Portál:Košice/ďalšie odporúčané články
Dejiny Košíc upraviť
| Odporúčaný článok/1 |  | |
 Dejiny Košíc sú dejinami druhého mesta Slovenskej republiky, metropoly Východného Slovenska, niekdajšieho hlavného mesta Horného Uhorska, hlavného strediska protihabsburských stavovských povstaní a zároveň sídelného mesta sedmohradských kniežat, protitureckej pevnosti, medzinárodnej kupeckej metropoly a druhého slobodného kráľovského mesta stredovekého Uhorska. Košice sa vyvinuli z trhovej osady slovanského pôvodu v kotli rieky Hornád (na náplavovom kúželi sútoku rieky Hornád a Čermeľského potoka) na styku Slovenského rudohoria a výbežku Panónskej panvy – ktorému neskôr mesto samo dalo meno – Košickej kotliny. Villa Cassa bola najdôležitejšou osadou v regióne s veľkým farským kostolom, o ktorom prvá písomná zmienka pochádza z roku 1230. Okrem pôvodného staroslovenského a maďarského obyvateľstva výraznejšie pribúdali v 13. storočí k národnostnej štruktúre mesta nemeckí osadníci, ktorým boli udeľované lokačné privilégiá už pred rokom 1249. V roku 1290 dostali Košice mestské práva a ako sídlo Kráľovskej komory sa stali najdôležitejším mestom Horného Uhorska. Ako prvé mesto v regióne obohnané hradbami sa vyvinuli v obchodnú metropolu s výnosným právom skladu.
| ||
Dóm svätej Alžbety upraviť
| Odporúčaný článok/2 | | |
 Dóm svätej Alžbety je najväčší kostol na Slovensku s plochou 1 200 m² a kapacitou vyše 5000 ľudí, a zároveň „najvýchodnejšia“ gotická katedrála v Európe. Nachádza sa v strede Hlavnej ulice v Košiciach, pričom ju formuje do tvaru šošovky. Je hlavným chrámom Košickej rímskokatolíckej arcidiecézy a farským kostolom Farnosti svätej Alžbety v Košiciach. Vonkajšia dĺžka dómu je 60 m, šírka 36 m, výška severnej veže 59 m, hlavnej lode 24 m a bočných lodí 12 m. Stavba mala značný vplyv na staviteľskú činnosť v okolitých mestách Prešov, Bardejov, Sabinov, Rožňava a ovplyvnila aj výstavbu ďalších chrámov v Poľsku a Sedmohradsku (Sibiu, Brašov a Kluž). | ||
Erb Košíc upraviť
| Odporúčaný článok/3 | | |
 Erb Košíc pochádza z roku 1369. Mestu ho udelil kráľ Ľudovít I. Veľký na kráľovskom hrade v Diósgyőri (dnes súčasť Miškovca). Erb nie je najstarším v Európe, ale jeho výnimočnosť spočíva v tom, že kráľ k nemu vydal erbovú listinu - armáles, ktorá je prvým takýmto dokladom udeleným pre právnickú osobu v Európe, a teda na svete vôbec. Dovtedy sa udeľovali znaky iba fyzickým osobám a jeho udelenie Košiciam svedčí o dôležitosti tohto mesta v rámci Uhorského kráľovstva a kultúrnej vyspelosti v rámci stredovekej Európy. Ďalším unikátom košického erbu je fakt, že mesto k nemu obdržalo až štyri polepšujúce erbové listiny, a to vždy od iného panovníka.
| ||
Rudolf Schuster upraviť
| Odporúčaný článok/4 | | |
 Dr. h. c. Ing. Rudolf Schuster, PhD. (* 4. január 1934, Košice) je slovenský politik, prozaik, dramatik, scenárista a bývalý prezident Slovenskej republiky. V rokoch 1983–1986 sa stal prvý raz primátorom mesta Košice a v rokoch 1994–1999 pôsobil po druhý raz vo funkcii primátora mesta Košice. Vzdelanie získaval v Košiciach, kde vyštudoval Strednú priemyselnú školu stavebnú, v rokoch 1954–1959 pokračoval v štúdiu na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, kde študoval odbor inžinierske staviteľstvo. Neskôr pokračoval vo vzdelávaní vedeckou ašpirantúrou z odboru ekológie na Baníckej fakulte Vysokej školy technickej v Košiciach, kde získal v roku 1984 titul CSc.. Od roku 1960 pracoval ako projektant v Krajskom poľnohospodárskom projektovom ústave v Bratislave, v rokoch 1960–1962 bol asistentom v Slovenskej akadémii vied, v rokoch 1962–1970 pracoval vo Východoslovenských železiarniach v Košiciach ako referent, v rokoch 1971–1974 bol vedúcim sekretariátu a technickým asistentom podnikového riaditeľa vo Východoslovenských železiarniach.
| ||
Košice upraviť
| Odporúčaný článok/5 | | |
 Košice (lat. Cassovia, franc. Cassovie, nem. Kaschau, maď. Kassa, chorv. Kašava, poľ. Koszyce, hebr. קושיצה, róm. Kasha) sú metropolou východného Slovenska a s približne 240 000 obyvateľmi druhým najväčším mestom v štáte. Mesto je centrom Košicko-prešovskej aglomerácie, čo je najväčšia aglomerácia na Slovensku a kde žije 555 800 obyvateľov. Košice sú centrom celého Východného Slovenska a sídlom Košického kraja a regionálnej samosprávy - Košického samosprávneho kraja. Sú významným centrom politického, hospodárskeho, kultúrneho a cirkevného života, sídlom Košickej gréckokatolíckej eparchie, Košickej rímskokatolíckej arcidiecézy a sídlom metropolitu, štyroch univerzít, Ústavného súdu SR. Mesto je strediskom významných kultúrnych inštitúcií aj s celoslovenskou pôsobnosťou, medzi ktoré patria Štátne divadlo Košice, Štátna filharmónia Košice, Slovenské technické múzeum, Východoslovenské múzeum, Východoslovenská galéria a Štátna vedecká knižnica. Sú označované za kultúrne centrum rómskej menšiny na Slovensku. Najväčšiu menšinu na území mesta tvorí maďarská menšina s podielom 3,78 % (podľa sčítania obyvateľstva v roku 2001). Mesto hrá dôležitú rolu v dopravnom prepojení východ-západ, kde tvorí spojnicu medzi západnou a strednou Európou a Ukrajinou s Ruskom prostredníctvom širokorozchodnej železničnej trate. Košické medzinárodné letisko sprostredkúva rýchle spojenie so západnou a strednou Európou pre obyvateľov celého Východného Slovenska. V meste je zastúpený hutnícky a strojárenský priemysel, umiestnená je tu skupina firiem informačných a telekomunikačných technológií. | ||