Hencovce
Hencovce sú obec na Slovensku v okrese Vranov nad Topľou.
| Hencovce | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Vranov nad Topľou |
| Región | Horný Zemplín |
| Vodný tok | Ondava |
| Nadmorská výška | 123 m n. m. |
| Súradnice | 48°52′20″S 21°43′48″V / 48,872222°S 21,730000°V |
| Rozloha | 5,76 km² (576 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 305 (31. 12. 2021) [2] |
| Hustota | 226,56 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1372[3] |
| Starosta | Matúš Tomáš[4] (HLAS-SD) |
| PSČ | 093 02 (pošta Vranov nad Topľou 2) |
| ŠÚJ | 581674 |
| EČV (do r. 2022) | VT |
| Tel. predvoľba | +421-57 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Hencovce Sládkovičova 1995 |
| E-mailová adresa | ouhencov@he.psg.sk |
| Telefón | 443 15 98 |
| Fax | 443 15 98 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Hencovce | |
| Webová stránka: hencovce.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
PolohopisUpraviť
Hencovce ležia pri západnom brehu Ondavy, v nadmorskej výške asi 123 m n. m.. Podhorský stupeň Nízkych Beskýd tvoria mladotreťohorné uloženiny (vápnité íly, tufity, pyroklastiká ryodacitov, sliene, zlepence a flyšoidné vrstvy) na rovine prikryté mocnou vrstvou štvrtohorných piesčito - kalových usadenín. V chotári sa nachádzajú železnaté, sírne a slané pramene. Priemerná ročná teplota je 8-9°C a ročný priemerný úhrn zrážok okolo 650 mm.
UliceUpraviť
Hencovská, Sládkovičova, Mládežnícka, Nová, Letná, Rastislavova (Topolina)
Vodné tokyUpraviť
- rieka Ondava
DejinyUpraviť
Obec pravdepodobne založil šoltýs nemeckého pôvodu z Košíc alebo Prešova podľa zákupného práva v prvej polovici 14. storočia. Prvá písomná zmnienka je z roku 1372.[3]
Obec patrila panstvu Čičava (15. – 16. storočie). Vlastnili ju postupne šľachtici z Rozhanoviec, od roku 1519 Bátoriovci, v 17. storočí Nádašdiovci, Ňáriovci, Esterháziovci, Bornemisovci a Drugetovci.[3]
Obyvatelia obce boli zdanení: 1567 3, 1582 3, 1610 1,25 a 1635 0,25 porty.[3]
Urbár z roku 1585 predpisoval napr. tieto povinnosti: šoltýs mal pre panstvo vychovať lovného krahulca. Sedliacke domácnosti mali zaplatiť daň 14 zlatých, odovzdať vola, 1,5 gbela semena konope, pintu masla a od zemepánov odkúpiť pšenicu za 7 zlatých a sud vína (spolu s obyvateľmi Majeroviec a Sedlíc) za 16 zlatých. Každá sedliacka domácnosť ešte musela odovzdať sliepky, husi, gbel chmeľu a 25 hlávok kapusty. Podobné povinnosti boli aj podľa urbára z roku 1635, v ňom obyvateľom pribudla povinnosť, ak pásli svine v lese, z desiatich dve odovzdať panstvu.[3]
Občianska vybavenosťUpraviť
V obci sa nachádza verejná knižnica. Nachádzajú sa tu dva moderné kostoly, rímskokatolícky kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho z rokov 1958-1969 a evanjelický kostol z roku 2006.[5]
ŠkolstvoUpraviť
- Cirkevná základná škola sv. Jána Pavla II.
HospodárstvoUpraviť
Dôležité firmyUpraviť
- Skupina spoločností BUKÓZA HOLDING, a.s.
ReferencieUpraviť
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2022-03-31, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Vyd. 1. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001. 760 s. ISBN 80-968579-1-6. S. 158 – 159.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Cirkev [online]. Oficiálne stránky obce Hencovce. Dostupné online.
Iné projektyUpraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hencovce
Externé odkazyUpraviť
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |