Otvoriť hlavné menu

Ústavný súd Slovenskej republiky

nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti Slovenskej republiky
(Presmerované z Ústavný súd SR)

Ústavný súd Slovenskej republiky je nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti Slovenskej republiky. Ústavný súd sídli v Košiciach.

Právo
Odvetvia práva
Verejné právo:
Ústavné · Trestné · Správne · Finančné · Európske · Medzinárodné · Kánonické · Konfesné

Súkromné právo:
Občianske · Pracovné · Rodinné · Obchodné · Medzinárodné právo súkromné
Deľba moci
Výkonná moc:
Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR· Vláda (SR· Ministerstvo

Zákonodarná moc:
Parlament · Senát · Národná rada SR


Súdna moc:
Súd · Ústavný súd (SR· Najvyšší súd · Krajský súd · Okresný súd · Súdna rada · Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ
Právne predpisy
Ústava (SR· Ústavný zákon · Zákon · Nariadenie vlády · Vyhláška · Opatrenie · Výnos
Ďalšie pojmy
Právna skutočnosť · Právny akt · Právny predpis · Právna norma

Štát · Forma štátu · Občan · Politická strana · Voľby · Referendum


Medzinárodná zmluva · Medzinárodná organizácia
z  d  u
Budova Ústavného súdu SR v Košiciach

Základné postavenie Ústavného súdu a jeho sudcov upravuje Ústava Slovenskej republiky v čl. 124 až 140. Okrem toho, že rozhoduje o súlade právnych predpisov nižšej právnej sily (spravidla zákonov) s právnymi predpismi vyššej právnej sily (spravidla Ústava), Ústavný súd rozhoduje i o individuálnych ústavných sťažnostiach podaných fyzickými a právnickými osobami proti rozhodnutiam orgánov verejnej moci (v drvivej väčšine súdov), ak nimi boli porušené ich práva.

Ústavný súd rozhoduje ďalej kompetenčné konflikty medzi ústrednými orgánmi štátnej správy, ak zákon neustanovuje, že tieto spory rozhoduje iný štátny orgán. Ústavný súd podáva výklad ústavy alebo ústavných zákonov, ak je vec sporná. Iba Ústavný súd je kompetentný súdiť úradujúceho prezidenta Slovenskej republiky za vlastizradu alebo úmyselné porušenie Ústavy, a to len na základe obžaloby Národnej rady Slovenskej republiky schválenej trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov.[1]

Podrobnosti o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky špecifikuje osobitný právny predpis (zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky).

Obsah

DejinyUpraviť

Ústavný súd existoval už v prvej česko-slovenskej republike[2]. De iure bol inštitút Ústavného súdu znova zavedený roku 1968 ústavným zákonom o česko-slovenskej federácii, de facto ale nebol nikdy zriadený. Až v roku 1991 bol zriadený Ústavný súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pozostávajúci zo 6 sudcov z Česka a 6 sudcov zo Slovenska. Od roku 1993 existuje Ústavný súd Slovenskej republiky. Pôvodne sa skladal z 10 sudcov vymenúvaných na obdobie 7 rokov. Na základe novely Ústavy (ústavný zákon č. 90/2001 Z. z.) sa od roku 2002 Ústavný súd Slovenskej republiky skladá z 13 sudcov vymenúvaných na obdobie 12 rokov.

2007Upraviť

Od 22. januára 2007 bolo plénum ústavného súdu nefunkčné, ústavný súd mal len 4 sudcov, lebo Národná rada nenavrhla plný počet kandidátov do uplynutia funkčného obdobia odchádzajúcich sudcov (k 22. 1. 2007 bolo prezidentovi navrhnutých len 17 kandidátov namiesto 18).[3] Tento stav bol odstránený 16. februára 2007 vymenovaním deviatich sudcov Ústavného súdu.

