Wikipédia

Rukopisy Mŕtveho mora

Rukopisy Mŕtveho mora[1] (iné názvy: Zvitky od Mŕtveho mora[2], Kumránske zvitky[3], Kumránske rukopisy[1], qumránske rukopisy[4], Rukopisy od Mŕtveho mora[3]) sú nálezy starovekých zvitkov a ich zlomkov nájdených neďaleko Mŕtveho mora, najmä v Kumráne. Zvitky obsahujú biblické a ďalšie náboženské texty.

Časť zvitku s textom Izaiáša (Iz 57,17-59,9; 1QIsab)

Okolnosti nálezu nie sú príliš jasné. Zvitky objavili v roku 1947 (niekedy je uvádzaný rok 1946) traja beduíni – pašeráci, ktorí chceli svoj nález dobre speňažiť. Zvitky boli zverejnené v roku 1948. Metropolita Samuel, ktorý časť zvitkov odkúpil (druhú časť kúpil krátko nato Eleazar Sukenik), ich v roku 1949 dal preskúmať a odviezol ich do USA. V roku 1954 sa zásluhou jeruzalemského docenta Jigaela Jadina vrátili do Izraela a boli umiestnené do Svätyne knihy. Druhá dôležitá zbierka spisov je v Rockefellerovom múzeu – archeologickom múzeu v Jeruzaleme. Múzeum v roku 1966 znárodnilo Jordánsko a po Šesťdňovej vojne ho získal Izrael.

Zmienky o rukopisoch

upraviť

Objav zvitkov bol veľkým prekvapením, hoci existovali určité indície, ktoré existenciu týchto zvitkov naznačovali[5]]. Origenes (cca 185 – 253), ktorý v Cézarei Prímorskej založil kresťanskú akadémiu, sa zmieňuje o zvitkoch nájdených „v jaskyni neďaleko Jericha“. Jeho svedectvo potvrdzuje aj Eusebios z Kaisareie.[6] O textoch v jaskyniach u Jericha sa zmieňuje o niekoľko storočí neskôr tiež Timotheus I. (nestoriánsky patriarcha, 8. storočie).[7]

Moderné nálezy

upraviť
 
Mapa nálezov zvitkov od Mŕtveho mora

Kumrán

upraviť

V roku 1947 (niekedy sa uvádza rok 1946) objavili beduíni v Júdskej púšti jaskyňu (neskôr označovaná ako 1Q, teda „prvá kumránska jaskyňa“) a v nej zvitky. Beduíni sa snažili nález predať. Kupca našli v sýrskom biskupovi Samuelovi, ktorý ukázal zvitky bádateľom z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme, ktorí zvitky identifikovali – najdlhší z nich (7,43 m) obsahoval text Izaiáša z 2. storočia pred Kr. Keď beduíni zistili, že ich tovar má odbyt, začali rýchlo dvíhať cenu. Zvitky začal skupovať tiež Eleazar Sukenik, profesor Hebrejskej univerzity. Z nedostatku finančných prostriedkov sa obrátil na Americkú školu pre výskum Orientu v Jeruzaleme, ktorá 11. apríla 1948 vydala o náleze zvitkov tlačovú správu, a o náleze sa tak dozvedel celý svet.[8]

Wádí Murabba’at

upraviť

Kým v Kumráne prebiehal sústavný archeologický prieskum, ktorý následne odhalil ďalších 10 jaskýň, očíslovaných postupne 2Q – 11Q (1952 2Q – 4Q; 1953 5Q – 6Q; 1955 7 Q – 10 Q; 1956 11Q)[9], objavili beduíni na jeseň 1951 ďalšiu jaskyňu. Išlo o Wádí Murabba'at (častejšie sa používa toto arabské meno, niekedy sa však možno stretnúť aj s hebrejským Nachal Darga). Archeologického výskumu sa ujali jordánski archeológovia a Roland de Vaux OP. Zistili, že jaskyne v tomto wádí, boli využívané už od konca 4. tisícročia pred Kr. Najstarší nájdený rukopis pochádzal z roku 650 pred Kr. a najnovšie predmety zo 14. storočia.[10]

