť hlavné menu

Častá (maď. Cseszte, nem. Schattmannsdorf) je obec na Slovensku v okrese Pezinok, v Bratislavskom kraji. Prvá písomná zmienka je z roku 1240, vznikla ako podhradie hradu Červený Kameň. Katastrálne územie obce sa rozprestiera na 3523 hektároch.

Častá
obec
Casta-hlavna ulica.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Pezinok
Región Bratislava a okolie
Malokarpatský región
Nadmorská výška 292 m n. m.
Súradnice 48°23′58″S 17°21′27″V / 48,399444°S 17,3575°V / 48.399444; 17.3575
Rozloha 35,23 km² (3 523 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 257 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 64,06 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1240
Starosta Robert Lederleitner[3] (nezávislý)
PSČ 900 89
ŠÚJ 507857
EČV PK
Tel. predvoľba +421-33
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Častá
Hlavná 168
90089 Častá
E-mailová adresa ou@obec-casta.sk
Telefón 64 95 427
Fax 64 95 427
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Bratislavského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Bratislavského kraja
Wikimedia Commons: Častá
Webová stránka: www.casta.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Stred obce je vo výške 245 m n. m., chotár obce vo výške od 219 do 694 m n. m. Nad obcou, v lesnom prostredí, je hrad Červený Kameň (339 m n. m.). V katastrálnom území obce sa nachádza NPR Hajdúchy.

Častá patrila v minulosti do bratislavskej župy a do okresu Senec. Po roku 1918 Častá patrila do okresu Pezinok, potom Modra. V rokoch 19451960 bol okresné mesto pre Častú Pezinok, začas so sídlom v Modre.

Od 30. júna 1960 patrila obec do okresu Bratislava-vidiek. V súčasnosti je Častá v okrese Pezinok v Bratislavskom vyššom územnom celku. V rokoch 19441953 bola do obce pričlenená, ako jej miestna časť, obec Píla.

Obsah

PolohopisUpraviť

Leží na východnom úpätí a rozhraní Malých Karpát a Trnavskej pahorkatiny. Na severe a severovýchode Častá hraničí s obcou Doľany, na severe a severozápade so Sološnicou, na východe je obec Štefanová, juhovýchodne Budmerice a na juhu obec Píla a Dubová.

Časti obceUpraviť

Dolina – pokračovanie cesty nad Vrškom – smer ku strelnici, Hoštáky (smer od križovatky z hlavnej cesty na hrad Červený kameň), Mestečko (centrum obce okolo námestia), Mraznice (smer do Karpát – cesta medzi Hoštákmi a Vrškom), Pažic – rovnobežná o poschodie nižšie pod hlavnou (štátnou) cestou, Rázcestie, Vršek ( od kostola na námestí smerom hore do lesov Karpát ku strelnici, pokračuje ako Dolina), Za bránu(smer na Modru) názov ukazuje, kde končila ohradená dedina, Kiperky (z nem. Kuh berg – kravská hora, skôr kopec) – medzi Vrškom a Mraznicami o poschodie vyššie ku horám rovnobežná nad hlavnou (štátnou) cestou,

UliceUpraviť

Andreja Hlinku, Cintorínska, Družstevná, Fándlyho, Hlavná, Kiperská, Mraznická, Na vŕšku, Nová, Podhorská, Podzámocká, Poľná, Ružová, Sokolská, Štefanovská, Záhradnícka, Zámocká, Slnečná, Veterná

Vodné tokyUpraviť

  • Gidra- čítaj na Wikipédia.
  • Štefanovský potok – pramení v Karpatoch v Častovskej doline pod vrchom Geldek (býv.Jelenec), má niekoľko prítokov z vedľajších malých dolín, preteká centrom obce, býva zdrojom silných povodní lebo má veľké povodie, posledná povodeň 7.6.2011 zaplavila celé námestie obce. Do potoka pod obcou ústi výpust teplej vody z obecnej čističky, preto nezamŕza, jeho brehy sú bohato porastené vysokým tŕstím a pre tieto atribúty tu rady zimujú stovky divých kačíc. Potok má svoje meno po obci Štefanová ktorou preteká a v nasledujúcej obci Budmerice vteká do Gidry /kir/.

. Mraznický potok – pramení – vyteká zo Sivých baní( blízko zelenej turistickej značky z obce smerom na hrad Červený kameň), preteká Mraznickou dolinou (čiastočne dolu Kiperskou ulicou) a vteká do Gidry asi 3km pod obcou cca.pod úrovňou hydinární v lese Lindava /kir/,

. Čertov járok – menší potok prameniaci v dolinke pod vrchom Zrkadlisko ( Špíegel – z nem. spiegel = zrkadlo) medzi obcou Častá a Doľany. Preteká medzi obcami pod štátnou cestou, tečie neďaleko Kaplnky sv. Rozálie (miest. názov Rozálka) pri obci Štefanová, ktorá bola postavená v roku 1885 a ktorá sa stala známou scénou z výpravného filmu Vivat Beňovský. Neďaleko nej (300m) podchádza štátnu cestu z Častej do Štefanovej a vlieva sa do Štefanovského potoka./kir/.

PolitikaUpraviť

Obecné zastupiteľstvoUpraviť

Starostkou je od roku 2015 Mária Garajová. Obecné zastupiteľstvo je tvorené 9 členmi.

ObyvateľstvoUpraviť

V roku 2004 mala obec Častá cca 2 076 obyvateľov.