2014Upraviť

Koncom volebného obdobia Ivana Gašparoviča má byť vymenovaný predseda Najvyššieho súdu a šiesti ústavní sudcovia. Prezidentovo volebné obdobie sa končí 15. júna, sudcovia budú svoje funkcie vykonávať od 4. júla. Podľa názoru Daniela Lipšica by prezident nemal menovať do funkcie ľudí, ktorí nastúpia po konci jeho funkčného obdobia.[4] Kritizoval aj kandidátov na ústavných sudcov. Ján Bernát z Krajského súdu v Nitre (navrhnutý Jaromírom Čižnárom) má byť podľa neho „nomenklatúrny komunistický káder“.[4] Kandidáta Petra Filipa (navrhnutého predsedníctvom Slovenskej advokátskej komory) spája s obhajobou zločineckých skupín a pripomína, že počas Mečiarovej vlády bol riaditeľom trestného odboru Generálnej prokuratúry v čase únosu Michala Kováča ml. či zmareného referenda.[4]

V apríli 2014 novozvolený prezident Andrej Kiska povedal, že Gašparovičovi vo veci napísal a požiadal ho o stretnutie. Myslí si však, že by ich mal menovať ten prezident, ktorý s nimi bude spolupracovať.[5]

Na schôdzi 3. apríla 2014 poslanci v tajnej voľbe zvolili piatich nominantov: Imrich Volkai získal 84 hlasov, Jana Baricová 78, Ján Bernát 78, Miroslav Duriš 77 a Eva Fulcová 79 hlasov. Posledného nominanta vyberú z ostatných účastníkov voľby: Rudolf Čirč, Ján Drgonec, Peter Filip, Vladimír Horváth, Peter Kresák, Ján Mazák, Robert Schronk a Ján Šikuta.[6] Prezident vymenoval 10. júla 2014 za sudkyňu Janu Baricovú na obdobie dvanástich rokov.[7] Dve sudcovské miesta zostali neobsadené.

2017Upraviť

Po troch rokoch, počas ktorých boli neobsadené dve miesta sudcov, vydal 6. decembra 2014 prvý senát Ústavného súdu nález I. ÚS 575/2016, ktorý konštatuje porušenie základného ústavného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok, ktoré majú zvolení kandidáti na sudcov. Zároveň zrušil rozhodnutia prezidenta o nevymenovaní a vrátil prezidentovi vec na ďalšie konanie. Prikázal prezidentovi, aby vo veci znova konal a zo zvolených kandidátov vymenoval troch nových sudcov ústavného súdu.[8]

Prezident následne vymenoval 14. decembra 2017 troch nových sudcov, ktorými sa stali Jana Laššáková, Mojmír Mamojka a Miroslav Duriš.[9]

2019Upraviť

16. februára 2019 sa skončilo funkčné obdobie deviatim sudcom a na súde zostali pôsobiť len štyria sudcovia: Jana Baricová, Miroslav Duriš, Jana Laššáková a Mojmír Mamojka. Od 17. februára bol vytvorený jediný senát z týchto sudcov a jeho predsedníčkou sa stala Jana Baricová. Súd tak počas obdobia, kým budú vymenovaní noví sudcovia, bude môcť rozhodovať aspoň v senátnych veciach.[10][11] Rozhodovanie v pléne nebude možné, lebo Ústavný súd je spôsobilý v pléne konať a uznášať sa, ak je na rokovaní a rozhodovaní prítomných aspoň sedem sudcov.[12]

