Malý Blaník (prírodná rezervácia)
Malý Blaník je prírodná rezervácia v CHKO Blaník, ktorá bola vyhlásená 22. októbra 1992.[2] Rezervácia zaberá prevažnú väčšinu hory Malý Blaník, ktorá ako súčasť blanického masívu leží v okrese Benešov, južne od mesta Vlašim.
| Malý Blaník | |
| prírodná rezervácia | |
 Ruiny kaplnky svätej Márie Magdalény v PR Malý Blaník
| |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Región | Stredočeský kraj |
| Okres | Benešov |
| Poloha | okres Benešov |
| - výška | 536 - 580 m n. m. |
| - súradnice | 49°37′44″S 14°51′47″V / 49,62889°S 14,86306°V |
| Rozloha | 0,1271 km² (13 ha) |
| Vznik | 9. november 1992[1] |
| - Vyhlásil | CHKO Blaník |
  Malý Blaník | |
| Wikimedia Commons: Malý Blaník | |
| Webová stránka: BioLib.cz | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Predmetom ochrany je prirodzená kyslá bučina so vzácnou faunou: Phyllotreta austriaca, Rhinomias forticornis[3], egopis skalný (Aegopis verticillus)[4],holub plúžik (Columba oenas), jastrab veľký (Accipiter gentilis), výr skalný Bubo bubo[3] a flórou: samorastlík klasnatý (Acteae spicata), bažanka trváca (Mercurialis perennis), srnovník purpurový (Prenanthes pupureae), pšeno rozložité (Millium effusum)[4] na skalných útvaroch z Blaníckej ortoruly.
Vrchol hory je tiež zaujímavý vďaka zrúcanine kaplnky sv. Márie Magdalény z 18. storočia. Rezerváciou sprevádza náučný chodník Malý Blaník - Podlesí a červeno značený turistický chodník.
Umiestnenie upraviť
Prírodná rezervácia Malý Blaník sa nachádza v Chránenej krajinnej oblasti Blaník a je súčasťou jej I. zóny. CHKO Blaník leží vo východnej časti okresu Benešov, približne 10 km južne od Vlašimi. Hoci sa hory Velký (638 m) a Malý (580 m) Blaník nachádzajú v pahorkatej krajine (Vlašimská pahorkatina), pôsobia tu dominantne.[5]
Malý Blaník je oddelený od Velkého Blaníka Žďárským sedlom, okolo hory sa rozprestierajú pramenné lúky miestnych potokov (Louňovický, Býkovický) a nachádzajú sa na nich chránené druhy rastlín a živočíchov (Žďárská louka).[3] Od úpätia je vrch zalesnený, okrem prírodnej rezervácie prevažuje smrekový porast s borovicou, vyššie nadväzuje zmiešaný les s dubmi a bukmi. V prírodnej rezervácii prevládajú buky v rámci pôvodných kyslých bučín, borovice a nepôvodné smreky.
PR Malý Blaník leží v nadmorskej výške medzi 536 až 580 m n. m. a patrí do 4. až 5. lesného vegetačného stupňa. Vyhlásená rozloha prírodnej rezervácie Malý Blaník je 12,71 ha, reálna rozloha podľa novšieho zamerania je však 17,71 ha.[2] Rezervácia náleží katastrálnemu územiu Louňovice pod Blaníkem.
