Snem Slovenskej republiky
Tento článok si vyžaduje rozšírenie, aby zodpovedal základnému štandardu kvality. Pozrite si stránky z kategórie návody a štýl, prípadne diskusiu k článku a článok, prosím, doplňte. |
Snem Slovenskej republiky (predchádzajúce názvy: december 1938 – 14. marec 1939: Snem Slovenskej krajiny, 14. marec 1939 – 21. júl 1939 Slovenský snem, príp. Snem Slovenského štátu) bol zákonodarný orgán Slovenskej republiky a do vzniku Slovenského štátu 14. marca 1939 najvyšší zákonodarný orgán autonómnej Slovenskej krajiny v rámci Česko-Slovenskej republiky. Snem bol ustanovený na základe nedemokratických volieb z 18. decembra 1938 a jeho prvá schôdza sa konala 18. januára 1939. Bez zmeny v zložení sa po vyhlásení samostatnosti pretransformoval na zákonodarný a ústavodarný orgán Slovenského štátu.
Snem Slovenskej republiky | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Moc | zákonodarná (legislatíva), ústavodarná |
Typ | jednokomorový parlament |
Vedenie | |
Predseda | Martin Sokol (HSĽS) |
Podpredsedovia | |
Zloženie | |
Počet poslancov | 63 |
Politické subjekty | HSĽS-SSNJ (63) |
Voľby | |
Posledné voľby | 18. decembra 1938 |
História | |
Predchádzajúci orgán | Prvá Slovenská národná rada |
Miesto zasadania | |
Aula Slovenskej univerzity, Bratislava | |
Externé odkazy | |
Právomoci a história snemu
upraviťParlament sa po vyhlásení nezávislosti Slovenska 14. marca 1939 sformoval z fungujúceho Snemu Slovenskej krajiny. Podľa novoprijatej slovenskej ústavy z júla 1939 bol Snem najvyšším zákonodarným zborom štátu a mal byť zložený z 80 poslancov, volených vo všeobecných voľbách na obdobie piatich rokov. V skutočnosti bol snem zložený až na malé obmeny aj naďalej z poslancov zvolených v decembri 1938 a nové voľby sa nekonali. Keď funkčné obdobie pôvodného snemu v roku 1943 vypršalo, bolo predĺžené rozhodnutím samotného snemu až do 31. decembra 1946.[1]
Poslanci Snemu Slovenskej republiky
upraviťSnem zasadal v rokoch 1938 – 1945 v zložení: Štefan Beniak, Vincent Boleček, Michal Boňko, František Bošňák, Jozef Buday, Pavol Čarnogurský, Rudolf Čavojský, Matúš Černák, Konštantín Čulen, Štefan Danihel, Jozef Drobný, Ferdinand Ďurčanský, János Esterházy, Ján Ferenčík, Eugen Filkorn, Pavol Florek, Roman Fraštia, Gejza Fritz, Jozef Fundárek, Adalbert Gabriel, Tido J. Gašpar, Andrej Germuška, Eugen Guzikiewicz, Anton Hancko, Štefan Haššík, Ján Hollý, Vojtech Horák, Gejza Horňák, Koloman Horniš, František Hrušovský, Anton Hudec, Vojtech Hudec, Vojtech Husárek, Matej Huťka, František Jankovič, Franz Karmasin, Sigmund Keil, Michal Klimko, Ferdinand Klinda, Aladár Kočiš, Karol Körper, Ján Líška, Emil Boleslav Lukáč, Alexander Mach, Július Maguth, Andrej Martvoň, Karol Mederly, Gejza Medrický, Ferdinand Mondok, Ján Mora, Vladimír Moravčík, Martin Morháč, Štefan Mušák, Pavol Opluštil, František Orlický, Ján Petrovič, Vojtech Plechlo, Štefan Polyák, Mikuláš Pružinský, Gejza Rehák, Ernest Rosival, Andrej Schlosser, Rudolf Schwarz, Karol Sidor, Anton Simko, Jozef Sivák, František Slameň, Martin Sokol, Július Stano, Josef Steinhübl, Josef Stemmbl, Štefan Suroviak, Anton Šalát, Jozef Šrobár, Pavol Teplanský, Jozef Tiso, Teodor Turček, Vojtech Tvrdý, Ján Uška, Ján S. Vančo, Miloš Vančo, Peter Zaťko.
Predsedníctvo Snemu Slovenskej republiky
upraviťPrvým predsedom sa stal Martin Sokol, ktorý funkciu zastával ešte počas československého štátu v Sneme Slovenskej krajiny a úrad zastával až do rozpustenia snemu v apríli 1945.
Referencie
upraviť- ↑ S SR 1939-1945, 124. schůze, část 1/1 (2. 12. 1943) [online]. psp.cz, [cit. 2020-04-12]. Dostupné online.