Najviac predmetov však pochádzalo z obdobia Bar Kochbovho povstania, kedy sa tu v poslednej zúfalej fáze Židia ukryli a zanechali po sebe okrem bežných nástrojov aj svoje mince a množstvo hebrejských, aramejských a gréckych rukopisov, vzácne sú najmä Bar Kochbove vlastnoručné listy. Rimania, ktorí Židov objavili a nechali ich vyhladovať, v jaskyniach zase nechali latinské listiny.[11]

Masada

upraviť

V rokoch 1963 a 1965 prebiehal archeologický výskum pod vedením Jigaela Jadina a za pomoci mnohých dobrovoľníkov z celého sveta na Masade, kde stála pevnosť Herodesa Veľkého, do ktorej počas Prvej židovskej vojny utiekli zeloti a esejci. Tí sem priniesli (možno už pred začiatkom povstania) niektoré svoje zvitky, ktoré potom v zhone ukryli pred blížiacimi sa Rimanmi pod podlahu masadskej synagógy, a zvitky tak boli zachránené. Nálezy sú písané (okrem hebrejčiny) v aramejčine i gréčtine, čo svedčí o dvojjazyčnosti bežného obyvateľstva.[12]

Ďalšie miesta

upraviť

Zvitky boli objavované aj na ďalších miestach východnej časti Júdskej púšte – Nachal Arugot (Nachal je hebrejský výraz pre wádí), Nachal Asael, Nachal Mišmar, Nachal Chever (tu boli nájdené kostry vyhladovaných Židov, zlomky Septuaginty, ďalšie Bar Kochbove listy a ďalšie listiny).[13]

Pôvod a povaha rukopisov

upraviť

Pôvod

upraviť

Hoci súvislosť medzi sídliskom v Kumráne a rukopismi bola mnohými teóriami spochybňovaná, dnes je všeobecne akceptované, že jaskyne spravovali esejci. To však neznamená, že kumránska komunita vytvorila všetky rukopisy. Autormi veľkej časti rukopisov (možno väčšiny) sú skutočne esejci, mnohé zvitky však boli do Kumránu prinesené, aby esejci mohli študovať myslenie rôznych židovských hnutí.[14]

Väčšina rukopisov bola spísaná medzi rokmi 200 pred Kr. a 68 keď bol Chirbet Kumrán počas židovského povstania zničený Rimanmi. Po roku 68 už kumránske jaskyne neboli používané, iné jaskyne však áno – počas Bar Kochbovho povstania (132 – 135) či ešte neskôr kresťanskými usadlíkmi a mníchmi (5. a 6. storočie).[15]

Vzhľad

upraviť

Väčšina z nájdených rukopisov (je ťažké určiť, koľko percent z pôvodného množstva bolo vlastne nájdených – niektorí hovoria o 60 %, zdržanliví však iba o 6 %)[16] bola napísaná na koži, menšia časť na pergamene. Objavili sa i dve zvláštnosti. Prvý bol otlačok papyrusu na hline – zlomok papyrusu sa už nedochoval, text v hline je však pomerne dobre čitateľný.[17] Druhou zvláštnosťou bol medený zvitok vyhotovený z čistej medi, ktorý už nebolo možné rozvinúť, a tak bol rozrezaný postupne na pláty, ktoré potom boli položené vedľa seba, takže text bolo možné prečítať.[18]

Obsah

upraviť

Texty rukopisov možno podľa obsahu rozdeliť takto:

  1. biblické texty – texty masoretského Tanachu, targúmy, tefilin
  2. pseudoepigrafy – texty pripísané osobe či skupine, ktoré ich určite nenapísali, napr. Henoch, Kniha Jubileí, Kniha Noe, Závet Léviho
  3. neznáme nové spisy – esejská literatúra, napr. Rád Jednoty, Medený zvitok, Damašský dokument
    • komentáre k biblickým knihám
 