História upraviť
Územie Velkého a Malého Blaníka je spojené s Keltským osídlením v halštatskej a laténskej dobe (5. až 4. stor. pred Kr.). Teda aj Malý Blaník mohol slúžiť ako miesto konania pohanských obradov. Nie je tu vylúčené ani umiestnenie dreveného hradu z husitských čias, vypáleného okolo roku 1420[2], hoci ani táto domnienka, vzniknutá na základe nálezov črepov, kachlí a pod., nie je jednoznačne archeologicky preukázaná.[6]
Na Malý Blaník podnikali ľudia púte venované spravidla Márii Magdaléne, ako dokladá písomný prameň z roku 1543 od vlašimského kňaza Václava Rosu, a táto tendencia viedla k postaveniu kaplnky zasvätenej Márii Magdaléne.[7] Pri vrchole hory doteraz stojí čiastočne dochovaná baroková kaplnka svätej Márie Magdalény, vnútri ktorej však rastie pamätný strom Velký Mnich, smrek obyčajný Picea abies, nazývaný tiež Farář.[3]
Kaplnka sv. Márie Magdalény upraviť
Ešte pred postavením súčasnej patrnej kaplnky v polovici 18. storočia, stávala na Malom Blaníku kaplnka pôvodná, o ktorej je zmienka až z roku 1672, kedy bola posledným potomkom majiteľov Louňovického panstva Karlom Adamom Levom z Říčan odkázaná pražskému arcibiskupstvu. Púť na Malý Blaník a svätá omša zasvätená Márii Magdaléne sa vykonávala 22. júla. Umiestnenie pôvodnej kaplnky nie je známe. Novú kaplnku dal vystavať arcibiskup Khünburg pred rokom 1753, kedy bola táto baroková elipticky osemuholníková kaplnka s priľahlou sakristiou na severovýchode vysvätená. V dôsledku cirkev obmedzujúcich reforiem cisára Jozefa II. Z roku 1782 bola kaplnka rok potom uzavretá. Odvtedy kaplnka svätej Márie Magdalény chátra. Pokus o obnovenie pútí k Márii Magdaléne na Malom Blaníku učinil po viac ako sto rokoch (1887) arcibiskup František Schönborn pristavením drevenej kaplnky k samotnej kaplnke.[7]
V tomto stánku bola inštalovaná socha sv. Márie Magdalény od Eduarda Veselého do roku 1960.[8] Dodnes sa zachovala už len zrúcanina kaplnky z roku 1753, teda jej obvodové múry.
Prírodné podmienky upraviť
Geológia upraviť
Vrch Malý Blaník (580 m n. m.) je v rámci geológie Českého masívu súčasťou sústavy moldanubikum (prevariské paleozoikum), je teda tvorený horninami prekambrického veku. Silne premenené hlbinné vyvreliny dali vznik ortorule, konkrétne nazvanej blanická ortorula, ktorá obsahuje ako biotit, tak muskovit, čierne kryštáliky turmalínu, sillimanit a stopovo granát. Blanická muskovitickobiotitická ortorula je chemicky homogénna, obsah SiO2 je 72-75%.[9]
Blanický masív vznikol pri vrásnení Českého masívu vyzdvihnutím hlboko uložených hornín, ktoré boli denudáciou odkryté. Systém zlomov prechádzajúcich pozdĺž Blaníka severojužným smerom, nazývaný blanická brázda, tvoria zníženiny a preteká ním rieka Blanice.[10] [11]
Predovšetkým na vrchole Malého Blaníku môžeme vidieť kamenné moria, alebo suťové polia vzniknuté zvetrávaním otroruly, skalné odkryvy s doskovitou odlučnosťou alebo mrazové zruby naposledy výrazne zmenené kvartérnymi ľadovými dobami.[4][12]
Flóra upraviť
Podľa Mapy potenciálnej vegetácie Českej republiky je územie prírodnej rezervácie Malý Blaník zaradené do jednotky bikové bučiny (24) (Luzula-Fagetum).[3]
Celá rezervácia je zalesnená a vďaka geologickým podmienkam tu prevažuje vegetácia acidofilných bučín, zväz Luzolo-Fagion, štrbinová vegetácia silikátových skál a drolin, zväz Asplenion septentrionalis, a suťové lesy zväzu Tilio-Acerion.[13]