Predsedovia a podpredsedoviaUpraviť

Predsedovia
Podpredsedovia

Sudcovia Ústavného súdu SRUpraviť

Súčasní sudcovia (podľa seniority)Upraviť

Bývalí sudcovia (podľa dátumu prvého vymenovania)Upraviť

  • Milan Čič – sudca od 21. januára 1993 do 21. januára 2000
  • Július Černák – sudca od 21. januára 1993 do 21. januára 2000
  • Anna Danielčáková – sudkyňa od 21. januára 1993 do 21. januára 2000
  • Ján Drgonec – sudca od 21. januára 1993 do 21. januára 2000
  • Ján Klučka – sudca od 21. januára 1993 do 21. januára 2000; opätovne od 22. januára 2000 do 30. apríla 2004 (rezignoval)
  • Viera Mrázová – sudkyňa od 21. januára 1993 do 21. januára 2000
  • Štefan Ogurčák – sudca od 22. januára 2000 do 21. januára 2000; opätovne od 22. januára 2000 do 21. januára 2007
  • Richard Rapant – sudca od 21. januára 1993 do 28. decembra 1999 (rezignoval)
  • Miloš Seemann – sudca od 21. januára 1993 do 28. februára 1997 (rezignoval)
  • Tibor Šafárik – sudca od 21. januára 1993 do 21. januára 2000
  • Ľubomír Dobrík – sudca od 28. februára 1997 do 28. februára 2004; opätovne od 29. februára 2004 do 28. februára 2016
  • Juraj Babjak – sudca od 22. januára 2000 do 21. januára 2007
  • Alexander Bröstl – sudca od 22. januára 2000 do 21. januára 2007
  • Eduard Bárány – sudca od 22. januára 2000 do 21. januára 2007
  • Ľudmila Gajdošíková – sudkyňa od 22. januára 2000 do 21. januára 2007; opätovne od 16. februára 2007 do 16. februára 2019
  • Ján Mazák – sudca od 22. januára 2000 do 30. septembra 2006 (rezignoval)
  • Lajos Mészáros – sudca od 22. januára 2000 do 21. januára 2007; opätovne od 16. februára 2007 do 16. februára 2019
  • Daniel Šváby – sudca od 22. januára 2000 do 30. apríla 2004 (rezignoval)
  • Ján Auxt – sudca od 4. júla 2002 do 4. júla 2014
  • Juraj Horváth – sudca od 4. júla 2002 do 4. júla 2014
  • Ján Luby – sudca od 4. júla 2002 do 4. júla 2014
  • Peter Brňák – sudca od 16. februára 2007 do 16. februára 2019
  • Sergej Kohut – sudca od 16. februára 2007 do 16. februára 2019
  • Milan Ľalík – sudca a podpredseda od 16. februára 2007 do 16. februára 2019
  • Ivetta Macejková – sudkyňa a predsedníčka od 16. februára 2007 do 16. februára 2019
  • Marianna Mochnáčová – sudkyňa od 16. februára 2007 do 16. februára 2019
  • Ladislav Orosz – sudca od 16. februára 2007 do 16. februára 2019
  • Rudolf Tkáčik – sudca od 16. februára 2007 do 16. februára 2019

ReferencieUpraviť

  1. Čl. 107 Ústavy Slovenskej republiky.
  2. http://www.usoud.cz/historie-ustavniho-soudnictvi/
  3. Tlačová správa z 22. januára 2007 [online]. 22.01.2007. Dostupné online.
  4. a b c Lipšic: Ak bude Gašparovič menovať ústavných sudcov, bude to protiústavné [online]. TA3, 03.04.2014, rev. 2014-04-03, [cit. 2014-04-10]. Dostupné online.
  5. Ak Malinovú odsúdia, Kiska jej dá milosť [online]. PEREX, 10.04.2014, [cit. 2014-04-10]. Dostupné online.
  6. Poslanci zvolili iba piatich kandidátov na ústavných sudcov [online]. webnoviny.sk, 03.04.2014, rev. 2014-04-03, [cit. 2014-04-10]. Dostupné online.
  7. http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/kiska-vymenoval-za-sudkynu-ustavneho-sudu-janu-baricovu-623593
  8. I. ÚS 575/2016 [online]. Ústavný súd SR, 2017-12-06, [cit. 2019-02-07]. Dostupné online.
  9. sme.sk,TASR; SITA. Kiska ukončil dlhoročný spor, vymenoval nových ústavných sudcov. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2017-12-14. Dostupné online [cit. 2019-02-07]. ISSN 1335-4418.
  10. TASR. Ústavný súd SR zverejnil, ako bude fungovať od nedele. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-02-16. Dostupné online [cit. 2019-02-16].
  11. Dodatok č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. marca 2018 do 28. februára 2019. [online]. ustavnysud.sk, 2019-02-13, [cit. 2019-02-16]. Dostupné online.
  12. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov [online]. Bratislava : Ministerstvo spravodlivosti SR, 1993-01-20, [cit. 2019-02-16]. Dostupné online.

Externé odkazyUpraviť