Cyril Daxner

slovenský právnik, dôstojník, novinár a národný buditeľ

Cyril Daxner (* 20. júl 1904, Tisovec – † 7. jún 1945, Bratislava) bol slovenský právnik, dôstojník, novinár, národný a kresťanský aktivista, účastník v Malej vojne, organizátor Slovenského národného povstania na východnom Slovensku.

Cyril Daxner
slovenský právnik, dôstojník, novinár
Cyril Daxner
Narodenie20. júl 1904
Tisovec
Úmrtie7. jún 1945 (40 rokov)
Bratislava
Národnosťslovenská
Zamestnanieadvokát, novinár
Alma materUniverzita Komenského v Bratislave
Profesiaprávnik
RodičiaIvan Daxner
PríbuzníŠtefan Marko Daxner (starý otec), Karol Kuzmány (prastarý otec)
Busta vo Vranove nad Topľov

Rodina upraviť

Starý otec Štefan Marko Daxner de Tótzabar (1822 – 1891) bol spoluzakladateľ Matice slovenskej, jeden z predstaviteľov Slovenského povstania 1848 – 1849 a tvorca politického  programu aktuálneho až do roku 1918. Zapísal sa do dejín ako obranca Evanjelickej cirkvi a. v. pred maďarizáciou na Gemeri a Honte.

Otec bol Ivan Daxner (1860 – 1935), ktorý má priamu spoluúčasť na vytvorení Československej republiky a bol tajomníkom Slovenskej ligy. Podpisoval ClevelandskúPittsburskú dohodu, teda dokumenty vedúce k vzniku Československej republiky.

Prastarý otec bol Karol Kuzmány, 1. historický podpredseda Matice slovenskej a superintendent Evanjelickej cirkvi a. v.

Medzi blízkych príbuzných napr. patrí Janko Jesenský (1874 – 1945) spisovateľ, politik a prvý slovenský nositeľ titulu národný umelec a taktiež Juraj Janoška (1882 – 1945) zast. župan, určitý čas predseda Slovenskej národnej strany, účastník Slovenského národného povstania, ktorý zomrel tragicky v roku 1945.

Životopis upraviť

Cyril Svetozár Daxner sa narodil 20. júla 1904Tisovci. Už v detstve prejavoval záujem o národné veci. Maturoval na Gymnáziu v Turčianskom sv. Martine a pokračoval v štúdiu práva na Univerzite Komenského v Bratislave, ktoré ukončil roku 1931.[1] Po získaní doktorátu z práva pracoval aj ako redaktor Národných novín v Martine.

Dejinný význam Cyrila Daxnera je v troch oblastiach: v aktívnej účasti v bojoch počas Malej vojny (1939), v organizácií SNP na východnom Slovensku a v kultúrnej i cirkevnej stope, ktorú zanechal v hornozemplínskej oblasti. Vojenskú prezenčnú službu totiž vykonával ako dôstojník delostrelectva v meste Vranov nad Topľou. Po zložení advokátskej skúšky si tu v roku 1934 otvoril kanceláriu.

Cyril Daxner bol známy originálnymi názormi, spoločenským, cirkevným životom, advokátskou praxou a pomocou obyčajným ľuďom. Všímal si aj európske politické dianie, čomu mu napomáhali jazykové znalosti. Ovládal ruštinu, maďarčinunemčinu.

Cyril Daxner nepatril k žiadnemu politickému zoskupeniu a jeho jedinou prioritou bola obrana národných práv Slovákov. Bol jednoznačne proti nacizmu a pangermanizmu.

V marci 1939 po maďarskom obsadení Podkarpatskej Rusi sa dobrovoľne hlási na veliteľstve v PrešoveAugustína Malára, ktorý prevzal velenie nad VI. zborom zabezpečujúcim obranu východného Slovenska.

Keď 23. marca 1939 vpadli maďarské jednotky z východu na územie Slovenska prevzal Cyril Daxner, ako nadporučík delostrelectva velenie nad útočnou skupinou zloženou z niekoľkých obrnených automobilov OA vz. 30 a vyrazil proti postupujúcim maďarským jednotkám. Počas bojov osobne obsluhoval jedno obrnené vozidlo a po zásahu granátom len o vlások unikol smrti. Jeho počiny ho zaradili k hrdinom Malej vojny (1939). K jeho skupine sa pridávajú aj mladí dobrovoľníci z prešovského telegrafného práporu. Cyril Daxner a jeho jednotka je nasadená do prudkých bojov v okolí Nižnej Rybnice.