Zástupcovia stromového poschodia sú buk lesný (Fagus sylvatica), javor horský (Acer pseudoplatanus), lipa malolistá (Tilia cordata), brest horský (Ulmus glabra), hrab obyčajný (Carpinus betulus), jedľa biela (Abies alba), borovica lesná (Pinus sylvestris), a neprirodzene smrek obyčajný (Picea abies) a smrekovec opadavý (Larix decidua).[4][13] Zástupcovia bylinného poschodia sú sleziník červený (Asplenium trichomanes) a slezinník severný ( A. Septentrional) z čeľade sleziníkovité, pľuzgiernik krehký (Cystopteris fragilis) z čeľade papradkovité, sladič obyčajný (Polypodium vulgare) z čeľade sladičovité, v Česku ohrozený plavúň pučivý (Lycopodium annotinum) z čeľade plavúňovité.[3] Ďalej sa tu vyskytuje samorastlík klasnatý (Actaea spicata) z čeľade iskerníkovité, bažanka trváca (Mercurialis perennis) z čeľade prýštecovité , srnovník purpurový (Prenanthes purpurea) z čeľade astrovité, pšeno rozložité (Milium effusum) z čeľade lipnicovité,[4] vranovec štvorlistý (Paris quardifolia) z čeľade kýchavicovité.[14]
Z húb je tu možné nájsť jelenkovec škridlicovitý (Sarcodon imbricatus), bežné hríbovité a masliakovité huby, pod borovicami rastúce kučierka veľká (Sparassis crispa), v Česku novo nájdená vreckatá huba Endococcus cf. brachysporus z triedy Dothideomycetes.[3][15]
Fauna upraviť
Zástupcovia vzácnej bezstavovcovej fauny v PR Malý Blaník sú skočka z čeľade mandelinkovitých Phyllotreta austriaca,[3][16] ďalej z čeľade nosatcovitých Rhinomias forticornis[17],Ceutorhynchus picitarsis[3], Anthonomus conspersus na jarabine [18],Rutidosoma fallax na šťaveli, Acalles boehmei[19], Echinodera hypocrita[20][21] Taktiež sa tu vyskytuje mnohonožka Tachypodoilus eurypus na prirodzených sutinách (v lokalite zistená v r. 2001). Pľúcnatý plž vrkoč horský (Vertigo alpestris), nájdený vo vrcholových partiách v roku 2001 je citlivý na zmenu lesnej druhovej skladby.[3][22] Ďalej pľúcnatý slimák egopis skalný (Aegopis verticillus) je na Červenom zozname ohrozených druhov ČR.[4][23][24]
Okrem bežných lesných či poľných stavovcov ako je srnec lesný (Capreolus capreolus), zajac poľný (Lepus europaeus), diviak lesný (Sus scrofa), kuna lesná (Martes martes), líška hrdzavá (Vulpes vulpes), bažant obyčajný (Phasianus colchicus), jarabica poľná (Perdix perdix), holub hrivnák (Columba palumbus), myšiarka ušatá (Asio otus) je rezervácia domovom týchto chránených druhov živočíchov: ohrozená veverica obyčajná (Sciurus vulgaris), v tejto lokalite prevažujú tmavo sfarbení jedinci,[3] minimálne 2 páry silne ohrozeného holuba plúžika (Columba oenas), ktoré na Malom Blaníku hniezdia pravidelne od sedemdesiatych rokov.[3] Ďalej sa tu vyskytuje orešnica perlavá (Nucifraga caryocatactes)[3], prísne chránený jastrab veľký (Accipiter gentilis)[4], ohrozený výr skalný (Bubo bubo) hniezdi aj na Malom Blaníku, ale v celej CHKO iba niekoľkých málo parov.[3] Taktiež silne ohrozený muchárik malý (Ficedula parva)[4], z bežnejších vtákov ďalej krkavec čierny (Corvus corax)[3], kôrovník dlhoprstý (Certhia familiaris), kôrovník krátkoprstý (Certhia brachydactyla), myšiarka ušatá (Asio otus), muchár sivý (Muscicapa striata)[4] V minulosti bolo na území prírodnej rezervácie Malý Blaník zaznamenávané hniezdenie krutohlava hnedého (Jynx torquilla), ktorý tu už nemá vhodnú hniezdnu lokalitu, a kavky tmavej (Corvus monedula).[3] Za invazívny druh je považovaný muflón (Ovis musimon), vyskytuje sa ako na Malom, tak Velkom Blaníku a migruje ďalej po CHKO. Muflóny ohryzom bránia prirodzenej obnove bukového lesa.[3]
Ochrana upraviť
Prírodná rezervácia Malý Blaník bola vyhlásená ako osobitne chránené územie 22. októbra 1992 Správou CHKO Blaník.[2] V PR Malý Blaník je hlavným predmetom ochrany prirodzená bučina so svojimi typickými druhmi rastlín a živočíchov. Preto je tu najviac starostlivosti venovanej udržaniu a posilneniu prirodzenej skladby lesa a zvyšovaniu ekologickej stability.