K 31. 8. 2010 mala obec Častá 2 193 obyvateľov.

Kultúra a zaujímavostiUpraviť

DivadloUpraviť

V roku 2003 Divadlo Na kolene zinscenovalo poviedky od Mariána Minárika po názvom Veselé historky spod častovskej veže. Po veľkom diváckom úspechu v Častej nasledovali predstavenia v okolitých obciach, v bratislavskom V-klube a napokon aj verejná nahrávka v Slovenskom rozhlase (relácia Slovinky).V roku 2004 mala premiéru divadelná hra Mariána Minárika Po pohrebe veselo alebo Veselé historky spod častovskej veže 2. S touto hrou sa súbor zúčastnil Divadelných konfrontácií v Rohožníku. Ďalší rok priniesol voľné pokračovanie Veselých historiek spod častovskej veže od Mariána Minárika pod názvom Franco sa sce ženyt. V sezóne 2005/2006 divadlo nacvičilo komédiu od Ľubomíra Feldeka Hraj, noha, a ty, druhá, tancuj! Vystúpilo s ňou v Bratislave, na jeseň roku 2006 na divadelnom festivale v Tisovci a tiež na súťažnej prehliadke Divadelné konfrontácie 2007 v Modre. Divácky veľmi úspešné predstavenie od Ľubomíra Feldeka Z dreva vyrezané malo premiéru 18. 5. 2007. V roku 2008 malo premiéru hra od Stanislava Štepku Nevesta predaná Kubovi. Nateraz poslednými hrami boli dramatizácia Exupéryho Malého princa a Veselé historky spod častovskej veže 4 alebo Ako sa v šenku u Schmidta hralo pimprlátkové divadlo a ako išli Častované do neba.

Okrem tvorby javiskových inscenácií organizuje Divadlo Na kolene od roku 2004 v Častej nesúťažnú prehliadku ochotníckych divadiel v podobe divadelného festivalu Festeátro. Divadelný súbor taktiež vystupuje na divadelných festivaloch (Malacky, Tisovec, Senica, Pezinok, Poděbrady) a aktívne sa zúčastňuje na tvorbe kultúrnych podujatí v obci Častá i v Malokarpatskom regióne.

MúzeáUpraviť

Múzeum Červený Kameň so svojimi unikátnymi zbierkami patrí k najnavštevovanejším hradom na Slovensku. Je súčasťou Slovenského národného múzea. Špecializuje sa na vývoj bytovej kultúry šľachty a meštianstva na Slovensku. Dôraz kladie na umelecko-historický charakter zbierkových predmetov a dejiny hradu Červený Kameň. Sídlom múzea je národná kultúrna pamiatka Hrad Červený Kameň.

HudbaUpraviť

PamiatkyUpraviť

Pravidelné podujatiaUpraviť

FESTEÁTRO – divadelný festival: od roku 2004 Divadlo Na kolene Častá každoročne organizuje v areáli Základiny (obecný úrad) divadelný festival Festeátro. Na prvom ročníku sa okrem Divadla Na kolene predstavil aj súbor Divadla Na hambálku z Malaciek. Na druhom ročníku festivalu Festeátro 2005 sa zúčastnili: Divadlo Na hambálku Malacky, Divadelný súbor Daxner z Tisovca a domáce Divadlo Na kolene. Tretieho ročníka festivalu Festeátro 2006 sa zúčastnili: Divadlo Na hambálku Malacky, Divadelný súbor Daxner z Tisovca, Divadelný súbor T. Vansovej Rimavská Píla (ocenený na Scénickej žatve 2006), Divadelný súbor LETKISS Devín, Divadlo Na kolene a detský súbor Divadlo Na kolienku Častá. Od roku 2007 sa divadelný festival uskutočňuje v Amfiteátri v Častej. V roku 2010 sa uskutočnil už jeho 7. ročník.

ŠportUpraviť

V obci pôsobia športové a voľnočasové kluby:

  • Futbalový oddiel TJ Slovan Častá
  • Lyžiarsky odiel
  • ŠK SPC Častá  – silový trojboj
  • Klub slovenských turistov Častá
  • Kynologický klub

Pravidelné podujatia:

  • Vytrvalostný beh Mraznické chodníčky, ktorý sa koná vždy 1. septembra.

Registrácia a štart: futbalové ihrisko v Častej. Kategórie: podľa pravidiel SBS. Trať: 8,4 km, asfalt + les. Traťový rekord: 0:27:20 hod. Ján Križák (v roku 2003)

  • Turistický pochod „Častovská päťdesiatka“. Termín: vždy 8. 5. Trasa (podľa vlastného výberu): 10 km, 25 km, 30 km, 35 km alebo 50 km po kopcoch Malých Karpát
  • Od roku 2004 sa pravidelne organizuje Vianočný volejbalový turnaj zmiešaných družstiev, na ktorom sa okrem domáceho tímu Častej zúčastňujú tímy z Modry, Pezinka, Suchej nad Parnou, Smoleníc a i.
  • Grand Prix SLOVAKIA - medzinárodná súťaž v silovom trojboji dorastencov a juniorov.

ŠkolstvoUpraviť

V obci sa nachádza plnoorganizovaná základná škola ako aj materská škola.

OsobnostiUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.

2. http://www.nakolene.com/o_subore.html

3. http://www.dhzcasta.sk/index.html

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Častá

Externé odkazyUpraviť