Svätyňa knihy v Jeruzaleme – múzeum venované Zvitkom od Mŕtveho mora

Otázka kresťanských zlomkov

upraviť

Veľkú kontroverziu dodnes vyvolávaju zlomky 7Q4 a 7Q5, ktoré v roku 1972 identifikoval José O'Callaghan ako 1Tim 3,16 – 4,1.3 a Mk 6,52n. Námietky, ktoré sa dosiaľ objavili, však neboli presvedčivé a väčšinou pochádzajú od ľudí, ktorí z rôznych dôvodov nechcú, aby sa kresťanské texty v Kumráne našli.[19] Prvé kresťanské texty však pochádzajú z doby, kedy kresťanstvo bolo len jedným z prúdov židovstva a autormi týchto textov boli Židia. Kresťania sa snažili presvedčiť ostatných Židov, že mesiáš už prišiel – toto Židia (a najmä Esejci, ktorí príchod mesiáša veľmi očakávali) nemohli ignorovať a museli kresťanské učenie bližšie preskúmať, aby naň mohli reagovať – buď ho prijať, alebo odmietnuť. V roku 1999 sa preto vedci zaoberajúci sa zvitkami pri diskusii v Jeruzaleme zhodli na tom, že Kumrán je samozrejmým miestom pre židokresťanské spisy.[19]

Fotografická dokumentácia

upraviť

Od 20. januára 1952 do roku 1967 pracoval ako vedúci fotograf Palestínskeho archeologického múzea (PAM) Nadžíb Albina.[20] V tomto období odfotil väčšinu múzejných zbierok, fragmentov a rukopisov pomocou širokopásmovej fluorescenčnej infračervenej fotografie[21][22] (procesom známym ako reflected NIR photography[23]). Nadžíb pre múzeum zhromaždil viac než 1 750 veľkoformátových[21] fotografických dosiek zvitkov.[24] Okrem toho boli fotografie urobené na zvieracej koži, čo umožnilo dobre skladať fragmenty textov k sebe.[21] Tieto snímky sa stali jednými z prvých fotografií v múzejnej zbierke a najkomplexnejšími na svete vo svojej dobe. Fragmenty a zvitky tak boli zaznamenané pred ich ďalším rozkladom spôsobeným pri skladovaní a sú často považované za najlepšie urobené kópie zvitkov.[25] Niektoré z nasledujúcich deštrukcií boli priamym dôsledkom skladovania vo vlhkých pivniciach múzea[26] a podmienok prostredia, ktorým múzeom dovolilo fragmenty a zvitky vystaviť, napríklad cigaretovému dymu, vrátane dymu z cigariet Nadžíba. V skutočnosti došlo i k poškodeniu Nadžíbovych negatívov PAM kvôli zlej archivácii a starostlivosti.[27] Nadžíb Albina urobil päť nekompletných sád Zvitkov od Mŕtveho mora.[21] Sady boli segmentovo zaznamenávané, triedené, až po zostavení formátu na výšku, ako ich poskladali odborníci múzea PAM; väčšina zvitkov a fragmentov bola fotografovaná aspoň trikrát.[28] Nadžíb svoj postup a jednotlivé kroky so zvitkami zaznamenával do deníka, ktorý je dodnes v archíve Izraelského pamiatkového úradu.

V roku 1967 prešlo múzeum v dôsledku šesťdňovej vojny pod izraelskú správu.[29] Na rozdiel od priebehu Suezskej krízy, sa Zvitky od Mŕtveho mora nesťahovali na bezpečnejšie miesto ako bola Osmanlı Bankası.[30] V dôsledku toho utrpeli v tej dobe niektoré zbierky značné škody. Palestínski Arabi múzeum napadli a pokúsili sa ukoristiť časť obsahu, Nadžíb bol pod hrozbou zbrane požiadaný o odomknutie sklenených dosiek, na ktorých boli nasnímané zvitky. Ten zaklamal, povedal, že nemá kľúče, a dodal, že on sám je Arab. Po troch dňoch ho prepustili. Čoskoro potom, čo Arabi stratili kontrolu nad múzeom, používali izraelské ozbrojené sily časť múzea ako rozhľadňu.[29]