Proces ochrany spočíva v postupnej eliminácii geograficky nepôvodných drevín (smrekovca), obmedzenie zastúpenia smreku, obnove pôvodných druhov drevín (buk, jedľa) aj s pôvodnou prímesou vzácnejších stromov (javor horský, lipa, jelša). Preferovaný spôsob obmeny skladby lesa je prirodzená obnova (odumretie starých jedincov, obnova pod materským porastom) vhodne podporená skupinovou sečou, zdravotným výberom a podsadbou. Cieľom obnovy je vekovo, druhovo i priestorovo diferencovaný les s vysokou mierou prirodzených druhov a vysokou ekologickou stabilitou.
Problém pre prirodzené omladzovanie a obnovu listnatého, najmä bukového, či jedľového lesného porastu predstavuje ohrýzanie zverou. Hlavný podiel nesie muflónia zver migrujúca z okolitých poľovných revírov, teda je nutná jej redukcia až likvidácia.[25]
Lesu, ako ochrannému, nehrozí masívnejšia ťažba. Pre biodiverzitu je prínosné ponechávanie odumretého dreva alebo dožívajúcich stromov (aspoň tam, kde neohrozujú prístupové cesty) a dutých stromov (košatých, s dutinami).[3]
V rezervácii nepriaznivo pôsobí turizmus odhadzovaním odpadkov, zakladaním ohňov, táborením, chodením mimo vyznačenej trasy, jazdou cyklistov, motocyklistov alebo jazdou na koni po nespevnených cestách. Prostriedkom ochrany môžu byť informačné tabule, osveta v miestnej tlači, zábrany proti vjazdu cyklistov, či Stráž prírody.[2][25]
Pre zabezpečovanie správneho manažmentu rezervácie bývajú vykonávané prieskumy vhodných lokalít pre hniezdenie vzácnych vtákov, výskyt bezstavovcov a botanické inventarizačné prieskumy.[25]
Oblasť Malého Blaníka spadá do regionálneho biocentrá RBC 392 Územného systému ekologickej stability.[3]
Lesné hospodárenie upraviť
Väčšina lesa v PR Malý Blaník je majetkom Českej republiky, o lesné hospodárenie sa teda stará štátny podnik Lesy ČR, konkrétne Lesná správa Kácov.[26]
Rezervácia spadá do prírodnej lesnej oblasti 16-Českomoravská vrchovina a nachádza sa v 4. až 5. vegetačnom stupni. Vrcholová časť Malého Blaníka je zaradená v kategórii ochranný les, okolité svahy sú vedené ako les osobitného určenia.[27]
V súčasnej druhovej skladbe lesa stále prevažuje pôvodný buk lesný (Fagus sylvatica) (47%), ale od 19. storočia bolo umelo navyšované zastúpenie ekonomicky využívaného smreku (Picea abies), ktorý by sa inak v rezervácii prakticky nevyskytoval. Obrat k lepšiemu, teda pôvodnejšiemu lesu, nastal od polovice 20. storočia, kedy bola na Malom Blaníku zavádzaná maloplošná obnova buka a jedle.[3]
Súčasný zvýšený podiel smreka (necelých 40%) je na úkor mizivého percenta jedle bielej (Abies alba) a ostatných listnatých stromov - lipa malolistá (Tilia cordata), javor horský (Acer pseudoplatanus), dub letný (Quercus robur). Nepôvodne sa v rezervácii vyskytuje tiež smrekovec opadavý (Larix decidua) a zvýšil sa podiel borovice lesnej (Pinus sylvestris).[2]
