Hencovce

obec na Slovensku v okrese Vranov nad Topľou

Hencovceobec na Slovensku v okrese Vranov nad Topľou.

Hencovce
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Vranov nad Topľou
Región Horný Zemplín
Vodný tok Ondava
Nadmorská výška 123 m n. m.
Súradnice 48°52′20″S 21°43′48″V / 48,872222°S 21,730000°V / 48.872222; 21.730000
Rozloha 5,76 km² (576 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 315 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 228,3 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1372[3]
Starosta Matúš Tomáš[4] (HLAS-SD)
PSČ 093 02 (pošta Vranov nad Topľou 2)
ŠÚJ 581674
EČV (do r. 2022) VT
Tel. predvoľba +421-57
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Hencovce
Sládkovičova 1995
E-mailová adresa ouhencov@he.psg.sk
Telefón 443 15 98
Fax 443 15 98
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Hencovce
Webová stránka: hencovce.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Polohopis

upraviť

Hencovce ležia pri západnom brehu Ondavy, v nadmorskej výške asi 123 m n. m.. Podhorský stupeň Nízkych Beskýd tvoria mladotreťohorné uloženiny (vápnité íly, tufity, pyroklastiká ryodacitov, sliene, zlepence a flyšoidné vrstvy) na rovine prikryté mocnou vrstvou štvrtohorných piesčito - kalových usadenín. V chotári sa nachádzajú železnaté, sírne a slané pramene. Priemerná ročná teplota je 8-9°C a ročný priemerný úhrn zrážok okolo 650 mm.

Hencovská, Sládkovičova, Mládežnícka, Nová, Letná, Rastislavova (Topolina)

Vodné toky

upraviť

Obec pravdepodobne založil šoltýs nemeckého pôvodu z Košíc alebo Prešova podľa zákupného práva v prvej polovici 14. storočia. Prvá písomná zmnienka je z roku 1372.[3]

Obec patrila panstvu Čičava (15. – 16. storočie). Vlastnili ju postupne šľachtici z Rozhanoviec, od roku 1519 Bátoriovci, v 17. storočí Nádašdiovci, Ňáriovci, Esterháziovci, Bornemisovci a Drugetovci.[3]

Obyvatelia obce boli zdanení: 1567 3, 1582 3, 1610 1,25 a 1635 0,25 porty.[3]

Urbár z roku 1585 predpisoval napr. tieto povinnosti: šoltýs mal pre panstvo vychovať lovného krahulca. Sedliacke domácnosti mali zaplatiť daň 14 zlatých, odovzdať vola, 1,5 gbela semena konope, pintu masla a od zemepánov odkúpiť pšenicu za 7 zlatých a sud vína (spolu s obyvateľmi Majeroviec a Sedlíc) za 16 zlatých. Každá sedliacka domácnosť ešte musela odovzdať sliepky, husi, gbel chmeľu a 25 hlávok kapusty. Podobné povinnosti boli aj podľa urbára z roku 1635, v ňom obyvateľom pribudla povinnosť, ak pásli svine v lese, z desiatich dve odovzdať panstvu.[3]

Obec bola na konci decembra 1944 vypálená počas ústupových bojov, nemeckými vojakmi. Zhorelo 80 domov.[5]

Občianska vybavenosť

upraviť

V obci sa nachádza verejná knižnica. Nachádzajú sa tu dva moderné kostoly, rímskokatolícky kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho z rokov 1958-1969 a evanjelický kostol z roku 2006.[6]

Školstvo

upraviť
  • Cirkevná základná škola sv. Jána Pavla II.

Hospodárstvo

upraviť

Dôležité firmy

upraviť
  • Skupina spoločností BUKÓZA HOLDING, a.s.

Referencie

upraviť
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. a b c d e ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Vyd. 1. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001. 760 s. ISBN 80-968579-1-6. S. 158 – 159.
  4. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  5. MANIAK, Marcel. Nikdy viac! : príbeh vypálených obcí. [Poprad] : Popradská tlačiareň, 2019. 231 s. ISBN 978-80-89613-26-7. S. 34.
  6. Cirkev [online]. Oficiálne stránky obce Hencovce. Dostupné online.

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hencovce

Externé odkazy

upraviť