Význam Rukopisov Mŕtveho mora

upraviť

Texty majú obrovský význam najmä pre biblickú kritiku (hlavne textovú), pretože napomáhajú poznaniu jazyka, slovnej zásoby, štýlu či frázy.[31] Zároveň tiež obsahujú mnoho variantov biblického textu (väčšina gramatického a pravopisného rázu)[32], ktoré pomáhajú osvetľovať niektoré miesta v Biblii. Mnohé varianty sa zhodujú s textom Septuaginty, ktorá bola až donedávna často považovaná za pokleslý preklad. Kumránske zvitky však ukázali, že Septuaginta je dosť verným prekladom – avšak inej predlohy, než z ktorej vychádzali masoreti (a dnešné vydanie Tanachu).[33]

Veľký význam majú zvitky samozrejme pre poznanie podoby judaizmu v období druhého Chrámu, o. i. teda doby, v ktorej vznikalo kresťanstvo. Texty tak pomáhajú lepšie pochopiť súvislosti vzniku kresťanstva.

Referencie

upraviť
  1. ↑ a b Rukopisy Mŕtveho mora. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, et al. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. S. 760.
  2. ↑ Zvitky od Mŕtveho mora. In: RUNES, Dagobert D. Slovník judaizmu. 1. vyd. Bratislava : Danubiapress, 1992. 184 s. ISBN 80-218-0113-1. S. 180.
  3. ↑ a b Študijná Biblia. Banská Bystrica; [Bratislava] : Slovenská biblická spoločnosť; Porta libri, 2015. 2516 s. ISBN 978-80-8156-052-1. S. 1562.
  4. ↑ qumránske rukopisy. In: HERIBAN, Jozef. Príručný lexikón biblických vied. Rím : Slovenský ústav svätého Cyrila a Metoda, 1992. 1350 s. (Biblica; zv. 4.) S. 874 – 875.
  5. ↑ THIEDE, Carsten Peter. Svitky od Mrtvého moře a židovský původ křesťanství. Preklad Pavel Čech. 1. vyd. Praha : Volvox Globator, 2004. 298 s. (Katarze; zv. 11.) ISBN 80-7207-549-7. S. 43 – 43. [ďalej iba Thiede]
  6. ↑ Thiede, str. 45 – 48.
  7. ↑ Thiede, str. 48 – 52.
  8. ↑ Thiede, str. 63 – 67.
  9. ↑ SEGERT, Stanislav. Synové světla a synové tmy: svědectví nejstarších biblických rukopisů. 1. vyd. Praha : Orbis, 1970. 223 s. (Osudy, fakta, objevy.) S. 19 – 24. [ďalej iba Segert]
  10. ↑ Thiede, str. 67 – 70.
  11. ↑ Thiede, str. 70 – 74.
  12. ↑ Thiede, str. 74 – 83.
  13. ↑ Thiede, str. 83–88.
  14. ↑ Thiede, str. 92.
  15. ↑ Thiede, str. 241.
  16. ↑ Thiede, str. 113.
  17. ↑ Segert, str. 72 – 75.
  18. ↑ Segert, str. 26n.
  19. ↑ a b Thiede, str. 148 – 154.
  20. ↑ Israel Antiquities Authority Personnel Records. Dated 1952 & 1959.
  21. ↑ a b c d VANDERKAM, James C; FLINT, Peter. The Meaning of the Dead Sea Scrolls: Their Significance for Understanding the Bible, Judaism, Jesus, and Christianity. San Francisco : HarperOne, 2005. 480 s. Dostupné online. ISBN 978-0060684648. (anglicky)
  22. ↑ DORRELL, Peter G. Photography in Archaeology and Conservation. 2. vyd. Cambridge : Cambridge University Press, 1994. 284 s. Dostupné online. ISBN 978-0521455541. (anglicky)
  23. ↑ VERHOEVEN, Geert. Imaging the invisible using modified digital still cameras for straightforward and low-cost archaeological near-infrared photography. Journal of Archaeological Science, 2008, roč. 35, čís. 12, s. 3087–3100. Dostupné online. DOI: 10.1016/j.jas.2008.06.012. (anglicky)
  24. ↑ The Biblical Archaeologist, 1992, roč. 55–56. (anglicky)
  25. ↑ SHANKS, Hershel. Freeing the Dead Sea Scrolls: And Other Adventures of an Archaeology Outsider. Londýn : Continuum, 2010. 272 s. ISBN 978-1441152176. (anglicky)
  26. ↑ Selected Modern Profiles: Qumran and the Dead Sea Scrolls [online]. Biblioteca Pleyades, [cit. 2012-06-01]. Dostupné online. (anglicky)
  27. ↑ CALDARARO, Niccolo Leo. Storage conditions and physical treatments relating to the dating of the Dead Sea Scrolls. Radiocarbon, 1994, roč. 37, čís. 1. Dostupné online. (anglicky)
  28. ↑ Discovery and Acquistion, 1947–1956, Lawrence H. Schiffman, Reclaiming the Dead Sea Scrolls. Philadelphia : Jewish Publication Society, 1994. Dostupné online. S. 3–11. (anglicky)[nefunkčný odkaz]
  29. ↑ a b BURLEIGH, Nina. Unholy Business: A True Tale of Faith, Greed, and Forgery in the Holy Land. New York : Smithsonian Books, 2008. 288 s. ISBN 978-0061458453. S. 42. (anglicky)
  30. ↑ MARTINEZ, Florentino Garcia; BARRERA, Julio Trebolle. The People of the Dead Sea Scrolls. Leiden : Brill, 1995. 269 s. Dostupné online. ISBN 978-9004100855. S. 27. (anglicky)
  31. ↑ Thiede, str. 219 – 220.
  32. ↑ Segert, str. 107.
  33. ↑ Thiede, str. 133 – 134.