Terajší manažment spočíva vo výchove lesa k jeho pôvodnému zloženiu, omladzovaní, dosadbe a podsadbe ťažko sa regenerujúcich druhov (buk, jedľa), to všetko v maloplošných úsekoch, čo je v súlade s plánom starostlivosti PR.[28] Ponechanie lesa samovoľnému vývoju je zatiaľ len dlhodobý cieľ, ale po riadnej príprave štruktúry lesa (druhové, vekové zloženie) nie je nemožné.[3]
Turistika upraviť
Malý Blaník je častým turistickým cieľom vďaka svojmu náučnému chodníku, ľahkej dostupnosti (napr. po diaľnici D1) a celkovému turistickému zázemiu. Sprevádza ním červená turistická značka vedúca od rázcestia pod Blaníkmi (tu je parkovisko) cez Malý Blaník a Býkovice do Hrajovic.[29]
Turisti sú tiež priťahovaní slávnejším Velkým Blaníkom, ktorý s Malým Blaníkom tesne susedí. V neďalekej obci Louňovice pod Blaníkem sa nachádza pre turistov Informačné centrum.[30] Táto oblasť zároveň spadá pod turistický región Posázaví.[31]
Turistom v prírodnej rezervácii je potrebné vyvarovať sa chodeniu mimo vyznačených trás, odhadzovaniu odpadkov, rušeniu zveri hlukom, nedovolenému táboreniu a zakladaniu ohňa.[3]
Náučný chodník upraviť
Naučný chodník Malý Blaník – Podlesí bol otvorený v roku 2005. Na dĺžke 5,5 km je umiestnených 9 informačných tabúľ o prírode a histórii Malého Blaníka, prírode PR Podlesí a Býkovických rybníkov.[3][32]
Cyklistika upraviť
Cyklistický chodník vedie po ceste medzi Malým a Velkým Blaníkom. V okolí sa pre cykloturistiku nachádza veľa možností, napríklad 25-32 km dlhá trasa v rámci projektu Po stopách blanických rytířů.[33]
Galéria upraviť
Referencie upraviť
- ↑ PR Malý Blaník [online]. Biolib.cz, [cit. 2014-09-28]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b c d e f Plán péče o PR Malý Blaník na období 2003-2013 [online]. AOPK ČR, Správa CHKO Blaník. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w Rozbory chráněné krajinné oblasti Blaník k 30.5.2007 [online]. AOPK ČR, Správa CHKO Blaník. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ a b c d e f g h i PR Malý Blaník [online]. AOPK ČR, Správa CHKO Blaník. Dostupné online.
- ↑ Geomorfologie CHKO Blaník [online]. AOPK ČR, Správa CHKO Blaník. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ Historie [online]. [Cit. 2014-09-29]. Dostupné online. Archivované 2014-10-06 z originálu.
- ↑ a b Kaple [online]. Rozhledna na Velkém Blaníku, Louňovice pod Blaníkem, [cit. 2014-09-29]. Dostupné online. Archivované 2014-10-06 z originálu.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. Rozhledna na Velkém Blaníku, Louňovice pod Blaníkem, [cit. 2014-09-29]. Dostupné online. Archivované 2011-11-28 z originálu.
