Samuel Matz
Samuel Matz, SJ (maď. Matz Sámuel; * 26. august 1716, Spišské Podhradie[1][2]/Kláštor pod Znievom[3] – † 10. júl 1788, Spišské Podhradie[1]/Spišská Kapitula[3]) bol uhorský jezuita, kňaz, profesor a básnik.[3][2]
| Samuel Matz | |
| uhorský jezuita, kňaz, profesor a básnik. | |
| Štát pôsob. | habsburská monarchia |
|---|---|
| Narodenie | 26. august 1716 Spišské Podhradie/Kláštor pod Znievom, Uhorsko |
| Úmrtie | 10. júl 1788 (71 rokov) Spišské Podhradie/Spišská Kapitula, Uhorsko |
| Rodičia | Ján Matz Dorota |
Napísal elegickú skladbu O premenách sedempahorkatej Dácie pri príležitosti úmrtia Karola VI. (lat. Metamorphosis septicollis Daciae occasione mortis Caroli VI.).[2]
Život upraviť
Narodil sa v roku 1716 v Spišskom Podhradí. Avšak v slovenskej historiografii sa uvádza ako miesto jeho narodenia aj Kláštor pod Znievom.[4][5] Jeho otec bol Ján Matz a matka Dorota.[2] Dňa 20. októbra 1736 vstúpil do jezuitskej rehole v Trenčíne, kde si urobil aj noviciát v rokoch 1737 – 1738. Po štúdiu pôsobil ako učiteľ na rehoľných gymnáziách, najdlhšie v Skalici. V roku 1739 vyučoval jazyky a spoločenské náuky na gymnáziu v Banskej Bystrici, v roku 1740 v Prešove a roku 1741 v Kluži.[3]
V rokoch 1742 – 1745 študoval teológiu v Košiciach. Okolo roku 1746 si urobil tretiu probáciu na teologickom inštitúte v Banskej Bystrici. Neskôr v rokoch 1747 – 1751 pôsobil ako profesor a študijný prefekt na gymnáziu v Banskej Štiavnici. V roku 1752 ako farár a katechéta v Prešove. Ďalej ako prokurátor rádového domu v Trenčíne. Po roku 1752 ako profes so štyrmi sľubmi. V rokoch 1755 – 1765 bol učiteľom latinčiny v Skalici. Medzi rokmi 1766 – 1767 bol regent konviktu v Levoči, a v rokoch 1768 – 1773 bol špirituálom v Stoličnom Belehrade.[3] Ďalej pôsobil ako kazateľ. Po rozpustení jezuitov v roku 1773 bol diecéznym kňazom na Spiši.[2]
Dielo upraviť
Je autorom elegickej skladby Metamorphosis septicollis Daciae occasione mortis Caroli VI. (Cluj, 1741; v preklade: O premenách sedempahorkatej Dácie pri príležitosti úmrtia Karola VI.), v rukopise zostalo 184 jeho latinských básní z rokov 1779 – 1785, z ktorých sedem uverejnil nitriansky kanonik Jozef Vágner v roku 1886. Rukopis sa nachádza v nitrianskej diecéznej knižnici. Zomrel v roku 1788 pravdepodobne v Spišskej Kapitule.[3][2]
Referencie upraviť
- ↑ a b MATZ, Samuel. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok VI. M – N. Martin : Slovenská národná knižnica, Národný biografický ústav, 2017. 795 s. ISBN 978-80-8149-079-8. S. 296.
- ↑ a b c d e f MATZ, Samuel. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok IV. M – Q. Martin : Matica slovenská, 1992. ISBN 80-7090-070-9. S. 119.
- ↑ a b c d e f Matz, Samuel, SJ. In: Dominikánska knižnica [online]. Žilina: Dominikánsky knižný inštitút, [cit. 2023-10-31]. Dostupné online.
- ↑ MATZ, Samuel. In: KLIMOVÁ, Anna; NÉMETHOVÁ, Mária. Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255 – 2000. Banská Bystrica : Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, 2002. ISBN 80-85169-62-2. S. 128.
- ↑ MATZ, Samuel. In: PAŠTEKA, Július. Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000. ISBN 80-7114-300-6. S. 901 – 902.
Literatúra upraviť
- Matz Sámuel. In: SZINNYEI, József. Magyar írók élete és munkái. Ed. Kollin Ferenc. Kötet VIII. LÖBL – MINNICH. Veszprém : Magyar Könyvkiadók és Könyvterjesztők Egyesülése, 1981. (po maďarsky)
- LUKÁCS, Ladislaus. Catalogus generalis seu Nomenclator biographicus personarum Provinciae Austriae Societatis Jesu (1551 – 1773). Pars. 2. I – Q. Romae : Institutum Historicum Societatis Iesu, 1987. S. 958. (po latinsky)
- BIZOŇOVÁ, Monika. Spoločnosť Ježišova a jej účinkovanie v Levoči. Historia Ecclesiastica (Prešov: Vydavateľstvo Prešovskej univerzity), 2013, roč. IV., čís. 2, s. 121. ISSN 1338-4341.
- BIZOŇOVÁ, Monika; OLEJNÍK, Vladimír. Duchovné a kultúrne dedičstvo Spišskej Kapituly: II. Jezuitské gymnázium a Učiteľský ústav. Ružomberok : VERBUM, 2019. ISBN 978-80-561-0707-2. S. 64.
Externé odkazy upraviť
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Záznam o narodení a krste v matrike