Pozri aj

upraviť

Texty zvitkov

upraviť
  • Johann Maier, Die Qumran-Essener: Die Texte vom Toten Meer. UTB Reinhardt 1995.
  • Rukopisy od Mrtvého moře: hebrejsko-česky. 1. vyd. Praha : OIKOYMENH, 2007. 963 s. (Knihovna antické tradice; zv. 4.) ISBN 978-80-7298-108-3. (česko-hebrejský výber zo Zvitkov)

Literatúra

upraviť
  • DUŠEK, Jan. Odkrývání tajemství rukopisů od Mrtvého moře. In: Rukopisy od Mrtvého moře : hebrejsko-česky. 1. vyd. Praha : OIKOYMENH, 2007. 963 s. (Knihovna antické tradice; zv. 4.) ISBN 978-80-7298-108-3. S. 225 – 279.
  • FLUSSER, David. Esejské dobrodružství: židovské společenství od Mrtvého moře: čeho si lze povšimnout u Ježíše, Pavla, Didaché a Martina Bubera. Preklad Petr Sláma. 1. vyd. Praha : OIKOYMENH, 1999. 199 s. (Oikúmené.) ISBN 80-86005-90-9.
  • SEGERT, Stanislav. Synové světla a synové tmy: svědectví nejstarších biblických rukopisů. 1. vyd. Praha : Orbis, 1970. 223 s. (Osudy, fakta, objevy.) ; v reedícii SEGERT, Stanislav. Synové světla a synové tmy. In: Rukopisy od Mrtvého moře : hebrejsko-česky. 1. vyd. Praha : OIKOYMENH, 2007. 963 s. (Knihovna antické tradice; zv. 4.) ISBN 978-80-7298-108-3. S. 13 – 223.

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť

Zdroj

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Svitky od Mrtvého moře na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rukopisy_Mŕtveho_mora&oldid=7782296“