- ↑ Chemismus otorul a jejich granátů v severovýchodní části moldanubika [online]. Zprávy o geologických výzkumech v roce 2003, Karel Breiter, Česká geologická služba, str.102. Dostupné online.
- ↑ Neživá příroda [online]. Louňovice pod Blaníkem, [cit. 2014-09-29]. Dostupné online. Archivované 2014-10-08 z originálu.
- ↑ Geologická mapa 1:50 000 [online]. Česká geologická služba: Mapová aplikace, verze 1.1. Dostupné online.
- ↑ Příroda na Malém Blaníku [online]. Rozhledna na Velkém Blaníku, Louňovice pod Blaníkem, [cit. 2014-09-29]. Dostupné online. Archivované 2014-10-07 z originálu.
- ↑ a b Přírodní rezervace Malý Blaník [online]. Ochrana přírody a krajiny v České republice, AOPK ČR, [cit. 2014-09-29]. Dostupné online. Archivované 2014-10-06 z originálu.
- ↑ Náučný chodník Malý Blaník - Podlesí. Zastávka 2, Rastlinstvo Malého Blaníku. Správa CHKO Blaník
- ↑ Zařazení v systému Endococcus Brachyosporus (Zopf) M.Brand & Diederich [online]. Biolib.cz. Dostupné online.
- ↑ Pyllotrete austriaca Heikertinger, 1909 [online]. . Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ Profil taxonu Rhinomia forticornis Boheman, 1843 [online]. Biolib.cz. Dostupné online.
- ↑ Profil taxon Anthonomus conspersus Desbrochers, 1868 [online]. Biolib.cz. Dostupné online.
- ↑ Fotografie Acalles boehmei [online]. Macrophotography. Dostupné online.
- ↑ Biolib.cz [online]. . Dostupné online.
- ↑ LOŽEK, Václav, et al. Chráněná území ČR, svazek XIII.. Praha : Agentura ochrany přírody a krajiny ČR a EkoCentrum Brno, 2005. Přírodní rezervace Malý Blaník. ISBN 80-86064-87-5(AOPKČR.Praha), ISBN 80-86305-01-5(EkoCentrumBrno.Brno).
- ↑ Profil taxonu vrkoč horský Vertigo alpestris Alder, 1838 [online]. Biolib.cz. Dostupné online.
- ↑ Biolib.cz [online]. . Dostupné online.
- ↑ Červený seznam ohrožených druhů České republiky, Bezobratlí [online]. . Dostupné online.
- ↑ a b c Plán péče o Chráněnou krajinnou oblast Blaník na období 2008-2017 [online]. AOPK ČR, Správa CHKO Blaník. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ Vlastnictví lesů v CHKO Blaník. Mapový podklad: 2001 MO ČR/HÚVG [online]. AOPK ČR, MŽP. Dostupné online.
- ↑ Kategorie lesů v CHKO Blaník. Mapový podklad: 2001 MO ČR/HÚVG [online]. AOPK ČR, MŽP. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ Lesy, Charakteristika CHKO Blaník [online]. AOPK ČR, Správa CHKO Blaník. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ Turistické stezky, naučné stezky a cyklostezky v CHKO Blaník a okolí. Mapový podklad: 2001 MO ČR/HÚVG [online]. AOPK ČR, MŽP. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ Informační centrum [online]. [Cit. 2014-09-29]. Dostupné online. Archivované 2014-10-06 z originálu.
- ↑ Turistický region kolem řeky Sázavy [online]. Posázaví. Dostupné online.
- ↑ Naučná stezka Malý Blaník - Podlesí [online]. Průvodce po naučných stezkách Prahy a středních Čech. Stezky.info. Dostupné online.
- ↑ Kraj blanických rytířů [online]. ČSOP Vlašim, [cit. 2014-09-29]. Dostupné online. Archivované 2012-02-09 z originálu.
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Malý Blaník (prírodná rezervácia)
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Malý Blaník (přírodní rezervace) na českej Wikipédii.