Jozef Buday

JUDr. Jozef Buday (* 28. január 1877, Trenčín – † 15. november 1939, Leopoldov) bol slovenský kňaz, národný a osvetový pracovník, vysokoškolský pedagóg, teológ a jeden z najvýznamnejších politikov Hlinkovej slovenskej ľudovej strany.

Jozef Buday
politik HSĽS
Poslanec Revolučného Národného zhromaždenia
V úrade 1919 – 1920
Poslanec Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade 1920 – 1929
Senátor Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade 1929 – 1939
Poslanec Snemu Slovenskej republiky
V úrade 1939 – 1939
Podpredseda Senátu Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade 1935 – 1939
Biografické údaje
Narodenie	28. január 1877 Trenčín, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	15. november 1939 (62 rokov) Leopoldov, Slovenský štát
Politická strana	HSĽS
Profesia	kanonik
Národnosť	slovenská
Vierovyznanie	rímskokatolícke
Politický portál  Biografický portál

Narodil sa v zemianskej rodine Jozefa Budaya a jeho manželky Juliany rodenej Jankovičovej v Trenčíne. V rodnom meste absolvoval gymnázium, ktoré ukončil v rumunskom Satu Mare. Teologické vzdelanie dosiahol v Nitre. Za kňaza bol vysvätený v roku 1899. Okrem teológie študoval aj právo na bratislavskej univerzite. Promoval na budapeštianskej univerzite. Následne pôsobil ako kaplán v Rosine, Terchovej a v Bošáci. Ako kaplán sa pričinil o pozdvihnutie pútnických miest v Skalke, Dubnici, Višňovom a vo Frývalde. Bol aktívnym aj v spolkovom živote. V obciach Terchová, Bošáca a Moravské Lieskové zakladal potravné spolky. V období, keď bol v Moravskom Lieskovom kňazom, zaslúžil sa o výstavbu nového štvorloďového kostola v románskom slohu. V rokoch 1908 – 1913 redigoval mesačník Sv. Vojtech a v rokoch 1917 – 1918 mesačník Duchovný pastier. V roku 1919 bol vymenovaný za riadneho univerzitného profesora cirkevného práva na teologickej fakulte v Bratislave. Od roku 1921 bol kanonikom v Nitre. Ešte v časoch Uhorska v rokoch 1910 – 1918 zasadal v stoličnom zastupiteľstve Trenčianskej župy (za okres Bohuslavice).

Upozornil na seba aj v oblasti literatúry a publicistiky. Bol redaktorov a dopisovateľom vo väčšine dobových slovenských časopisoch, ako aj v slovenských časopisoch v Amerike. Bol podpredsedom Spolku sv. Vojtecha a podpredsedom jeho literárno-vedeckého odboru. Aktivitu vyvíjal aj v Matici slovenskej, v ktorej bol výborníkom. Okrem viacerých prekladov z nemčiny a poľštiny knižne vydal pôvodné dielo Prečo som katolíkom, Cyklus kázní, Katolicizmus a luteranizmus, Ľudové poviedky, Naša národná púť do Ríma (cestopis), Odpadnutá pijavica (román) a Poznámky na pamflet českých lidovcov na Slovensku. Bol nositeľom Rádu sv. Sávu III. triedy a cirkevného rádu Pro fide et ecclesta in Russia Merita.

Jozef Buday (za predsedníckym stolom) otvára prvé zasadnutie Snemu Slovenskej krajiny 18. januára 1939.

Po prevrate bol v roku 1919 povolaný za poslanca do Revolučného národného zhromaždenia, kde reprezentoval Slovenský klub (slovenskí poslanci ešte neboli formálne rozdelení do poslaneckých klubov) a zasadal v rozpočtovom výbore. V 20. rokoch 20. storočia bol podpredsedom SĽS/HSĽS. Členom Predsedníctva HSĽS zostal až do smrti. V rokoch 1921 – 1939 bol okresným predsedom SĽS/HSĽS v Nitre. V parlamentných voľbách v roku 1920 i 1925 bol zvolený za poslanca Slovenskej ľudovej strany (neskôr premenovanej na HSĽS). Počas rokov 1926 – 1929 bol podpredsedom poslaneckej snemovne. Po parlamentných voľbách v roku 1929 prešiel do hornej komory parlamentu, kde zotrval aj po parlamentných voľbách v roku 1935. V rokoch 1935 – 1939 bol podpredsedom Senátu Národného zhromaždenia. V pražskom parlamente patril k najvýraznejším politikom a rečníkom HSĽS. V prvých dvoch volebných obdobiach Národného zhromaždenia bol najčastejšie vystupujúcim ľudáckym poslancom. Rovnaké prvenstvo si udržal aj v nasledujúcom volebnom období, keď prestúpil do senátu. V strane patril k jej umiernenému krídlu. Bol aj blízkym spolupracovníkom Andreja Hlinku.

Vo voľbách do Snemu Slovenskej krajiny v roku 1938 bol zvolený za poslanca. Pravdepodobne za najvýznamnejší moment jeho politickej kariéry sa dá označiť prvé zasadnutie Snemu Slovenskej krajiny 18. januára 1938, kedy sa mu dostalo cti ako služobne najstaršiemu zvolenému poslancovi (v parlamente zasadal nepretržite od roku 1919) otvoriť prvé rokovanie slovenského zákonodarného zboru v slávnostne vyzdobenej aule Univerzity Komenského za prítomnosti množstva vzácnych hostí z domova i zo zahraničia. V sneme pôsobil ako predseda poslaneckého klubu strany, člen zahraničného a ústavno-právneho výboru. Ešte krátko pred smrťou bol na zjazde HSĽS v Trenčíne v októbri 1939 zvolený za podpredsedu strany.

Zomrel náhle 15. novembra 1939, kedy po vystúpení z rýchlika v Leopoldove nečakane upadol a nedokázal mu pomôcť ani privolaný lekár. Zomrel vo veku 62 rokov. Na veľkolepom pohrebe, ktorý v Nitre celebroval nitriansky biskup Karol Kmeťko, sa zúčastnil prezident republiky Jozef Tiso, predseda vlády Vojtech Tuka, predseda snemu Martin Sokol, ako aj viacerí ministri, poslanci, zástupcovia strany, Hlinkovej gardy, predstavitelia samosprávy, armády, polície, Matice slovenskej, Spolku sv. Vojtecha a množstvo občanov z Nitry a jej okolia.

Iné projekty

Wikicitáty

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Jozef Buday

 Externé odkazy

• Záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 20 - farnosť v Trenčíne; pokrstený ako Josephus Carolus Adalbertus Buday