2005 XA8

asteroid

2005 XA8 je planétka zo skupiny Apollo, patriaca súčasne medzi objekty pravidelne sa približujúce k Zemi (NEO). Pretože sa v budúcnosti môže priblížiť k Zemi, bola zaradená tiež medzi potenciálne nebezpečné planétky (PHA). Jej dráha nie je doposiaľ definitívne určená, preto jej nebolo doteraz pridelené katalógové číslo.

2005 XA8
planétka
Objavenie A
ObjaviteľM. Bezpalko, L. Manguso, D. Torres, R. Kracke, A. Milner, H. Love
Dátum objavenia6. december 2005
Označenie planétok2005 XA8 B
Kategória?
Orbitálne (obehové) vlastnosti C
Epocha 6. december 2005
Excentricita (e)0,4370
Veľká polos (a)212,132 65 Gm (1,4180 AU)
Perihélium (q)119,437 002 Gm (0,7984 AU)
Afélium (Q)304,828 304 Gm (2,0377 AU)
Obežná doba (P)616,76 d (1,6886 a)
Priemerná obežná rýchlosť12,22 km/s
Uhol sklonu dráhy
k ekliptike (i)
5,3460°
Dĺžka výstupného uzla (Ω)254,2177°
Argument perihélia (ω)111,1465°
Stredná anomália (M)
Fyzikálne vlastnosti
Rozmery20 - 40 m
Hmotnosť~2,2×107 kg
Hustota~2,4 g/cm³
Povrchová gravitácia? m/s²
Úniková rýchlosť? km/s
Rotačná perióda? d
Spektrálna trieda?
Absolútna veľkosť25,634
Albedo?
Priemerná povrchová teplota? K

Popis objektuUpraviť

Vzhľadom na to, že bola pozorovaná iba dvanásť dní počas najväčšieho priblíženia sa k Zemi, nebolo možné uskutočniť spektroskopický výskum. Preto o jej chemickom zložení nie je nič známe. Jej priemer je odhadovaný na základe hviezdnej veľkosti a keďže nie je známe ani albedo jej povrchu, je preto do veľkej miery neistý rovnako ako údaje o hmotnosti a strednej hustote, uvedenej v pripojenej tabuľke.

HistóriaUpraviť

Planétku objavili 6. decembra 2005 okolo 07:40 svetového času (UTC) na Lincoln Laboratory Observatory jednometrovým ďalekohľadem s CCD kamerou v rámci programu LINEAR astronómovia M. Bezpalko, L. Manguso, D. Torres, R. Kracke, A. Milner a H. Love. Necelý deň pred tým, 5. decembra 2005 o 11:12 UTC, preletela rýchlosťou 12,22 km/s v minimálnej vzdialenosti 224 tis. km od stredu Zeme.

Výhľad do budúcnostiUpraviť

Zo znalosti súčasných elementov dráhy planétky vyplýva, že minimálna vypočítaná vzdialenosť medzi jej dráhou a dráhou Zeme je 214 tis. km. Najbližšie priblíženie k Zemi na vzdialenosť 10,9 mil. km sa očakáva 17. júla 2022. V 21. storočí dôjde ešte k ďalším bezproblémovým priblíženiam tohto telesa k Zemi, a to v rokoch 2032, 2044 a 2054. V roku 2091 má preletieť okolo Marsu vo vzdialenosti približne 7,4 mil. km.

Od roku 2063 sa však takmer každý rok bude veľmi približovať k Zemi vždy začiatkom decembra. Najväčšie nebezpečenstvo bude hroziť 5. decembra 2076. Napriek tomu kumulatívna pravdepodobnosť zrážky so Zemou v priebehu 21. storočia nie je príliš vysoká a bola vyčíslená americkým strediskom pre sledovanie PHA na 7,9×10-5 (tj. 1:13 000). Obdobie blízkych preletev má skončit v decembri 2086. Na turínskej stupnici je preto klasifikovaná stupňom 0, na palermskej -4,55.

Podľa analýz talianskeho strediska pre sledovanie nebezpečných planétok je však americkými odborníkmi vypočítaná hodnota pravdepodobnosti kolízie veľmi nadhodnotená. Ak by však k zrážke napriek tomu došlo, bola by rýchlosť stretu telesa so Zemou približne 16,43 km/s. Vzhľadom na odhadované rozmery by jej kolízia so Zemou spôsobila menšie škody.

Externé odkazyUpraviť