Po vojne pôsobil ako advokát v meste Vranov nad Topľou a postupne sa dostal do opozície voči totalitnému režimu Slovenskej republiky 1939-40, pričom svoj odpor dával verejne najavo. Už v roku 1940 bolo voči nemu vedené trestné stíhanie za slová, ktoré vyriekol v jednom z vranovských hostincov.

Béla Tuka a Šaňo Mach sú zradcovia slovenského národa.[2]

a zároveň

nadával na Nemcov, že dovolili Maďarom vziať kus Slovenska a že až potom uzná Hitlera, keď pre Slovákov dačo dobré urobí.[2]

 
Dom Cyrila Daxnera vo Vranove nad Topľou a detail na pamätnú tabuľu

V nasledujúcom období sa Cyril Daxner zapojil do organizovania odboja a bol kľúčovou postavou občianskej rezistencie na východnom Slovensku so spojením na Bratislavu. Organizoval spojenia s občianskymi skupinami v Humennom, Bardejove, Stropkove. Osobne spolupracoval s Viliamom ŽingoromĽudovítom Kukorellim. Bol spoluorganizátorom vranovskej partizánskej skupiny známej pod názvom Pučkov.

Počas represívnej akcie na východnom Slovensku bol 19. apríla 1944 na základe udania konfidenta ÚŠB zatknutý spolu s manželkou. Od 15. mája 1944 bol väznený v Ilave a neskôr v Bratislave. Gestapo ho vo februári 1945 odvlieklo do koncentračného tábora Mauthausen-Gusen.

Po oslobodení chorý a podvyživený opúšťa loďou Rakúsko a vracia sa do Bratislavy 24. mája 1945. Pokúša sa dostať k rodinnému príbuznému Jankovi Jesenskému, no od únavy zaspal na ulici a z chladného počasia dostal zápal pľúc. Lekár prof. Sumbol sa ho snažil do poslednej chvíle zachrániť. Cyril Svetozár Daxner zomiera v nemocnici v Bratislave na Hlbokej ceste 7. júna 1945 a je pochovaný na cintoríne pri Kozej bráne.

Ocenenie upraviť

Roku 1945 in memoriam vyznamenaný Československým vojnovým krížom 1939; roku 1946 in memoriam Radom SNP I.tr.; Roku 1939 vyznamenaný Medailou za hrdinstvo a Pamätnou medailou za obranu Slovenska v marci 1939 udelené za bojové nasadenie v Malej vojne (1939). Posledné dve uvedené mu však po roku 1948 odobral komunistický režim.

Pamiatky upraviť

V centre mesta Vranov nad Topľou bola v roku 1964 odhalená pamätná tabuľa na dome, kde žil a pracoval. V roku 2015 bola odhalená jeho bronzová busta pred evanjelickým kostolom a. v. Ducha Svätého vo Vranove nad Topľou. Jeho pamiatku si uctila Slovenská advokátska komora, Matica slovenská a Evanjelická cirkev a. v. článkami venovanými jeho životu a odkazu.

Referencie upraviť

  1. Absolventi [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2023-12-01]. Dostupné online.
  2. a b MICHNOVIČ, Imrich. Vranov nad Topľov v 20. storočí. Vranov nad Topľou : mesto Vranov nad Topľou, 2002. ISBN 80-968841-8-2. Kapitola IV. Roky prvej slovenskej republiky 1938-1945 : Politický vývoj po 14. marci 1944, s. 184-188.

Literatúra upraviť

  • Bulletin slovenskej advokácie č. 9/2014, č. 10-11/2014
  • Malá vojna v marci 1939 a jej miesto v pamäti národa, Zborník príspevkov z vedeckej konferencie organizovanej ÚPN a mestom Spišská Nová Ves v dňoch 19. - 20. marca 2015
  • Malá vojna (Vojenský konflikt medzi Maďarskom a Slovenskom v marci 1939), Príspevky a materiály konferencie v Michalovciach, 30. 3. 1993

Zdroj upraviť